Rusi tlačia na Časiv Jar, mesto je pod neustálou paľbou (SME Minúta)

Najmenej štyria ľudia zahynuli a ďalších 20 utrpelo zranenia pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Záporožie.

Uviedol to gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

V predchádzajúcej Fedorovovej správe na Telegrame sa uvádzalo, že pri útoku zahynuli traja ľudia a ďalších 13 utrpelo zranenia.

Podľa ukrajinských úradov uskutočnilo Rusko dvojitý úder, ktorý zahŕňa najprv bombardovanie lokality a následné načasovanie druhého útoku na to isté miesto v čase, keď dorazia záchranné služby.

"Najskôr boli vypálené dve rakety, potom o 40 minút neskôr zasiahla ten istý cieľ ďalšia, keď už začali pracovať záchranári a polícia," uviedol vo videu Fedorov, ktorý informoval, že medzi zranenými sú aj dvaja novinári. (TASR)

Česko podozrieva Rusko z "tisícov hackerských útokov" na sieť Českých dráh.

Minister dopravy ČR Martin Kupka (ODS) vyhlásil, že Rusko sa v rámci kampane zameranej na destabilizáciu EÚ a sabotáže kritickej infraštruktúry pokúsilo o niekoľko tisíc hackerských útokov na európske železničné siete vrátane siete Českých dráh (ČD). Kupka to povedal v rozhovore pre britský denník The Financial Times (FT).

Podľa Kupku ruská hackerská kampaň zahŕňala pokusy o útoky na signalizačné systémy ČD. Pripomenul, že predchádzajúce útoky vyradili z prevádzky systémy ČD na predaj cestovných lístkov, takže boli obavy zo zásahu do signalizácie, ktorý by mohol spôsobiť vážne nehody.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko neprestáva mieriť na elektrárne. Ako Ukrajinci chránia svoju infraštruktúru? Čítajte 

Český minister v rozhovore konštatoval, že hoci je situácia zložitá, ČD dokážu úspešne odolávať kybernetickým útokom. Ruské pokusy o destabilizáciu európskej energetickej infraštruktúry sú dobre zdokumentované, ale o zasahovaní do dopravných sietí sa hovorí menej, poznamenal denník.

Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) zverejnila svoju prvú správu o hrozbách pre dopravu vlani v marci. Uviedla v nej, že dochádzalo k "útokom na železničné spoločnosti s rastúcou mierou, predovšetkým v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu".

ENISA zaznamenala veľké kybernetické útoky "proruských hackerských skupín" na železničné spoločnosti v Lotyšsku, Litve, Rumunsku a Estónsku. (TASR)

Rakúska strana Zelených obvinili Slobodných, že sú "predĺženou rukou" Ruska.

Podľa agentúry Reuters toto obvinenie prišlo v čase, keď škandál týkajúci sa bývalého výkonného riaditeľa skrachovanej obrej nemeckej platobnej firmy Wirecard Jana Marsaleka naberá na obrátkach.

Pribúdajú totiž obvinenia a dôkazy, že Marsalek organizoval ruské špionážne aktivity a riadil dvojitých agentov v rakúskej tajnej službe. Nové odhalenia prinieslo najmä minulotýždňové zadržanie bývalého agenta rakúskej tajnej služby Egista Otta.

Obe vládnuce strany následne obvinili lídra FPÖ Herberta Kickla, ktorý bol v rokoch 2017-19 ministrom vnútra, zo zlyhania.

"Máme potenciálnu infiltráciu našich tajných služieb ruskými agentmi. To je veľmi, veľmi vážne a FPÖ a... Kickl sú s tým priamo prepojení," povedala novinárom líderka Zelených v parlamente Sigrid Maurerová, pričom obvinila stranu FPÖ, že v Rakúsku pôsobí ako "predĺžená ruka Ruska".

"Prípad Egisto Ott je hrozbou pre demokraciu a bezpečnosť našej krajiny," uviedol na sociálnej sieti konzervatívny kancelár Karl Nehammer a vyzval na rýchle vyšetrovanie s cieľom odhaliť všetkých zainteresovaných.

Denník Süddeutsche Zeitung zdôraznil, že ide o najväčší škandál v histórii rakúskych spravodajských služieb.

Agentúra Reuters pripomenula, že FPÖ svojho času zaujala proruský postoj a postavila sa aj proti sankciám EÚ uvaleným na Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu. Za predchádzajúceho lídra uzavrela aj dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko podporujúcou prezidenta Vladimira Putina.

Samotný Kickl popiera, že by on sám bol proruský, a tvrdí, že FPÖ svojím konaním bráni neutralitu Rakúska.

FPÖ poprela aj všetky obvinenia týkajúce sa Marsaleka, ktorý pred časom ušiel do Ruska, kde pôsobil nielen ako agent ruskej vojenskej rozviedky GRU, ale vykonával aj úlohy pre ruskú tajnú službu FSB.

Agentúra Reuters doplnila, že FPÖ momentálne vedie v prieskumoch verejnej mienky, pričom ťaží z obáv rakúskej verejnosti z imigrácie a problémov, ako je napr. inflácia. Parlamentné voľby v Rakúsku sa konajú tento rok. (TASR)

Bieloruský prezident Lukašenko zastaví účasť krajiny na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe.

Parlamentu, ktorý je pod jeho kontrolou, už predložil návrh zákona pozastavujúci danú dohodu.

Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe z roku 1990, ktorá bolo svojho času kľúčovou bezpečnostnou doktrínou, stanovila limity pre rozmiestnenie vojenského vybavenia v Európe s cieľom deeskalovať potenciálne konflikty medzi Východom a Západom.

Rusko vlani od zmluvy formálne odstúpilo a po ňom svoju účasť pozastavili aj krajiny NATO, ktoré boli stranami zmluvy.

Odstúpením od zmluvy by Bielorusko mohlo rozšíriť svoju armádu. „Pozastavenie účasti Bieloruska na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe ovplyvňuje rovnováhu síl a bezpečnosti v celom euroatlantickom regióne a vysiela signál západným krajinám, že Minsk má v úmysle stať sa aktívnym vojenským hráčom v regióne,“ vyjadril sa pre agentúru AP bieloruský vojenský analytik Alexander Alesin.

V Bielorusku sú nasadené ruské taktické jadrové zbrane, rakety a vojaci. Rusko svojho suseda využilo aj ako jeden z východiskových bodov na vyslanie jednotiek na Ukrajinu. Bieloruské sily sa však na vojne na Ukrajine nezúčastňujú. (SITA)

Úrady v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko, ovládanom proruskými separatistami, informovali o útoku dronom.

Ten zasiahol vojenskú základňu. Incident si podľa nich nevyžiadal žiadne obete ani veľké škody.

Dron kamikaze zaútočil o 16:35 na vojenskú základňu v Rybnickom okrese, nachádzajúcom sa približne šesť kilometrov od hranice s Ukrajinou, uviedlo vo vyhlásení podnesterské ministerstvo pre štátnu bezpečnosť. Z útoku však priamo neobvinilo Kyjev.

V jeho dôsledku došlo k miernemu poškodeniu na radarovej stanici. Na mieste sa nachádza skupina vyšetrovateľov.

Moskva pravidelne obviňuje Kišiňov a Kyjev z plánovania útokov na Podnestersko, v ktorom väčšina z odhadovaných 465-tisíc obyvateľov hovorí po rusky a mnohí z nich majú aj moldavské, ruské či ukrajinské občianstvo. (TASR)

Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalších 13 utrpelo zranenia pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Záporožie.

Uviedol to gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

"Traja ľudia sú mŕtvi," napísal Fedorov na platforme Telegram. Ako spresnil, štyria zo zranených sú v kritickom stave. Podľa tamojšej polície vypálilo Rusko na toto juhoukrajinské mesto v priebehu popoludnia päť rakiet.

Zo sídla NATO v Bruseli vyhostili niekoľko ruských zamestnancov. Povedal to generálny tajomník aliancie Stoltenberg.

Ako informuje spravodajský portál Sky News, nie je jasné, kedy sa dané vyhostenie odohralo.

„Uvedomili sme si, že vykonávajú činnosti, ktoré v skutočnosti neboli diplomatickou, ale spravodajskou prácou,“ povedal Stoltenberg nemeckým novinám Bild.

Generálny tajomník NATO však ďalšie podrobnosti neposkytol, takže nie je známy ani počet vyhostených ľudí ani aký typ spravodajských informácií zbierali.

Litva dodá Ukrajine tritisíc bojových dronov a pomôže jej tiež so zriadením troch zotavovní pre ukrajinských vojakov. 

"Litva nakúpi v blízkej budúcnosti pre Ukrajinu približne 3000 dronov typu FPV litovskej výroby za dva milióny eur," povedala litovská premiérka Ingrida Šimonyté na tlačovej konferencii s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.

Šimonyté spresnila, že s doručovaním týchto FPV (first person view) dronov, ktorých operátor sleduje záznam kamery dronu v reálnom čase prostredníctvom špeciálnych okuliarov, by mohla Litva začať ešte v tomto roku.

Vilnius okrem toho podľa premiérkiných slov prispeje na vytvorenie centier určených na zotavenie vojakov, ktoré majú vzniknúť v ukrajinských mestách Ľvov, Dnipro a Žytomyr.

Šimonyté zároveň vyzvala Európsku úniu, aby s Kyjevom začala "čo najskôr" viesť rozhovory o jeho členstve v eurobloku a trvala na potrebe vstupu Ukrajiny aj do NATO. "Úplnú bezpečnosť Ukrajiny a NATO možno zabezpečiť len úplným a kompletným vstupom Ukrajiny do NATO," povedala.

Šmyhaľ navštívil Litvu ako poslednú zástavku svojej cesty po pobaltských krajinách, v rámci ktorej v uplynulých dňoch zavítal aj do Estónska a Lotyšska.

Litva dodala Ukrajine od februára 2022, keď ju napadlo Rusko, pomoc v hodnote viac ako milión eur, čo podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku predstavuje 1,54 percenta z jej ročného HDP. Príspevok tejto pobaltskej krajiny je tak v tomto smere jedným z najvyšších spomedzi spojencov Kyjeva. (TASR)

Rusko vraj rozdeľuje podiely v znárodnených firmách lojálnym podnikateľom, tvrdí britské ministerstvo obrany.

"Deprivatizácia" pravdepodobne súvisí s prejavom ruského prezidenta Vladimira Putina k národu, v ktorom vo februári vyzval na vytvorenie novej nacionalistickej elity, uviedlo v piatok britské ministerstvo v Londýne.

Rastúce výdavky na obranu takmer určite zvýšili finančný tlak na ruský štát, ktorý čelí aj hospodárskym sankciám a odlivu kapitálu z Ruska od začiatku invázie, uvádza sa ďalej v správe, ktorá vychádza zo zistení britských spravodajských služieb.

Od začiatku vojny proti Ukrajine vo februári 2022 Rusko podľa britských zdrojov znárodnilo približne 180 spoločností v odhadovanej celkovej hodnote 11,5 miliardy amerických dolárov (10,6 miliardy eur).

"Ruský štát je s najväčšou pravdepodobnosťou v procese zavádzania väčšej kontroly nad spoločnosťami v strategických odvetviach, ako je obranný priemysel," uzavrelo ministerstvo. (TASR)

Poľsko vyčlení 198 miliónov eur na ochranu svojich východných hraníc, oznámil tamojší minister národnej obrany.

Uvedená suma je "doteraz najvyššia a za účelom ochrany hraníc ju dostane vojenská pracovná skupina Podlasie", spresnil šéf rezortu obrany.

"Investujeme stále viac... aby sme sa uistili, že táto skupina bude funkčná a bude vykonávať svoje misie," dodal minister.

"Digitálna a počítačová bezpečnosť sama o sebe nestačí," pokračoval Kosiniak-Kamysz a vysvetlil, že sa prostriedky nevyužijú iba na elektronické sledovanie, ale aj na zabezpečenie fyzickej prítomnosti vojakov priamo na hraniciach.

Poľsko zdieľa najdlhšiu časť svojej východnej hranice s Ukrajinou, kde od februára 2022 prebieha ruská invázia, a s Bieloruskom, ktorého autoritársky prezident Alexander Lukašenko má dlhoročné úzke vzťahy s Kremľom. (TASR)

Kyjev navrhol svojim spojencom, aby zakázali leteckú dopravu do Ruska a Bieloruska, uviedol ukrajinský premiér.

Cieľom zákazu leteckej dopravy je podľa Šmyhala obmedziť hospodársky potenciál Ruska a zvýšiť tlak sankcií na Moskvu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Po odštartovaní ruskej agresie proti Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022, štáty Európskej únie a ďalšie krajiny zakázali ruským leteckým spoločnostiam alebo lietadlám vo vlastníctve Ruska používať vzdušný priestor EÚ. Zároveň zakázali vývoz technológií súvisiacich s letectvom do Ruska. (SITA, Kyiv Independent)

Vojna na Ukrajine je dvojnásobne zlá pre západný Balkán, vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Vyhlásil to v piatok Banja Luke po schôdzke s prezidentom Republiky srbskej (srbskej časti Bosny a Hercegoviny) Miloradom Dodikom.

Maďarský premiér na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že s Dodikom zdieľajú spoločný záujem na čo najskoršom ukončení vojny a dokončení začatého integračného procesu.

"EÚ sa nedávno rozhodla vyčleniť ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny, ale o koľko ďalej by sa mohla dostať napríklad Bosna a Hercegovina, ak by časť tejto obrovskej sumy smerovala na západný Balkán," podotkol Orbán.

Dodik vyjadril súhlas s maďarským ministerským predsedom a dodal, že treba mať na pamäti dlhodobé záujmy. Súhlasil s tým, že Balkán sa môže rozvíjať rýchlejšie, ak by sa financie nemíňali na vojnu.

Zdôraznil, že koniec vojny je ešte v nedohľadne a je tiež potrebné zabrániť podnecovaniu k jej pokračovaniu. Bosnianskosrbský vodca vyjadril domnienku, že signály pred voľbami do Európskej únie a Ameriky naznačujú, že konflikt na Ukrajine sa ešte zintenzívni.

Dodik potvrdil, že nemieni prerušiť vzťahy s ruským vedením a nesúhlasí ani s tým, aby Bosna a Hercegovina prispela k sankčným opatreniam voči Moskve.

Orbán v piatok prevezme od Dodika vysoké štátne vyznamenanie, aké vlani dostal aj ruský prezident Vladimir Putin.

Dodik dominuje bosnianskosrbskej politike od roku 2006 a patrí aj medzi spojencov Kremľa či srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Nesúhlasí s rozhodnutiami bosnianskych centrálnych inštitúcií a neuznáva ani autoritu ústavného súdu Bosny a Hercegoviny. (TASR)

Rusko podniklo odvetu za ukrajinské útoky, ktorých cieľom bola ruská energetická infraštruktúra.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že od 31. marca ruská armáda podnikla proti Ukrajine 39 útokov "v reakcii na pokusy kyjevského režimu poškodiť zariadenia v ropnom, plynárenskom a energetickom sektore Ruska".

Ukrajina od začiatku vojny rozpútanej Ruskom vyslala desiatky bezpilotných lietadiel do útokov na objekty energetickej infraštruktúry vrátane ropných rafinérií, z ktorých niektoré sa nachádzali aj stovky kilometrov od hraníc.

Ruské ministerstvo uvádza, že v reakcii na to podniklo teraz skupinové údery vykonané za pomoci vysokopresných striel s dlhým doletom i bezpilotných lietadiel.

Ako ich ciele na Ukrajine ruský rezort obrany uviedol zariadenia energetického priemyslu, vojensko-priemyselného komplexu, systémy ukrajinskej protivzdušnej obrany, sklady palív, miesta dočasného rozmiestnenia ukrajinských jednotiek a zahraničných žoldnierov, tvrdí vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že všetky stanovené ciele boli pri útokoch zasiahnuté.

Ruské údery na ukrajinské elektrárne od konca marca spôsobili škody za miliardy dolárov a viedli k núdzovému výpadku prúdu v niekoľkých regiónoch.

Ruské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej zvodke ďalej uviedlo, že dobylo dedinu Voďane, ležiacu asi päť kilometrov severozápadne od mesta Doneck na východe Ukrajiny.

Moskva v posledných mesiacoch dosiahla na východnom fronte viacero úspechov, lebo Ukrajina zápasí s nedostatkom munície a meškaním pomoci od svojho najväčšieho spojenca - Washingtonu. (TASR)

"Rusko vie, že v protivzdušnej obrane sme slabší ako pred štyrmi mesiacmi," hovoria pracovníci ukrajinskej elektrárne. (Washington Post)

Japonsko zakáže vývoz vyše 160 priemyselných tovarov do Ruska. Zákaz by mal vstúpiť do platnosti 17. apríla.

Na zozname so zakázanými položkami figurujú motorové oleje, optické zariadenia, lítium-iónové batérie, rúry pre ropovody a plynovody a nitrocelulóza. Zakázaný je aj vývoz jácht, rekreačných plavidiel, požiarnych člnov, vrtných súprav a plávajúcich dokov vyrobených v Japonsku.

Podľa japonskej vlády sa exportný zákaz vzťahuje na tovary, ktoré by mohli posilniť ruský priemysel.

Tokio zároveň od 10. mája zakáže dovoz nepriemyselných diamantov pochádzajúcich z Ruska. Opatrenie sa týka diamantov s hmotnosťou jeden karát alebo viac. Na dovoz menších diamantov bude potrebné povolenie ministerstva hospodárstva.

Rusko si medzičasom v piatok predvolalo juhokórejského veľvyslanca v Moskve, aby mu tlmočilo protest proti sankciám, ktoré Soul uvalil na ruské fyzické a právnické osoby.

Južná Kórea uvalila sankcie na dve ruské plavidlá, ktoré podľa nej prepravujú vojenský tovar do Severnej Kórey. V utorok Soul tiež oznámil uloženie sankcií voči dvom ruských organizáciám a občanom Ruska, ktorých spája so severokórejským jadrovým a raketovým programom.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharovová v tejto súvislosti povedala, že Moskva považuje rozhodnutie Južnej Kórey za nepriateľské a bude naň včas reagovať. (TASR)

Ruské nezávislé médiá potvrdili mená viac ako 50-tisíc vojakov zabitých na Ukrajine. Mená zistili z otvorených zdrojov.

BBC odhaduje, že skutočný počet je pravdepodobne vyšší ako 100-tisíc.

Počet nezahŕňa vojakov z Ruskom okupovaných území Ukrajiny. Podľa prieskumu BBC zahynulo približne 23 400 vojakov z okupovanej Doneckej a Luhanskej oblasti. (SITA, Kyiv Independent)

Útok dronov na leteckú základňu Morozovsk zabil alebo zranil najmenej 20 ľudí. Zničených bolo najmenej šesť lietadiel.

Ďalších osem lietadiel útok vážne poškodil. S odvolaním sa na ukrajinské zdroje, ktoré si želali zostať v anonymite, lebo nemajú oprávnenie hovoriť o tejto operácii.

Ruský rezort obrany pritom v piatok deklaroval, že jeho jednotky zneškodnili viac ako 40 ukrajinských bezpilotných lietadiel a poškodená bola len rozvodňa elektrickej energie.

Podľa britskej stanice BBC boli na letisku Morozovsk dislokované stíhačky Su-27 a frontové bombardéry Su-34, ktoré nedávno aktívne operovali pozdĺž frontovej línie a odpaľovali riadené letecké bomby na ukrajinské mestá.

Ak sa potvrdí, že ukrajinská armáda spôsobila nepriateľovi takéto škody, tento útok by patril medzi najúspešnejšie ukrajinské cezhraničné útoky. Vlani v októbri Ukrajina na dvoch letiskách v regiónoch okupovaných Ruskom zničila deväť ruských vrtuľníkov. Zaútočila na ne pomocou balistických rakiet dlhého doletu darovaných Spojenými štátmi.

BBC pripomenula, že vo vojnových podmienkach nie je možné potvrdiť takéto informácie z nezávislých zdrojov. Podotkla súčasne, že informácie o výsledkoch ukrajinského útoku môžu byť potvrdené zverejnením satelitných snímok letiska zhotovených 5. apríla.

Na základe hodnotenia ukrajinských útokov ruskými vojenskými analytikmi sa odborníci na Západe domnievajú, že ukrajinská armáda má možnosť uskutočniť masívne dronové nálety - porovnateľné s tými, aké vykonáva nad ukrajinským územím ruská armáda.

Ozrejmili, že nálet na jeden cieľ, do ktorého sú zapojené viac ako štyri desiatky dronov, je pomerne ťažké odraziť - na to treba mať v zálohe dostatok systémov protivzdušnej obrany. (TASR)

Ukrajina hlási zostrelenie 13 ruských dronov, ktoré útočili v noci na Odeskú, Záporožskú a Dnepropetrovskú oblasť.

V Odeskej sa podľa úradov zamerali na energetické zariadenia.

Rusko počas noci vypálilo z Belgorodskej oblasti päť striel na ciele na Ukrajine. V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny pri delostreleckých útokoch na dve obce zomreli dvaja civilisti a piati utrpeli zranenia. Poškodené boli desiatky budov.

Rusko vo februári 2022 vojensky zaútočilo na Ukrajinu a v nedávnych týždňoch útoky dronmi proti susediacej krajine ešte zintenzívnilo. (TASR)

NATO pochybuje, že Putin čoskoro plánuje rozsiahlu mobilizáciu. Podľa aliancie ju bude chcieť ruský líder odložiť.

Rusko je v súčasnosti údajne schopné naverbovať približne 30-tisíc ďalších vojakov mesačne, aby kompenzovalo straty a podporilo svoju ofenzívu. Anonymný redstaviteľ NATO tiež spomenul Putinov nedávny dekrét o brannej povinnosti.

„Verím, že odteraz sa Putin snaží odložiť akékoľvek ďalšie rozsiahle mimoriadne mobilizačné opatrenia. Musí vyriešiť oveľa viac domácich problémov a pokračovať v demonštrovaní svojej sily a sebadôvery počas povolebného obdobia. To môže znamenať, že nateraz bude stačiť obyčajný branný cyklus,“ povedal zdroj.

Ten podotkol, že dôsledky mobilizácie sú „nerovnomerne rozložené po celom Rusku“ a väčšinou postihujú odľahlé regióny a menšiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Mesto Časiv Jar je pod neustálou paľbou, oznámili ukrajinské úrady.

Šéf šéf mestskej vojenskej správy Serhij Čaus povedal, že v meste v súčasnosti niet ticha. "Neustále sa tam strieľa," uviedol.

Predstaviteľ ruskej okupačnej správy v Doneckej oblasti predtým tvrdil, že na okraj mesta Časiv Jar vstúpili ruské sily. Ukrajinská armáda to poprela, potvrdila však zúrivé boje.

"Situácia je tu veľmi zložitá, boje pokračujú, no ruské sily tu nie sú," povedal hovorca východného velenia ukrajinskej armády Andrij Zadubinnyj. "Neverte ruským správam," dodal.

Moskva v posledných mesiacoch dosiahla na frontovej línii postup, čím posilnila svoju prevahu, zatiaľ čo Kyjev zápasí s nedostatkom dôležitej munície od svojich západných spojencov.

NATO teraz neuvažuje o obnovení výcviku ukrajinských vojakov na Ukrajine, tvrdí anonymný predstaviteľ aliancie.

Zdôraznil však, že Kyjev spolupracuje s NATO a dostáva pomoc vo vojenskej aj politickej oblasti.

„A dovoľte mi dodať, že v súčasnosti sa neplánuje nasadenie vojenských jednotiek na Ukrajine v akejkoľvek forme,“ poznamenal predstaviteľ NATO.

V marci ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyhlásil, že výcvikové misie pre ukrajinských vojakov by sa mali konať na Ukrajine, pretože by to Kyjevu pomohlo ušetriť čas a zjednodušiť logistiku. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kyjev tvrdí, že na ruskej leteckej základni zničil najmenej šesť lietadiel. Rusko informáciu zatiaľ nepotvrdilo.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU a armáda zaútočili na letisko Morozovsk, uviedol zdroj a dodal, že "ide o dôležitú špeciálnu operáciu, ktorá výrazne zníži bojový potenciál Rusov". Rusko bezprostredne nereagovalo a agentúra AFP nemohla tieto tvrdenia overiť.

Kyjev podnikol podľa ruského ministerstva obrany jeden z najväčších nočných útokov za posledné týždne, keď na ruské územie vyslal viac ako 50 dronov.

Rusko uviedlo, že 44 bezpilotných lietadiel mierilo na južnú Rostovskú oblasť. Leží hneď za hranicou s Ukrajinou a je tu viacero významných vojenských objektov vrátane veliteľstva Ruských ozbrojených síl, ktoré velí invázii na Ukrajine spustenej vo februári 2022.

Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil letecké útoky na ruské územie, pričom sa zameral na vojenské objekty a energetické zariadenia v snahe prerušiť dodávky paliva a zničiť vybavenie pre ruskú armádu. (TASR)

Spojenci dali Kyjevu viac ako 700 miliónov dolárov na odmínovanie, informovalo ukrajinské ministerstvo hospodárstva.

Za kľúčových darcov rezort hospodárstva označil okrem iných partnerov aj Spojené štáty, Švajčiarsko, Nórsko, Japonsko a krajiny EÚ.

Takmer tretina ukrajinského územia, čiže približne 174-tisíc kilometrov štvorcových, je zamínovaná. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že pri výbuchoch mín zahynulo 296 civilistov a ďalších 665 utrpelo zranenia. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko vyšetruje "ukrajinskú stopu" pri moskovskom útoku, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát.

Moskva opakovane tvrdí, že do útoku bol zapletený Kyjev alebo Západ. K zodpovednosti za útok z 22. marca sa však pri viacerých príležitostiach prihlásil IS. Útok si vyžiadal vyše 140 mŕtvych a 360 zranených. Ruskí vyšetrovatelia uvádzajú, že v telefóne jedného zo zadržaných našla ukrajinský obsah.

Ukrajina a Západ obvinili Moskvu, že sa snaží zneužiť tragédiu a tvrdí bez poskytnutia dôkazov, že za najhorším teroristickým útokom v Rusku za posledných 20 rokov stojí Kyjev.

Do koncertnej sály v zábavnom centre Crocus City Hall na okraji Moskvy vtrhli ozbrojení muži v maskáčoch a spustili streľbu do návštevníkov, potom budovu podpálili. Zatknutých bolo 12 podozrivých vrátane štyroch strelcov, ktorí pochádzajú zo stredoázijského Tadžikistanu.

Ruskí vyšetrovatelia uvádzajú, že dáta z telefónu jedného z podozrivých ukázali, že ráno 24. februára, na druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu, sa dostal k fotografiám Crocus City Hall a poslal ich ostatným. Podľa vyšetrovateľov "toto všetko podozrivý potvrdil vo svojich vyhláseniach".

V tom istom telefóne sa našli aj ďalšie fotografie mužov v maskáčoch s ukrajinskou vlajkou pred zničenými budovami.

"Tieto dáta podporujú spojitosť medzi útokom" a konfliktom na Ukrajine, tvrdia ruskí vyšetrovatelia.

O hodnovernosti vyšetrovania zatknutých ľudí sú pochybnosti. Štyroch mužov na moskovský súd dovliekli s viditeľnými stopami po brutálnom vypočúvaní.

Spojené štáty predtým informovali, že už začiatkom marca verejne aj súkromne varovali Rusko, že extrémisti plánujú útok na koncertnú sálu v Moskve.

Nemenovaní spravodajskí pracovníci USA povedali po útoku americkým médiám, že Moskvu varovali konkrétne pred útokom IS na Crocus City Hall.

Rusko tieto varovanie odmietalo. Len tri dni pred útokom ruský prezident Vladimir Putin obvinil Washington z "vydierania" a z pokusu "zastrašiť" Rusov. (TASR)

Ukrajinské útoky znížili ruské kapacity rafinácie ropy o najmenej desať percent, tvrdí predstaviteľ NATO.

Anonymný zdroj uviedol, že Rusko v marci výrazne zvýšilo dovoz benzínu z Bieloruska a zaviedlo šesťmesačný zákaz vývozu benzínu, aby stabilizovalo domáce ceny. Moskva navyše nevylúčila zvýšenie exportu ropy, keďže ju nedokáže rafinovať v dostatočnom množstve.

„Útoky pravdepodobne odobrali viac ako desať percent ruskej rafinérskej kapacity, možno aj viac ako 15 percent. A v závislosti od rozsahu škôd môžu opravy trvať značne dlho a môžu si vyžiadať značné náklady,“ poznamenal predstaviteľ NATO.

Zdroj tiež poukázal na to, že niektoré z ukrajinských útokov bezpilotnými lietadlami boli vykonané na vzdialenosť viac ako tisíc kilometrov, čo podčiarkuje rozsah útokov. „Verím, že v budúcnosti bude čoraz menej a menej týchto ruských zariadení energetickej infraštruktúry chránených pred potenciálnymi útokmi a ruská ekonomika bude v tejto oblasti čoraz viac zasiahnutá,“ uzavrel zdroj z prostredia NATO. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská strana stratila už takmer 446-tisíc vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas štvrtka prišli Rusi o 860 vojakov, 15 tankov a až 73 bojových obrnených vozidiel či 50 delostreleckých systémov, tvrdí Ukrajina.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 033 tankov, 13 459 bojových obrnených vozidiel, 14 922 vozidiel a palivových nádrží, 11 221 delostreleckých systémov, 1 029 odpaľovacích raketových systémov, 747 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 847 dronov, 2 059 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 849 kusov špeciálnej techniky. (SITA)

Ukrajina zostrelila všetkých 13 ruských dronov, ktorými v noci zaútočila Moskva, tvrdia ukrajinské vzdušné sily.

Rusi tiež vypálili dve riadene strely S-300/S-400 a tri balistické rakety Iskander-M. 

Útok dronmi Rusi podnikli z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym a rakety vypálili z územia ruskej Belgorodskej oblasti, uviedlo ukrajinské letectvo.

Mobilné palebné skupiny zostrelili drony nad Zaporižžskou, Odeskou a Dnipropetrovskou oblasťou.

Cynická obluda: Oslobodenie Bratislavy prišli na Slavín s Ficom osláviť veľvyslanci Ruska a Bieloruska.

(zdroj: Cynická obluda)

Kremeľ môže podľa expertov siahať po kriminálnych živloch, aby suplovali aktivity ruských agentov v zahraničí. (SME)

Pohraničná polícia v Moldavsku tvrdí, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou našla úlomky, ktoré môžu patriť ruskému dronu.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Úlomky boli nájdené neďaleko obce Etulia asi 500 metrov od moldavsko-ukrajinských hraníc a bol na nich nápis Heran-2, uviedla polícia. Ide o jedno z označení iránskych dronov Šáhid, ktorými Rusko pravidelne útočí na Ukrajinu.

Polícia oblasť uzavrela, no ubezpečila, že úlomky neobsahujú nebezpečné prvky a neohrozujú obyvateľov neďalekých obcí.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 nejde o ojedinelý nález úlomkov dronov na území Moldavska, neďaleko obce Etulia boli nájdené aj vo februári.

Moldavsko leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a usiluje sa o členstvo v EÚ. Tamojšia prezidentka Maia Sanduová odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a obvinila Moskvu z plánovania prevratu v Moldavsku. (TASR)

Pôvodným plánom Moskvy bolo infiltrovať sa do najvyšších vrstiev ukrajinskej spoločnosti a potom prevziať moc zvnútra. (Washington Post)

Rusko zneškodnilo 53 dronov z Ukrajiny nad viacerými oblasťami, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Až 44 dronov zničili nad Rostovskou oblasťou. Informuje o tom agentúra AFP.

"Kyjevský režim sa v noci a ráno 5. apríla pokúsil uskutočniť viacero teroristických útokov bezpilotnými lietadlami, ktoré však boli zmarené," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Rezort obrany spresnil, že 44 dronov bolo zneškodnených nad Rostovskou oblasťou na juhozápade Ruska, ktorá hraničí s Ukrajinou.

Po jednom zachytenom bezpilotnom lietadle hlásili nad Belgorodskou, Kurskou, a Saratovskou oblasťou a šesť ich ruské systémy zničili nad územím Krasnodarského kraja.

V meste Rostov nad Donom sa nachádza veliteľstvo Ruských ozbrojených síl, ktoré velí invázii na Ukrajine spustenej vo februári 2022. (TASR)

Celkové straty ruských síl na Ukrajine za vyše dva roky presahujú 350-tisíc, odhaduje aliancia.

Tvrdí to predstaviteľ Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

Spomenutý zdroj uviedol, že číslo 350-tisíc sa týka celkových strát ruských síl, čiže vojakov ruskej armády, žoldnierov, zabitých aj zranených. Až 200-tisíc však bolo zabitých alebo zranených tak vážne, že sa nemôžu vrátiť na front.

Predstaviteľ NATO tiež pripomenul odhad britskej spravodajskej služby, že na Ukrajine bolo zabitých minimálne 70-tisíc Rusov, pričom dodal, že toto číslo je „pravdepodobne spodná hranica“.

Predstaviteľ NATO tiež poznamenal, že podľa moderných štandardov je pomer zabitých a zranených v ruskej armáde „extrémne vysoký“ a je to do značnej miery spôsobené extrémne obmedzenou zdravotnou podporou, ktorú majú ruskí vojaci k dispozícii. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina kvôli ochrane pred ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru potrebuje postaviť stovky malých elektrární.

Povedal to šéf energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj.

"Teraz je výroba elektrickej energie sústredená doslova na niekoľkých málo miestach vo veľkých tepelných a vodných elektrárňach, takže ich poškodenie pri masívnom ostreľovaní Rusmi vedie k vážnym problémom s dodávkami elektriny," povedal Kudryckyj.

Kudryckyj podľa BBC povedal, že väčšina elektrární bola postavená v 60. a 70. rokoch minulého storočia a po ruských útokoch bude veľmi ťažké ich opraviť.

"Jediným spôsobom, ako zabezpečiť energetickú sústavu pred masívnym raketovým terorom, je decentralizácia výrobných kapacít," uviedol šéf Ukrenerha.

Na Ukrajine by namiesto 15 alebo 20 veľkých elektrární mali podľa neho vzniknúť stovky malých elektrární s výkonom od päť do 30 megawattov. Vďaka tomu by bola Ukrajina odolnejšia voči následkom ruských útokov. (ČTK)

Rusko tvrdí, že jeho jednotky vstúpili na okraj mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti.

Napísala to agentúra Reuters, podľa ktorej nemožno tvrdenia nezávisle overiť. Mesto sa nachádza zhruba desať kilometrov od Bachmutu a stalo sa oporným bodom ukrajinských jednotiek.

O útokoch ruskej armády na okolie tohto mesta informoval tiež Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

O postupe ruských jednotiek na okraj mesta Časiv Jar informoval ruskú agentúru RIA Novosti predstaviteľ ruskej okupačnej správy Doneckej oblasti. Podľa ruskej agentúry ukrajinské jednotky Časiv Jar silno opevnili.

Česko ponúka Ukrajine výcvik pilotov na stíhacie lietadlá F-16, uviedla česká ministerka obrany.

Ministerka Jana Černochová navštívila Centrum leteckého výcviku (CLV) štátneho podniku LOM v Pardubiciach, ktoré má výcvik zabezpečiť.

Lietadlá typu F-16 odovzdajú Ukrajine o niekoľko mesiacov Dánsko, Holandsko, Nórsko a Belgicko; má ich byť zhruba 45. 

"Najlepšie sa tu cvičia rozsiahle vzdušné operácie, keď sa navádza osem stíhačov napríklad proti dvadsiatim až tridsiatim cieľom," uviedla letovodka Romana Jiránková.

Na simulátore trénujú aj krajný zákrok - virtuálne pália tepelne navádzanými raketami. Taktické simulačné centrum školí najmä domácich pilotov. Nacvičujú, ako sa správať vo vzdušnom súboji alebo ako viesť údery na pozemné ciele. Boli tu aj Thajci, Rakúšania, Maďari či Slováci.

Deväť kokpitov so štyridsiatkou počítačov dokáže simulovať prevádzku štyroch typov lietadiel vrátane amerických strojov F-16, na ktoré Ukrajina čaká. Prvých šesť dodajú Dáni na prelome jari a leta. Česko ponúka výcvik pilotov.

"Ukrajinská strana vie, že táto možnosť v tomto výcvikovom stredisku je. Za náš rezort môžem povedať, že by sme to privítali," uviedla Černochová.

"Našou požiadavkou by bolo, aby potenciálny zákazník vedel ovládať kokpit vrátane práce s radarom, a my by sme potom na tom začali stavať," hovorí bývalý pilot a letecký inštruktor Otakar Prikner, ktorý si pilotáž lietadla F-16 sám vyskúšal.

Štátny podnik LOM chce v Pardubiciach vytvoriť aj pracovisko pre výcvik pilotov na novú verziu lietadla L-39NG. "Tento systém výcviku by sme radi koncipovali tak, aby sa stal medzistupňom prípravy pilotov na lietadlá F-35," vyhlásil zástupca riaditeľa CLV pre pozemný výcvik Jaroslav Šefl. Česko si od Spojených štátov objednalo 24 kusov týchto lietadiel. (TASR, ČT24)

Záporožskej jadrovej elektrárni hrozí po ruskom útoku výpadok energie.

Ako referuje web news.sky.com, uviedla to ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom.

„Vonkajšie vzdušné vedenie, ktoré dodáva energiu z ukrajinskej energetickej siete do Záporožskej jadrovej elektrárne, bolo vo štvrtok odpojené po ruskom útočnom ostreľovaní,“ uviedol Enerhoatom. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že existuje riziko „núdzového stavu“.

„V prípade odpojenia tejto poslednej komunikačnej linky s národnou elektrizačnou sústavou bude elektráreň na pokraji ďalšieho výpadku prúdu, čo je vážnym porušením podmienok jej bezpečnej prevádzky," poznamenala ďalej spoločnosť Enerhoatom.

Elektráreň zažila od vypuknutia vojny už osem úplných výpadkov a jeden čiastočný. Záporožská jadrová elektráreň je pod kontrolou ruských síl od marca predminulého roka. (SITA, Sky News)

Na výstavbe Ruskom okupovaného Mariupoľu sa nepriamo podieľajú aj dve nemecké spoločnosti.

Informovala o tom nemecká verejnoprávna stanica ARD v spravodajskej relácii Monitor a agentúra AFP.

Ide o korporáciu Knauf, ktorá vyrába sadrokartónové dosky a ktorej dcérska spoločnosť naďalej pôsobí v Rusku. Samotná korporácia tvrdí, že je výlučne na ruskom trhu. ARD však uvádza, že stavebné materiály spoločnosti Knauf sa používajú aj na stavbách v okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ vrátane projektov realizovaných na objednávku ruského ministerstva obrany.

Novinári ARD informovali, že analyzovali mnoho fotografií zo stavieb, kde sa objavuje logo Knauf, ako aj podrobné správy o činnosti, ktoré dokazujú prítomnosť nemeckej spoločnosti v tomto prístavnom meste na juhu Ukrajiny.

Ďalšou je spoločnosť WKB Systems, ktorá vyrába zariadenia na výrobu pórobetónu a ktorej väčšinovým vlastníkom je ruský podnikateľ Viktor Budarin. Spomínané zariadenia sa údajne používajú aj na stavbách v Mariupole.

Vo vyhlásení zaslanom AFP skupina Knauf tvrdí, že rešpektuje všetky sankcie EÚ, Británie a Spojených štátov uvalené na Rusko. Táto skupina, ktorá má v Rusku 14 výrobných závodov so 4000 zamestnancami, vysvetlila, že na ruskom trhu sa rozhodla zostať, pretože cítila zodpovednosť voči miestnym zamestnancom.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pre AFP v reakcii na zistenia ARD uviedlo, že "každý zúčastnený podnik by si mal položiť otázku, do koho služieb sa dáva". Podľa daného rezortu táto "takzvaná rekonštrukcia" Mariupoľu "slúži len ruskej propagande".

Podľa nemeckého rezortu hospodárstva príslušné úrady - colná justičná polícia alebo prokuratúra - musia čo najskôr stanoviť, či účasť nemeckých spoločností na rekonštrukcii Mariupoľu predstavuje porušenie sankcií.

Obnova Mariupoľu, ktorý ruské jednotky dobyli pred dvoma rokmi po niekoľkomesačnom obliehaní, je pre Kremeľ dôležitá aj z propagandistických dôvodov. Po dobytí mesta Rusko zverejnilo plán rekonštrukcie mesta, v ktorom pred inváziou žilo viac ako 400-tisíc obyvateľov. (TASR)

Zelenskyj je vďačný každej krajine, ktorá sa snaží pomôcť Ukrajine, ale váhanie Západu s pomocou je podľa neho neprijateľné.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po smrti záchranárov pri ruskom útoku v Charkove vo štvrtok skritizoval váhanie Západu s poskytnutím vojenskej pomoci jeho krajine ako úplne neprijateľné. "Nový systém protivzdušnej obrany by mohol zásadne zmeniť situáciu," povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore, uvádza tlačová agentúra DPA.

Prezident ďalej vyhlásil, že je vďačný každej krajine, ktorá hľadá spôsoby, ako pomôcť Ukrajine. Zároveň však povedal: "Je absolútne neprijateľné, že toľko krajín na svete stále premýšľa o tom, ako by mohli bojovať proti terorizmu, hoci na to stačí niekoľko politických rozhodnutí."

Ukrajina požaduje viac systémov protivzdušnej obrany, ako je napríklad americký systém Patriot, aby mohla lepšie chrániť svoje mestá pred takmer každodennými ruskými útokmi. Silnejšia protivzdušná obrana Charkova a rovnomennej oblasti, ako aj Sumskej oblasti a južných oblastí je "absolútne nevyhnutná", uviedol Zelenskyj.

Pripomenul, že vo štvrtok pri útoku ruského dronu na obytnú štvrť zahynula jedna osoba. Keď prišli záchranné služby, došlo k druhému leteckému útoku a zahynuli traja záchranári. "Je to nechutná ruská taktika," povedal Zelenskyj, ktorý vyjadril sústrasť príbuzným obetí a vyzval ukrajinských diplomatov, aby v zahraničí požiadali o systémy protivzdušnej obrany.

Zelenskyj vo svojom videopríhovore tiež uviedol, že situácia ukrajinských jednotiek v teréne sa stabilizuje a vojakom sa darí zabraňovať v ďalšom postupe okupačných síl.

Charkovská oblasť hraničí s Ruskom a bola čiastočne obsadená už na začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022. Na jeseň toho istého roku ju oslobodila ukrajinská armáda. V uplynulých týždňoch sa však ruské ostreľovanie opäť zintenzívnilo. Terčom útokov sú aj energetické závody v Charkove, čo má za následok rozsiahle výpadky elektrickej energie.

Lotyšská premiérka Evika Silinová po stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom vo štvrtok v Rige oznámila nový balík vojenskej pomoci pre Kyjev.

Výzbroj a technické prostriedky budú podľa nej odovzdané ešte v priebehu apríla. Súčasťou balíka je munícia, výbušniny, zbrane, dopravné vozidlá, osobné súpravy a pomocné vybavenie. Lotyšsko okrem toho čoskoro pošle na Ukrajinu aj prvé bezpilotné lietadlá. (TASR)