NATO nemá v úmysle poslať na Ukrajinu bojové jednotky, vyhlásil Stoltenberg (SME Minúta)

Rusko musí pochopiť, že NATO je pripravené na dlhodobý konflikt, tvrdí poľský minister zahraničných vecí.

Sikorski sa tak vyjadril k myšlienke vytvoriť päťročný balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote sto miliárd eur, ktorý v stredu navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Putin nie je v pozícii, aby túto vojnu vyhral v priebehu niekoľkých mesiacov či dokonca za rok alebo dva," uviedol poľský minister zahraničných vecí na štvrtkovom stretnutí so svojimi kolegami z členských krajín NATO v Bruseli.

"Ako Severoatlantická aliancia sme 20-krát bohatší ako on, ak bude potrebné, môžeme si dovoliť dlhší konflikt," povedal Sikorski.

Balík by podľa Stoltenberga Aliancii poskytol priamejšiu úlohu pri koordinácii dodávok zbraní, munície a vybavenia pre Ukrajinu bojujúcu proti ruskej agresii. "Musíme zaistiť spoľahlivú a predvídateľnú bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu dlhodobo, aby sme sa menej spoliehali na dobrovoľné príspevky a viac na záväzky NATO - menej na krátkodobé ponuky a viac na viacročné prísľuby," uviedol v stredu Stoltenberg.

Poľský minister zahraničných vecí vyjadril tejto iniciatíve podporu. Zároveň priznal, že spojenci naďalej pracujú na hľadaní spoločného stanoviska. (TASR)

Stoltenberg chce zriadiť fond NATO na vojenskú pomoc Ukrajine. Viaceré členské štáty sú však proti. (SME)

Fínsko predĺži uzatvorenie hraníc s Ruskom na neurčito, oznámila fínska vláda.

Severská krajina uzatvorila hranice vlani v decembri v reakcii na takmer 1000 ruských migrantov, ktorí sa pokúsili prejsť cez hraničné prechody z Ruska bez platných víz v období od augusta. Uzávierku fínske úrady viackrát predĺžili a tá aktuálna má platiť do 14. apríla.

Termín nového uzatvorenia namiesto konkrétneho dátumu špecifikovala fínska vláda slovami "až do odvolania, nie však dlhšie, než bude nutné."

"Fínske úrady vnímajú situáciu ako dlhodobú," uviedla tamojšia ministerka vnútra Mari Rantanenová a dodala, že "v priebehu jari nezaznamenali žiadnu významnú zmenu stavu." Upozornila tiež na to, že v blízkosti fínskej hranice na ruskej strane stále zotrvávajú stovky, možno až tisíce osôb.

Od 15. apríla sa majú zatvoriť aj niektoré morské hraničné vstupy do Fínska pre rekreačné plavidlá. Má sa tak zabrániť "rozšíreniu rizika organizovanej migrácie aj na vodné koridory."

Helsinki vlani obvinili Moskvu z organizovania prílevu migrantov cez fínske východné hranice, ruské úrady to však popreli. (TASR)

Slovensko podporí fond NATO pre Kyjev iba v nesmrtiacej oblasti, uviedol minister zahraničných vecí Blanár.

Blanár informoval, že vystúpil aj so slávnostným príhovorom k 75. výročiu založenia Aliancie a 20. výročia vstupu Slovenska do NATO.

Hlavnou témou rokovaní bola podľa neho príprava júlového summitu NATO vo Washingtone zameraného na posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine a spoluprácu s ďalšími partnermi. Upozornil, že na tento summit už bude sprevádzať nového prezidenta SR.

Doplnil, že témou štvrtkových rokovaní Rady NATO-Ukrajina za účasti šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu bola ďalšia pomoc pre Kyjev.

"Zdôraznil som, že Ukrajina musí pokračovať v reformách, akokoľvek sú zložité. Vyjadril som podporu mierovému návrhu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bude prerokovaný vo Švajčiarsku," uviedol Blanár.

Pripomenul, že podľa Slovenska je ruská agresia voči Ukrajine porušením medzinárodného práva a porušením tohto práva bolo aj organizovanie ruských prezidentských volieb v okupovaných častiach Ukrajiny.

Rokovania s diplomatmi z indo-pacifického regiónu (Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland) sa podľa jeho slov niesli v znamení ďalšieho posilňovania partnerstva a koordinácie pri riešení spoločných výziev, ako sú umelá inteligencia, kybernetická ochrana či hybridné hrozby.

Blanár v Bruseli uistil, že Slovensko bude pokračovať v pomoci Ukrajine zasielaním nesmrtiacich bojových systémov, čo sa týka najmä odmínovania, keďže Slovensko sa stalo členom odmínovacej koalície NATO.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu ministrom predstavil plán, aby Aliancia v nasledujúcich piatich rokoch vytvorila fond a poskytla vojenskú podporu Ukrajine vo výške 100 miliárd eur.

Blanár spresnil, že ide o tri okruhy, ktoré sú zatiaľ v počiatočnej fáze. Dodal, že aj Stoltenberg skonštatoval, že okrem posielania zbraní a nesmrtiacich systémov Ukrajina potrebuje viac podpory. Očakáva sa, že tento plán bude skonkretizovaný do washingtonského summitu.

Na otázku, aká je pozícia Slovenska k navrhovanému fondu, Blanár zopakoval, že Bratislava bude podporovať tie iniciatívy, ktoré sa nebudú dotýkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl alebo cez štátny rozpočet, lebo pozícia vlády je v tomto známa. (TASR)

Nemáme v úmysle poslať na Ukrajinu bojové jednotky NATO, vyhlásil generálny tajomník aliancie Stoltenberg.

Ukrajinu podporujeme v jej obrane proti ruskej agresii, to z nás nerobí stranu konfliktu, dodal šéf NATO po skončení dvojdňového rokovania ministrov zahraničia členských krajín bloku v Bruseli.

Hlavnou témou stretnutia bola situácia na Ukrajine, NATO si ale vo svojom bruselskom sídle rovnako pripomenulo 75. výročie založenia aliancie.

Zabitým záchranárom v Charkove je aj 52-ročný hasič, ktorého syn má rovnakú profesiu a zasahoval o pár budov ďalej.

Uviedol to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko na Telegrame, kde zverejnil video, na ktorom syn hasiča kľačí na zemi a plače, zatiaľ čo ho utešujú ďalší záchranári.

Zabitým záchranárom bolo podľa Klymenka 32, 41 a 52 rokov.

Záchranárov, ktorí dorazili na jednu z adries, zasiahol opakovaný útok bezpilotných lietadiel. Dvaja z nich zraneniam na mieste podľahli, ďalší zomrel pri prevoze do nemocnice. Jeden záchranár bol zranený.

Tomuto typu útoku sa hovorí "dvojitý úder", spočíva v tom, že po prvom bombardovaní prichádza ďalší úder po tom, ako na miesto dorazia záchranári, vysvetlila agentúra AFP.

Verejnoprávna stanica Suspilne podľa Reuters uviedla, že záchranári nemohli najmenej hodinu pracovať kvôli obavám z ďalších útokov. Zelenskyj nočný útok označil za "opovrhnutiehodný a cynický". Útok poškodil podľa charkovskej prokuratúry obytné budovy, obchody, zdravotnícke zariadenia a autá. (ČTK)

Muža, ktorý pomohol ruskej armáde pri raketovom útoku na Kramatorsk, odsúdili na Ukrajine za vlastizradu na doživotie.

Pri útoku na reštauráciu Ria Pizza v Kramatorsku prišlo o život 13 ľudí vrátane oceňovanej ukrajinskej spisovateľky Viktorije Amelinovej. Zranenia utrpelo ďalších viac ako 60 ľudí.

Úrad ukrajinského generálneho prokurátora podľa agentúry AFP uviedol, že odsúdeného muža naverboval predstaviteľ rozviedky v Ruskom kontrolovanej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorý ho požiadal, aby zhromaždil informácie o reštaurácii.

Odsúdený s ponukou súhlasil a následne na mieste nakrútil dve videá, ktoré dokazovali, že v pizzerii sú aj vojaci ukrajinskej armády. Videá okamžite poslal svojej spojke prostredníctvom siete Telegram.

Na základe takto získaných údajov ruská armáda vzápätí podnikla cielený raketový útok na pizzeriu, uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.

Od začiatku ruskej invázie - od februára 2022 - Ukrajina pátra po osobách podozrivým z napomáhania ruským jednotkám, zväčša na východe a juhu krajiny.

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že jeho krajina sa neplánuje priamo zapojiť do vojny na Ukrajine.

Tuska sa počas tlačovej konferencie v meste Gliwice na juhu Poľska médiá opýtali na údajné otvorenie témy priameho vojenského zásahu ministrami zahraničných vecí členských štátov NATO počas prebiehajúceho stretnutia v Bruseli.

"Nebudem to komentovať skôr, než dostanem kompletné informácie o týchto konverzáciách a ich výsledku," povedal Tusk.

Zároveň však potvrdil to, čo už povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi aj ďalším lídrom, že "Poľsko neplánuje priamu účasť vo vojnovom konflikte na území Ukrajiny".

Poľsko na dvojdňovom stretnutí šéfov diplomacie krajín NATO a na oslavách 75. výročia založenia Aliancie v Bruseli reprezentuje minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. (TASR)

Lotyšsko pripravuje nový balík bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, ktorej súčasťou budú drony za milión eur.

Pobaltská krajina okrem toho prispeje na českú iniciatívu nákupu munície pre Kyjev. Povedala to lotyšská premiérka Evika Siliňová počas návštevy predsedu ukrajinskej vlády Denysa Šmyhaľa v Rige.

„Veľmi skoro pošleme prvé drony v hodnote jedného milióna eur,“ povedala Siliňová.

Lotyšská premiérka dodala, že na iniciatívu Českej republiky na nákup munície jej krajina prispeje desať miliónov eur.

„Ďalší balík vojenskej pomoci vrátane logistických prostriedkov, munície a zbraní, ktoré máme k dispozícii, by sme mali doručiť tento mesiac," uviedla premiérka. (SITA, Ukrajinská pravda)

Macron odmietol „absurdné“ vyjadrenia ruského ministra obrany, že Ukrajina a Francúzsko zohrali rolu v útoku pri Moskve.

Vyjadril sa tak deň po tom, čo jeho minister obrany Sébastien Lecornu telefonoval s jeho ruským náprotivkom Sergejom Šojguom.

Ruské ministerstvo obrany po telefonáte zverejnilo vyhlásenie, podľa ktorého Šojgu v súvislosti s útokom povedal, že kyjevský režim nerobí nič bez schválenia Západu a „dúfame, že francúzske špeciálne služby neboli do toho zapojené“.

Takéto vyjadrenia sú podľa Macrona „v skutku barokové a hrozivé, čo nie je nič nové“. „Inými slovami, je to absurdné,“ povedal prezident novinárom na okraji inaugurácie bazéna pre parížske olympijské hry.

Podľa Macrona nedáva zmysel a nezodpovedá realite tvrdiť, že za útokom v Rusku môže byť Francúzsko a Ukrajina. „Je to však manipulácia s informáciami, ktorá je dnes súčasťou ruského vojenského arzenálu,“ skonštatoval.

Francúzske ministerstvo obrany po stredajšom telefonáte uviedlo, že Lecornu ostro odsúdil teroristický útok z 22. marca, ktorý si vyžiadal 145 mŕtvych. (SITA)

Ukrajina musí úplne decentralizovať svoju elektrickú sieť, aby znížila svoju závislosť od väčších elektrární.

V reakcii na série ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny to uviedol Volodymyr Kudryckyj, ktorý je riaditeľom spoločnosti Ukrenerho - prevádzkovateľa rozvodnej siete na Ukrajine.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, ruská armáda začala 22. marca masívny útok raketami a dronmi na ukrajinskú energetickú sieť.

Odvtedy v týchto úderoch pokračuje, pričom opakuje scenár leteckého bombardovania, ktorý v roku 2022 a začiatkom roka 2023 uvrhol milióny ľudí na Ukrajine do tmy a chladu.

"Môžeme konštatovať, že intenzita útokov sa zvýšila. (Predtým) sme boli svedkami jedného masívneho útoku za jeden alebo dva týždne. Teraz je to celá séria, takmer nepretržitá," ozrejmil Kudryckyj.

Domnieva sa, že namiesto 15 alebo 20 veľkých elektrární bude na Ukrajine nutné postaviť stovky malých elektrární, ktoré budú voči týmto útokom odolnejšie vďaka svojej rozptýlenosti.

Dodal, že by malo ísť o zriadenie "stoviek zariadení rôznych typov" vrátane elektrární na plyn a obnoviteľné zdroje.

Upozornil, že Ukrajina bude musieť na realizáciu tohto plánu získať peniaze od súkromných investorov. Zdôraznil však súčasne, že tieto zmeny sú naliehavo potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Ukrajinské ministerstvo energetiky informovalo, že v dôsledku opakovaných zásahov energetickej infraštruktúry v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny je obmedzeniam v dodávkach elektriny vystavených približne 350-tisíc ľudí. (TASR)

Poľský prezident Andrzej Duda žiada krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu na tri percentá HDP.

Duda rozposiela listy lídrom všetkých členských krajín NATO i generálnemu tajomníkovi Aliancie Jensovi Stoltenbergovi.

Členské krajiny NATO sú zaviazané vynakladať na obranu najmenej dve percentá svojho HDP, tento limit však spĺňajú len niektoré z nich. Konkrétne za uplynulý rok to bolo 11 z 31 členov Aliancie vrátane Slovenska. V spojitosti s vojnou na Ukrajine rastie úsilie o ďalšie zvýšenie tohto limitu.

"Rusko prostredníctvom svojej agresívnej politiky, obnovením svojho imperializmu a svojej vojny proti Ukrajine jasne a vyslovene dáva najavo, že sa – nanešťastie – vracia k svojmu prístupu zo studenej vojny, keď (bývalý) Sovietsky zväz presadzoval agresívnu politiku voči iným krajinám," uviedol Duda na slávnosti pri príležitosti 75. výročia založenia NATO. Rusko sa podľa jeho slov vracia k svojim ambíciám z tohto obdobia a spojenci by na ne mali primerane reagovať.

Poľský prezident pripomenul, že krajiny NATO počas studenej vojny dávali na obranu tri percentá HDP.

"Dnes by sme sa k tomu mali vrátiť," povedal. List má byť podľa Dudu začiatkom rozhovorov o takomto kroku, ktoré potrvajú istý čas. "Budujeme svoj vojenský potenciál, aby sme nemuseli bojovať a aby sa nikto neodvážil na nás zaútočiť," povedal Duda.

Tiež vyjadril presvedčenie, že zvýšenie výdavkov, ktoré posilní obrannú kapacitu, bude na udržanie mieru dostatočné. (TASR)

Čína predložila zatiaľ najrozumnejší mierový plán, vyhlásil Lavrov. Ten Peking predstavil pred vyše rokom.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Najdôležitejšie pre nás je, že čínsky dokument je založený na analýze dôvodov toho, čo sa deje a potrebe odstrániť tieto základné príčiny. Je štruktúrovaný logikou od všeobecnosti ku konkrétnosti," citovala Lavrova ruská štátna agentúra RIA Novosti.

Peking predstavil svoj 12-bodový mierový plán pred vyše rokom. Stanovil v ňom všeobecné princípy pre ukončenie vojny, no nezachádzal do podrobností.

V čase predstavenia ho vlažne prijalo Rusko i Ukrajina, pričom Spojené štáty uviedli, že Čína sa prezentuje ako mierotvorca, no zároveň odráža nepravdivé naratívy Ruska. Washingtonu sa tiež nepozdávala neochota Číny odsúdiť inváziu na Ukrajinu.

"Plán bol kritizovaný za to, že je príliš vágny. No je to rozumný plán, ktorý veľká čínska civilizácia predložila na diskusiu," povedal Lavrov.

Rusko tvrdí, že je ochotné zapojiť sa do rokovaní o Ukrajine, no tie musia zahŕňať "nové skutočnosti" na Ukrajine, kde Rusko ovláda vyše pätinu územia. Moskva okrem toho po začiatku invázie anektovala štyri ukrajinské oblasti.

Zelenskyj predložil vlastný mierový plán, ktorý vyzýva na zastavenie bojov a úplné stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných území.

Poukazovaním na čínsky plán Moskva podľa Reuters istým spôsobom môže signalizovať svoju otvorenosť k mierovým rokovaniam. Zároveň tiež však útočí na Zelenského mierovú iniciatívu. Lavrov ju totiž označil za "jedálny lístok, z ktorého si môžete vybrať, čo chcete".

Švajčiarsko avizovalo pripravenosť hostiť konferenciu o mierovom pláne Zelenského. Rusko však túto iniciatívu označilo za zbytočnú. Podľa Moskvy je totiž vzhľadom na neúčasť Ruska odsúdená na neúspech. (TASR)

Berlín upozorňuje na nástrahy fondu NATO pre Ukrajinu. Tvrdí, že členské štáty návrh balíka pomoci vnímajú odlišne.

Členské štáty NATO s najväčšou pravdepodobnosťou rôznym spôsobom vnímajú návrh balíka pomoci Ukrajine v hodnote 100 miliárd eur. Referuje o tom web news.sky.com.

Balík navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a diskutuje sa o ňom na stretnutí ministrov zahraničných vecí aliancie.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius na tlačovej konferencii v Berlíne uviedol, že fond stojí za zváženie, ale je dôležité zabrániť zdvojeniu štruktúr.

Takýto fond by podľa neho tiež musel zohľadňovať národné príspevky, ktoré už predtým poskytli krajiny NATO, povedal Pistorius. (SITA, Sky News)

Britský minister zahraničných vecí David Cameron vylúčil vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu.

Šéf diplomacie a britský expremiér v rozhovore pre podcast Ukrainecast vysielaný stanicou BBC vyhlásil, že Ukrajina bude vo vojne proti Rusku porazená, ak sa spojenci nevzchopia.

Počas svojej návštevy v USA chce na americký Kongres naliehať, aby zvýšil podporu Ukrajine.

Na otázku, či si vie predstaviť vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu, Cameron odpovedal: "Nie, nemyslím si, že chceme Putinovi poskytnúť takýto cieľ. NATO dokáže urobiť mnoho pre zlepšenie koordinácie pomoci poskytovanej Ukrajine," dodal Cameron.

"NATO uvažuje o misii pre Ukrajinu, nie misii na Ukrajine," vyhlásil. "V podstate si myslím, že by sme mali urobiť maximum pre pomoc Ukrajine, to je postoj Spojeného kráľovstva," dodal.

Otázku pomoci Ukrajine označil skôr za otázku politickej vôle, trpezlivosti a ochoty poskytnúť zdroje.

Cameron sa v Bruseli zúčastňuje na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Prirovnal na ňom situáciu s Ruskom k situácii, ktorej čelilo Spojené kráľovstvo a Francúzsko v roku 1938 počas Mníchovskej konferencie.

"Naša terajšia situácia je rovnako jednoduchá ako kedysi. Máme tu tyrana, ktorý sa silou snaží prekresľovať hranice a na výber máme dve možnosti – ustupovanie alebo konfrontáciu," vyhlásil britský minister zahraničných vecí.

Cameron dodal, že NATO by malo dokázať svoju užitočnosť mladým ľuďom, ktorí nevyrastali v tieni hrozby studenej vojny.

"Myslím, že v prospech (existencie) NATO musíme presvedčiť novú generáciu. Generáciu, ktorá vidí hrozbu pre Ukrajinu zo strany Ruska, no myslím, že sa musíme vrátiť k podstatnejšiemu argumentu – dôležitosť NATO spočíva v tom, že umožňuje krajinám rozhodnúť o svojej budúcnosti," vyhlásil Cameron. (TASR)

Putin tvrdí, že Rusko nemôže byť cieľom islamských fundamentalistov, pretože je príkladom medzináboženskej harmónie.

Uviedol to takmer dva týždne po útoku v koncertnej hale na predmestí Moskvy, ktorý si vyžiadal najmenej 144 obetí. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Máme všetky dôvody domnievať sa, že hlavným cieľom tých, ktorí nariadili krvavý, strašný teroristický čin v Moskve, bolo poškodiť našu jednotu," povedal Putin v televíznom prejave. Žiadne iné ciele podľa neho "nie sú viditeľné a neexistujú".

K útoku v koncertnej hale Crocus City Hall na predmestí Moskvy sa prihlásila odnož džihádistickej siete Islamský štát (IS). Rusko opakovane a bez akýchkoľvek dôkazov tvrdilo, že daný útok zosnovala Ukrajina. Kyjev obvinenie poprel.

Spojené štáty, ktoré Rusko vopred varovali pred možným teroristickým útokom, obvinenia Moskvy označili za nezmyselné. (TASR)

Rusko zvýšilo počet útokov v smere na Novopavlivku v Záporožskej oblasti, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Celkovo sa však v marci počet útokov pozdĺž frontovej línie znížil. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo.

V novopavlivskom smere sa v marci odohralo až 38 % všetkých ruských útokov. „Napriek tomuto úsiliu Rusko nedosiahlo výrazný pokrok v tejto oblasti a pokračuje v boji o malé osady vrátane Novomychajlivky, Heorhijivky a Urožajného,“ uvádza sa v správe.

Britskí analytici zároveň poznamenávajú, že v marci tohto roka sa počet ruských útokov na frontovej línii znížil o 9 % v porovnaní s predošlým mesiacom. Vo februári tvorili útoky na Avdijivku až tretinu všetkých ruských pokusov o ofenzívu. V marci však v tejto oblasti klesol počet útokov o približne 75 %. (SITA)

Ukrajinský výbor podporil premenovanie ďalších siedmich miest a 44 obcí, ktorých názvy odkazujú na ruské či sovietske mená. 

Uviedol to na mikroblogovacej sieti X zákonodarca Roman Lozynskyj.

Medzi mestá, ktoré sa majú premenovať, patrí Krasnohrad v Charkovskej oblasti. Mesto sa až do roku 1922, keď ho boľševici premenovali, nazývalo Kosťantynohrad.

Parlamentný výbor navrhol zmeniť jeho názov na Berestyn. Mesto Vatutine v Čerkaskej oblasti pomenované po sovietskom generálovi Nikolajovi Vatutinovi navrhli premenovať na Bahačeve.

Mesto Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti, ktoré v lete 2022 obsadilo Rusko, sa zmení na Siverskodoneck, aby jeho názov bol v súlade s ukrajinskou výslovnosťou.

Ukrajinský parlament už v roku 2015 v rámci procesu dekomunizácie zakázal väčšinu sovietskych a komunistických symbolov a mnohé mestá, ktoré dostali nové názvy za sovietskej vlády, premenovali tak, aby odrážali svoju ukrajinskú identitu.

Zelenskyj v apríli minulého roka podpísal zákon, ktorý v reakcii na ruskú inváziu zakázal pomenovanie geografických lokalít na Ukrajine po ruských osobnostiach alebo historických udalostiach. (SITA, Kyiv Independent)

Nemecký poslanec Petr Bystroň odmietol podozrenia, že prijímal úplatky od proruskej platformy. 

Uviedol to v liste vedenia strany. Bystroň už skôr povedal, že chce vedeniu strany celú kauzu osobne vysvetliť po veľkonočných prázdninách. Tie v Berlíne skončia tento týždeň.

Príležitosť na to bude mať budúci týždeň v pondelok, keď zasadá vedenie AfD.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nevedeli sme, že hovoríme s Rusmi (český zápisník) Čítajte 

Prezident ruskej Tatárskej republiky po útoku dronmi vyzval firmy, aby sa nespoliehali na systém protivzdušnej obrany.

Rustam Minnichanov firmám povedal, aby sa chránili vlastnými prostriedkami. Vyjadril sa tak po nedávnych útokoch dronmi na tatárske mestá Jelabuga a Nižnekamsk.

„Nečakajte na reakciu protivzdušnej obrany, tá má iné poslanie. Musíme nájsť vlastné riešenie, každá firma, každá obec a každé mesto," vyhlásil Minnichanov.

Okrem toho vyzval záchranárov v Tatársku, aby sa pripravili na núdzové situácie.

Mestá Jelabuga a Nižnekamsk v ruskej Tatárskej republike ležia stovky kilometrov východne od Moskvy. V meste Jelabuga Rusi montujú drony Šáhid a v Nižnekamsku sa nachádza rafinéria.

Podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy útok dronmi na Jelabugu podniklo ukrajinské obranné spravodajstvo a útok na Nižnekamsk Ukrajinská bezpečnostná služba spoločne s obranným spravodajstvom. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko zameria svoje informačné zdroje aj na letné olympijské hry v Paríži, tvrdí Emmanuel Macron.

Francúzsky prezident to podľa agentúry AFP vyhlásil počas slávnostného otvorenia olympijského plaveckého bazéna v Saint-Denis.

Prezident tiež kritizoval vyjadrenia Moskvy k telefonátu ministrov obrany Sébastiena Lecornua a Sergeja Šojgua.

Kremeľ podľa Macrona "manipuloval s informáciami" o telefonickom rozhovore. Paríž hovor prezentuje ako žiadosť o zdieľanie informácií o možných teroristických hrozbách v súvislosti s hrami a odovzdanie zistení francúzskych tajných služieb o útoku v Krasnogorsku z minulého týždňa.

Moskva po telefonáte naopak opakovala svoje tvrdenia o zodpovednosti Ukrajiny za útok, ku ktorému sa opakovane prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. (ČTK)

Ukrajinské útoky si vyžiadali troch mŕtvych v okupovaných častiach Ukrajiny, tvrdia Ruskom dosadení predstavitelia.

Dvaja civilisti podľa nich zomreli pri dronovom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a jeden človek pri ostreľovaní Donecka na východe krajiny. (ČTK)

Rusa, ktorý sa pokúsil odovzdať tajné informácie nemeckej vláde, odsúdili na 12 rokov za vlastizradu, uviedol ruský súd. 

Muž zhromažďoval tajné vojenské informácie a "pokúsil sa nadviazať kontakt" s nemeckým úradníkom, uviedol súd.

Podľa správ miestnych médií ho bezpečnostné služby zadržali v júni 2023 a našli u neho pamäťový disk so súradnicami ruských vojenských jednotiek. Muž bude väznený v trestaneckej kolónii s prísnym režimom.

Za vlastizradu hrozí v Rusku doživotné väzenie. Organizácie na ochranu práv tvrdia, že Moskva pravidelne obviňuje z vlastizrady opozíciu a kritikov ruskej invázie na Ukrajine.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu pred dvoma rokmi úrady obvinili z vlastizrady desiatky ľudí a obviňujú ich z pomoci Kyjevu a Západu.

Ruská bezpečnostná služba FSB vo februári uviedla, že zadržala ženu za vlastizradu, pretože získavala peniaze pre ukrajinskú armádu. (TASR)

Stoltenberg uistil Budapešť, že NATO na Ukrajine nebude súčasťou vojny, reagoval tým na obavy Maďarska.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu večer v rámci zasadnutia ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli pred novinármi uviedol, že v posledných dňoch hovoril s maďarským premiérom aj šéfom maďarskej diplomacie, aby reagoval na obavy Budapešti ohľadom úlohy NATO na Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR.

"Mal som dobrý dialóg s Petrom Szijjártom, za posledný týždeň som dvakrát hovoril s premiérom Viktorom Orbanom a teraz, keď sme začali spolu plánovať, som si istý, že dokážeme reagovať na obavy, ktoré Maďarsko vyjadrilo a nájsť spôsoby, ako dosiahnuť konsenzus," povedal Stoltenberg.

Maďarský minister zahraničných vecí v stredu pred začiatkom stretnutia ministrov zahraničných vecí NATO na platforme X napísal, že Maďarsko nepodporí žiadny návrh, ktorý by mohol priviesť Alianciu bližšie k vojne alebo zmeniť z obrannej koalície na útočnú.

Stoltenberg spresnil, že je presvedčený, že tieto otázky sa budú riešiť v najbližších týždňoch.

"NATO je a zostane obrannou alianciou a nebude súčasťou konfliktu na Ukrajine. Nesmieme zabúdať, že ide o agresívnu vojnu vyvolanú ruskou inváziou do inej krajiny. Ukrajina má podľa medzinárodného práva právo brániť sa. A my ako priatelia Ukrajiny máme právo podporovať Ukrajinu pri uplatňovaní jej práva na sebaobranu, aj podľa medzinárodného práva. To z nás nerobí súčasť konfliktu a pevnejší rámec NATO na koordináciu pomoci to nezmení," vysvetlil Stoltenberg na konci prvého dňa rokovaní. (TASR)

Politika Slovenska k vojne na Ukrajine ohrozuje bezpečnosť Európy, vyhlásil český premiér Petr Fiala.

Politika vlády SR nesúca sa v znamení stretnutia slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovov či výziev na mier na Ukrajine "za každú cenu" ohrozuje bezpečnosť Európy.

Fiala to povedal v rozhovore pre televíziu CNN Prima NEWS.

"Hráme o bezpečnosť a osud celej Európy. Ak sa niekto stretáva s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom a hovorí o mieri za každú cenu, tak to nie je politika, o ktorej by som mohol mlčať. Takáto politika podľa môjho názoru ohrozuje aj bezpečnosť Európy," vyhlásil Fiala.

Zároveň zdôraznil, že nepovažuje nedávne rozhodnutie českej vlády prerušiť na neurčito medzivládne rokovania so slovenskou vládou za zasahovanie do vnútropolitických záležitostí SR.

Fiala v rozhovore povedal, že aj on chce mier. "Trvalý mier sa dá dosiahnuť len tak, že ukážeme svoju silu a že dokážeme Ukrajine pomôcť, aby sa ubránila ruskej agresii," uviedol. Zároveň dodal, že takýto názor zastáva väčšina západných krajín.

Český premiér v rozhovore okrem toho oznámil, že Česko vyčlenilo stovky miliónov českých korún na svoju iniciatívu nákupu munície pre Ukrajinu z tretích štátov.

"Naša vláda vyčlenila vyššie stovky miliónov korún, čo zhruba zodpovedá podielu, ktorý by krajina našej veľkosti a prosperity mala vložiť," povedal.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský predtým priblížil, že Česku sa už podarilo získať financie na nákup prvých 300-tisíc kusov munície. O ďalšom pol milióne kusov sa rokuje. K českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu sa pridalo viacero krajín vrátane Kanady, Nemecka či Poľska. (TASR)

Lotyšsko plánuje podpísať s Ukrajinou dlhodobú dohodu o podpore a bezpečnosti.

Riga sa v nej zaviaže poskytovať v najbližších troch rokoch vojenskú pomoc Kyjevu v objeme štvrť percenta lotyšského hrubého domáceho produktu. 

V tomto roku by štvrť percenta HDP Lotyšska malo predstavovať sumu zhruba 112 miliónov eur.

Dohodu o podpore a bezpečnosti sa Lotyšsko s Ukrajinou chystá podpísať 11. apríla na samite Iniciatívy Trojmoria vo Vilniuse.

Ukrajina žiada spojencov z NATO, aby jej poskytli ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot.

V Bruseli to uviedol ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

"Od Patriotov závisí záchrana ukrajinských životov," povedal minister pri spoločnom vystúpení s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Šéf NATO na úvod svojho vystúpenia opäť vyzdvihol statočnosť Ukrajincov v bojoch proti viac ako dva roky trvajúcej ukrajinskej agresii.

"Už niekoľkokrát som zdôraznil, že podpora Ukrajiny nie je charita, ale investície do našej vlastnej bezpečnosti," poznamenal Stoltenberg. Spomenul, že ministri budú na rokovaní Rady NATO-Ukrajina riešiť aj práve to, ako zabezpečiť, aby podpora Kyjeva bola do budúcnosti viac robustná a predvídateľná.

Šéf NATO nechcel už ohľadom svojho nového plánu prezrádzať žiadne detaily s tým, že o všetkom sa ešte diskutuje. Dnes opäť zopakoval, že dôležité podľa neho je, aby pomoc Ukrajine bola "menej závislá od dobrovoľných príspevkov a viac od záväzkov NATO".

Až doteraz sa koordináciou pomoci pre Kyjev zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu, ktorú vedú Spojené štáty a ktorá združuje asi päť desiatok krajín podporujúcich Kyjev zbraňami a muníciou.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov uviedla, že Stoltenberg prichystal návrh, ktorý hovorí o vzniku takzvaného ukrajinského fondu vo výške 100 miliárd eur na päť rokov. Jeho vznik by mal zabrániť tomu, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump. Panujú totiž obavy, že Trump nebude Ukrajinu podporovať. (ČTK)

Rusi podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny zvyšujú počet a rozsah mechanizovaných pozemných útokov.

Zintenzívňovanie ruských mechanizovaných útokov sa zvyčajne časovo zhoduje s rozsiahlymi útokmi raketami a bezpilotnými lietadlami na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, dodáva ISW.

Podľa expertov inštitútu tak Rusi pravdepodobne chcú ukrajinské velenie donútiť, aby systémy protivzdušnej obrany nasadilo ďalej od frontových línií. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské zdroje naďalej zdôrazňujú, že roztrieštenosť a meškanie dodávok nových západných systémov na Ukrajinu umožňuje ruským silám prispôsobovať sa. (SITA, Ukrajinská pravda)

Jedno z vedení, ktoré zásobujú elektrinou Záporožskú elektráreň, je mimo prevádzky, tvrdí Ruskom dosadené vedenie.

Radiácia v areáli aj v jeho okolí je v norme. Informáciu o výpadku neskôr potvrdila tiež ukrajinská spoločnosť Enerhoatom.

Dôvody výpadku sa podľa ruskej správy elektrárne skúmajú. Ruské sily ukrajinskú elektráreň okupujú od marca 2022, bloky zariadenia sú odstavené.

Vzťahy medzi Ruskom a NATO sa zhoršujú, Moskva však nechce ísť do konfliktu, tvrdí námestník ruského ministra Gruško.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško to uviedol v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. Informovala o tom agenúra Reuters.

Gruško pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie povedal, že vzťahy medzi Moskvou a NATO sa "predvídateľne a zámerne" zhoršujú. Podľa neho boli všetky vzájomné komunikačné kanály privedené krokmi Washingtonu a Bruselu na "kritickú nulu".

"Je vojenský blok pripravený na otvorený konflikt s Ruskom? Na to sa musíte opýtať samotných členov NATO. (My) v každom prípade nemáme takéto úmysly, pokiaľ ide o členské krajiny Aliancie," uviedol Gruško v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA.

Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Severoatlantická aliancia rozšírila o Fínsko a Švédsko. Obe krajiny sa cítili vojnou na Ukrajine ohrozené a rozhodli sa ukončiť dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality. Švédsko sa k NATO oficiálne pripojilo minulý mesiac, Fínsko vlani v apríli.

Väčšina členských krajín NATO pomáha Ukrajine v boji proti ruským silám a poskytuje Kyjevu zbrane, výcvik a spravodajské informácie. Putin vo februári povedal, že priamy konflikt medzi Ruskom a NATO by znamenal, že svet je len krôčik od tretej svetovej vojny. (TASR)

Rakúsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v hodnote dvoch miliónov eur.

Suma pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka z fondu rezortu zahraničia pre zahraničné katastrofy na podporu humanitárnej pomoci v subsaharskej Afrike, na Blízkom východe a v Afganistane.

Peniaze dostanú rakúske humanitárne organizácie, ktoré pomáhajú v daných krajinách v teréne, vyjadrilo sa ministerstvo zahraničia vo Viedni.

„Naša bezpečnosť v Európe závisí vo veľkej miere aj od bezpečnosti a stability našich susedov,“ vyjadril sa rakúsky kancelár Karl Nehammer.

Lokálna pomoc v krízových regiónoch podľa neho „pomáha dvoma spôsobmi: na jednej strane je dôležité zlepšiť miestnu životnú situáciu a zmierňovať ľudské utrpenie a na druhej strane pomáha obmedzovať nelegálnu migráciu do Rakúska a Európy“.

Viedeň odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine a poskytla Kyjivu ekonomickú a humanitárnu pomoc, ale odmieta poskytnúť smrteľnú vojenskú pomoc, keďže vedie politiku neutrality. (SITA)

Počas uplynulého dňa Rusko stratilo 670 vojakov, od začiatku invázie zhruba 445 040, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 018 tankov, 13 386 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 171 delostreleckých systémov a 1 026 raketometov.

Francúzsko poprelo rokovanie s Ruskom o mieri na Ukrajine na úrovni ministrov. O jednaní informovalo Rusko.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že minister obrany Sergej Šojgu a francúzsky náprotivok Sébastien Lecornu v stredu počas zriedkavého telefonátu diskutovali o možných mierových rozhovoroch o ukrajinskom konflikte, ale toto tvrdenie Paríž poprel.

Nečakaný telefonát, ktorý podľa Moskvy iniciovalo Francúzsko, je vzácnym momentom v kontaktoch oboch krajín, ktorých vzťahy veľmi vážne narušila dvojročná vojna na Ukrajine.

"Zaznamenali sme pripravenosť na dialóg o Ukrajine. Východiskom by mohla byť Istanbulská mierová iniciatíva," napísalo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení k telefonátu.

Ministerstvo nespresnilo, čo to znamená, a zdroj blízky Lecornovi urýchlene poprel, že takýto rozhovor prebehol.

"Francúzsko nič také neprijalo, ani nenavrhlo," povedal zdroj o konflikte pre AFP.

Francúzske ministerstvo obrany pripustilo, že dvojica politikov diskutovala o Ukrajine, ale zdôraznilo, že Lecornu v rozhovore potvrdil francúzsku podporu Kyjeva v jeho boji proti Rusku.

Obe strany po telefonáte uviedli, že ministri diskutovali o minulomesačnom smrtiacom útoku na moskovskú koncertnú sálu, ku ktorému si prihlásila teroristická organizácia Islamský štát a západné krajiny ho odsúdili.

Lecornu povedal Šojguovi, že Francúzsko bolo vždy pripravené bojovať proti "terorizmu" a je pripravené na "intenzívnejšie výmeny informácií s cieľom čo najefektívnejšie bojovať proti tejto hrozbe".

Uviedlo to vo vyhlásení francúzske ministerstvo obrany. Dodalo, že "Francúzsko terorizmus silno odsudzuje a je solidárne s obeťami a ich rodinami", zároveň však "úprimne odsudzuje útočnú vojnu, ktorú Rusku spustilo na Ukrajine". (TASR)

V Charkove zabili ruské dronové útoky a nálety najmenej štyroch ľudí. Medzi obeťami sú aj traja záchranári.

Na mieste jedného z útokov pomáhali s odpratávaním následkov predchádzajúceho úderu. Dvanásť ďalších osôb utrpelo zranenia.

Útoky smerovali na obytné budovy v "husto obývanom obvode Charkova", uviedol starosta Ihor Terechov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov oznámil, že na Charkov boli v stredu neskoro večer podniknuté "najmenej štyri" útoky.

Ukrajinské mestá sú terčom ruských útokov takmer každú noc, pričom Charkov, blízko severovýchodnej hranice s Ruskom, patrí medzi tie najčastejšie ostreľované.

Predstavitelia Ukrajiny vyzývajú spojencov, aby jej dodali viac systémov protivzdušnej obrany, predovšetkým moderné systémy Patriot americkej výroby.

Americká vojenská pomoc Ukrajine dochádza, keďže v Kongrese USA v súčasnosti uviazol balík pomoci za 60 miliárd dolárov.