BRATISLAVA, BRUSEL. Váhajúci Washington, kde v kongrese zablokovali balík šesťdesiatich miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, by mal nahradiť nový fond pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie.
Návrh generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga ráta s vytvorením fondu v objeme sto miliárd eur, ktoré by sa míňali v priebehu piatich rokov. "Musíme zabezpečiť spoľahlivú a predvídateľnú bezpečnostnú pomoc Ukrajine s dlhodobým výhľadom," cituje Stoltenberga agentúra Reuters. Zdôraznil, že pomoc má byť zameraná menej na krátkodobé aktivity a skôr na viacročné plány.
"Každý deň odďaľovania rozhodnutia o americkej pomoci má následky priamo na bojisku," dodal Stoltenberg.
Ak by aliancia takýto fond skutočne dala do chodu, bol by to významný posun. Ťažisko vojenskej pomoci Ukrajine by sa presunulo do Európy a Ukrajina by nebola odkázaná na USA, obzvlášť, ak by americké prezidentské voľby v novembri vyhral Donald Trump.
Lídri krajín NATO v stredu odsúhlasili prípravy na dlhodobejšiu vojenskú pomoc Ukrajine, no Reuters pripomína, že Stoltenbergov nápad na vytvorenie fondu zatiaľ vyvolal zmiešané reakcie.
V článku sa dočítate:
- V akom štádiu sú reálne prípravy fondu NATO.
- Ako sa k nápadu stavajú členské štáty aliancie.
- Na čom v súčasnosti stojí vojenská pomoc Ukrajine.
"Súhlasili s plánovaním"
Stoltenberg si je podľa svojho vyhlásenia vedomý, že Ukrajina aj Rusko potrebujú priebežné uistenia o pripravenosti NATO dlhodobo stáť za Kyjevom, aj v prípade, že by muselo iniciatívu prevziať od Washingtonu.
Zároveň však z jeho vyjadrenia vyplynulo, že plánovanie je veľmi všeobecné a v začiatkoch. "Spojenci súhlasili, že začnú plánovať širšiu rolu NATO pri koordinovaní bezpečnostnej pomoci a výcviku," povedal.
Stanica Deutsche Welle zdôraznila práve všeobecnosť Stoltenbergovho vyhlásenia o plánovaní. Aj magazín Politico si všimol, že nápad na založenie fondu sa nestretol len s pozitívnymi reakciami, hoci značná časť členských štátov ho privítala.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslav Sikorski Stoltenbergovo úsilie privítal, podľa Politica má kladný postoj aj Turecko.
Medzi odporcami je Maďarsko. Tamojší minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zdôraznil, že NATO je obrannou alianciou a "Maďarsko odmietne akýkoľvek návrh, ktorý by NATO zmenil na útočnú alianciu, pretože by to viedlo k vážnemu riziku eskalácie", cituje ho Politico. "Toto nie je maďarská vojna a nie je to ani vojna NATO," vyhlásil.
Slovenská misia pri NATO na otázky denníka SME do uzávierky nereagovala.
Pochybnosti malo aj Belgicko, ktoré varovalo, aby NATO nedávalo sľuby, ktoré nedokáže splniť. Politico dodáva, že niektoré západoeurópske štáty sa obávajú, že by takáto iniciatíva príliš preniesla váhu na alianciu a oslabila by tak úsilie Európskej únie, ktorá si chce vybudovať vlastný bezpečnostný rozmer.
Severoatlantická aliancia dosiaľ pri vojne na Ukrajine neposkytovala priamu vojenskú pomoc. Tú poskytujú jednotlivé štáty združené v takzvanom Ramsteinskom formáte, ktorý vedú USA.
Sto miliárd je realistických
Pri zmienke, že by fond mal mať hodnotu sto miliárd dolárov podľa Politica viacerí prítomní ministri prevracali očami. Slovenský odborník však sumu považuje za realistickú.
"Sto miliárd sa môže javiť ako veľké číslo, ale vzhľadom na objemy potrebnej techniky a vybavenia v plánovanom horizonte piatich rokov je to veľmi realistická ambícia, ktorú spojenci dokážu naplniť," reagoval pre SME Martin Sklenár, exminister obrany, ktorý dnes spolupracuje s organizáciou Globsec.
Detailnejšie hodnotiť plán zatiaľ nechcel, keďže konkrétnejšie informácie neexistujú. "Využitie niektorých koordinačných štruktúr NATO môže pomôcť s lepším plánovaním a načasovaním pomoci a urýchliť aj dodávky sľúbeného vybavenia," dodal.
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares zas požaduje konkrétnejšie ciele. "Musíme vypočítať, koľko Ukrajina potrebuje, aby si udržala demokraciu, zvrchovanosť a územnú celistvosť. Keď sa dopracujeme k sume, potom sa musíme rozhodnúť, ako ju získame," cituje ho Politico.
Snaží sa obnoviť istotu
Vyhlásením Jensa Stoltenberga sa nesie motív istoty. Šéf NATO sa snažil uistiť Kyjev (aj Moskvu), že odhodlanie poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine je neotrasené, dlhodobé a nezávislé od toho, ako dopadnú prezidentské voľby v Spojených štátoch.
Washington je od začiatku ruskej agresie najvýznamnejším dodávateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Brániaca sa krajina však už niekoľko mesiacov signalizuje výrazný problém s nedostatkom munície, ktorý sa momentálne snaží zaplátať česká iniciatíva na výkup munície z nezainteresovaných krajín.
Do tej sa Slovensko nezapojilo. Podľa Sklenára by bol v slovenskom záujme aj príspevok do Stoltenbergovho plánu.
V Spojených štátoch kongres stále neschválil balík 60 miliárd dolárov na nákup ďalšieho vojenského materiálu a neistotu vzbudzuje aj možnosť, že by prezidentské voľby vyhral Donald Trump.
"Iniciatíva môže pomôcť odstrániť pochybnosti o podpore USA v čase prezidentskej volebnej kampane. Dôležité bude, aby NATO úzko spolupracovalo aj s Európskou úniou," hodnotí Sklenár pre SME.
Stoltenberg čoskoro končí
Severoatlantickú alianciu čaká v júli summit v metropole USA, Stoltenbergov plán by dovtedy mohol nadobudnúť konkrétnejšie kontúry.
Summit bude pre aktuálneho šéfa aliancie posledným, Stoltenberg už nadsluhuje. Meno nového generálneho tajomníka NATO zatiaľ nie je jasné. Ako favorit sa nedávno spomínal holandský politik Mark Rutte, proti jeho nominácii sa okrem Maďarska postavili aj Turecko a Rumunsko.
Portál Euractiv medzi štáty, ktoré Rutteho nepodporili, zaradil aj Slovensko, hoci krajina nezaujala odmietavý postoj, len sa Rutteho nomináciou v čase prezidentskej volebnej kampane nezaoberala.
Rutteho podporila aj estónska premiérka Kaja Kallas, ktorá bola sama vážnou kandidátkou na čelo NATO.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že by od nového generálneho tajomníka NATO očakával ráznejší boj proti terorizmu. V prípade Turecka tak môže ísť najmä o apel na boj proti opozičným skupinám, ktorý sa stal predmetom sporu aj pri nedávnom vstupe Fínska a Švédska do NATO, ktoré Ankara dlho blokovala.
Aj Maďarská výhrada voči Ruttemu je podobná ako tá, ktorou Budapešť blokovala vstup dvoch severských štátov, osobitne Švédska - prekáža jej, že Holandsko kritizovalo stav právneho štátu v Maďarsku v čase, keď bol Rutte holandským premiérom.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
