Ukrajina Rusko Online: Ruský útok na Charkov má jednu obeť, Ukrajina posilňuje výrobu zbraní

Najmenej osem civilistov utrpelo zranenia po tom, ako ruské sily zaútočili na mesto Mykolajiv.

Informovali o tom regionálne úrady. Podľa starostu Mykolajiva Oleksandra Senkevyča vznikli menšie škody na štyroch obytných budovách.

Podľa predbežných informácií mesto pravdepodobne zasiahla balistická strela, dodal Senkevyč. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Talianska premiérka Meloniová varovala pred ruskou propagandou v súvislosti s útokom v Moskve.

V rozhovore pre televíziu Rete 4 zároveň odmietla slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že na Ukrajine môžu byť nakoniec potrebné jednotky NATO. 

Meloniová povedala, že "nechápe", ako by útok, pri ktorom zahynulo približne 140 ľudí, mohol pomôcť Ukrajine alebo Západu. Dodala, že k zodpovednosti za útok sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát a je aj známy spôsob, ako zaútočili. Preto upozornila na možnú propagandu v súvislosti s obvineniami Moskvy proti Ukrajine, USA a Veľkej Británii.

K vyjadreniam Macrona o možnom vyslaní vojakov NATO na územie Ukrajiny zaujala talianska premiérka odmietavý postoj. Uviedla, že to povedala francúzskemu prezidentovi aj osobne.

Odmietavý postoj nedávno vyjadril aj taliansky vicepremiér Matteo Salvini a obvinil Macrona z toho, že ohrozuje Európu. Macronove vyjadrenia z februára podnietili odmerané reakcie nielen z Ríma, ale aj z Berlína a ďalších európskych metropol. (TASR)

Rusko zvýšilo dovoz benzínu zo susedného Bieloruska, aby nahradilo výpadky domácich dodávok.

Dôvodom sú neplánované opravy rafinérií v krajine po útokoch ukrajinských dronov. Uviedli to štyri zdroje z priemyslu, ktoré nechceli byť menované. 

Rusko je zvyčajne čistým vývozcom palív a dodávateľom na medzinárodné trhy, ale prerušenie výroby v rafinériách ho prinútilo ich dovážať.

Rusko už od 1. marca zakázalo vývoz benzínu, aby sa pokúsilo zabezpečiť dostatok paliva pre domáci trh po opakovaných útokoch ukrajinských dronov na ruské rafinérie.

Zástupcovia štátov Únie podporili nový kompromis v súvislosti s predĺžením dohody o voľnom obchode s Ukrajinou.

Informovalo o tom belgické predsedníctvo v Rade EÚ. Pridali sa nové obmedzenia pre ukrajinský vývoz, ktoré by mali podporiť únijných poľnohospodárov.

Upravenú pozíciu členských štátov bude musieť opätovne schváliť Európsky parlament. 

Kompromis zabezpečí vyvážený prístup medzi podporou Ukrajiny a ochranou poľnohospodárskych trhov EÚ, uviedlo belgické predsedníctvo.

Rusko zaútočilo na Charkov leteckými bombami, uviedol náčelník polície v Charkovskej oblasti Serhij Bolvinov.

Letecké bomby by tak boli použité prvýkrát od roku 2022.

O inom type zbrane, ako Rusko zvyčajne používa, hovoril aj oblastný šéf Oleh Synehubov.Ten spomenul riadenú muníciu veľkého kalibru.

Bolvinov hovoril o leteckých bombách, ktoré označil za lacnú obdobu riadenej strely. "Ide o UMPB D-30 SN, vyrobenú na báze (bomby) FAB-250," uviedol Bolvinov s tým, že informácie sa preverujú.

FAB-250 je ničivá nenavádzaná letecká bomba s hmotnosťou 250 kilogramov, ktorá sa zhadzuje lietadlami a je určená na útoky na vojenské ciele, ako sú opevnenia alebo bunkre. (ČTK)

Po mojich návštevách žiaria, hovorí Julija Senjuk, ukrajinská pornoherečka pomáhajúca vojakom po amputácii. (SME)

Ukrajinské jednotky posilňujú obranu. Prezident Zelenskyj skontroloval výstavbu opevnení v Sumskej oblasti.

Prezrel si zákopy, aj veliteľské pozorovateľne a poďakoval sa všetkým, ktorí sa na výstavbe obranných línií podieľajú.

Úver v objeme 100 miliónov eur na pomoc Ukrajincom, ktorým ruská vojna zničila ich domy, poskytne Kyjevu Rozvojová banka Rady Európy.

„Znamená to, že viac ako dvetisíc rodín čoskoro získa nové bývanie,“ oznámil ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov na mikroblogovacej sieti X. Dodal, že „ide o ľudí, ktorých domy boli v dôsledku ruskej agresie úplne zničené.“ (SITA)

Poľsko sa rozhodlo zdvojnásobiť svoj príspevok na českú iniciatívu nákupu delostreleckej munície pre Ukrajinu

Povedal to v stredu počas návštevy Lotyšska poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Konkrétnu sumu príspevku však neuviedol.

Poľsko je jedným z najrozhodnejších podporovateľov Ukrajiny odvtedy, ako krajinu napadla ruská armáda. Varšava na vojenskú pomoc Kyjivu doteraz vynaložila približne 3,2 miliardy dolárov.

Český prezident Petr Pavel vo februári uviedol, že Praha našla možnosť kúpiť pre Ukrajinu mimo Európy 500-tisíc kusov 155-milimetrovej delostreleckej munície a 300-tisíc kusov delostreleckých granátov ráže 122 milimetrov. Český minister zahraničia Jan Lipavský tento týždeň povedal, že v rámci tejto iniciatívy je pravdepodobne možné kúpiť až 1,5 milióna kusov munície. (SITA)

Pri ruskom útoku na Charkov zahynul najmenej jeden človek a ďalších 16 je zranených.

"Medzi zranenými sú aj štyri deti. Poškodené boli bytové domy. Počet obetí sa môže zvýšiť," oznámil regionálny gubernátor Oleh Synehubov. Rusko podľa neho odpálilo na druhé najväčšie ukrajinské mesto riadenú strelu.

Charkovská oblasť hraničí s Ruskom a od začiatku invázie vo februári 2022 je neustále ostreľovaná. Pri nedávnych útokoch tam zostali tisíce domácností bez dodávok elektrickej energie.

Ruská Federálna bezpečnostná služba zadržala v Rostove nad Donom príslušníkov náboženskej skupiny Alijá Aját.

Náboženské hnutie Alijá Aját má pôvod v 90. rokoch minulého storočia v Kazachstane a v Rusku je podľa federálnych zákonov zakázané ako "extrémistické". Dôvody pre zadržanie jej členov v ruskom meste v Rostov nad Donom neboli v správach médií spresnené.

Reuters pripomína, že ruské úrady sú od minulotýždňového teroristického útoku na predmestí Moskvy v stave zvýšenej pohotovosti.

Zodpovednosť za útok prevzala džihádistická organizácia IS. Západné tajné služby a bezpečnostní experti to považujú za dôveryhodné a predpokladajú, že za útokom stojí afganská odnož Islamského štátu - Chorásán. (TASR)

Ruská armáda buduje na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym bariéry pri vstupe do Sevastopoľského zálivu.

Chce tak zabrániť ďalším ukrajinským útokom na ruskú Čiernomorskú flotilu. Uviedlo to partizánske hnutie Ateš, v ktorom pôsobia Ukrajinci a Krymskí Tatári.

„Po úderoch ukrajinských obranných síl strelami s plochou dráhou letu a námornými dronmi na bojové lode Jamal a Azov velenie ruskej Čiernomorskej flotily buduje nové bariéry pri vstupe do zálivu,“ konštatovalo hnutie Ateš.

Moskva podnikla niekoľko krokov na riešenie pretrvávajúceho ohrozenia Čiernomorskej flotily, vrátane toho, že tento mesiac vymenila veliteľa ruského námorníctva. (SITA)

Česká vláda rozšírila sankčný zoznam o tri subjekty z proruskej siete, oznámil premiér Fiala. (TASR)

Ruský prezident Putin nariadil vláde, aby hľadala spôsoby, ktoré by umožnili výrobu domácich herných konzol.

Putin sa dlhodobo usiluje odpútať Rusko od spotrebného tovaru a elektroniky produkovanej Západom. Dôvodom sú sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko po rozpútaní vojny na Ukrajine.

Z krajiny sa stiahlo množstvo západných spoločností a prestali tam ponúkať svoje produkty, čo výrazne zhoršilo ich dostupnosť. Patria medzi ne aj traja najväčší producenti herných konzol na svete – americký Microsoft, (výrobca Xbox-u), japonská spoločnosť Sony (PlayStation) a Nintendo (Wii, Wii U, GameBoy…).

Putin zároveň žiadal prijatie opatrení, ktoré zaistia použitie domáceho softvéru pri vývoji nových hier. (TASR)

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski vyzval USA, aby urýchlene schválili balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Vo vyjadrení na návšteve Lotyšska spomenul nedeľný incident, pri ktorom ruská raketa narušila vzdušný priestor Poľska.

"Zažívame len nepatrný zlomok z toho, čo Ukrajina," povedal Sikorski na margo zmieneného incidentu novinárom v Rige, pričom odkazoval na ruské raketové útoky na Ukrajinu.

"Zdá sa mi, že niektoré západné médiá nie sú dostatočne šokované touto bezprecedentnou vlnou leteckého terorizmu proti Ukrajine," pokračoval. Americký balík vojenskej pomoci Ukrajine je podľa neho "naliehavo, zúfalo potrebný".

Šéf poľskej diplomacie okrem toho oznámil, že Varšava zdvojnásobí svoj príspevok do tzv. českej iniciatívy určenej na nákup munície pre Ukrajinu.

Balík vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov už schválil americký Senát, no v Kongrese ho stále blokuje republikánmi vedená Snemovňa reprezentantov.

Ukrajina zvyšuje výrobu zbraní na svojom území. Vláda vyčlenila takmer 1,3 miliardy eur na tzv. domáci nákup a výrobu zbraní.

To je 20-krát viac ako pred ruskou inváziou.

Obrovská časť zbraní sa teraz na Ukrajine nakupuje v súkromných továrňach, ktoré tam rýchlo vznikajú a v tomto sektore začínajú dominovať na úkor štátnych spoločností.

Jedna súkromná továreň na výrobu mínometov, ktorá funguje na západe Ukrajiny od vlaňajška, vyrobí mesačne približne 20-tisíc kusov munície.

"Mám pocit, že našu krajinu posúvame k víťazstvu (vo vojne)," povedal 64-ročný majiteľ tejto továrne Anatolij Kuzmin.

Pred vojnou vlastnil továreň na výrobu prevažne náhradných dielov pre poľnohospodárske zariadenia v juhoukrajinskom Melitopole. Zmocnilo sa jej Rusko a Kuzmin utiekol na západ krajiny.

Obranný sektor Ukrajiny sužuje od napadnutia Ruskom nedostatok peňazí aj kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa manažérov aj generálov mu škodí tiež prílišná byrokracia zo strany vlády.

"Mínomet nepotrebujete o tri roky, potrebujete ho hneď, najlepšie už včera," tvrdí Taras Chmut, riaditeľ nadácie Come Back Alive (Vráť sa živý). Nadácia za takmer desať rokov existencie vyzbierala už viac ako 240 miliónov eur určených na zbrane a techniku pre ukrajinské ozbrojené sily. (TASR)

Ukrajinské tajné služby vykonávajú atentáty na ľudí zodpovedných za vojnové zločiny a útoky proti ukrajinským občanom.

V rozhovore pre súkromnú ukrajinskú televíznu stanicu ICTV to povedal šéf Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyľ Maľuk.

Maľuk v rozhovore priblížil operácie vykonávané tajnými agentmi, ktoré sú zamerané na likvidáciu ukrajinských občanov spolupracujúcich s Kremľom. "Oficiálne sa k tomu nepriznáme. Ale môžem poskytnúť niektoré podrobnosti," povedal Maľuk. Akonáhle sa konkrétne spravodajské informácie potvrdia, SBU dostane od civilných orgánov súhlas na vykonanie útoku, uviedol.

Medzi najznámejšie prípady patrí atentát na Vladlena Tatarského, ruského prokremeľského vojnového blogera pôvodom z Ukrajiny. Zahynul minulý rok pri výbuchu v petrohradskej kaviarni. Terčom útoku sa podľa Maľuka stal pre svoju priamu účasť v bojoch na Ukrajine a výzvy na likvidáciu Ukrajincov.

Šéf ukrajinskej tajnej služby spresnil, že agenti oklamali sprostredkovateľku Dariu Trepanovovú, aby sošku s výbušninou odovzdala Tatarskému. Podľa Maľuka sa SBU zabitím Tatarského nechváli, ale smrť si zaslúžil za týranie ukrajinských vojnových zajatcov.

Obeťou atentátu sa stal aj bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Iľja Kyva, ktorý vystupoval proti nezávislosti Ukrajiny a bol na úteku pred kyjevskými úradmi. Bol odsúdený za vlastizradu a spolupracoval s ruskou FSB, až kým ho útočník z bezprostrednej blízkosti nezastrelil.

Terčom nevydareného útoku bol ukrajinský občan Zachar Prelepin, vysoký policajný predstaviteľ v separatistickej Luhanskej oblasti na Ukrajine. Podľa Maľuka verejne vyzýval na vraždenie Ukrajincov. Pri výbuchu vo svojom vidieckom dome v Luhansku v roku 2022 utrpel ťažké zranenie. Pri výbuchu však zahynulo niekoľko iných policajtov.

Výbuch prežil aj Igor Kornet, policajný funkcionár v Luhanskej oblasti spolupracujúci s Ruskom.

Maľuk dodal, že ukrajinské tajné služby sa pokúsili o bombový atentát na ruského prokremeľského politického filozofa Alexandra Dugina. Ten si však nečakane vymenil auto so svoju dcérou a výbuch tak zabil ju. (TASR)

V hlavnom meste Ukrajiny žije viac než 400-tisíc vnútorne vysídlených osôb. Nemajú dostatok podporných programov.

Lubinec uviedol, že na pomoc všetkým vnútorným vysídlencom v Kyjeve nie je dostatok podporných programov.

"Precestoval som mnohé oblasti Ukrajiny a bežne som narážal na regionálne podporné programy s alokovanými finančnými zdrojmi. V Kyjeve to tak však nie je. Ich absencia ma prekvapuje," vyhlásil komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Dmytro Lubinec..

Celkový počet vnútorne vysídlených osôb na celom území Ukrajiny dosahuje 4,9 milióna. Lubinec varoval, že zastavenie pomoci ohrozuje zhruba jeden milión ľudí. (TASR)

V indickej metropole sa stretnú ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba a tamojší šéf diplomacie Džajšankar.

Návšteva diplomatického predstaviteľa Kyjeva potrvá dva dni a podľa indického ministerstva zahraničia má so svojím tamojším náprotivkom hovoriť o "obojstranne výhodnej spolupráci v oblasti regionálnej aj globálnej".

Cestu Kulebu do Indie avizovali už pred týždňom dvaja nemenovaní indickí predstavitelia. Podľa nich má za cieľ získať podporu pre mierový plán Kyjeva. Pôjde o prvú návštevu ukrajinského vysokého štátneho predstaviteľa v Indii od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Avízo stretnutia indického a ukrajinského ministra zahraničných vecí prišlo minulú stredu krátko po telefonáte indického premiéra Naréndru Módího s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Módí v ten istý deň telefonicky hovoril aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa zdrojov indickej televízie NDTV označili Putin aj Zelenskyj Indiu za mierotvorcu a obaja pozvali indického premiéra Módího na návštevu svojich krajín.

India má tradične úzke vzťahy s Ruskom a vyhýba sa explicitnej kritike Moskvy za inváziu na Ukrajinu. Zároveň sa však usiluje o intenzívnejšiu bezpečnostnú spoluprácu s USA. (TASR)

Ruský parlament žiada o vyšetrenie údajného financovania terorizmu Západom.

Ruskí štátni vyšetrovatelia oznámili, že sa budú zaoberať žiadosťou poslancov Štátnej dumy o preverenie údajného "organizovania, financovania a vykonávania teroristických činov" voči Rusku zo strany Spojených štátov a ďalších západných krajín. Informuje o tom agentúra Reuters.

Od piatkového teroristického útoku v koncertnej sále Crocus City Hall na predmestí Moskvy špekulujú ruskí politici aj médiá bez akýchkoľvek dôkazov o tom, že Ukrajina a Západ boli zapojené do tejto masakry, ktorá si vyžiadala 139 životov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj nahradil jedného z najvyšších bezpečnostných predstaviteľov krajiny.

Zelenskyj odvolal Oleksija Danilova, ktorý pôsobil ako tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany. Vo videu zverejnenom v utorok neskoro večer sa mu poďakoval za jeho služby a bez poskytnutia ďalších podrobností uviedol, že bude „preradený do inej oblasti“.

Zelenskyj nahradil Danilova bývalým šéfom ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby Oleksandrom Lytvynenkom. Zelenskyj neoznámil dôvody zmeny.

Rada národnej bezpečnosti a obrany je orgán na koordináciu politiky, ktorý zahŕňa najvyšších predstaviteľov a ktorej predsedá Zelenskyj. Odvolanie Danilova prišlo v čase, keď vyčerpaní ukrajinskí vojaci zápasia s nedostatkom personálu a munície a čelia rastúcemu ruskému tlaku pozdĺž frontovej línie, ktorá sa tiahne cez tisíc kilometrov.

Ukrajinská kontrarozviedka zadržala dvoch agentov ruskej tajnej služby. Informovali ruské sily o polohe vojenských cieľov.

"V dôsledku špeciálnej operácie boli v Kyjeve a Odese zadržaní dvaja agenti FSB," uviedla SBU odkazujúc tak na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB).

"Títo zločinci sa snažili identifikovať miesta, kde sa nachádzajú ukrajinskí vojaci, a okupantom posielať príslušné súradnice za účelom presnejšieho vykonávania leteckých útokov," dodala SBU.

Dvojica agentov bola podľa nej prichytená priamo pri čine, keď vykonávala špionáž potenciálnych vojenských cieľov.

Jeden zo zadržaných fotografoval tepelnú elektráreň, aby Rusku pomohol pri ostreľovaní ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Obaja boli obvinení z kolaborácie s nepriateľom Ukrajiny, za ktorú im hrozí až doživotný trest.

AFP pripomína, že Kyjev od napadnutia Ruskom z februára 2022 intenzívne zasahuje proti osobám kolaborujúcim s Ruskom.

Organizácia Spojených národov vlani informovala, že Ukrajina od začiatku invázie začala už viac ako 6600 trestných konaní proti jednotlivcom za kolaboráciu a iné súvisiace zločiny. (TASR)

Lotyšská vláda sa rozhodla vydražiť pozemok v centre Rigy spolu s takzvaným Moskovským domom, ktorý sa na ňom nachádza.

Budovu, ktorú pôvodne vlastnila samospráva ruského hlavného mesta, zoštátnil lotyšský parlament. Výťažok z aukcie chce Lotyšsko použiť na podporu Ukrajiny.

Podľa údajov z katastra je cena pozemku v centre Rigy viac ako 500-tisíc eur a cena stavby viac ako 2,3 milióna eur. (SITA)

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s bezpečnostnou situáciou dôrazne odporúča necestovať do Ruska.

"Opustenie krajiny prostredníctvom existujúcich leteckých spojení je aktuálne možné s medzipristátím v Turecku, Spojených arabských emirátoch, Katare, Egypte, atď. Vzhľadom na prijaté sankcie voči Ruskej federácii taktiež došlo k obmedzeniu finančných a ďalších služieb na celom území Ruskej federácie," poznamenalo ministerstvo.

Odporúča občanom SR nachádzajúcim sa na území Ruskej federácie prísne dodržiavať zásady osobnej bezpečnosti, sledovať bezpečnostnú situáciu, dôsledne dodržiavať pokyny miestnych bezpečnostných zložiek a úradov a vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí a verejným zhromaždeniam. (TASR)

NATO by sa malo podľa švédskeho ministra zahraničia viac snažiť zastaviť ruskú agresiu. Niektoré krajiny nechápu naliehavosť.

„Musíme chápať, že Rusko je sused, ktorý sa správa nezodpovedne, ktorý ohrozuje svet nezodpovednými jadrovými hrozbami a myšlienkou obnovy svojho bývalého impéria na úkor nezávislých štátov," povedal Tobias Billström pre portál Euractiv.

„Musíme to ukončiť. Musíme pre Rusko vytvoriť viac strategických ťažkostí," vyhlásil Billström.

Švédsky minister zahraničných vecí zdôraznil, že hlavnou prioritou je zastavenie agresie Ruska proti Ukrajine. NATO podľa neho v tomto ohľade nerobí dosť a „nie všetky krajiny chápu naliehavosť" zastavenia ruskej agresie na Ukrajine.

„Tieto krajiny musia pochopiť, že je tu konflikt a musíme sa ním zaoberať. NATO pre Ukrajinu nerobí dosť," povedal Billström.

Šéf švédskej diplomacie je okrem toho presvedčený, že poskytnutie ďalšej vojenskej techniky Ukrajine „nie je otázkou priemyselnej kapacity", ale „závisí to od politického vedenia a politickej vôle". (SITA)

Ukrajina dostane od Svetovej banky úver 1,5 miliardy dolárov na rozvojové programy, oznámilo ukrajinské ministerstvo financií.

Za pôžičku budú ručiť Japonsko a Veľká Británia. Celkovo sa Japonsko zaručí za 984 miliónov dolárov a Spojené kráľovstvo za 516 miliónov dolárov. Ukrajina dostane pôžičku do konca marca.

„Získané finančné prostriedky sa použijú na podporu štátneho rozpočtu Ukrajiny a oživenie ekonomiky, ako aj na financovanie prioritných sociálnych a humanitárnych výdavkov štátneho rozpočtu,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. (SITA)

Kirgizsko po piatkovom útoku v Moskve odporúča svojim občanom, aby necestovali do Ruska, ak to nie je nevyhnutné.

Kirgizský rezort diplomacie v odporúčaní ďalej uviedol, že ak Kirgizi do Ruska predsa len - z nevyhnutných dôvodov - vycestujú, mali by mať pri sebe všetky potrebné doklady. Rezort ich zároveň vyzval, aby v takom prípade dodržiavali nariadenia ruskej polície.

Po teroristickom útoku na predmestí Moskvy zostáva vo vyšetrovacej väzbe aj jeden muž narodený v Kirgizku. Rozhodol o tom v utorok ruský súd. Podozrivý je z toho, že poskytoval ubytovanie štyrom domnelým páchateľom masakry tadžického pôvodu.

Po útoku a zadržaní podozrivých sa v Rusku ešte viac vyostrili už aj tak panujúce protimigračné nálady, ktoré sa dosiaľ týkali predovšetkým pracovnej sily prichádzajúcej prichádzajúcich tam z prevažne moslimských krajín strednej Ázie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskvou otriasol útok pred koncertom. Nie je jasné, či je za ním IS, aj keď sa k nemu hlási Čítajte 

V Rusku pracujú tisíce ľudí, ktorí pochádzajú z Tadžikistanu, Uzbekistanu aj Kirgizska. Mnohí sa sťažujú na to, že ich život a práca v tejto krajine sú stále ťažšie. Podľa Reuters sa napríklad stáva, že niektorí ľudia v Rusku odmietajú čo len nastúpiť do taxíku šoférovaného Tadžikom. (TASR)

Štyria ľudia utrpeli zranenia pri ruských útokoch na východoukrajinskú Charkovskú oblasť, uviedli miestni predstavitelia.

Rusko zase hlásilo zostrelenie ukrajinských rakiet nad svojimi pohraničnými oblasťami.

Charkovská oblasť leží pri hraniciach s Ruskom a od začiatku invázie vo februári 2022 je neustále ostreľovaná. Pri nedávnych útokoch tam zostali tisíce domácností bez dodávok elektrickej energie.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v stredu na sociálnej sieti Telegram oznámil, že pri najnovších delostreleckých a raketových útokoch na tamojšie obce a mestá utrpeli zranenia traja muži a jedna žena, pričom všetci mali vyše 50 rokov.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruská armáda vypustila v noci na stredu na Ukrajinu 13 dronov. Desať z nich ukrajinská vzdušná obrana zostrelila nad Charkovskou a susednou Sumskou oblasťou a blízko hlavného mesta Kyjev.

Rusko medzičasom oznámilo, že jeho systémy vzdušnej obrany zostrelili neďaleko ruského pohraničného mesta Belgorod 18 rakiet. V ruskej Belgorodskej oblasti pritom v poslednom čase zaznamenali nárast počtu ukrajinských útokov, ktoré si vyžiadali obete, pripomína AFP. (TASR)

Česká iniciatíva na dodávku delostreleckých granátov na Ukrajinu je majstrovským príkladom psychologickej operácie. (ČTK)

V Charkove funguje v jednom z protileteckých krytov detská baletná škola. Malé baletky tu môžu trénovať aj počas útokov. (ČTK)

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila počas nočných útokov 10 z 13 dronov vypustených okupačnými silami.

Ruské ministerstvo obrany naopak oznámilo zostrelenie 18 striel z raketometu nad západoruskou Belgorodskou oblasťou. O škodách sa ani jedna strana nezmienila.

Ukrajinské letectvo po polnoci varovalo, že sa zo severu blížia ruské bezpilotné lietadlá a letia na Sumskú, Charkovskú a Poltavskú oblasť. Kam dopadli tri nezostrelené drony, generálny štáb ani letectvo neuviedli.

Nad Belgorodskou oblasťou, ktorá susedí s Ukrajinou, sa podľa ruských úradov podarilo protivzdušnú obranu zostreliť strely z raketometu RM-70 Vampire českej výroby. Oblastný gubernátor Vjačeslav Gladkov o incidente informoval zhruba hodinu po polnoci miestneho času a uviedol, že si útok vyžiadal jedného zraneného.

Rheinmetall dostane od EÚ viac ako 130 miliónov eur na zvýšenie výroby munície. Prvé dohody by sa mali uzavrieť v máji.

Nemecká zbrojárska spoločnosť to oznámila s tým, že zdroje investuje do šiestich projektov jeho dcérskych spoločností v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku a Španielsku.

Rheinmetall uviedol, že do roku 2027 plánuje ročne vyrábať až 1,1 milióna delostreleckých granátov. Okrem toho sa od roku 2026 chystá ročne vyrobiť až 1,5 milióna raketových palivových modulov a 3 000 ton výbušnín RDX. (SITA)

Okupanti prišli o ďalších 1 030 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 439 190, oznámilo ukrajinské velenie.

Ruská armáda stratila v priebehu dňa aj deväť bojových obrnených vozidiel, 27 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém a 25 dronov.