GAZA CITY, BRATISLAVA. Akútnym nedostatkom jedla trpí všetkých 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy. Až polovici z nich hrozí hladomor, vyplýva z najnovšej správy svetových humanitárnych organizácií.
„Za 25 rokov môjho pôsobenia v humanitárnej oblasti je to možno najponurejšia analýza, akú som kedy videl,“ napísal k najnovším údajom Jeremy Konyndyk, riaditeľ neziskovej organizácie Refugees International, ktorá pomáha utečencom.
Neziskové organizácie tiež upozorňujú na to, že situáciu nevyvolalo sucho či iné prírodné katastrofy, ale izraelské vedenie.
Po bombardovaní Pásma Gazy, ktoré je odpoveďou na útok Hamasu na izraelské dediny pri hraniciach s Gazou, je zničené poľnohospodárstvo. Okrem toho izraelská vláda zdržiava kamióny s pomocou pre palestínskych civilistov, tvrdia humanitárne organizácie. Najnovšie Izrael čelí obvineniu, že dodávky zámerne blokuje.
Charity aj medzinárodné spoločenstvo na izraelskú vládu apelujú, aby uľahčila dodávky pomoci. Najvýraznejšie by však pomohlo ukončenie bojov.
„Tento hladomor je spôsobený výlučne človekom. To znamená, že aj jediné riešenia budú vytvorené človekom,“ dodal Konyndyk.
V článku sa dočítate aj:
- prečo je situácia najhoršia na severe Pásma Gazy,
- o čom hovoríme, keď hovoríme o hladomore,
- ako môže Izrael katastrofu zvrátiť.
Málo a nedostupné
V Pásme Gazy prakticky nefunguje systém zdravotnej starostlivosti a civilisti sa nemajú kam skryť pred izraelskými útokmi. Najviac ich však ohrozuje nedostatok pitnej vody a jedla, hovorí Marián Cehelník z neziskovej organizácie Človek v ohrození.
„Väčšina domácnosti už nemá žiadne zásoby ani prostriedky na ich nákup na čiernom trhu. Nejaké jedlo sa v Pásme Gazy nachádza v obmedzenom množstve, jeho cena ho však robí nedostupným pre čoraz viac ľudí,“ približuje pre SME.
Napríklad jedno vajce stojí euro, kilogram cukru viac ako 18 eur a kilo mäsa 36 eur, hovorí. Pred najnovšou izraelskou inváziou bola pritom priemerná mzda v Pásme Gazy približne 230 eur.
„Zo správ od miestnych obyvateľov sa dozvedáme, že ľudia už skonzumovali aj jedlo určené pre domáce zvieratá, lebo iné nemali. Jedlo, ktoré sa do Pásma Gazy dostáva, ani zďaleka nestačí,“ upozorňuje Cehelník.
Rokovania o prímerí v Pásme Gazy zlyhali. Deti tam zatiaľ zomierajú na podvýživu Čítajte Hrozba hladomoru
Správa neziskových organizácií, ktorá vyšla v rámci Integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), hovorí napríklad o kritickej situácii v oblasti Dajr al-Balah v centrálnej oblasti Pásma Gazy.
Ďalej varuje pred hrozbou v okolí miest Chán Junis a Rafah na juhu, kde Izrael plánuje pozemnú operáciu napriek odhováraniu aj zo strany svojho najsilnejšieho spojenca – USA. Hladomor môže v týchto oblastiach podľa správy nastať do júla tohto roka.
Najkritickejšia situácia je však na severe, kde hrozí, že hladomor vypukne ešte do mája. „Sever Pásma Gazy je momentálne pre akékoľvek dodávky humanitárnej pomoci, jedla, či dokonca vody nedosiahnuteľnou destináciou,“ približuje Cehelník.
Tamojší hraničný priechod Erez je zatvorený. Pomoc sa tam z otvorených priechodov na juhu pre bezpečnostné riziká a zničenú infraštruktúru dostane len ťažko.
Problémom je okrem jedla aj pitná voda. „Zariadenie na úpravu morskej vody na severe Pásma Gazy je nefunkčné a vodovod z Izraela využíva maximálne 30 percent kapacity,“ približuje Cehelník.
Sever palestínskej enklávy bojuje aj s akútnou podvýživou detí. Tou tam trpí každé tretie dieťa do dvoch rokov, informovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
„Na to, aby sme zabránili úplnému hladomoru, zostáva už len veľmi málo času. Potrebujeme preto okamžitý a úplný prístup na sever. Ak budeme čakať do vyhlásenia hladomoru, bude neskoro. Zomrú ďalšie tisíce ľudí,“ varovala výkonná riaditeľka Svetového potravinového programu (WFP) Cindy McCain.
Hlad ako zbraň
Hladomor je „v podstate technický termín, ktorý označuje obyvateľstvo čeliace rozsiahlej podvýžive a úmrtiam spôsobeným hladom v dôsledku nedostatočného prístupu k potravinám,“ píše OSN v definícii hladomoru. Podľa tejto definície by sa dalo argumentovať, že hladomor už v Pásme Gazy nastal.
O hladomore sa hovorí, keď extrémnemu hladu čelí najmenej pätina obyvateľov danej oblasti. Ďalším faktorom je, keď akútnou podvýživou trpí najmenej tretina detí.
Od vlaňajšieho októbra podľa Cehelníka následkom podvýživy alebo dehydratácie v Pásme Gazy zomrelo 31 ľudí, pričom 27 z nich boli deti.
„Ak domácnosti hladujú v tom zmysle, že sú nútené vynechávať niektoré zo denných jedál, a ak je to na ľuďoch vidieť, hovoríme o hladomore. Hladomorom už dnes trpí takmer pol milióna Palestínčanov v Gaze,“ dodal.
Rovnako sa vyjadril aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Ten v pondelok Izrael obvinil z toho, že vyhladovanie palestínskej populácie využíva Izrael ako vojnovú zbraň. „Pásmo Gazy nie je na pokraji hladomoru, hladomor tam už je. Je to neprijateľné,“ cituje ho web BBC.
Izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz vo svojej reakcii na Borella z prerušenia pomoci obvinil Hamas. „Izrael umožňuje rozsiahlu humanitárnu pomoc do Gazy po zemi, vzduchom a po mori pre každého, kto chce pomôcť,“ povedal Katz podľa al-Džazíra.
V podaní pre medzinárodný súd, ktorý sa zaoberá žalobou Juhoafrickej republiky proti Izraelu, právnici izraelskej vlády odmietli, že by humanitárnu situáciu zhoršovali cielene, a zdôraznili, že Izrael „má naozaj na zreteli humanitárnu situáciu a nevinné životy, čo preukázal svojimi doterajšími činmi“ v Gaze, cituje z podania al-Džazíra.
Hlad ako vojnová metóda. OSN pripúšťa, že Izrael pácha v Gaze vojnový zločin Čítajte Tlak na Izrael
OSN varuje, že čas, dokedy sa vypuknutie hladomoru dá zvrátiť, sa nebezpečne kráti. Na Izrael preto apeluje, aby pristúpil na prímerie, a urýchlil prístup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Najefektívnejšie sa humanitárna pomoc posiela po zemi, neziskové organizácie preto žiadajú otvorenie ďalších hraničných priechodov. Nateraz sa však využívajú len priechody Rafah a Kerem Šalom na juhu Pásma Gazy.
Medzinárodné spoločenstvo sa preto snaží pomoc doručiť námorným koridorom či zhadzovaním zo vzduchu. Humanitárni pracovníci však upozorňujú, že takáto pomoc nestačí.
Loading
...Organizácia Oxfam najnovšie izraelskú vládu viní z toho, že humanitárnu pomoc pre Palestínčanov zámerne blokuje. Kamióny s pomocou v priemere na hranici podľa nej čakajú 20 dní.
Izrael kritizoval aj šéf Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) Philippe Lazzarini, ktorému nepovolili vstup do Pásma Gazy, kde mal pomáhať s humanitárnou pomocou. Izraelské obranné sily (IDF) tvrdia, že pri koordinácii svojej návštevy nedodržal postupy.
„Tento človekom spôsobený hladomor, ktorému sa prizeráme, je škvrnou na našej kolektívnej ľudskosti. Premrhalo sa príliš veľa času, všetky hraničné priechody sa musia teraz otvoriť. Hladomor sa dá odvrátiť politickou vôľou,“ napísal Lazzarini na sociálnej sieti X.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
