GAZA. Vážne obmedzenia dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy spolu s vojenskou ofenzívou Izraela sa môžu považovať za vojnový zločin a posudzovať by to mali medzinárodné súdy. Uviedol to v utorok Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.
"Rozsah pokračujúcich izraelských obmedzení pre vstup pomoci do Gazy spolu so spôsobom, akým pokračuje v nepriateľských akciách, sa môže rovnať používaniu hladu ako vojnovej metódy, čo je vojnový zločin," uviedol Türk.
OSN varovala pred hroziacim hladomorom v Pásme Gazy, pretože v zúfalej situácii sa tam nachádza približne 1,1 milióna ľudí.
Türk vyzval kompetentných, aby vytvárali na Izrael tlak. "Musia trvať na tom, aby Izrael konal a umožnil nerušený vstup a distribúciu potrebnej humanitárnej pomoci a tovaru," dodal.
Podľa OSN je Izrael okupačnou mocnosťou, pretože kontroluje prakticky všetky prístupové body a dodávky do Pásma Gazy. Izrael to odmieta, pretože sa vojensky z Pásma Gazy stiahol v roku 2005.

Bezprecedentná situácia
Najhorší možný vývoj pre Pásmo Gazy naznačujú aj v pondelok zverejnené výsledky aktualizovaného hodnotenia integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti (IPC). Uviedla to v utorok Európska komisia s odkazom na spoločné vyhlásenie šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella a eurokomisára pre krízový manažment Janeza Lenarčiča.
Po piatich mesiacoch krízy v Pásme Gazy je 100 percent ľudí vystavených potravinovej neistote, upozornili Borrell a Lenarčič. Na severe 70 percent ľudí čelí hroziacemu hladomoru a v strednej a južnej časti je polovica obyvateľstva vystavená potravinovej neistote.
Podľa predpokladov IPC sa situácia onedlho rýchlo zhorší a hladomor pravdepodobne zasiahne aj juh Pásma Gazy.
"Toto je bezprecedentné. Žiadna analýza IPC nikdy nikde na svete nezaznamenala takú úroveň potravinovej neistoty. Úroveň akútnej podvýživy od poslednej správy stúpa alarmujúcim tempom a už teraz sme svedkami úmrtia detí v dôsledku hladovania," uvádza sa v spoločnej správe.
Obaja predstavitelia Európskej komisie zdôraznili, že hlad nemožno použiť ako "vojnovú zbraň". Podľa nich ide o katastrofu spôsobenú človekom.
"V dôsledku konfliktu už zomrelo viac ako 30-tisíc ľudí, veľkú časť z nich tvoria deti, a počet obetí môže rapídne vzrásť v dôsledku hladu alebo chorôb. Je absolútne nevyhnutné konať," uviedli Borrell a Lenarčič.

Výzva Izraelu
Podľa ich slov EÚ skúma všetky možné spôsoby poskytovania pomoci vrátane leteckých výsadkov a námorných koridorov. Tie však nenahrádzajú najúčinnejšie riešenie - úplné a bezpodmienečné otvorenie prístupu pomoci po súši a otvorenie ďalších prístupových trás.
"Vyzývame Izrael, aby umožnil voľný, neobmedzený a bezpečný humanitárny prístup všetkým ľuďom v núdzi," uvádza sa vo výzve predstaviteľov Európskej komisie. Izael tiež žiadajú, aby spolupracoval s Úradom OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) a inými agentúrami OSN a ďalšími humanitárnymi aktérmi.
EÚ na roku 2024 vyčlenila viac ako 125 miliónov eur na humanitárne financovanie pre Palestínčanov v núdzi. Z toho viac ako 50 miliónov eur je určených na potravinovú pomoc a na pokrytie zdravotných a iných základných potrieb.
Ďalších 68 miliónov eur sa prideľuje na podporu Palestínčanov v Gaze a v celom regióne so silným zameraním na zaistenie potravín, výživy a zdravotnej starostlivosti.
EÚ tiež podporuje poskytovanie potravinovej pomoci ľuďom v Pásme Gazy prostredníctvom humanitárnych leteckých mostov.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?