BRUSEL. Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok jednomyseľne schválili sankcie proti židovským osadníkom, ktorí sa dopúšťajú násilností voči Palestínčanom na západnom brehu Jordánu.
Podľa webu denníka The Times of Israel (TOI) o tom po rokovaniach v Bruseli informoval španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.
Tieto vôbec prvé sankcie EÚ uvalené na židovských osadníkov zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív. Účinnosť nadobudnú v najbližších dňoch zverejnením v Úradnom vestníku EÚ, doplnila agentúra DPA.
Zrušili veto Maďarska
Predchádzajúci pokus EÚ sankcionovať izraelských osadníkov bol neúspešný pre nesúhlas Maďarska, ktoré je podporovateľom Izraela.
Táto nová politická dohoda v rámci 27 členov EÚ bola možná po zrušení veta, ktoré Maďarsko uvalilo na tieto sankcie a ktoré platili niekoľko týždňov. Dôvody zmeny postoja Maďarska neboli oznámené, uviedla DPA.
Pri izraelskom zásahu v nemocnici Šifá zahynul vysokopostavený vodca Hamasu Čítajte Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ EÚ podľa DPA oznámil aj to, že EÚ ohlási nové sankcie aj voči Hamasu, a to v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho násilia páchaného palestínskymi militantmi na izraelských rukojemníkoch.
Ministri zahraničných vecí EÚ majú v Bruseli viesť aj diskusiu o žiadosti Španielska a Írska o možné pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, a to z dôvodu porušenia niektorých ustanovení týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv.
Podľa palestínskeho hnutia Hamas je EÚ veľmi rozdelená, pokiaľ ide o postoj k Izraelu vo vojne v Pásme Gazy, ktorá si už vyžiadala viac ako 30-tisíc mŕtvych.
Biden and Netanjahu spolu telefonovali
Spojené štáty oznámili nové sankcie zamerané na izraelských osadníkov na západnom brehu Jordánu, ktorých obvinili z "podkopávania stability" na palestínskom území okupovanom Izraelom.
Od začiatku roka ide o druhý súbor sankcií uvalených na osadníkov Washingtonom, ktorý v súvislosti s vojnou s palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy zvyšuje svoj tlak na svojho spojenca - Izrael.
Prezident USA Joe Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok spolu telefonovali a bol to ich prvý kontakt za vyše mesiaca, oznámil Biely dom.
Názorové rozpory medzi oboma spojencami silnejú, týkajú sa napríklad potravinovej krízy v palestínskom Pásme Gazy či spôsobu vedenia vojny.
Izrael vyšle delegáciu do Kataru na rokovania o Pásme Gazy Čítajte Telefonát oboch politikov nasledoval po tom, čo republikánov vo Washingtone a izraelských predstaviteľov nahnevalo, keď demokratický líder senátnej väčšiny Chuck Schumer ostro kritizoval Netanjahuov spôsob vedenia vojny v Pásme Gazy a vyzval Izrael na usporiadanie nových volieb.
Dodal totiž, že pravicovo nacionalistická koalícia izraelského premiéra už nie je v súlade s potrebami krajiny a že sám Netanjahu predstavuje zásadnú prekážku pre mier.
Obe skupiny, republikáni vo Washingtone a izraelskí predstavitelia, preto obvinili demokratického lídra z porušenia nepísaného pravidla nezasahovať do volebnej politiky blízkeho spojenca.
Biden nezopakoval Schumerovu výzvu na nové voľby v Izraeli, ale povedal, že podľa neho mal "dobrý prejav", ktorý odzrkadľuje obavy mnohých Američanov.
Americký a izraelský líder sa predtým naposledy spolu rozprávali 15. februára, pripomína agentúra AFP. Biden čoraz viac otvorene kritizuje počet zabitých Palestínčanov a zúfalú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy.
Na podpore sa zúčastní aj Slovensko
Slovensko sa pridalo k záväzkom EÚ na poskytovanie humanitárnej pomoci v Pásme Gazy, uviedol šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Minister spresnil, že na úvod bruselských rokovaní sa zúčastnil v poradí už tretieho humanitárneho fóra, kde vystúpil s prejavom, v ktorom ozrejmil, ako chce Slovensko prispieť na humanitárnu pomoc. Zdôraznil, že táto pomoc bude prioritne orientovaná na Blízky východ a Ukrajinu.
"Na humanitárnom fóre, ktoré bolo zorganizované z úrovne Európskej komisie a Belgicka ako predsedníckej krajiny v Rade EÚ, som prezentoval, že Slovensko na humanitárnu pomoc vynaloží 2,5 milióna eur, predovšetkým do oblasti Blízkeho východu. Chceme sa na tom určite podieľať," odkázal.
Pripomenul, že Slovensko doteraz do Pásma Gazy poslalo 12 ton humanitárnej pomoci a financie vo výške 100-tisíc eur.
Blanár podporil návrh Borella
Samotné diskusie o situáciu na Blízkom východe sa podľa neho týkali neúnosnej situácie civilistov v Pásme Gazy, ale aj primeraného práva Izraela na sebaobranu; ministri zopakovali pozíciu EÚ, že jediným stabilným riešením pre budúcnosť Palestíny a Izraela je dvojštátne riešenie.
Niektoré členské krajiny navrhovali pozastavenie Asociačnej dohody EÚ s Izraelom, čo podľa Blanára Slovensko odmieta, lebo dialóg treba viesť s oboma stranami konfliktu, aby sa krízu podarilo vyriešiť.
Izrael vyvoláva v Pásme Gazy hladomor, povedal Borrell Čítajte Podporil preto návrh šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella zvolať rokovania aj za účasti ministra zahraničných vecí Izraela, diskutovať s ním a hľadať diplomatické riešenia tak, aby Hamas prepustil zajatcov a aby bola uvoľnená humanitárna pomoc.
"Môžem povedať, že státisíce Palestínčanov sú dnes na hranici prežitia, či je neakceptovateľné," uviedol.
Ministri ocenili vytvorenie námorného koridoru, čo však nepostačuje, podobne ako nestačí ani letecké zhadzovanie humanitárnej pomoci a preto treba otvoriť pozemné hranice pre konvoje s pomocou.
UNRWA sa nedá nahradiť
V rámci diskusií o Agentúre OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) sa podľa Blanára Rada ministrov zhodla na tom, že táto agentúra, ako jediná schopná pomáhať Palestínčanom, sa nedá ničím nahradiť.
Ocenil preto informáciu eurokomisára pre rozšírenie Olivera Várhelyiho, že EÚ uvoľní ďalšie financie v prospech UNRWA.
"Kľúčová je však dohoda o prímerí a otvorenie pozemných koridorov, ktoré jediné dokážu zaistiť pomoc, ktorá pomôže Palestínčanom prežiť," vysvetlil Blanár.
Ministri odmietli plány Izraela zaútočiť na Rafah, kde sa nachádza okolo 1,7 milióna palestínskych civilistov a vyzvali izraelskú stranu, aby sa takýchto plánov vzdala.
Blanár upozornil, že v rámci sankčného zoznamu EÚ, už existuje zoznam násilných izraelských osadníkov, ktorí sa v rozpore s medzinárodným právom snažia osídľovať palestínske územie.
Podľa neho existuje zhoda členských krajín na tom, že takéto aktivity neprispievajú k upokojeniu situácie na Blízkom východe, ale naopak.
Izrael blokuje humanitárnu pomoc smerujúcu do Gazy, tvrdí charitatívna organizácia Oxfam Čítajte 163 dní od útoku Hamasu
Vojna v palestínskej enkláve je dôsledkom bezprecedentného vpádu kománd Hamasu a ďalších palestínskych formácií na juh Izraela, kde pri terorizovaní obyvateľstva kibucov, dedín či miest prišlo o život najmenej 1160 ľudí, väčšinou civilistov.
Ďalších približne 250 ľudí bolo z Izraela unesených a veľká časť z nich je stále zadržiavaná v Gaze.
Od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a izraelskej vojenskej operácie spustenej ako odveta v Pásme Gazy sa situácia na západnom brehu Jordánu ešte viac vyhrotila.
Podľa palestínskych úradov tam v poslednom čase o život prišlo najmenej 430 Palestínčanov, ktorých smrteľne postrelili izraelskí vojaci alebo osadníci.
Izrael obsadil Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem počas šesťdňovej vojny v roku 1967. Dnes tam vo viac ako 200 osadách žije okolo 600-tisíc Izraelčanov.
Tieto osady sú hlavným zdrojom napätia v regióne: v roku 2016 ich Bezpečnostná rada OSN klasifikovala ako porušenie medzinárodného práva a vyzvala Izrael, aby zastavil svoju osídľovaciu politiku.
Palestínčania si tieto oblasti nárokujú ako súčasť svojho budúceho vlastného štátu.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
