Ukrajina Rusko Online: Putin plánuje vytvoriť na území Ukrajiny nárazníkovú zónu

Erdogan sa ponúkol za sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou. Putinovi zablahoželal k znovuzvoleniu do funkcie.

Nie je to prvýkrát, čo Erdogan ponúkol svoje služby ako sprostredkovateľ vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. Erdogan sa pritom snaží udržiavať priateľské vzťahy s Putinom i s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Turecký prezident privítal Zelenského v Istanbule začiatkom marca. Vo februári mal do Turecka zavítať aj Putin, svoju návštevu však odvolal.

Všetky tri krajiny majú časť pobrežia Čierneho mora. Plavba do tohto mora je možná cez Bosporský prieliv, ktorý je jedinou plavebnou trasou zo Stredomoria do čiernomorských prístavov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putinovi k výsledku volieb gratulovali KĽDR, Nikaragua, Venezuela a Tadžikistan Čítajte 

Putinovi k jeho znovuzvoleniu blahoželali autoritárske štáty ako KĽDR, Čína či Irán, či vlády stredo- a juhoamerických štátov, ako sú Kuba, Venezuela, Bolívia a Honduras.

EÚ upozornila na to, že hlasovanie v Rusku sprevádzal "alarmujúci nárast porušovania občianskych i politických práv". Podľa EÚ ruskí voliči nemali skutočnú možnosť výberu a mali len obmedzený prístup k informáciám. EÚ súčasne avizovala, že nikdy neuzná výsledky prezidentských volieb organizovaných Ruskom na okupovaných územiach Ukrajiny.

Aj Spojené štáty v pondelok odsúdili prezidentské voľby v Rusku ako "nedemokratické" a uviedli, že nezablahoželajú Putinovi, ktorý bol vyhlásený za víťaza s obrovským náskokom. (TASR)

Ukrajinskí vojaci, ktorí boli v ruskom zajatí, uviedli, že počas svojho väznenia sa nestretli so zástupcami Červeného kríža.

Uviedol to ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec na stretnutí s príbuznými nezvestných osôb.

„Po výmenách zajatcov uskutočňujeme prieskum medzi prepustenými zo zajatia a pýtame sa ich, či videli zástupcov Medzinárodného výboru Červeného kríža. Doteraz sme nedostali ani jednu pozitívnu odpoveď,“ konštatoval Lubinec.

Podľa jeho slov sú nezvestní ľudia často v ruskom zajatí, ale Medzinárodný výbor Červeného kríža to nedokáže potvrdiť. (SITA)

Poľsko a Nemecko aktivujú 26. marca koalíciu zameranú na posilnenie kapacít v oblasti obrnenej techniky.

Podľa agentúry PAP o tom informoval poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, ktorý sa v pondelok pri Varšave stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom.

Podľa Kosiniaka-Kamysza je táto tzv. tanková koalícia jednou z najdôležitejších, aké boli vytvorené na podporu Ukrajiny, pričom Poľsko a Nemecko sú spolulídrami tohto projektu zameraného predovšetkým na tzv. hlavné bojové tanky. Ako partneri sa k nemu prihlásili aj Británia, Švédsko a Taliansko.

Kosiniak-Kamysz sa nemeckému ministrovi obrany poďakoval za jeho osobnú angažovanosť na spolupráci s Poľskom i pri úvahách o možnostiach pomoci Ukrajine.

Spoluprácu v rámci NATO a EÚ označil poľský minister za základ pre európsku bezpečnosť a uviedol, že sa bude posilňovať a rozvíjať.

Ako príklad posilnenia bezpečnosti východného krídla NATO - ako aj Poľska - poľský minister pripomenul 5000 príslušníkov nemeckej armády, ktorí sú v súčasnosti rozmiestnení v Litve.

Avizoval, že Poľsko a Nemecko preberajú zodpovednosť za sily rýchlej reakcie v Európe. Doplnil, že "do júla bude naša bojová skupina - 2500 poľských vojakov a 2500 nemeckých vojakov - pripravená na rýchlu reakciu". (TASR)

Ukrajinská vláda predložila parlamentu krajiny návrh na zvýšenie počtu príslušníkov pohraničnej stráže o 15-tisíc.

Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram zástupca vlády v parlamente Taras Melnyčuk a potvrdil to aj hovorca pohraničnej stráže plukovník Andrij Demčenko.

„V dnešnej realite potrebuje Štátna pohraničná stráž sformovať bojové jednotky, ktoré budú plniť úlohy aj na frontovej línii," povedal Demčenko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ohlásil zvýšenie počtu príslušníkov pohraničných jednotiek 12. marca. (SITA)

Rýchle rozhodnutie amerického Kongresu o miliardách dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine je "životne dôležité".

Povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Kyjeve, kde sa stretol s americkým republikánskym senátorom Lindseyom Grahamom.

"Pre nás je životne dôležité, aby Kongres rýchlo dokončil všetky potrebné procedúry a urobil konečné rozhodnutie..., ktoré posilní ukrajinskú ekonomiku a naše ozbrojené sily," citoval Zelenského vo vyhlásení prezidentský úrad.

Balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov blokuje republikánmi vedená Snemovňa reprezentantov. Jej predseda Mike Johnson trvá na tom, že podmienkou schválenia pomoci je sprísnenie režimu na hraniciach USA s Mexikom, teda boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Ukrajinskí vojaci hlásia nedostatok munície spôsobený práve meškaním americkej pomoci a ruské sily postupujú v niektorých častiach frontu na východe Ukrajiny. (TASR)

Rada Európskej únie schválila zvýšenie podpory ukrajinským ozbrojeným silám o päť miliárd eur.

Európska únia tieto peniaze použije na nákup smrtiaceho aj nesmrtiaceho vojenského vybavenia ale aj na výcvik vojakov, uviedla Rada vo vyhlásení.

„Naďalej budeme podporovať Ukrajinu, aby sa bránila pred agresívnou ruskou vojnou tak dlho, ako to bude potrebné," uviedol šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

Najnovšia pomoc, ktorú schválili pondelok, znamená, že pomoc ukrajinskej armáde zo strany Európskej únie v rokoch 2021 až 2027 bude v objeme 17 miliárd eur. (SITA)

Ruské útoky na Chersonskú oblasť zranili štyroch ľudí. Poškodené boli aj obytné budovy, autá, čerpacie stanice a autoservis.

„Ruskí agresori opäť zaútočili na civilnú infraštruktúru v okresoch Beryslav a Cherson paľbou z delostrelectva a mínometov, nasadením tankov, lietadiel a dronov.

V dôsledku útokov boli zranení štyria ľudia vrátane troch policajtov," konštatovala polícia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská vláda nakúpi útočné drony za 128 miliónov dolárov, oznámila ukrajinská ministerka hospodárstva.

Tieto financie pochádzajú z rezervného fondu štátneho rozpočtu, uviedla ministerka.

„Celkovo už boli uzavreté dohody s výrobcami dronov v hodnote približne 769 miliónov dolárov a pripravujú sa zmluvy v celkovej hodnote 359 miliónov dolárov," konštatovala Svyrydenková. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajina od začiatku roka podnikla 15 útokov dronmi na ruské ropné rafinérie. Osem z nich utrpelo vážne škody.

Ak sa vezmú do úvahy rafinérie, pri ktorých sa potvrdilo, že boli poškodené, vzdušné útoky podľa portálu The Insider postihli ruskú rafinérsku kapacitu v objeme 46 miliónov ton ročne. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kyjev schválil plán reforiem, na ktoré Európska únia poskytne 50 miliárd eur, oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Šmyhal uviedol, že plán si vyžaduje štrukturálne reformy, ktoré sa týkajú viac ako stovky štvrťročných ukazovateľov. „Ide o európske prístupy k reforme verejnej správy, boj proti korupcii, hospodárske a sektorové reformy v rôznych oblastiach od energetiky po poľnohospodárstvo,“ konštatoval.

Okrem toho sa dokument zaoberá všeobecnými cieľmi, ako je zelený prechod, digitalizácia a európska integrácia. Šmyhal dodal, že ukrajinská vláda plán vypracovala spoločne s európskymi partnermi a onedlho ho predložia na posúdenie Európskej komisii. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kremeľ žiada nárazníkovú zónu v blízkosti ruských hraníc. Oznámil to hovorca Kremľu Dmitrij Peskov.

"Na pozadí útokov (ukrajinských) dronov a ostreľovania nášho územia, verejných zariadení, obytných budov, je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie týchto území," tvrdil Peskov, ktorého krajina už viac než dva roky vedie masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine, ktorej územie takmer každú noc ostreľuje aj raketami a dronmi.

Podľa Peskova sa bezpečnosť ruských pohraničných regiónov dá "zabezpečiť len vytvorením akejsi nárazníkovej zóny," ktorá by zaistila, že budú mimo dosahu akéhokoľvek ukrajinského ostreľovania.

Peskov nadviazal na slová ruského prezidenta Vladimira Putina o takejto možnosti. "Vzhľadom na tragické udalosti, ku ktorým dnes dochádza, nevylučujem, že v určitom okamihu, keď to budeme považovať za vhodné, budeme nútení vytvoriť na územiach, ktoré dnes spadajú po kyjevský režim, určitú 'sanitárnu zónu'," uviedol Putin v nedeľnom rozhovore s novinármi.

Dodal, že takáto zóna by mala byť dostatočne veľká, aby zastavila údery v zahraničí vyrobených zbraní na ruské územie. Ďalšie podrobnosti neposkytol. Týmito vyjadreniami reagoval na otázku, či je podľa neho potrebné, aby Rusko obsadilo ukrajinskú Charkovskú oblasť. Tá hraničí s ruskou Belgorodskou oblasťou, ktorá je počas vojny na Ukrajine pravidelným terčom útokov.

Moskva sa snažila získať pod kontrolu Charkovskú oblasť už po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V septembri toho istého roku tam však ruské sily stratili väčšinu pozícii v dôsledku ukrajinskej protiofenzívy, pripomína Reuters. (TASR)

Hlavným exponátom výstavy o vojne na Ukrajine, ktorú otvorili v Prešove, je sanitka zničená ruskými vojskami pri Charkove. (SITA)

Kyjev očakáva začiatok rokovaní o vstupe do Európskej únie v prvej polovici tohto roka, tvrdí ukrajinský premiér Šmyhaľ.

„Dúfame, že naši európski partneri ho (návrh rámca) schvália tak, ako ho navrhuje Európska komisia, bez dodatočných zmien,“ povedal ukrajinský premiér. Podľa Šmyhaľa vstup Ukrajiny do EÚ prinesie bloku viac výhod ako nákladov. Šmyhal zdôraznil päť oblastí v ktorých by členstvo Ukrajiny mohlo byť pre EÚ prínosom, a to obrana, energetika, poľnohospodárstvo, suroviny a digitálne technológie.

V nedávnej správe neziskovej organizácie Bruegel ako aj v interných dokumentoch EÚ, s ktorými sa oboznámil portál Euractiv, sa finančné náklady na pristúpenie Ukrajiny pre rozpočet EÚ odhadujú na 110 až 136 miliárd eur, čo predstavuje približne 0,1 až 0,13 percenta hrubého domáceho produktu Únie. (SITA, euractiv)

Slovinsko poskytne milión eur na českú iniciatívu dodávok munície pre Kyjev, potvrdilo slovinské ministerstvo obrany.

Slovinský rezort obrany uviedol, že vláda o českej iniciatíve rokovala minulý týždeň vo štvrtok. Ďalšie detaily neposkytol.

Česká republika snaží urýchlene zabezpečiť muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov a hľadá spojencov na jej financovanie. Podporilo ju už viacero európskych krajín vrátane Francúzska.

Ukrajinská armáda dostane muníciu nakúpenú prostredníctvom tejto iniciatívy najneskôr v júni, povedal minulý týždeň český poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar. (TASR)

Od konca februára na Ukrajine podľa potvrdených údajov zomrelo 3 047 ruských vojakov, uviedli nezávislé ruské médiá.

Od začiatku vojny proti Ukrajine tak potvrdili smrť už 47 701 ruských vojakov. Ich informácie pochádzajú zo zverejnených nekrológov, správ príbuzných, správ regionálnych médií a miestnych úradov. Predpokladá sa však, že skutočný počet zabitých ruských vojakov je podstatne vyšší.

Podľa údajov Mediazony a BBC od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Moskva stratila viac ako 3 200 dôstojníkov, z toho 381 s hodnosťou podplukovníka a vyššou. Väčšina padlých pochádza z Rostova, Sverdlovska, Čeľabinska a z Baškirskej a Buriatskej republiky. (SITA, Kyiv Independent)

Pri ostreľovaní ruskej Belgorodskej oblasti zomreli dvaja ľudia, oznámil tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.

"Po tom, čo vzdušná obrana odrazila vzdušný útok ukrajinskej armády, zahynuli podľa predbežných informácií v obci Nikoľskoje dvaja ľudia a štyria utrpeli zranenia," uviedol Gladkov.

Dodal, že v dôsledku zranení zomrel na mieste útoku 17-ročný mladík. Spod sutín rovnakého domu záchranári vytiahli aj malé dievčatko a previezli ho do nemocnice.

Proruskí predstavitelia v Podnestersku obvinili zo zničenia vrtuľníka ukrajinský dron, moldavské úrady to odmietajú.

Moldavský úrad pre politiku reintegrácie vo vyhlásení poprel tvrdenia separatistov a uviedol, že po preskúmaní videozáznamu incidentu „nepotvrdzujú žiadny útok“ na Podnestersko. Spomenutá inštitúcia zároveň označila incident za „pokus vyvolať strach a paniku v regióne“.

Podľa uvedeného úradu zničené vojenské vybavenie na záberoch, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, „nefunguje už niekoľko rokov“.

Separatisti pre svoje tvrdenia neponúkli žiadne dôkazy ani údajný ukrajinský motív. (SITA)

Severná Kórea dodala do Ruska 7-tisíc kontajnerov s muníciou, oznámil juhokórejský minister obrany Sin Won-sik.

Výmenou za pravdepodobne niekoľko miliónov kusov delostreleckej munície a ďalších dodávok podľa neho zase z Ruska do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky smerovalo viac ako 9-tisíc kontajnerov naplnených pomocou, ako napríklad potravinami. Krajiny sa podľa ministra sprvu spoliehali na lode, ale čoraz viac využívajú pre dodávky aj železničnú dopravu.

Je možné, že Moskva poskytuje Pchjongjangu pomoc aj s palivom, čo je proti sankciám Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Sin konštatoval, že nedostatok paliva pravdepodobne prinútil krajinu na obmedzenie vojenských aktivít počas zimy v uplynulých rokoch, ale teraz v januári a februári ich Sever podľa juhokórejskej armády rozšíril.

Väčšina nedávnych severokórejských raketových testov je v súlade s cieľmi KĽDR rozšíriť svoje sily o nové zbraňové systémy. Sin však uviedol, že juhokórejská a americká armáda posudzujú, či niektoré testy nie sú zamerané aj na overenie výkonu zbraní, ktoré sú určené pre Rusko. (SITA)

Poľskí farmári blokujú dva hraničné priechody s Nemeckom, oznámila poľská polícia.

Blokáda sa podľa hovorcu miestnej polície začala už v nedeľu a má pokračovať do stredy. "Doprava (na priechode) Swiecko a Gubinek je zablokovaná. Nedá sa cestovať ani jedným smerom," uviedol policajný hovorca v neďalekom meste Gorzów Wielkopolski.

Dodal, že nákladné autá smerujúce do Nemecka, ktoré sa nachádzajú v Lubuskom vojvodstve, by sa mali vydať smerom na Olszynu, kde môžu využiť zostávajúce hranične priechody.

Poľnohospodári v Poľsku a v mnohých ďalších krajinách Európskej únie vyzývajú na zmeny obmedzení vyplývajúcich z Európskej zelenej dohody. Okrem toho požadujú aj znovuzavedenie cla pre poľnohospodárske produkty dovážané z Ukrajiny, ktoré bolo zrušené po invázii Ruska na Ukrajinu.

Európska komisia v piatok ponúkla farmárom isté ústupky a navrhla zmiernenie niektorých pravidiel o striedaní pestovaných plodín a neobrábanej pôde (ležiacej úhorom).

Poľskí farmári stále plánujú na stredu protesty po celej krajine, aby udržali tlak vyvíjaný na úrady. Poľnohospodárov v Poľsku predovšetkým znepokojuje rastúca konkurencia od susedných ukrajinských poľnohospodárov, ktorých obviňujú zo zaplavovania európskeho trhu lacným obilím, píše Reuters. (TASR)

Francúzsko požiada Rusko, aby počas trvania olympijských hier v Paríži súhlasilo s prímerím na Ukrajine.

Potvrdil to prezident Emmanuel Macron počas víkendu v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Olympiáda sa uskutoční od 26. júla do 11. augusta.

Putin na tlačovej konferencii v noci na pondelok povedal, že o takomto návrhu prezidenta Macrona dovtedy nepočul. "V každom prípade budeme vždy vychádzať zo záujmov Ruska a situácie na bojisku," uviedol šéf Kremľa.

Medzinárodný olympijský výbor chce športovcom z Ruska a Bieloruska povoliť účasť na júlových a augustových olympijských hrách ako neutrálnym športovcom za prísnych podmienok. Výbor pôvodne zakázal Rusku a jeho spojencovi Bielorusku účasť na medzinárodných športových podujatiach po tom, ako Moskva vo februári 2022 spustila inváziu na Ukrajinu. (TASR)

Európska únia nikdy neuzná výsledky Ruskom organizovaných prezidentských volieb na okupovaných územiach Ukrajiny.

Výsledky hlasovania na týchto územiach sú podľa EÚ neplatné a ruské politické vedenie za ne ponesie následky.

V samotnom Rusku hlasovanie sprevádzal "alarmujúci nárast porušovania občianskych i politických práv", dodáva EÚ, podľa ktorej ruskí voliči nemali skutočnú možnosť výberu a len obmedzený prístup k informáciám.

Legitimitu ruských prezidentských volieb podľa EÚ tiež podkopáva fakt, že úrady k voľbám neprizvali nezávislých pozorovateľov Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva.

"Hrozné úmrtie opozičného politika Alexeja Navalného v predvolebnom období bolo ďalším dôkazom narastajúceho systematického utláčania. Mnohým kandidátom bolo znemožnené zúčastniť sa na voľbách, vrátane tých, ktorí protestujú proti vedeniu nelegálnej vojny (na Ukrajine)," píše sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila diplomatická služba EÚ len krátko po začiatku rokovania ministrov zahraničia členských krajín, ktoré sa koná v Bruseli.

EÚ opäť zdôraznila svoju podporu ukrajinskej nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti a opätovne vyzvala Rusko na zastavenie agresie a stiahnutie všetkých vojsk aj vojenskej techniky zo susednej krajiny. (ČTK)

Rusko sa rozhodlo chrániť svoju Čiernomorskú flotilu, informoval americký Inštitút pre štúdium vojny.

Inštitút poukazuje na to, že ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil velenie Čiernomorskej flotily v okupovanom Sevastopoli. Šojgu prikázal, aby Čiernomorská flotila nainštalovala ďalšie zbrane, vrátane veľkokalibrových systémov a guľometov, konštatuje inštitút.

Podľa komunikačného centra ukrajinskej armády k začiatku februára tohto roka údery ukrajinských síl zničili približne tretinu vojnových lodí ruskej Čiernomorskej flotily, vrátane 24 lodí a jednej ponorky. Ukrajinské údery tým prinútili Čiernomorskú flotilu premiestniť väčšinu svojich námorných prostriedkov z hlavnej základne v Sevastopoli na okupovanom Kryme do ruského Novorossijska a iných menších prístavov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 17 z 22 dronov, oznámila ukrajinská armáda.

Útok spôsobil požiar obytnej budovy v meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti. Záchranným zložkám sa budovu podarilo evakuovať, zranenia neboli hlásené, uviedli miestni predstavitelia.

V Kirovohradskej oblasti útoky poškodili súkromné priemyselné zariadenia a neďaleké obytné budovy, vyhlásil tamojší gubernátor Andrij Rajkovyč.

Ruské sily v noci vypálili na Ukrajinu aj sedem rakiet, informovali ukrajinské vzdušné sily. Raketový útok poškodil v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny hasičskú stanicu, zranenia utrpela jedna osoba, dodala pohotovostná služba.

Bezprostredne nebolo známe, čo sa stalo s raketami a dronmi, ktoré ukrajinská protivzdušná obrana nezachytila, píše Reuters. (TASR)

Česko chce navrhnúť zákaz dovozu obilia z Ruska a Bieloruska do Európskej únie, oznámil tamojší minister poľnohospodárstva.

„Nie je dôvod, prečo by sme mali podporovať agresora nákupom ruského obilia," povedal minister Marek Výborný.

Vo februári lotyšský parlament odhlasoval zákaz dovozu ruských a bieloruských poľnohospodárskych a potravinárskych produktov a litovský parlament 14. marca prijal uznesenie, v ktorom vyzýva EÚ, aby zakázala dovoz ruských obilnín. (SITA, Kyiv Independent)

Ruskí protikremeľskí bojovníci údajne obsadili Kozinku v Belgorodskej oblasti. Pomáhajú im aj čečenskí dobrovoľníci.

Ruská dobrovoľnícka skupina Sibírsky prápor tvrdí, že spolu s Ruským dobrovoľníckym zborom vztýčila vlajky v obci Kozinka v Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

„Obmedzená špeciálna operácia dobrovoľníckych síl na území Ruskej federácie pokračuje. Vlajky Sibírskeho práporu a Ruského dobrovoľníckeho zboru (sú vztýčené) v obci Kozinka v Ruskej federácii,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Protiputinovskí bojovníci cez víkend oznámili ovládnutie dediny Gorkovskij v Belgorodskej oblasti. Predtým informovali o obsadení dediny Lozova Rudka v tej istej oblasti a tiež mesta Ťotkino v Kurskej oblasti. Pri viacerých operáciách protiputinovským bojovníkom údajne pomáhajú „dobrovoľníci z (Čečenskej republiky) Ičkéria“. Tí majú tiež Kremeľ „v zuboch“ a mnohí stále nezabudli Rusom dve čečenské vojny z nedávnej minulosti.

Kremeľ v uplynulých dňoch viackrát tvrdil, že si poradil s protiputinovskými bojovníkmi a vyhnal ich preč z Ruska. V ostrom kontraste tak vyznelo vyhlásenie ruského vodcu Vladimira Putina po prezidentských voľbách, ktorý sa začal vyhrážať, že so „zradcami“ z protikremeľských dobrovoľníckych formácií bude zaobchádzať „ako keby boli vo vojnovej zóne“. Priznal tak, že bojovníci naďalej pôsobia na ruskom území a armáda s políciou si s nimi zatiaľ nevedia poradiť. (SME, Ukrajinská pravda)

Čína zváži účasť na mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, uviedol čínsky veľvyslanec v Berne Wang Š'-tching.

Podľa Wanga by na ukončení vojny na Ukrajine mali pracovať všetky strany. "Je potrebné zabrániť tomu, aby sa kríza ešte zhoršila alebo dokonca vymkla spod kontroly... Pozorne sledujeme konferenciu o Ukrajine, ktorú bude hostiť Švajčiarsko, a skúmame možnosť účasti," povedal.

Švajčiarska vláda načrtla, že mierovú konferenciu, ktorej myšlienka bola predstavená v januári, plánuje zorganizovať do leta. Rusko označilo plán na zorganizovanie takejto konferencie za "bezúčelný". Bez účasti Moskvy sú snahy odsúdené na neúspech, dodala.

Podľa februárového vyjadrenia švajčiarskej prezidentky Violy Amherdovej je nepravdepodobné, že by sa Rusko zúčastnilo na začiatku rokovaní.

Wang zdôraznil, že Čína predložila stratégiu na politické ukončenie konfliktu. "Územná suverenita všetkých krajín musí byť rešpektovaná a Charta OSN musí byť dodržiavaná... Mali by sme podporiť čo najrýchlejšie obnovenie priameho dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou, aby sa situácia mohla postupne deeskalovať," uviedol veľvyslanec. (TASR)

Ruská armáda stratila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine 431 550 vojakov, tvrdia ukrajinské ozbrojené sily.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 810 vojakov, 19 tankov, 17 bojových obrnených vozidiel či 34 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 809 tankov, 13 014 bojových obrnených vozidiel, 14 141 vozidiel a palivových nádrží, 10 668 delostreleckých systémov, 1 017 odpaľovacích raketových systémov, 720 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 308 dronov, 1 922 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 731 kusov špeciálnej techniky. (SITA)

Rusko sa snaží na Kryme od anexie v roku 2014 potláčať ukrajinskú identitu, upozornila Amnesty International.

Rusko podľa ľudskoprávnej organizácie podobne postupuje aj na ďalších anektovaných ukrajinských územiach. Informuje o tom agentúra AFP.

"Za desať rokov okupácie spravilo Rusko všetko, čo je v jeho silách na to, aby delegitimizovalo ukrajinskú zvrchovanosť nad Krymom," uviedla AI.

Poukázala na ruskú politiku, ktorú používa s cieľom "upraviť etnické zloženie" obyvateľov Krymu, ktorý je domov aj krymských Tatárov. Tí z veľkej časti bojkotovali sporné referendum spred desiatich rokov, na základe ktorého Rusko anektovalo Krym.

Ruské úrady sa podľa AI snažia potlačiť identitu Ukrajincov a krymských Tatárov rôznymi obmedzeniami, ktoré sa týkajú napríklad vzdelania, náboženstva, médií alebo súdnictva.

"Zmeny v učebných osnovách a takmer úplne odstránenie výučby ukrajinského jazyka majú zaistiť, že mladšie generácie nebudú mať dostatok vedomostí a povedomia na to, aby mohli spochybniť ruský naratív o histórii Krymu," uviedla AI.

Obyvatelia polostrova museli prijať ruské pasy, inak im hrozilo, že budú zbavení svojich ľudských práv, že im budú odopierané základné služby alebo dokonca, že budú deportovaní, uviedla AI.

Zároveň upozornila, že po invázii Ruska na Ukrajinu z roku 2022 sa situácia zhoršila a Moskva dramaticky posilnila zásahy proti akýmkoľvek vyjadreniam podpory Ukrajiny. AI uvádza tresty ako napríklad prepustenie z práce, pokuty, domové prehliadky, zatýkanie či trestné stíhanie. (TASR)

Severokórejský vodca zaslal Putinovi gratuláciu, k víťazstvu mu blahoželali aj lídri Nikaraguy, Venezuely a Tadžikistanu. (TASR)

Putin po voľbách vyhlásil, že bude pokračovať vo vojne proti Ukrajine a plánuje na jej území vytvoriť „nárazníkovú zónu“.

Šéf Kremľa chce tiež posilniť ruské ozbrojené sily. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské štátne médiá.

Putin povedal, že údajne vysoká účasť vo voľbách bola spôsobená „dramatickými udalosťami, ktoré krajina zažíva“. „Sme nútení doslova brániť záujmy našich občanov so zbraňami v rukách,“ povedal cynicky v narážke na ozbrojenú agresiu proti Ukrajine.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že má v pláne vytvoriť na území Ukrajiny „nárazníkovú zónu“. Tvrdil, že bude taká hlboká, že pre „prostriedky ničenia, predovšetkým vyrobené v zahraničí“, bude ťažké sa cez to dostať.

Šéf Kremľa sa tiež vyhrážal, že so „zradcami“ z protikremeľských dobrovoľníckych formácií bude zaobchádzať „ako keby boli vo vojnovej zóne“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Za dva roky prišiel Lukoil už o štyroch vrcholových manažérov, médiá píšu o „syndróme náhleho úmrtia oligarchov“. (SME)

Nasadzovanie dronov na Ukrajine nedokáže nahradiť nedostatok delostreleckej munície, tvrdia experti.

"Na Ukrajine v súčasnosti vidíme nasadzovanie dronov v nepredstaviteľnej miere, hovoríme skutočne o desiatkach tisíc dronov," uviedla Ulrike Frankeová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) pre agentúru AFP.

Ukrajinskí predstavitelia odhadujú mesačnú spotrebu dronov na 100-tisíc až 120-tisíc. Na rozsiahlu ofenzívu je potrebných 200-tisíc až 250-tisíc delostreleckých granátov mesačne alebo 75-tisíc až 90-tisíc pri obrane, uvádza správa britského Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS).

Kyjev v rozpočte na rok 2024 vyčlenil na drony 1,15 miliardy eur a prezident Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina tento rok vyprodukuje jeden milión dronov. Ďalšie jej majú dodať spojenci.

Drony dokážu za zlomok ceny nahradiť mnoho využití delostrelectva či rakiet, uvádza Mykola Bjeljeskov z think-tanku Atlantická rada. Podľa Frankeovej toto riešenie nie je ideálne pre ich malú nosnosť, aj najväčšie dostupné drony dokážu prepraviť iba niekoľko kilogramov.

Denník The New York Times v septembri zverejnil analýzu, podľa ktorej zasiahne cieľ iba tretina dronových útokov. Dôvodom sú rušičky alebo elektronické protiopatrenia ma ničenie dronov. (TASR)

Ukrajina v noci zničila 17 z 22 útočných dronov, Rusko tiež podľa ukrajinského letectva zaútočilo siedmimi raketami.

Jedna zo striel podľa Štátnej služby pre mimoriadne situácie zasiahla hasičskú stanicu v Charkovskej oblasti, jeden záchranár utrpel zranenia.

Útok poškodil budovu stanice a štyri hasičské autá. V tom čase sa v nej nachádzalo 11 hasičov, z ktorých jeden utrpel zranenia ruky. Išlo o vodiča, ktorému zdravotníci poskytli pomoc na mieste.

V Charkovskej oblasti, ktorá susedí s Ruskom, platila výstraha pred raketovým nebezpečenstvom dočasne aj ráno.

V Kirovohradskej oblasti na strednej Ukrajine Rusi zaútočili na mesto Svitlovodsk ležiace na južnom brehu Kremenčuckej priehrady, kde podľa miestnych úradov zasiahli bližšie neurčené priemyselné objekty. V oblasti mesta Oleksandrija ďalej na juh boli poškodené súkromné priemyselné objekty i okolité obytné domy, informoval šéf oblastnej vojenskej správy Andrij Rajkovč.

Škody hlásia úrady rovnako ako prakticky každý deň z Dnepropetrovskej oblasti z okolia mesta Nikopol, kde útočí ruské delostrelectvo. Poškodené boli dve hospodárske budovy, autá, garáže a skleníky, ako aj elektrické vedenia a plynovod.

Bezpilotné lietadlá útočili podľa telegramového kanála RBK Ukrajina aj v Poltavskej oblasti. Výbuchy sa ozývali napríklad v okolí Kremenčuku. Podľa dostupných informácií nevznikli žiadne škody a nikomu sa nič nestalo.

V Kryvyj Rihu úlomky zostreleného dronu zasiahli v nedeľu neskoro večer päťpodlažnú budovu, ktorá začala horieť. Oheň poškodil strechu. Nikomu sa nič nestalo. (ČTK)

Putin žiada potrestanie voličov, ktorí počas prezidentských volieb znehodnotili svoje hlasovacie lístky. (TASR)

V Bruseli sa stretnú ministri zahraničia krajín Únie. Budú riešiť najmä situáciu na Ukrajine, Blízkom východe aj v Bielorusku.

Na úvod dnešného rokovania sa s nimi prostredníctvom videohovoru spojí americký minister zahraničia Antony Blinken. Následne budú prostredníctvom videa hovoriť aj so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom.

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa minulý týždeň zhodli na reforme takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa neskôr jednotlivým štátom Európskej únie čiastočne prepláca ich vojenská pomoc Ukrajine.

Odsúhlasených bolo navyše päť miliárd eur s tým, že tieto prostriedky budú určené práve iba na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Dnes sa očakáva, že by ministri mohli existenciu tohto ukrajinského fondu formálne potvrdiť.

Do Európskeho mierového nástroja prispievajú jednotlivé členské štáty podľa výšky svojho HDP. Najnovšie sa však podarilo presadiť, že si krajiny môžu od svojho príspevku do fondu odpočítať časť pomoci, ktorú prispievajú Ukrajine bilaterálne. Musia to však Bruselu preukázať. Túto požiadavku presadzovalo najmä Nemecko, ktoré poskytuje Kyjevu veľké množstvo pomoci práve bilaterálne.

Ministri by sa mali dnes zaoberať aj ďalšími sankciami voči teroristickému hnutiu Hamas a radikálnym židovským osadníkom. (ČTK)

Moldavsko odmietlo tvrdenie proruských separatistickov o tom, že výbuch v Podnestersku spôsobil dron z Ukrajiny.

Kyjev označil incident za provokáciu Ruska.

Podnesterské úrady predtým oznámili, že na tamojšej vojenskej základni v Tiraspole došlo v nedeľu k výbuchu a následnému požiaru. Tvrdili tiež, že explóziu pravdepodobne spôsobil dron vypustený z Odeskej oblasti na Ukrajine.

Pri incidente podľa separatistov neutrpel nikto zranenia. V prípade sa začalo trestné stíhanie.

Moldavsko však v reakcii uviedlo, že žiaden útok potvrdiť nemôže. "Úrady v Kišiňove v kontakte s ukrajinskou stranou útok na podnesterský región nepotvrdzujú," uviedol moldavský úrad pre reintegráciu. "Po preskúmaní videozáberov a výmene informácií oznamujeme, že uvedený incident je pokusom vyvolať strach a paniku v regióne."

"Rusi sa snažia vykonávať provokácie a manipulovať informačný priestor šírením falošných informácií," uviedol ukrajinský úrad, ktorý sa zaoberá dezinformáciami.

Moskva sa k prípadu zatiaľ nevyjadrila.

Koncom februára Podnestersko požiadalo Rusko o "ochranu". V roku 2006 separatisti vypísali referendum o pripojení k Rusku, v ktorom väčšina zúčastnených hlasovala za.

Samozvaná Podnesterská republika sa nachádza prevažne na ľavom brehu Dnestra pri hraniciach s Ukrajinou. V marci 1992 vypukla krátka vojna medzi separatistami a prozápadnou moldavskou vládou, ktorá si vyžiadala stovky mŕtvych. Od roku 1995 sa v regióne nachádza okolo 1500 ruských vojakov. Väčšina z odhadovaných 465.000 obyvateľov hovorí po rusky a mnohí z nich majú aj moldavské, ruské či ukrajinské občianstvo. (TASR)