Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci zastavili postup Ruska, situácia na fronte sa pre nich zlepšila, tvrdí Zelenskyj

Ruským občanom, ktorí na ambasáde v Lotyšsku budú voliť prezidenta, skontrolujú platnosť povolenia na pobyt.

V prípade potreby ich Lotyšsko deportuje. Polícia bude taktiež sledovať, či ruskí občania čakajúci na voľby pred ambasádou nebudú oslavovať vojnu na Ukrajine. Ruské prezidentské voľby sa konajú od piatka 15. marca do nedele 17. marca.

Imigračné úrady už začali vydávať príkazy na deportáciu ruských občanov, ktorí nedodržali nové pravidlá vyžadujúce znalosť lotyštiny na základnej úrovni alebo sa nezapísali na jazykový kurz po minuloročnej novelizácii zákona. Jazyková požiadavka sa netýka ukrajinských utečencov ani občanov EÚ a NATO žijúcich v Lotyšsku. (TASR)

Ukrajina si predvolala vyslanca Vatikánu v Kyjeve po slovách pápeža Františka o bielej vlajke. Tento výrok rozhneval Kyjev.

Ukrajina nahnevane odmietla názor pápeža Františka, že by dva roky po začatí invázie mala s Ruskom vyjednávať o mieri, a odhodlane vyhlásila, že sa Moskve "nikdy nevzdá".

"Pre tieto výroky pápeža Františka bol na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí predvolaný apoštolský nuncius," uviedlo ministerstvo na sociálnych sieťach a použilo termín pre diplomata Vatikánu.

Ministerstvo vyslancovi Visvaldasovi Kulbodasovi oznámilo, že Kyjev je "sklamaný slovami pápeža o bielej vlajke". Rezort diplomacie vysvetlil, že slová katolíckeho lídra "posmeľujú Rusko, aby ďalej nerešpektovalo medzinárodné právo".

"Hlava Svätej stolice by mala vysielať signály medzinárodnému spoločenstvu, že je nutné okamžite spojiť sily a zaistiť tým víťazstvo dobra nad zlom, ako aj apelovať na útočníka, a nie na obeť," dodal rezort ukrajinskej diplomacie.

Pápež (87) v rozhovore pre švajčiarsku televíziu zverejnenom cez víkend povedal: "Myslím si, že najsilnejší je ten, kto sa pozrie na situáciu, myslí na ľudí, má odvahu vyvesiť bielu vlajku a vyjednáva."

Jeho výroky vyvolali v Kyjeve pobúrenie – a nie je to prvýkrát, čo Ukrajinu počas dvojročnej ruskej invázie nahnevali pápežove slová. (TASR)

Päť detí, z ktorých najmladšie má dva roky, a 18-ročná sirota sa z Ruskom okupovaných území vrátia domov.

Deti dostávajú podporu od psychológov a lekársku starostlivosť. Uviedol to v pondelok gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

Podľa ukrajinskej vlády do Ruska od začiatku vojny nelegálne deportovali viac ako 19 500 ukrajinských detí. Domov sa doteraz vrátilo len 400 z nich. (SITA)

Ukrajinci zastavili postup Ruska na fronte, vyhlásil v rozhovore s francúzskymi médiami Zelenskyj.

Zelenskyj poskytol rozhovor francúzskej stanici BFM TV a denníku Le Monde. Situácia je teraz podľa neho pre ukrajinskú armádu lepšia, ako bola v posledných mesiacoch. Agentúra AFP však poznamenala, že jeho tvrdenie je v rozpore s viacerými hodnoteniami vývoja na frontovej línii.

"Prišiel som zo schôdzky s armádnym velením: Situácia je oveľa lepšia, ako bola za posledné tri mesiace. (...) Dobre sme si poradili s ruským letectvom, napravili sme situáciu na východe, zastavili sme ruský postup," povedal Zelenskyj, podľa ktorého sa ukrajinská armáda potýkala najmä s nedostatkom munície aj náletmi ruských dronov.

Rusko tento rok v polovici februára dobylo mesto Avdijivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Podľa médií išlo o najväčšiu zmenu a zároveň úspech ruských vojsk na viac ako 1000 kilometrov dlhej frontovej línii od vlaňajšieho mája, keď sa ruské jednotky zmocnili neďalekého mesta Bachmut.

Ukrajinskí činitelia odvtedy mnohokrát naznačili, či priamo uviedli, že situácia na fronte zostáva napätá a zložitá. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj v súvislosti s tým na začiatku februára uviedol, že na východnom fronte vymení časť brigádnych veliteľov.

"Iste, Rusi zničili Avdijivku a zmocnili sa územia, ale teraz už nemôžu ďalej postupovať, prišli o veľké množstvo lietadiel," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinské letectvo v posledných týždňoch oznámilo zničenie viacerých ruských stíhacích bombardérov Suchoj Su-34. Moskva sa k tomuto tvrdeniu nevyjadrila. (ČTK)

Poľský prezident vyzval ostatných členov NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na 3 percentá HDP.

Prezident Andrzej Duda sa takto vyjadril vo Varšave aj v článku pre denník The Washington Post. Jeho výzva prišla v predvečer návštevy Bieleho domu, kde Dudu a poľského premiéra Donalda Tuska v utorok prijme americký prezident Joe Biden.

„Ruské imperialistické ambície a agresívny revizionizmus tlačia Moskvu k priamej konfrontácii s NATO, so Západom a v konečnom dôsledku s celým slobodným svetom,“ povedal Duda.

Členovia NATO sa v roku 2014 dohodli na zvýšení svojich výdavkov na obranu na 2 % HDP po tom, ako Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym. (SITA)

Ukrajinskí piloti zasiahli ruské veliteľské stanovište, ich veliteľ generálporučík Mykola Oleščuk sa im poďakoval.

Zo zverejneného videozáznamu vyplýva, že veliteľské stanovište sa nachádzalo na plavidle, ktoré uviazlo na brehu. „Vyjadrujem svoju vďačnosť pilotom za úspešný útok na veliteľské stanovište patriace nepriateľovi!", napísal Oleščuk na telegrame.

Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy túto operáciu ukrajinská armáda uskutočnila v pondelok v Chersonskej oblasti.

Ruská vláda plánuje po prezidentských voľbách zvýšiť dane občanov a firiem, do rozpočtu to prinesie 2,5 bilióna rubľov ročne.

Uviedlo to nezávislé ruské internetové médium Važnyje istorii s odvolaním sa na nemenované zdroje, ktoré sú „oboznámené“ so situáciou v súvislosti s daňovou reformou.

Moskva plánuje zvýšiť sadzbu dane pre fyzické osoby zarábajúce viac ako milión rubľov ročne z 13 na 15 percent a pre občanov zarábajúcich viac ako 5 miliónov rubľov ročne z 15 na 20 percent. Podľa ruských novinárov približne 14 percent Rusov alebo zhruba 20 miliónov ľudí zarába viac ako milión rubľov ročne. (SITA)

Ukrajina potrebuje zbrane, nie biele vlajky, vyhlásil šéf NATO Stoltenberg v reakcii na vyjadrenie pápeža Františka.

"Ak chceme vyrokované trvalé mierové riešenie, spôsob, ako ho dosiahnuť, je poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu," povedal šéf NATO v reakcii na Františkove slová, ktoré zazneli v úryvku z jeho rozhovoru pre švajčiarsky spravodajský kanál RSI.

Stoltenberg tvrdí, že "to, čo sa deje okolo rokovacieho stola, je neoddeliteľne spojené so silou na bojisku". "Nie je čas hovoriť o kapitulácii Ukrajincov. To bude pre Ukrajincov tragédia. Bude to tiež nebezpečné pre nás všetkých," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Naša vlajka je modro-žltá, odkázal Kyjev pápežovi Čítajte 

Vatikán sa od soboty večera snaží vysvetliť výrok pápeža o "odvahe zdvihnúť bielu vlajku a vyjednávať", ktorý sa vzťahuje na vojnu na Ukrajine.

Vatikánsky hovorca Matteo Bruni objasnil, že pápež si od pýtajúceho sa novinára RSI "požičal" slovné spojenie biela vlajka, aby vyzval na prímerie dosiahnuté vďaka odvahe vyjednávať. Vo svojej tlačovej správe Vatikán trvá na tom, že formulácia "biela vlajka" v tomto kontexte znamená "zastavenie bojov, prímerie dosiahnuté s odvahou vyjednávať", a nie kapituláciu.

"Jeho (pápežovým) prianím je diplomatické riešenie pre spravodlivý a trvalý mier," spresnil Bruni. Podotkol, že v inej časti rozhovoru pápež – keď hovoril o inej konfliktnej situácii, ale vztiahol ju na akýkoľvek vojnový konflikt – jasne deklaroval, že "vyjednávanie nikdy neznamená kapituláciu". (TASR)

Čerstvých držiteľov Oscara Rusi označujú za informačných teroristov a ich film nazývajú západnou propagandou. (SME)

Americký prezident Biden rešpektuje názor pápeža, no mier závisí od Moskvy.

"Prezident Biden veľmi rešpektuje pápeža a pripája sa k nemu v modlitbách za mier na Ukrajine, ktorý by bolo možné dosiahnuť, ak sa Rusko rozhodne túto nespravodlivú a nevyprovokovanú vojnu ukončiť a stiahne svoje jednotky zo suverénneho územia Ukrajiny," vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

"Žiaľ, naďalej nevidíme žiadne znamenie, že Moskva chce túto vojnu ukončiť, preto naďalej pevne stojíme za Kyjevom pri obrane proti ruskej agresii," zdôraznil Kirby. (TASR)

Ukrajina buduje opevnenia s celkovou dĺžkou dvetisíc kilometrov, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj dodal, že počas stretnutia s vojenskými veliteľmi a ministrami dostal od premiéra Denysa Šmyhaľa správu o „tempe výstavby nových obranných línií".

Výstavba opevnení, ktoré majú tvoriť tri línie obrany, je podľa Zelenského „obrovskou úlohou, ale tempo je dobré".

Premiér Šmyhaľ v januári informoval, že vláda vyčlenila približne 466 miliónov dolárov na výstavbu opevnení a označil to za „rekordnú sumu". (SITA)

Šéf NATO Stoltenberg odmietol Macronove úvahy o nasadení západných vojakov na Ukrajine.

Členské krajiny aliancie by podľa Stoltenberga mali v tejto veci postupovať jednotne, informovala agentúra Reuters.

"NATO nemá v pláne vyslať vojakov na Ukrajinu a NATO a ani spojenci v NATO nie sú stranou konfliktu," povedal Stoltenberg v rozhovore s agentúrou Reuters.

Ak by vyslali vojakov na Ukrajinu jednotlivé spojenecké krajiny, ovplyvnilo by to podľa neho alianciu ako celok, keďže jej členovia sú viazaní paktom o kolektívnej obrane.

Na otázku, či Macron urobil chybu, keď hovoril o "strategickej nejednoznačnosti" v súvislosti s možným vyslaním západných vojsk na Ukrajinu, Stoltenberg odpovedal: "Myslím, že je dôležité, aby sme sa radili a aby sme mali k týmto dôležitým témam spoločný prístup. " (ČTK)

Ruský prezident podpísal zákon, ktorý zakazuje umiestňovať reklamu na platformách tzv. zahraničných agentov. 

Informoval o tom server Meduza a web The Moscow Times, podľa ktorého sa všeobecne očakáva, že tento krok takmer znemožní nezávislým médiám označeným týmto prívlastkom zarábať peniaze.

Označenie "zahraničný agent", ktoré má od čias Sovietskeho zväzu hanlivý podtext, obnáša ďalšiu vládnu kontrolu a je považované za jeden z prostriedkov úradov na potláčanie kritikov ruského režimu.

Správa o schválení zákona v Štátnej dume, teda dolnej komore parlamentu, minulý mesiac vyvolala šok v malej komunite nezávislých médií a novinárov, ktorí v krajine zostali napriek vojnovej cenzúre a rozsiahlemu potláčaniu disentu.

Fyzickej osobe, ktorá zákon poruší, hrozí pokuta až 50-tisíc rubľov, právnickým subjektom až 500-tisíc rubľov, píše The Moscow Times. Za dvojnásobné porušenie zákona v jednom roku potom môže obvinený dostať až dvojročné väzenie. (ČTK)

Rusko sa podľa britského spravodajstva pravdepodobne chystá deportovať Ukrajincov z okupovaných území.

Má ísť o ľudí, ktorí neprijali ruské pasy.

Britská vojenská spravodajská služba pripomína, že vlani v apríli ruský vodca Vladimir Putin vydal dekrét, podľa ktorého obyvatelia okupovaných území, ktorí odmietnu ruské pasy, sa stanu cudzími štátnymi príslušníkmi alebo osobami bez občianstva.

Títo ľudia podľa dekrétu majú právo zostať na okupovaných územiach len do prvého júla 2024. „Existuje reálna možnosť, že po tomto dátume budú všetci, ktorí nebudú mať ruský pas, deportovaní alebo uväznení," dodalo britské vojenské spravodajstvo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Plány Kremľa na deportácie sú zrejmé aj z rétoriky bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý naznačil, že ľudia bez ruských pasov môžu byť presídlení do odľahlých oblastí Ruska.

Traja civilisti prišli o život a 13 ďalších utrpelo zranenia pri ruských útokoch proti Ukrajine počas uplynulého dňa.

Rusi zaútočili na desať ukrajinských oblastí. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkové správy regionálnych úradov.

Dvaja ľudia zahynuli a 12 bolo zranených v meste Dobropilľa v Doneckej oblasti v dôsledku útoku ruského dronu na obytnú oblasť, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Ruské sily zasiahli aj mesto Časiv Jar, kde zahynul jeden človek. V Chersonskej oblasti počas ruských útokov utrpel zranenia jeden civilista, konštatoval tamojší gubernátor Oleksandr Prokudin.

Poľnohospodárske výrobky z Ukrajiny nepredstavujú hrozbu pre poľský trh, uviedol ukrajinský minister Kubrakov. 

Kubrakov pre portál RBK-Ukrajina povedal, že v porovnaní so situáciou pred ruskou inváziou "je preprava ukrajinského tovaru cez Poľsko trikrát menšia".

Zatiaľ čo pred ruskou inváziou prepravovala Ukrajina cez územie Poľska aj milión ton poľnohospodárskych produktov mesačne, v súčasnosti to je 350 až 370-tisíc ton. Zvyšok prepravujú cez Čierne more a Dunaj.

"Poľskí predstavitelia potvrdili, že (ukrajinské) produkty nekončia na poľskom trhu, ale prechádzajú krajinou na ceste do iných krajín," doplnil minister. (TASR)

Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol slová pápeža Františka o vztýčení bielej vlajky vo vojne na Ukrajine.

"Ako si iste viete predstaviť, nemecký kancelár nesúhlasí s pápežom v tejto záležitosti," povedal hovorca vlády Steffen Hebestreit. "Pravda je taká, že Ukrajina sa bráni proti agresorovi," zdôraznil.

Kyjev dostáva veľké množstvo medzinárodnej pomoci, aby sa mohla brániť vo vojne agresora, ktorá porušuje medzinárodné právo, dodal hovorca.

Hebestreit však poukázal na to, že hovorca Vatikánu zverejnil vysvetlenie pápežových slov: hovorca Matteo Bruni poprel správy, že pápež v rozhovore pre švajčiarsku televíziu vyzýval Ukrajinu, aby sa vzdala. (TASR)

Ukrajinský prezident privítal udelenie Oscara za film o obliehaní prístavného mesta Mariupoľ ruskou armádou.

Ide o vôbec prvého Oscara v histórii udeleného autorom ukrajinského filmu.

Ako Zelenskyj uviedol vo svojom statuse na sociálnych sieťach, film 20 dní v Mariupole "zobrazuje pravdu o ruskom terore".

Dodal, že je vďačný tímu, ktorý stojí za týmto filmom - okrem iného aj pre to, že zisk ceny "umožňuje nahlas hovoriť o vojne Ruska proti Ukrajine".

Kremeľ odmietol komentovať špekulácie o odvolaní vrchného veliteľa ruského námorníctva admirála Jevmenova.

Hovorca Dmitrij Peskov novinárom povedal, že niektoré prezidentské výnosy podliehajú utajeniu a nemôže ich komentovať, napísala agentúra AFP.

Ak by sa informácia potvrdila, išlo by podľa nej o jednu z najvýraznejších zmien vo velení ruských ozbrojených síl od začiatku predvlaňajšej invázie na Ukrajinu.

Kremeľ považuje výzvu pápeža Františka na rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine za pochopiteľnú.

Tvrdí, že Rusko je pripravené sadnúť si za rokovací stôl. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však súčasne vyhlásil, že Kyjev takéto rozhovory vylúčil pre svoj mylný názor o porážke Ruska zo strany Západu. (TASR)

Viktor Orbán tvrdí, že ak sa Donald Trump opäť stane prezidentom, Ukrajine neposkytne financie na boj proti Rusku. (TASR)

Pri ukrajinskom ostreľovaní Kurskej oblasti podľa ruského gubernátora zomrel jeden človek.

V dôsledku ukrajinského útoku tiež utrpela zranenia jedna žena, uviedol Starovojt na sociálnej sieti Telegram.

Podľa gubernátora bola v pondelok ráno vystavená zrejme delostreleckému ostreľovaniu obec Gončarovka, ktorá leží len niekoľko kilometrov od hraníc. Ukrajinské strely podľa neho zasiahli i obec Vnezapnoje. V dôsledku útoku zostali bez dodávok elektrickej energie štyri obce.

Ruské ministerstvo obrany údajný ukrajinský útok na pohraničnú oblasť nekomentovalo. Uviedlo však, že ruská armáda zostrelila šesť ukrajinských dronov. (TASR)

Tajné služby aliancie NATO odhadujú, že Rusko každý mesiac vyprodukuje asi 250-tisíc delostreleckých granátov.

Informovala americká spravodajská televízia CNN.

Kým Rusko je ročne schopné vyrobiť asi tri milióny delostreleckých granátov, kapacity USA a EÚ umožňujú dodávať Ukrajine ročne najviac 1,2 milióna tohto typu munície.

"Teraz sme vstúpili do vojny výrobných zdrojov," povedal nemenovaný predstaviteľ NATO v rozhovore pre CNN. "Výsledok na Ukrajine závisí od toho, ako bude každá zo strán vybavená pre vedenie tejto vojny," doplnil.

Podľa medializovaných správ Rusko v súčasnosti vystreľuje asi 10-tisíc nábojov denne - v porovnaní s približne dvetisíc, ktoré na fronte použije Ukrajina. Predstaviteľ nemenovanej európskej spravodajskej služby uviedol, že na niektorých miestach frontovej línie je situácia ešte horšia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európska zbrojárska výroba nabieha príliš pomaly. A peniaze nie sú ten najväčší problém Čítajte 

Podľa predstaviteľa NATO, s ktorým CNN komunikovala, Rusko má svoje továrne na rakety v prevádzke 24 hodín denne sedem dní v týždni, pričom personál pracuje v 12-hodinových zmenách.

Ruský obranný sektor v súčasnosti zamestnáva približne 3,5 milióna ľudí - v porovnaní s dvomi až 2,5 miliónmi pred začiatkom vojny. Okrem toho Rusko dostáva delostrelecké granáty z Iránu a Severnej Kórey, doplnila CNN. (TASR)

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková kritizovala výzvu pápeža Františka, aby Ukrajina rokovala s Moskvou.

Šéfka nemeckej diplomacie uviedla, že nerozumie pápežovmu postoju.

Pápež spôsobil cez víkend rozruch, keď v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI uviedol, že "najsilnejší je ten, kto sa pozrie na situáciu, myslí na ľudí, má odvahu vyvesiť bielu vlajku a vyjednáva".

"Nerozumiem tomu," povedala Baerbocková v talkshow nemeckej televízie ARD odvysielanej v nedeľu večer. "Myslím si, že niektoré veci môžete pochopiť, len ak ich uvidíte na vlastné oči," povedala ministerka, ktorá Kyjev od začiatku vojny už niekoľkokrát navštívila.

Dodala, že keď na Ukrajine hovorila s deťmi trpiacimi v dôsledku vojny, sama seba sa pýtala, kde je pápež.

"Musíme stáť bo boku Ukrajiny a robiť všetko, čo môžeme, aby sme zaistili, že sa dokáže brániť," povedala Baerbocková s tým, že ak západní spojenci nepreukážu teraz svoju silu, tak mier na Ukrajine nebude. (TASR)

Do leta sa podarí vycvičiť len menší počet ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16.

Píše to denník The New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje.

Stále sa nepodarilo spustiť hlavné výcvikové centrum v Rumunsku. Do leta by tak malo byť pripravených 12 pilotov, čo je menej ako úplná letka. Prvých šesť lietadiel F-16 by mala Ukrajina dostať z Dánska na konci jari.

Výcvik ukrajinských pilotov na bojové lietadlá sa mal sústrediť na rumunskej leteckej základni Fetešti. Tam sú podľa amerického portálu už pripravené lietadlá a prítomní inštruktori, ukrajinskí piloti však stále chýbajú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Problémom je aj neznalosť angličtiny. Výcvik ukrajinských pilotov na F-16 viazne Čítajte 

Do leta sa tak podarí vycvičiť zrejme 12 ukrajinských pilotov, ktorí sú na kurzoch v Dánsku, Británii a USA. Ich výcvik podľa denníka brzdili nedostatky v znalosti angličtiny a neznalosť západnej leteckej techniky.

Neistý je podľa denníka The New York Times tiež harmonogram dodávok lietadiel. Od európskych štátov by Ukrajina mala dostať 45 lietadiel F-16. Prvých šesť lietadiel by mali dostať z Dánska na konci jari a ďalších 13 dánskych F-16 by malo byť odovzdaných v priebehu tohto a budúceho roka.

Popri pilotoch je potrebné vycvičiť aj pozemnú posádku, ktorá má na starosti údržbu a prevádzku lietadiel. V súčasnosti je na kurzoch 50 ukrajinských vojakov. Technologicky náročné lietadlá F-16 podľa denníka The New York Times potrebujú starostlivosť ôsmich až 14 pozemných technikov.

Počíta sa však s tým, že na Ukrajine budú pôsobiť civilní experti zo západných firiem. (ČTK)

Podporné aktivity NATO na Ukrajine by podľa českého prezidenta Pavla neporušili žiadne medzinárodné pravidlá.

Informuje o tom portál Euractiv, ktorý cituje z rozhovoru prezidenta pre Českú televíziu.

„Treba pripomenúť, že po anexii Krymu a obsadení časti Donbasu, čo bola v podstate agresia, aj keď v oveľa menšom rozsahu ako dnes, pôsobila na ukrajinskom území výcviková misia NATO, na ktorej sa v určitom období zúčastňovalo viac ako 15 krajín a približne tisíc ľudí,“ pripomenul Pavel, ktorý je bývalým šéfom Vojenského výboru NATO.

„Z pohľadu medzinárodného práva a Charty OSN by nič nebránilo vojakom členských štátov NATO, ale napríklad aj civilistom, pomáhať na Ukrajine," zdôraznil Pavel. (SITA)

Oscara by som vymenil za to, aby Ukrajinu nenapadlo Rusko, povedal ukrajinský režisér Mstyslav Černov.

Černova ocenili za snímku dokumentujúcu ruské obliehanie mesta Mariupoľ.

Černov pracuje ako videoreportér a fotograf pre americkú spravodajskú agentúru The Associated Press.

Film 20 dní v Mariupole natáčal na začiatku ruskej invázie v roku 2022, keď spolu s tímom novinárov uviazol v obliehanom Mariupole. V nedeľu získal tento film Cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za najlepší dokumentárny film.

"Toto je prvý Oscar v dejinách Ukrajiny a ja som poctený," uviedol Černov vo svojej ďakovnej reči.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Oppenheimer ovládol Oscary. Ale musel prísť Ken v ružovom kostýme, aby z toho bola aj šou Čítajte 

"No budem pravdepodobne prvým režisérom na tomto pódiu, ktorý vyjadrí želanie, aby som tento film nikdy nenatočil. Želal by som si, aby som bol schopný toto (ocenenie) vymeniť za to, že by Rusko nikdy nenapadlo Ukrajinu, nikdy neokupovalo naše mestá... Nedokážem však zmeniť minulosť," vyhlásil.

Mariupoľ sa stal synonymom vojnových hrôz počas takmer tri mesiace trvajúceho ruského obliehania a ostreľovania. Ruská armáda Mariupoľ sa pokúšala dobyť mesto od marca 2022 až do mája toho istého roku, keď sa vzdali poslední ukrajinskí obrancovia.

Počas obliehania zomrelo v meste 1 800 ľudí, či už priamo v dôsledku bojov alebo súvisiacich príčin. Civilisti, ktorí v meste uviazli, boli nútení svojich mŕtvych pochovávať popri cestách.

Koniec vojny na Ukrajine nie je ani dva roky od jej začiatku na dohľad a prezident Zelenskyj ďalej vyzýva západných spojencov, aby krajine poskytli nevyhnutnú vojenskú pomoc.

"Je to naliehavá humanitárna situácia a záležitosť podpory civilistov, ktorí sú napadaní a zabíjaní... Nie je mojou prácou niekoho o niečom presviedčať. Našou prácou je poskytnúť toľko kontextu a informácií, koľko je len možné," povedal Černov na tlačovej konferencii po odovzdávaní cien.

Cynická obluda: Ak budeme pomáhať oslabovať EÚ, NATO a Ukrajinu, tak z Ficovho eufemizmu o zahraničnej politike bude realita.

(zdroj: Cynická obluda)

Rusko ostreľovalo 10 obcí v Sumskej oblasti. Útoku čelil aj Charkov.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jednotky protivzdušnej obrany v noci na pondelok zostrelili nad Brianskou oblasťou pri hraniciach s Ukrajinou štyri ukrajinské drony a nad Oriolskou oblasťou ďalšie dva drony.

Ruská armáda stratila ďalších 920 vojakov, od začiatku invázie zhruba 424 980, informoval ukrajinský generálny štáb.

Počas nedele prišli okupanti o ďalších osem tankov, 24 bojových obrnených vozidiel či 33 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 739 tankov, 12 874 bojových obrnených vozidiel, 13 826 vozidiel a palivových nádrží, 10 499 delostreleckých systémov, 1 016 odpaľovacích raketových systémov, 711 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 141 dronov, 1 919 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 686 kusov špeciálnej techniky.

Odesa čelila ruskému útoku, ktorý poškodil infraštruktúru a domy, informovalo ukrajinské južné operačné veliteľstvo.

Podľa predbežných správ nie sú žiadne obete.

Protivzdušná obrana bola v činnosti hodinu a pol proti dronom Šahíd, ktoré sa blížili k mestu z Čierneho mora. Obrana hlásila desať zasiahnutých dronov.

Útok zasiahol infraštruktúru v Odese a spôsobil požiar, ktorý záchranári uhasili. Poškodené sú administratívne budovy v meste a na viacerých domoch sú rozbité okná. Úlomky spadnutých dronov poškodili aj hospodárske budovy.

Zelenskyj reagoval v prejave na vyjadrenie pápeža o vztýčení "bielej vlajky". Františka však výslovne nespomenul. (ČTK)

Vrchného veliteľa ruského námorníctva Nikolaja Jevmenova odvolali, píšu servery Fontanka a Izvestija.

Na jeho miesto podľa zdrojov týchto médií už nastúpil admirál Alexander Moisejev, ktorý velil Severnej flotile a teraz má titul dočasného vrchného veliteľa. Ruská armáda sa k zmenám vo velení zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

Hoci je Jevmenov na webe ruského ministerstva obrany stále vedený ako vrchný veliteľ námorných síl, na svoj post sa už nevráti, píše Fontanka, podľa ktorej bolo rozhodnutie už komunikované na najvyšších úrovniach armády.

Jevmenov stál na čele ruského námorníctva od roku 2019. Moisejev od júna 2018 necelý rok velil ruskej Čiernomorskej flotile, kým bol v máji 2019 prevelený do čela Severnej flotily.

Ruskojazyčný server BBC poznamenal, že ruské námorníctvo v Čiernom mori od začiatku invázie vojsk Moskvy na Ukrajinu utrpelo ťažké straty.

Zatiaľ najhorším zásahom bolo potopenie krížnika Moskva v apríli 2022, vlani a tento rok ukrajinské ozbrojené sily potopili plavidlá triedy Ropucha - Novočerkassk a Cezar Kunikov. (ČTK)