TEL AVIV. Izraelská armáda zničila najväčší tunel militantného hnutia Hamas v palestínskom Pásme Gazy.
V utorok to oznámila samotná armáda.
Kúsok od hraníc
Tunel s viacerými odbočkami, ktorý bol objavený na severe palestínskeho pobrežného pásma vlani v polovici decembra, armáda preskúmala a zbúrala v posledných týždňoch.
Armáda zverejnila aj videá zachytávajúce explózie v niektorých úsekoch tunela a vojakov odpratávajúcich betón do iných častí. Informácie nie je možné nezávisle overiť, upozornila AFP.
Izraelské ozbrojené sily uviedli, že tunel bol dlhý vyše štyri kilometre, hlboký 50 metrov a mohli cezeň jazdiť vozidlá.
Tento tunelový systém sa nachádzal 400 metrov od hraničného priechodu Erez medzi Izraelom a Pásmom Gazy, ale nesiahal až na izraelské územie, dodali IDF.
Podľa správ v izraelských médiách viedol do utečeneckého tábora Džabálíjá na severe (Pásma Gazy), ktorý je pokladaný za baštu Hamasu.
Tunel údajne vybudoval Muhammad Sinwár, brat Jahju Sinwára, ktorý riadi militantnú palestínsku organizáciu Hamas v Pásme Gazy.
Loading
...Zneškodnenie ozbrojencov
Izraelskí ostreľovači, tanky a drony počas uplynulých 24 hodín v Pásme Gazy zneškodnili "približne 20 teroristov".
IDF dodáva, že zasiahla aj viac než 50 cieľov palestínskeho islamistického hnutia Hamas, medzi ktorými boli odpaľovacie rampy, sklady zbraní, tunely a iná vojenská infraštruktúra.
Izraelská armáda prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti Telegram uviedla, že jej jednotky zneškodnili desiatky teroristov z Hamasu a Islamského džihádu skrývajúcich sa medzi civilným obyvateľstvom, ktorí sa snažili utiecť z oblasti na západe mesta Chán Júnis.
Tvrdenia armády sa však nepodarilo nezávisle overiť.
Humanitárna pomoc
Jordánsko v spolupráci so Spojenými štátmi, Francúzskom a Egyptom uskutočnilo svoje najväčšie letecké zhadzovanie potravín a iných humanitárnych zásob do Pásma Gazy.
Na operácii sa podieľali tri lietadlá jordánskych ozbrojených síl, spoločne s troma lietadlami USA, jedným egyptským a jedným francúzskym. Cieľom zhadzovania pomoci bola severná časť Pásma Gazy.
Harrisová vyzvala na ústupky a dohodu o okamžitom prímerí v Pásme Gazy Čítajte Medzi balíkmi pripevnenými k padákom bola aj pomoc poskytnutá Svetovým potravinovým programom OSN (WFP), uviedli jordánske ozbrojené sily.
Jordánsko letecky zhadzuje potraviny a ďalšie zásoby do Pásma Gazy od novembra. Nedávno sa začali k týmto operáciám pridávať aj ďalšie krajiny.
Vojnu Izraela a Hamasu vyvolal útok palestínskych radikálov 7. októbra v južnom Izraeli, ktorý si vyžiadal asi 1160 obetí, väčšinou civilistov. Do Pásma Gazy bolo unesených vyše 250 rukojemníkov.
Izrael reagoval na útok vojenskou operáciou s cieľom "zničiť" Hamas. Boje v Pásme Gazy si vyžiadali vyše 30 534 obetí na životoch, uvádza miestne ministerstvo zdravotníctva.
Blinken vyzval na prímerie
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval Hamas, aby akceptovalo "okamžité prímerie" s Izraelom.
Zástupcovia militantov sa v egyptskej Káhire stretli s katarskými a egyptskými sprostredkovateľmi, ktorí sa usilujú vyjednať ukončenie bojov v Gaze.
"Máme príležitosť na okamžité prímerie, vďaka ktorému sa môžu rukojemníci vrátiť domov. Toto prímerie môže výrazne zvýšiť množstvo humanitárnej pomoci Palestínčanom, ktorí ho zúfalo potrebujú, a tiež pripraviť podmienky trvalého riešenia konfliktu," povedal Blinken, ktorý sa vo Washingtone stretol s katarským premiérom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním.
"Je na hnutí Hamas, aby sa rozhodlo, či je pripravené pristúpiť na takéto prímerie," citovala Blinkena agentúra AFP.
Biden: Rozhodnutie je v rukách Hamasu
Americký prezident Joe Biden varoval pred vznikom veľmi nebezpečnej situácie v prípade, ak Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas nedosiahnu dohodu o prímerí v Pásme Gazy pred začiatkom ramadánu - moslimského pôstneho mesiaca.
Ponuka na šesťtýždňové prímerie je "momentálne v rukách Hamasu. Izraelčania spolupracujú, ponuka (prímeria) je racionálna. O pár dní sa to dozvieme. Prímerie však potrebujeme", zdôraznil americký prezident s tým, že pokoj zbraní je potrebné dosiahnuť ešte pred začiatkom ramadánu.
Varoval, že ak dôjde k situácii, že boje budú pokračovať až do tohto moslimského pôstneho mesiaca, "pre Izrael a Jeruzalem to môže byť veľmi, veľmi nebezpečné". Ramadán v závislosti od lunárneho kalendára začína 10. alebo 11. marca.
Spojené štáty ešte minulý týždeň apelovali na Izrael, aby moslimom počas ramadánu povolil modlitby v komplexe mešity al-Aksá v Jeruzaleme.
Biden minulý týždeň nariadil, aby do obliehaného Pásma Gazy USA začali letecky zhadzovať humanitárnu pomoc. V utorok v tejto súvislosti dodal, že apeluje na Izrael, aby do enklávy pustil ešte viac pomoci.
"Pracujem s nimi veľmi intenzívne. Musíme do Gazy dostať viac pomoci. Neexistujú žiadne výhovorky, žiadne," poznamenal Biden.
Vyvrátil tiež náznaky údajného napätia medzi ním a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Podľa Bidena sú ich vzťahy "také, aké boli vždy".
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
