Výroky o vyslaní vojakov na Ukrajinu boli podľa Macrona dobre premyslené (SME Minúta)

USA odsúdili varovania ruského prezidenta Putina pred hrozbou rozpútania jadrovej vojny.

Označili ich za nezodpovedné. USA dodali, že nezaznamenali žiadne náznaky väčšej hrozby zo strany Ruska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva je opatrná aj voči Číne. Uniknuté dokumenty opisujú ruskú jadrovú doktrínu Čítajte 

"Nie je to prvýkrát, čo sme svedkami nezodpovednej rétoriky Vladimira Putina. Takto určite nemá hovoriť líder štátu vlastniaceho jadrové zbrane," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

"V minulosti sme súkromne a priamo komunikovali s Ruskom o následkoch použitia jadrovej zbrane," uviedol hovorca.

Miller však dodal: "Nemáme žiadny náznak, že sa Rusko pripravuje použiť jadrovú zbraň." (TASR)

Švédsko po varovaní spravodajských služieb znižuje podporu pre ruskú cirkev.

Podľa švédskej tajnej služby je totiž zneužívaná na spravodajské aktivity Moskvy.

Dotácie pre cirkev, známu aj ako moskovský patriarchát, Švédska agentúra na podporu náboženských spoločenstiev (SST) znižuje, pretože nespĺňa jej "demokratické kritériá", uviedla SST vo vyhlásení. Odvolala sa na Švédsku bezpečnostnú službu (SÄPO), podľa ktorej cirkev zneužíva ruský štát ako "platformu na zhromažďovanie spravodajských informácií a na iné aktivity ohrozujúce bezpečnosť" krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva je opatrná aj voči Číne. Uniknuté dokumenty opisujú ruskú jadrovú doktrínu Čítajte 

"Z vyjadrení SÄPO vyplýva, že predstavitelia tejto náboženskej komunity mali kontakt s ľuďmi, ktorí pracujú pre ruské bezpečnostné a spravodajské služby," uviedla SST. Podľa nej cirkev dostávala značné finančné prostriedky od Ruska a jej predstavitelia konali spôsobom, ktorý podporoval vojenskú agresiu na Ukrajine. Ruská pravoslávna cirkev vo Švédsku tieto obvinenia poprela.

Moskovský patriarchát už predtým patril medzi menších príjemcov grantov pre náboženské inštitúcie. V roku 2022 to bolo od švédskeho štátu necelých 200-tisíc korún (17-tisíc eur).

SÄPO vo výročnom hodnotení z minulého týždňa označila Rusko ako jednu z hlavných hrozieb pre Švédsko. Za špionáž v prospech Ruska bol vlani v januári odsúdený na doživotie bývalý švédsky spravodajský dôstojník. (TASR)

V Moskve zadržali šéfredaktora denníka Novaja gazeta.

Polícia zadržala Sergeja Sokolova pre obvinenia z diskreditácie ruskej armády.

Sokolova zadržali policajti z ruského Centra pre boj proti extrémizmu (Centrum E). Moskovský súd mu neskôr uložil pokutu 30-tisíc rubľov (zhruba 256 eur), uviedla Novaja gazeta.

Obvinenia, ktoré sú považované za "administratívne" a zvyčajne sa trestajú pokutou alebo krátkym trestom odňatia slobody, súvisia s článkom zverejneným novinami na platforme Telegram. Podľa úradov obsahuje "jazykové a psychologické znaky verbálnej diskreditácie konania mocenských štruktúr", píše Novaja gazeta.

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) kritizovala zadržanie Sokolova, ktoré podľa nej naďalej "svedčí o násilí cenzúry v Rusku".

Sokolov sa ujal vedenia redakcie Novaja gazeta v septembri 2023 po tom, ako predchádzajúceho dlhoročného šéfredaktora a nositeľa Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova Moskva zaradila na zoznam tzv. zahraničných agentov. (TASR)

Rusko má v pláne zmeniť daňový systém pre fyzické i právnické osoby tak, aby ešte viac platili do štátneho rozpočtu.

Povedal to ruský prezident Putin. „Navrhujem zvážiť naše prístupy k modernizácii fiškálneho systému smerom k spravodlivejšiemu rozdeleniu daňového zaťaženia u osôb a firiem s vyššími príjmami,“ hovoril.

Občania zarábajúci viac ako päť miliónov rubľov ročne v súčasnosti majú 15-percentnú daň z príjmov namiesto štandardných 13 percent. Putin neuviedol, aká bude po novom výška dane pre lepšie zarábajúcich občanov. Okrem dane z príjmov fyzických osôb majú viac odvádzať aj firmy z nadmerného zisku. Táto tzv. neočakávaná daň, ktorá bola vlani zavedená ako jednorazová, bude podľa všetkého s najväčšou pravdepodobnosťou pravidelná.

Moskva chce zvýšiť dane hlavne preto, že vládne rezervy sa rýchlo míňajú. Likvidné aktíva fondu národného blahobytu sa za dva roky vojny znížili o polovicu, zo 113,5 miliardy dolárov na začiatku roka 2022 na 55,9 miliardy USD k 1. januáru 2024. Fond národného blahobytu v Rusku predstavuje základné zdroje krajiny. (SITA)

Európsky parlament schválil rezolúciu o podpore Ukrajiny zbraňami až do jej víťazstva.

V rezolúcii vyzýva parlament štáty Európskej únie, aby až „do víťazstva“ podporili Ukrajinu zbraňami v potrebnom množstve. Ako referuje oficiálny web europarlamentu, za prijatie rezolúcie hlasovala drvivá väčšina zákonodarcov - až 451. Proti bolo iba 46 poslancov a 49 sa zdržalo hlasovania.

Europoslanci v texte zdôrazňujú, že hlavným cieľom podpory Ukrajiny by malo byť pomôcť jej vyhrať vojnu, keďže iný výsledok by mohol mať vážne dôsledky, nakoľko iní autoritatívni vládcovia, ktorí uvažujú o použití sily na dosiahnutie svojich cieľov, by mohli byť ovplyvnení výsledkom na Ukrajine.

Zákonodarcovia zdôrazňujú, že na to, aby bolo víťazstvo Ukrajiny možné, by nemali existovať žiadne „vlastné obmedzenia“ vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Európsky parlament považuje za potrebné poskytnúť Kyjevu všetko potrebné na opätovné získanie kontroly nad všetkými okupovanými územiami.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina vraj zostrelila až trinásť ruských lietadiel za trinásť dní. Čo sa stalo? (otázky a odpovede) Čítajte 

Na tento účel vyzvali k väčším investíciám do európskeho obranného priemyslu a rýchlejšej produkcii, aby krajiny EÚ mohli Ukrajine poskytnúť všetko, čo potrebuje, a doplniť svoje zásoby. Uvádzajú najmä rakety dlhého doletu Taurus a Storm Shadow/SCALP, delostrelectvo a muníciu preň, drony a prostriedky na boj s ruskými bezpilotnými lietadlami.

Krajiny EÚ a NATO požadujú poskytnutie aspoň 0,25 % svojho HDP ročne na vojenskú podporu Ukrajine. Poslanci tiež poznamenávajú, že dodávka zbraní od európskych výrobcov pre potreby Ukrajiny by mala byť prioritou pred zmluvami s tretími krajinami.

Okrem toho vyzývajú Snemovňu reprezentantov USA, aby konečne prijala návrh s vojenskou pomocou pre Ukrajinu.

Uznesenie tiež vyzýva na vytvorenie spoľahlivého právneho mechanizmu na využívanie ruských aktív zmrazených v EÚ na obnovu Ukrajiny a pre obete vojny. „Rusko musí byť povinné zaplatiť reparácie, ktoré mu boli uložené, aby sa zabezpečilo, že podstatným spôsobom prispeje k obnove Ukrajiny,“ uvádza sa v komuniké. (SITA)

Ukrajina vraj zostrelila až trinásť ruských lietadiel za trinásť dní. (SME)

Ukrajina vo februári zničila rekordný počet ruských lietadiel.

"Obrancovia našej oblohy dosiahli najlepšie výsledky v zostreľovaní ruských lietadiel od októbra 2022," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. Vo februári bolo zostrelených desať SU-34, dve Su-35 a jedno lietadlo A-50. Tri lietadlá Su-34 boli zostrelené v noci, ktoré "odpaľovali riadené strely na pozície našej pechoty na východe", informoval veliteľ pozemných síl Olexandr Pavľuk. Ďalšie lietadlo A-50 zostrelili v januári.

Tieto tvrdenia dajú ťažko overiť, ale ruskí vojnoví blogeri sa zmienili o zničení lietadla A-50, hoci to pripísali priateľskej paľbe do vlastných radov.

Ruskí vojnoví blogeri často zverejňujú exkluzívne informácie odlišné od informácií vlády a ruských štátnych médií.

Britské ministerstvo obrany sa v utorok tiež zmienilo o dvoch zostrelených lietadlách A-50. Poznamenalo, že tieto prípady "donútili ruských predstaviteľov, ktorí robia rozhodnutia, uvažovať o bezpečnejších oblastiach operácií".

Ukrajina po dvoch rokoch ruskej invázie vraví, že jej prioritou je "zmiesť Rusko z oblohy". Čaká tiež na dodávku stíhačiek F-16 od západných spojencov. (TASR)

V severokórejských balistických strelách, ktoré vo februári dopadli do Kyjeva, našli elektroniku z Európy, Číny a Japonska.

Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svoje zdroje v orgánoch činných v trestnom konaní.

Podľa nich najmä rakety Kn-23 a 24, ktoré vo februári dopadli na obvod Obolonskyj v Kyjeve, obsahovali západné mikrokontroléry, flash disky, konvertory, napájacie zdroje, zosilňovače či satelitné patch antény.

Medzi výrobcami, ktorých komponenty boli v severokórejských raketách, boli nemecký Siemens, holandská spoločnosť NXP Semiconductors, americké Fairchild Semiconductor International a Analog Devices, NSK/NSK Automation z Japonska či ZHONGKEWEI z Číny.

Niektoré časti a fragmenty mali štítky s ručne písanými kórejskými znakmi.

Organizácia Conflict Armament Research skôr počas mesiaca preskúmala 290 komponentov balistickej rakety, ktorú Severná Kórea poskytla Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine.

Zistila pritom, že väčšinu z nich vyrobili v európskych a amerických spoločnostiach.

Podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby Rusko od decembra útočilo viac ako 20 severokórejskými zbraňami.

Severokórejské dodávky zbraní do Ruska odsúdili takmer všetky členské štáty Európskej únie, výnimkou boli akurát Maďarsko a Slovensko. (SITA)

Ukrajina odhadla straty v sektore kultúry a cestovného ruchu na 19,6 miliardy dolárov. Ide o územia, ktoré má pod kontrolou.

O tejto strate spôsobenej vojnou informoval ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na konferencii o zachovaní kultúrneho dedičstva. V sume sú vyčíslené škody na pamiatkach aj predpokladané príjmy z cestovného ruchu, ak by Rusko nezaútočilo.

Z pohľadu cestovného ruchu sú vojnou najviac postihnuté Charkovská, Odeská a Donecká oblasti. Rusi sa zamerali na viac ako 900 historických a kultúrnych pamiatok.

Okrem toho je v súčasnosti pod ruskou okupáciou vyše 20-tisíc kultúrnych pamiatok národného a miestneho významu.

Šhyhal dodal, že na dlhodobú obnovu poškodeného a zničeného majetku je potrebných 8,9 miliardy dolárov. (Ukrajinská pravda)

Ukrajina môže zbraňami dodanými z Fínska útočiť na území Ruska, oznámil fínsky minister obrany Antti Hakkanen.

Každé moje slovo o Ukrajine, je premyslené a cielené, povedal Macron k úvahám o nasadení vojakov do vojny.

Reagoval tak na rozruch vyvolaný tým, že nevylúčil vyslanie západných vojakov na pomoc Ukrajine v bojoch proti Rusku a odmietol to ďalej komentovať.

Emmanuel Macron v pondelok po konferencii európskych lídrov v Paríži vyhlásil, že "treba urobiť všetko potrebné", aby sa zaistila porážka Ruska po napadnutí Ukrajiny. To však znepokojilo niekoľko európskych spojencov vrátane Nemecka.

Macron po konferencii ešte vyhlásil, že aj keď "nie je zhoda" na vyslaní západných pozemných vojakov na Ukrajinu, "nič sa nedá vylúčiť". (TASR)

Európski ministri obrany a zahraničných vecí sa v najbližších dňoch stretnú v Paríži, aby diskutovali o Ukrajine a Moldavsku.

Budú diskutovať o ďalších konkrétnych opatreniach pre Ukrajinu a o tom, ako brániť krajiny, ktoré Rusko destabilizuje, najmä Moldavsko, uviedol hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí. (The Guardian)

Vyhlásenia aj činy Ruska svedčia o tom, že bude pokračovať vo vojne a Európa má dve možnosti, tvrdí ukrajinský predstaviteľ.

Mychajlo Podoľak z poradného tímu prezidenta Zelenského tak reagoval na prejav ruského prezidenta Putina.

"Rusko stupňuje útoky, navyšuje zbrojnú výrobu a vyhráža sa jadrovými zbraňami. Nič sa na tom nezmení," napísal Podoľak.

"Európa môže zareagovať dvomi spôsobmi. Rýchlo vyzbrojí našu armádu, aby mohla okupantov poraziť a minimalizovať škody. Druhou možnosťou je pokračovanie v dlhých rozhovoroch, pochybovať a premýšľať, čo napokon môže skončiť konfrontáciou s Ruskom priamo na území západných štátov. Konfrontáciu s armádou, ktorá nerobí nič iné, len rabuje a zabíja. Nejde o teóriu, ale o budúcnosť Európy, ktorú tvoríme tu a teraz," napísal Podoľak.

Na Ukrajine už teraz na oboch stranách bojuje množstvo cudzincov. Ukrajina aj Rusko vojakom sľubujú pasy. (Washington Post)

V Moskve zatkli šéfredaktora nezávislého denníka Novaja gazeta za porušenie vojnovej cenzúry.

Sergej Sokolov, ktorý minulý rok nahradil nositeľa Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova vo funkcii šéfredaktora, je obvinený z „diskreditácie“ ruskej armády.

Hrozí mu pokuta až 200-tisíc rubľov, v prepočte zhruba 2 200 eur..

Petrovi Pellegrinimu je ľúto, že Slovensko čelí kritike za názor, že je potrebné vyvolať rokovania o mieri na Ukrajine.

Vyhlásil to po skončení parlamentného summitu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Ukrajiny v Prahe.

Dodal, že ak sa do fungovania V4 začnú vnášať rozpory v dôsledku iných pohľadov vlád na určité veci, je to začiatok jej konca. (TASR)

Osem ukrajinských civilistov vrátane šesťročného dievčaťa zahynulo a 12 utrpelo zranenia počas ruských útokov za uplynulý deň.

V Charkovskej oblasti ruské sily použili riadené letecké bomby pri útoku na železničnú stanicu v obci Velykyj Burluk, pričom zabili 48-ročného muža a šesťročné dievča. Matka dieťaťa utrpela zranenia.

Pri ruskom leteckom útoku na mesto Kupiansk zahynuli dvaja ľudia. V Doneckej oblasti v dôsledku ruských útokov prišli o život dvaja civilisti, v Chersonskej oblasti pri ruskom ostreľovaní zomrela jedna osoba a v Dnepropetrovskej oblasti ruské delostrelectvo zabilo 61-ročnú ženu.

Ruské letectvo prišlo v priebehu dňa napokon o tri stíhacie bombardéry Suchoj Su-34.

Všetky tri stroje podľa veliteľa vzdušných síl Mykola Oleščuka zostrelili na východe Ukrajiny.

"Po úspešnom útoku na nepriateľské lietadlo v noci 29. februára boli zničené ďalšie dva ruské stíhacie bombardéry Su-34 v okolí Avdijivky a Mariupoľa," potvrdil vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj.

Od začiatku mesiaca tak ukrajinská armáda zničila už 13 ruských vojenských lietadiel, napísal server Ukrajinska pravda. Moskva sa k tvrdeniu Kyjeva nevyjadrila.

Ukrajinská armáda má problémy so stabilizáciou obrannej línie, uviedol hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj. (TASR)

Ukrajinskí poslanci nevyvodzovali dôsledky z výrokov Roberta Fica o tom, že v Kyjeve nie je vojna.

"Nie sú takí malicherní, aby nejaké dve slová, ktoré človek použije v rýchlosti ako reakciu, možno nie úplne vhodne, aby z toho vyvodzovali nejaký dôsledok, vôbec nie. Naopak," povedal predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini po rokovaní na parlamentnom summite Vyšehradskej štvorky (V4) a Ukrajiny v Prahe.

Pellegrini povedal, že predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk sa Slovensku poďakoval za doterajšiu pomoc a prístup vlády v tých oblastiach, na ktorých sa dohodli premiéri Slovenska a Ukrajiny.

"Ja som pána predsedu informoval, že Slovensko vyčerpalo svoje vojenské možnosti, takže bude pokračovať v tých oblastiach, o ktorých sme hovorili dávno – demilitarizácia, resp. odmínovanie, aby som bol presný, humanitárna pomoc, technická pomoc, asistencia Ukrajine pri prístupových rokovaniach," uviedol predseda NR SR.

Doplnil, že pokračovať budú aj všetky komerčné dodávky a zvýšená produkcia munície na Slovensku pre Ukrajinu. "Myslím si, že to bolo veľmi priateľské a srdečné rokovanie," dodal Pellegrini. (TASR)

Ukrajine treba poskytnúť všetko, čo jej pomôže ubrániť sa Rusku, vyzval uznesením Európsky parlament vedenie EÚ.

Správa, za ktorú na zasadnutí v Štrasburgu zahlasovalo 451 poslancov, 46 bolo proti a 49 sa hlasovania zdržalo, zhodnotila dva roky od ruskej invázie na Ukrajinu.

Poslanci v uznesení zdôraznili, že vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe a mimo nej.

Poukázali na to, že hlavným cieľom Ukrajiny je vojnu vyhrať a ak sa tak nestane, bude to mať vážne následky. Aj v tom, že iné krajiny s autoritatívnymi režimami sledujú, ako sa vojna vyvíja, aby posúdili svoje vlastné šance na agresívnu zahraničnú politiku.

Zákonodarcovia sa zhodli na tom, že aby Kyjev vojnu vyhral, nemalo by existovať žiadne obmedzenie vojenskej pomoci Ukrajine.

Európsky parlament opätovne potvrdil potrebu poskytnúť Ukrajine všetko, čo je potrebné na opätovné získanie kontroly nad jej medzinárodne uznaným územím.

Poslanci upozornili, že existujú obrovské rozdiely v úrovni vojenskej podpory, ktorú poskytujú členské štáty EÚ Ukrajine.

Žiadajú, aby sa do európskej obrannej priemyselnej základne investovalo toľko, koľko je potrebné, aby sa uspokojili ukrajinské potreby a doplnili chýbajúce zásoby v EÚ.

Podľa europoslancov Kyjevu treba dodať aj sofistikované systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu ako sú Taurus a Storm Shadow/SCALP, rôzne druhy delostrelectva a munície ráže 155 mm a tiež drony a zbrane na boj proti nim.

Európsky parlament tvrdí, že všetci spojenci EÚ a NATO by mali podporovať Ukrajinu vojensky vo výške najmenej 0,25 percent svojho HDP ročne.

Poslanci zároveň vyzvali krajiny EÚ, aby okamžite nadviazali dialóg s obrannými spoločnosťami s cieľom zabezpečiť zvýšenú výrobu a dodávky munície, striel a rakiet pre Ukrajinu, čo by sa malo uprednostniť pred objednávkami z iných tretích krajín.

Poslanci adresovali aj výzvu Snemovni reprezentantov USA, aby bez ďalšieho odkladu prijala pozastavený balík vojenskej pomoci Ukrajine.

V uznesení sa zdôrazňuje potreba prijať pevný právny režim, ktorý by umožnil konfiškáciu ruského štátneho majetku zmrazeného v EÚ a jeho využitie na rekonštrukciu Ukrajiny a odškodnenie obetí vojny.

Poslanci vyzvali EÚ, aby rozšírila svoju sankčnú politiku voči Rusku a Bielorusku, čo by malo zahŕňať aj zákaz dovozu ruského uránu a metalurgických výrobkov, ukončenie jadrovej spolupráce s Moskvou a uloženie úplného embarga na dovoz ruských poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybolovu, ako aj fosílnych palív a skvapalneného zemného plynu prepravovaného po mori a potrubím do EÚ.

V závere uznesenia EP odsúdil všetky krajiny, spoločnosti, združenia a jednotlivcov, ktorí pomáhajú Moskve obchádzať sankcie EÚ.

Súčasne vyzval na to, aby boli takéto praktiky na úrovni EÚ trestne stíhané. (TASR)

Ruská armáda odrazila pokus ukrajinských síl o vylodenie na piesčine známej ako Tendrivská kosa v Čiernom mori.

Približne 25 ukrajinských vojakov zahynulo a jedného zajali, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

"Ruské jednotky zneškodnili ukrajinské komando, ktoré sa na motorových člnoch pokúšalo o vylodenie," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo svojej dennej aktualizácii.

Rusi zajali jedného ukrajinského vojaka a zaistili štyri lode, piate plavidlo uniklo.

Ukrajinské špeciálne jednotky bez bližších podrobností uviedli, že niektorí z ich príslušníkov "hrdinsky zahynuli počas bojovej misie".

Vo svojom vyhlásení tiež tvrdia, že väčšina skupiny sa po vykonaní "špeciálnej misie" stiahla.

Ukrajinská armáda sa už niekoľko mesiacov pokúša prejsť cez rieku Dneper do časti Chersonskej oblasti, ktorú okupuje armáda Ruska.

Minulý týždeň ukrajinská armáda zasiahla oblasť, kde cvičili ruské jednotky nasadené do boja o obec Krynky na východnom brehu Dnepru.

K útoku došlo deň na to, ako ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že ruské sily dobyli Krynky. Ukrajinská armáda to poprela a uviedla, že ruské sily síce zaútočili na Krynky, ale utrpeli "značné straty" a ustúpili. (TASR)

Účasť vojsk krajín NATO na Ukrajine by sa nemala vylučovať, vyhlásila estónska premiérka Kaja Kallasová.

Kallasová uviedla, že lídri by mali za zatvorenými dverami diskutovať o všetkých možnostiach vrátane toho, čo iné ešte je možne urobiť pre pomoc Ukrajine. „Myslím si, že je to aj signál, ktorý vysielame Rusku, že nič nie je vylúčené,“ konštatovala estónska premiérka. (SITA)

Ukrajinské velenie potvrdilo zostrelenie ďalšieho ruského bojového lietadla, konkrétne Suchoj Su-34.

Rovnaký typ zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana aj v skorých ranných hodinách.

Ukrajinský útok v Olenivke v Doneckej oblasti neprežili asi dve desiatky ruských vojakov a dvanásti utrpeli zranenia.

Ukrajinci útok podnikli raketometmi. Napísal to na Facebooku ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého o život prišiel zástupca veliteľa ruskej jednotky a veliteľ je zranený.

„Predbežné správy o stratách nepriateľa pri tomto údere sú: 19 mŕtvych ruských okupantov vrátane zástupcu veliteľa ruskej vojenskej jednoty a 12 zranených útočníkov vrátane veliteľa tejto jednotky," konštatoval generálny štáb ukrajinskej armády.

Správy o bojoch o Robotyne prichádzali aj v predchádzajúcich dňoch, velenie Ukrajiny ale uvádzalo, že útoky sa darí odrážať.

Augustové oslobodenie Robotyne sa považovalo za najväčší úspech minuloročnej ukrajinskej ofenzívy.

Ruské útoky na tejto časti frontu sa začali hneď po tom, ako ruská armáda dobyla Avdijivku asi 150 kilometrov severovýchodne od Robotyne.

Rusi tvrdia, že po Avdijivke dobyli na tomto úseku fronty v Doneckej oblasti tiež dediny Pobeda pri Marjinke a Lastočkyne asi dva kilometre západne od Avdijivky.

Ukrajinskí vojaci podľa armádneho hovorcu opustili Lastočkynu a zaujali pozície na línii Orlivka-Toneňke-Berdyči, aby zastavili ďalší ruský postup na západ. Ukrajinské jednotky sa tiež stiahli z menších obcí Severne a Stepove, uviedol Dmytro Lychovij, hovorca ukrajinského zoskupenia Tavrija, ktoré bojuje proti ruským silám na tomto úseku.

"Zvlášť napätá situácia vznikla v avdijivskom a záporožskom smere, kde sa ruské útočné jednotky snažia prelomiť obranu našich vojsk a dobyť osady Toneňke, Orlivka, Semenivka, Berdyči, Krasnohorivka. Tvrdé boje pokračujú v oblastiach Verbove a Robotyne, nad ktorými sa nepriateľ snaží získať späť kontrolu," uviedol Syrskyj.

Na fronte pri Avdijivke sa podľa Sýrskeho "ukázali určité nesprávne odhady jednotlivých veliteľov pokiaľ ide o pochopenie situácie a vyhodnotenie nepriateľa". "To ovplyvnilo stabilitu obrany v niektorých smeroch," dodal hlavný veliteľ.

Naopak pochválil jednotky 3. útočnej a 25. samostatnej výsadkovej brigády, ktoré podľa neho "vybavili nepriateľa, ktorý prenikol na okraj Orlivky".

Proruské kanály na telegrame podľa BBC píšu, že ruskí vojaci vstúpili do dedín Toneňke a Orlivka. O postupe ruských vojsk v oblasti týchto obcí píše aj ukrajinský projekt DeepState.

Na Ukrajinu nepošleme zbrane, a to ani s vojakmi, ani bez nich, povedal maďarský premiér.

Viktor Orbán tak odmietavo reagoval na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý v pondelok povedal, že nevylučuje vyslanie západných vojakov na Ukrajinu. (TASR)

V Rusku odsúdili Ukrajinca na 12 rokov väzenia za špionáž v prospech Kyjeva.

Od začiatku totálnej vojenskej ofenzívy voči Ukrajine Rusko zatklo a poslalo za mreže už desiatky ľudí za údajnú spoluprácu s ukrajinskou armádou a tajnými službami.

"Súd zistil, že obžalovaný bol naverbovaný ukrajinskými spravodajskými službami, aby zhromažďoval a odovzdával informácie o prítomnosti ruských ozbrojených síl v Brianskej oblasti," uvádza sa vo vyhlásení miestneho súdu zverejnenom na platforme Telegram.

Obžalovaný, ktorého totožnosť nebola zverejnená, sa údajne k svojej činnosti priznal. Súdny proces prebiehal za zatvorenými dverami.

Podobný rozsudok bol v stredu vynesený aj v juhoruskom meste Rostov nad Donom. Nemenovaný ukrajinský občan tam bol taktiež na základe obvinení špionáže odsúdený na 11,5 roka odňatia slobody. Údajne sa pokúsil kúpiť "prísne tajné" komponenty na výrobu rakiet. (TASR)

Putin varuje Západ pred vyslaním vojakov na Ukrajinu. "Aj my máme zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele na ich území," povedal.

Šéf Kremľa v prejave o stave krajiny pred oboma komorami parlamentu ďalej vyhlásil, že Rusko po prijatí Fínska a Švédska do NATO bude musieť posilniť svoj západný vojenský okruh.

Podobne ako v predchádzajúcich prejavoch obviňuje Západ zo snahy zničiť Rusko a opakuje, že ruský národ je jednotný a podporuje inváziu na Ukrajinu.

Putin sa v prejave následne bližšie venuje USA. Politici chcú podľa neho pred americkými prezidentskými voľbami ukázať, že USA "stále vládnu svetu".

Spojené štáty obvinil, že im ide o porážku Ruska a snažia sa zatiahnuť krajinu do pretekov v zbrojení.

Ruský vodca v prejave pochválil svojich spojencov a dúfa, že sa krajine podarí vytvoriť "nové kontaktné body" v Latinskej Amerike, Afrike a v arabských krajinách. Rusko čelí od invázie na Ukrajinu rozsiahlym sankciám. (BBC, SME, ČTK)

Ruský prezident Putin začal svoj prejav k národu. Prejav označil ako "pohľad do budúcnosti".

Putin povedal, že existujú problémy, ktoré treba "vyriešiť" pre rozvoj krajiny. (BBC)

Putin povie, že Rusko nemá inú alternatívu ako je on a že vojna sa uberá správnym smerom, predpovedá bývalý diplomat.

Blíži sa prejav ruského prezidenta o stave krajiny a bývalý veľvyslanec Spojeného kráľovstva v Moskve Sir Laurie Bristow si myslí, že sa Putin zameria na blížiace sa prezidentské voľby a vojnu na Ukrajine, kde stúpajúci tlak prináša ruskej armáde úspechy.

"Putin sa bude snažiť upevniť si podporu a presvedčenie, že Rusko bez neho sa javí ako nemysliteľné a že závisí od Putina, ktorý sa postavil nepriateľskému Západu," povedal 60-ročný diplomat, ktorý zastával post veľvyslanca v Rusku v rokoch 2016 až 2020. (Sky News)

Náznaky o možnom vyslaní vojakov na Ukrajinu môžu byť súčasťou politického tlaku a Macronovou hrou. (SME)

Ukrajina zostrelila ďalšiu ruskú stíhačku Su-34. Ide o tretie zostrelené ruské lietadlo za uplynulé tri dni a jedenáste za mesiac.

Uviedol to veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. V utorok ukrajinská armáda zostrelila dve ruské stíhačky Su-34. (SITA, Ukrajinská pravda)

Moskva za jeden deň stratila viac ako tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 413 760, uviedol ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 23 tankov, 44 obrnených bojových vozidiel pechoty a 41 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 593 tankov, 12 552 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 070 delostreleckých systémov. (SITA)

Skvelá strategická hra sa Kremľu znovu vydarila. Do NATO sa pridala moderná a dobre vycvičená armáda.

Aká je švédska armáda a prečo je to pre NATO dobrá správa? Tomáš Prokopčák sa pýta Daniela Hoťku.

Ruské jednotky prenikli do dediny Robotyne v Záporožskej oblasti, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Nie je jasné, či sa ukrajinskí vojaci z obce úplne stiahli, poznamenala agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo uviedlo, že do obce vstúpili útočné skupiny motostreleckého pluku podporované bojovými vozidlami pechoty a tanky po tom, ako sa podarilo vyčistiť cestu mínovým poľom a zaskočiť nepriateľa.

Správy o bojoch o Robotyne prichádzali aj v predchádzajúcich dňoch, ukrajinské velenie ale tvrdilo, že sa obrancom darí útoky odrážať.

Oslobodenie Robotyne vlani v auguste sa považovalo za najväčší úspech ukrajinskej vlaňajšej ofenzívy.

Ruské útoky na tejto časti frontu sa začali hneď po tom, ako ruská armáda dobyla mesto Avdijivka, ležiace asi 150 kilometrov na severovýchod od Robotyne. Stalo sa tak po štyroch mesiacoch opakovaných útokov.

Rusi tvrdia, že po Avdijivke dobyli na tomto úseku frontu v Doneckej oblasti aj dedinu Pobeda pri Marjinke a Lastočkyne ležiacu asi dva kilometre západne od Avdijivky.

Ukrajinskí vojaci podľa armádneho hovorcu opustili Lastočkyne a zaujali pozície na línii Orlivka-Toneňke-Berdyči, aby zastavili ďalší ruský postup na západ. Ukrajinské jednotky sa tiež stiahli z menších obcí Severne a Stepove, uviedol Dmytro Lychovij, hovorca ukrajinského zoskupenia Tavrija, ktoré bojuje proti ruským silám na tomto úseku frontu. (ČTK)