Izrael globálne stratil verejnú podporu. Rozhodujúca je však materiálna a medzinárodná diplomatická podpora, ktorú zo Západu stále má, hovorí JAKUB ZÁHORA, český politológ a analytik zaoberajúci sa Izraelom a Palestínou.
V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, prečo argument sebaobrany Izraela pri útokoch v Pásme Gazy neobstojí a ako môže tragédia prispieť k riešeniu otázky palestínskeho štátu.
V článku sa dočítate aj:
- prečo Izrael odmieta ďalšie prímerie,
- či sa USA odvracajú od Izraela,
- prečo nie je až také dôležité, že Izrael prehráva informačnú vojnu,
- čo vyčíta českým médiám pri reportovaní o vojne v Pásme Gazy,
- ako by sa k dianiu v Pásme Gazy mali postaviť európske štáty,
- prečo vojenské zničenie Hamasu nemusí Izraelu zaistiť bezpečnosť.
Hamas si začiatkom februára stanovil podmienky druhého prímeria, Izrael ich však odmieta. Týždenné dočasné prímerie sa pritom podarilo zrealizovať vlani v novembri, keď si obe strany vymenili rukojemníkov a väzňov. Hamas stále drží viac ako 132 zajatcov z Izraela. Prečo teraz pokoj zbraní odmieta?
Pretože sa zmenili parametre prímeria. V novembri Hamas prepustil najmä ženy a deti.
Teraz sú však medzi rukojemníkmi najmä muži "v bojovom veku". Hamas ich teda vníma ako vojakov, pretože môžu slúžiť v armáde, aj keď neboli v aktívnej službe. Výmenou za nich preto požaduje omnoho vyšší počet prepustených väzňov z izraelských väzníc, aj tých, ktorých Izrael odsúdil za páchanie teroristických útokov a vraždy občanov Izraela.
Podľa Hamasu by dohoda mala tiež viesť k permanentnému prímeriu a ukončeniu bojov v Pásme Gazy. Obe požiadavky izraelská vláda odmieta.
Nepomáha ani apel USA. Prečo Izrael odmietol ponuku na prímerie v Pásme Gazy Čítajte Na prímerie tlačia aj Spojené štáty ako najvýznamnejší spojenec Izraela. USA zároveň Izrael odhovárajú od pozemnej invázie do mesta Rafah, kde utiekol cez milión palestínskych vysídlencov. Hovorí sa preto o narastajúcej kritike z USA. V Senáte však minulý týždeň prijali balíček pomoci, ktorý zahŕňa aj štrnásť miliárd dolárov vojenskej pomoci pre Izrael. Neznamená to teda, že sa USA odkláňajú od Izraela?
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je čoraz viac slovne kritická voči izraelskej vláde a jej vedeniu vojny v Pásme Gazy. Veľmi jasne hovorí, že počet civilných obetí je neprimeraný, že Izrael nedbá na to, aby ich nezraňoval a nezabíjal.
Biden povedal, že izraelská vojenská operácia je "prehnaná", že nerozlišuje medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Zároveň však materiálne a diplomaticky Izrael podporuje, stále mu dodáva zbrane.
V OSN by sa malo hlasovať o ďalšej rezolúcii vyzývajúcej na okamžité prímerie v Pásme Gazy, USA ju však podľa dostupných informácií opäť plánujú vetovať. Je veľký rozpor medzi tým, čo americká administratíva hovorí a ako sa správa.
Kritici Izrael obviňujú z genocídy a etnických čistiek v Pásme Gazy, čo sa premieta do volebných preferencií aj do kritiky Demokratickej strany voči Bidenovi. Narastá nesúlad medzi voličskou základňou Bidena a politikmi administratívy. V americkom politickom systéme je však rozhodujúce, čo povie administratíva a tá zatiaľ Izrael materiálne aj diplomaticky podporuje.
Jakub Záhora
- český analytik špecializujúci sa na Izrael a Palestínu,
- výskumník v Pražskom centre pre výskum mieru IMS FSV Univerzity Karlovej,
- spolupracuje aj s University of New York in Prague,
- ako hosťujúci výskumník pôsobil na univerzitách v Izraeli, USA či v Nemecku.
Vyhranil sa Biden proti Izraelu dôraznejšie preto, lebo v novembri ho čakajú prezidentské voľby?
Voľby situáciu komplikujú. Zároveň akákoľvek kritika Izraela - nielen v USA - môže byť dlhodobo škodlivá.
Aj keby boli voľby za tri roky, vzhľadom na to, že je to spolitizovaná téma, by niekto po čase argumentoval, že Bidenova administratíva je nepriateľská voči Izraelu, keby prijala tvrdšie kroky. Do určitej miery to súvisí s nadchádzajúcimi voľbami, no je to dlhodobejší prvok americkej domácej debaty.
Každý ozbrojený konflikt, najmä tie v 21. storočí, sú aj informačnými konfliktmi. Každá strana chce kontrolovať naratív. Izrael tvrdí, že zasahuje v nemocniciach či v obytných budovách, lebo Hamas má pod nimi svoje veliteľské centrá. Zobrali tam aj niekoľko západných novinárov, návštevy sú však veľmi kontrolované. Seriózne médiá píšu o overených videách, na ktorých izraelskí vojaci pália humanitárnu pomoc pre civilistov, rabujú domy či pózujú s polonahými a spútanými zajatcami. Toto všetko môže znížiť sympatie k Izraelu. Na instagrame zase denne o humanitárnej katastrofe z Pásma Gazy informujú tamojší novinári. Prehráva Izrael informačnú vojnu?
Veľká časť krajín tzv. globálneho juhu je dlhodobo kritickejšia voči Izraelu ako Západ, kde spadajú aj Česko či Slovensko. Vidíme to v hlasovaniach OSN - Izrael podporuje malá hŕstka štátov z americko-európskeho prostredia.
Prvé prieskumy ukazujú, že názory na Izrael sa vo svete zhoršujú. Najmä v USA, ale aj v iných západných štátoch je však verejnosť kritickejšia voči Izraelu ako politici.
Izrael globálne stratil verejnú podporu. Rozhodujúca je však preň materiálna a medzinárodná diplomatická podpora, ktorú zo Západu stále má. Globálna verejná mienka preto nemá vplyv na izraelské akcie v Pásme Gazy.
Samopaly a šachta. Izrael sa snaží svet presvedčiť, že Hamas riadil útoky spod nemocnice Čítajte Vo veľkom sa upozorňuje na to, že počet viac ako 28-tisíc mŕtvych v Pásme Gazy je údaj od tamojšieho ministerstva zdravotníctva, ktoré kontroluje Hamas. Dá sa tomuto číslu podľa vás veriť?
Dá. V Česku sa často spomína, že ministerstvo kontroluje Hamas. Aj v predchádzajúcich konfliktoch medzi Hamasom a Izraelom však údaje o počtoch obetí overovali medzinárodné organizácie. Zhodovali sa s číslami ministerstva.
V kontexte obvinení, že tento údaj nesedí, ministerstvo začalo zverejňovať mená a rodné čísla obetí. Aj keď Izrael hovorí, že sa tomu nedá veriť, máme správy o tom, že izraelské vojenské služby a bezpečnostné zložky tieto čísla berú vážne.
V odbornej komunite rozpor okolo počtu obetí nepanuje. Rieši sa však, koľko z nich bolo členmi Hamasu a koľko civilistov. Tam už sa údaje rozchádzajú. Izraelská strana hovorí, že 12-tisíc bolo členmi Hamasu. Hamas zas vydal vyhlásenie, že zabitých ich je šesťtisíc.
Odborníci hovoria, že 60 až 70 percent obetí v Pásme Gazy sú civilisti. Zabitých členov Hamasu by tak bolo okolo desaťtisíc.
Tieto čísla sú predmetom komunikačnej vojny. Ide o to, či Izrael zasahuje primárne ciele Hamasu, alebo prichádza k zabíjaniu najmä civilistov. Izrael nepopiera, že v Pásme Gazy umierajú ľudia, ale hovorí, že sú členmi Hamasu. Nepopiera aj civilné obete, ale hovorí, že je ich málo a že je to chyba Hamasu, pretože využíva civilné objekty.
Český analytik Jakub Záhora. (zdroj: Pražské centrum pre výskum mieru )Ste kritický k tomu, ako české médiá pokrývajú vojnu v Pásme Gazy. Citujem z vášho nedávneho komentára pre český Deník N: "Izraelské utrpenie a nárast antisemitizmu sú v českej debate prítomné neustále, o tom, čo zažívajú Palestínčania a Palestínčanky, sa český konzument médií dozvie len málo. Najjasnejšie je to vidieť na tom, ako väčšina médií pokrýva dianie v Gaze." Ako?
Aj odborníci na médiá sa už vyjadrili, že české médiá zmenšujú utrpenie palestínskeho obyvateľstva. Automaticky zo všetkého, čo sa deje v Pásme Gazy, vinia Hamas.
Zdôrazňujú utrpenie Izraela vlani z 7. októbra, ktoré bolo extrémne. Menej sa však hovorí o súčasnom utrpení v Pásme Gazy.
Keď médiá vinia len Hamas, čo vo svojej rétorike opomínajú?
V Česku často píšu, že Izrael má právo na sebaobranu, čo je fakt a pravda. Často to však používajú na legitimizáciu všetkého, čo Izrael robí.
Podľa väčšiny odborníkov a odborníčok na Západe to však nie je tak, že Izrael po masakri zo 7. októbra môže robiť čokoľvek, čo sa mu zapáči. Stále musí dodržiavať medzinárodné humanitárne a vojenské právo, ktoré hovorí, že výhoda vojenskej operácie musí byť vyššia ako civilné straty na životoch či majetku.
Máme aj správy od izraelských investigatívnych reportérov a reportérok o tom, že Izrael neberie ohľad - alebo len veľmi malý - na to, aké straty napácha na civilnom obyvateľstve.
Počítali s tým, že pri útoku na jednotlivých členov Hamasu zabijú desiatky až stovky palestínskych civilistov. Nedeje sa to pri každom útoku, z pohľadu medzinárodného práva sa to však nedá obhájiť.
České médiá a komentátori to často berú tak, že akýkoľvek úder je v poriadku, pretože Hamas využíva civilné objekty. Je to pravda, ale keď Hamas schová rakety do školy, kde sa schovávajú deti, podľa medzinárodného práva ju nemôžu zbombardovať.
Informujú o tom americké či britské médiá inak?
Ich pokrývanie je nuansované. Píšu investigatívne a dlhé články o tom, čo sa stalo 7. októbra, o sexuálnom násilí Hamasu na izraelských ženách, riešia dosah útoku na Izraelčanov.
Na druhej strane píšu aj správy z Pásma Gazy. Aj keď je tie správy ťažko overiť, máme informácie od palestínskych novinárov, od medzinárodných organizácií, ktoré tam pôsobia. Dá sa z toho vyskladať obraz diania v Pásme Gazy, čo západné médiá robia lepšie.
Výroky často kvalifikujú. Hovoria, že počty palestínskych obetí uvádza Hamas, no aj to, že straty Hamasu od Izraela sa tiež nedajú overiť. Hovoria, že podľa Izraela štát koná v súlade s medzinárodným právom, ale že Palestínčania aj veľká časť odborníkov to rozporuje.
Upozorňujú, že ide o nejasnú debatu, že to, či dochádza k porušovaniu medzinárodného práva, je predmetom sporu. Zatiaľ čo v Česku sa rieši len to, čo sa stalo a čo k tomu povedal Izrael. Chýba dodatok, že je to predmet odborných a politických debát.
Natlačení v aute aj na ihrisku. Videá palestínskych zajatcov vyvolávajú pochybnosti Čítajte Ste pomerne kritický aj k českej podpore Izraela. Podpísali ste výzvu ku zmene postoja českej vlády ku kríze na Blízkom východe. Česko Izrael dlhodobo podporuje, krátko po útoku Hamasu odmietlo rezolúciu OSN o zastavení bojov v Pásme Gazy. Slovensko sa vtedy zdržalo hlasovania. To, že Izrael má právo na obranu, a preto je oprávnený útočiť v Pásme Gazy, opakujú Česko, Slovensko, celá Európska únia. Ako by sa teda podľa vás mali k situáciu stavať členské štáty EÚ?
Mnoho z nich sa k tomu stavia lepšie ako Česká republika. Izrael má právo na sebaobranu, ale zjednodušuje to debatu.
To, čo Izrael robí, ide za rámec práva na sebaobranu. Kombinácia zasahovania civilných cieľov a bezprecedentnej humanitárnej katastrofy v Pásme Gazy sa nedá ospravedlniť sebaobranou, ide o kolektívny trest.
Česko by to malo zdôrazňovať nielen v rozhovoroch s Izraelom, ale aj na medzinárodných fórach ako je OSN a EÚ.
Máte pocit, že iné európske štáty tento postoj zaujali?
Tradične Írsko, ale aj Švédsko či Španielsko sú hlasne kritické voči krokom Izraela v Pásme Gazy. Vnútri EÚ je teda pomerne veľká diverzita.
Z verejných prejavov lídrov európskych štátov sa domnievam, že v Európe narastá kritika Izraela a frustrácia z postojov izraelskej extrémne pravicovej vlády. Nejde len o jej spôsob vedenia vojny v Pásme Gazy, ale aj o to, že odmieta akékoľvek budúce diplomatické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Odmieta vznik palestínskeho štátu, ktoré EÚ stále vidí ako riešenie.
Izraelčania po útoku Hamasu volajú po odchode premiéra. Kto ho nahradí? Čítajte Izrael hovorí, že sa neuspokojí s iným výsledkom ako s úplným zničením Hamasu. To sa mu však nedarí ani po štyroch mesiacoch vojny, proti tunelom Hamasu sa izraelskej armáde bojuje ťažšie, ako predpokladala, časť vedenia Hamasu je v zahraničí. Podarí sa ho úplne zničiť?
Nie je na to jasná odpoveď, debatuje sa o tom, čo je to zničenie Hamasu. Izrael hovorí, že zabil okolo 12-tisíc zo zhruba 30- až 40-tisíc členov Hamasu, ďalších asi desaťtisíc je zranených.
Izrael tiež hovorí, že vojensky demontoval osemnásť zo 420 brigád Hamasu. Ďalšie jednotky sa podľa neho nachádzajú v Rafahu na juhu, čiže keď mesto dobyjú, demontujú aj tie.
Máme však správy o tom, že na severe Pásma Gazy, kde sa pozemná operácia Izraela začala, sa opäť začínajú objavovať vojenské a teroristické aktivity Hamasu. Najmä pre spomínané tunely je Hamas pre Izrael väčšou výzvou, ako sa čakalo. Čisto vojensky sa preto možno Hamas nebude dať zničiť.
Nie je pochýb o tom, že Izrael zabil veľkú časť členov Hamasu. Už aj od izraelského bezpečnostného establišmentu však padla otázka, či je možné Hamas zničiť. Dá sa zničiť jeho vojenská infraštruktúra ako tunely a sklady zbraní, zabiť operatívcov, možno aj vedenie, ale je ťažké zničiť organizáciu ako celok.
Zničenie Hamasu môže znamenať úplne zničenie Pásma Gazy. Izraelskí komentátori sa však obávajú, že keď zničia Hamas ako politicko-vojensko-teroristickú organizáciu, ideológia a nenávisť voči Izraelu budú stále existovať. Humanitárna katastrofa v Pásme Gazy nenávisť môže ešte povzbudiť a povedie to k založeniu organizácií podobných Hamasu. Čisto vojenské zničenie Hamasu nemusí nutne priniesť Izraelu dlhodobo bezpečnosť.
Ak teda táto hrozba bude naďalej pretrvávať, je nulová šanca vytvorenia palestínskeho štátu, ktorý by zahŕňal Pásmo Gazy aj Západný breh Jordánu?
Nie je to tak, že je tu večná nenávisť Palestínčanov voči Izraelu. Argument je, že treba politické riešenie, ktoré uspokojí palestínske požiadavky. Postoj medzinárodného spoločenstva je, že treba vytvoriť palestínsky štát.
Analógiu môžeme hľadať napríklad v Severnom Írsku, ktoré k nejakému mierovému súžitiu dospelo po rokoch, aj keď nie je dokonalé.
Podpora Hamasu nie je výsledkom iracionálne zakorenenej nenávisti voči Izraelu, akokoľvek často to proizraelský naratív šíri. Je to výsledok polstoročia trvajúcej frustrácie z absencie vlastného štátu, z izraelskej okupácie, z izraelského porušovania ľudských práv.
Nehovorme rozprávky o úplnej porážke. Izrael nevie, čo ďalej s Gazou Čítajte Viacerí odborníci však hovoria, že situácia dospela do takého štádia, že vznik palestínskeho štátu už nie možný a musí vzniknúť len jeden štát zahrňujúci Izrael aj palestínske územia. Ako to vidíte vy?
Demokratický štát, kde by Izraelčania a Palestínčania mali rovnaké práva, odmieta Izrael, ale aj viacerí Palestínčania. Hovorí sa o konfederácii, čo by bol hybrid dvojštátneho a jednoštátneho riešenia.
Po brutalite zo 7. októbra a neuveriteľnej katastrofe v Pásme Gazy som pesimistický, že strany sa môžu zhodnúť na nejakom riešení. Niekedy však mám optimistickejšie chvíle, keď si poviem, že ide o najhoršie dianie za posledných 80 rokov, čo by mohlo byť impulzom k veľkým kompromisom z oboch strán.
Od medzinárodného spoločenstva prichádza k uznaniu, že mierový proces tu nebol dvadsaťpäť rokov. Som preto ľahko optimistický, že si uvedomuje potrebu vyvolať tlak na Izraelčanov aj Palestínčanov, aby využili tragédiu na politické riešenie.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
