Ukrajina Rusko Online: Ruská armáda po obsadení Avdijivky podniká útoky v smere na obec Lastočkyne

Zvyšky severokórejskej rakety objavené na Ukrajine obsahovali komponenty spoločností sídliacich v USA a v Európe.

Vo svojej správe to uviedla investigatívna organizácia Conflict Armament Research (CAR).

Zo správy organizácie vyplýva, že Severná Kórea je schopná zaobstarať si západné komponenty pre svoje zbrane napriek prísnym sankciám, a že tieto zbrane používa Moskva vo svojej vojne proti Ukrajine.

Vyšetrovatelia organizácie podľa správy "určili, že balistická strela vyrobená KĽDR a objavená na Ukrajine obsahuje viac než 290 nedomácich elektronických komponentov," uvádza CAR.

Sedemdesiatpäť percent týchto súčiastok bolo spojených so spoločnosťami začlenenými v Spojených štátoch, kým 16 percent komponentov bolo spojených s firmami v Európe.

"Polovica zdokumentovaných komponentov mala identifikovateľné dátumové kódy a viac ako 75 percent týchto kódov označovalo výrobu medzi rokmi 2021 a 2023. Na základe týchto dátumov výroby CAR dospela k záveru, že raketa získaná v Charkove nemohla byť zmontovaná pred marcom 2023," uvádza sa v správe.

Biely dom ešte začiatkom januára uviedol, že Severná Kórea poskytla Rusku balistické strely a odpaľovače rakiet, ktoré boli použité v útokoch na Ukrajine. CAR uvádza, že strela, ktorú jej vyšetrovatelia analyzovali, bola objavená v Charkove v januári 2024, spresňuje AFP. (TASR)

Vojna na Ukrajine poznačila duševné zdravie Európanov. Najväčší nápor nastal, keď správy o vojne zaplavili sociálne siete. (TASR)

Ruska s americkým občianstvom sa mala dopustiť vlastizrady za to, že zbierala peniaze na pomoc Ukrajine.

V skutočnosti previedla na bankové konto ukrajinskej nadácie Spolu pre Ukrajinu sumu 51,8 amerických dolárov.

S odvolaním sa na zistenia ľudskoprávnych aktivistov z Ruska o tom informovala britská stanica BBC.

Prevod z účtu v americkej banke sa uskutočnil 24. februára 2022 - v deň, keď ruská armáda podnikla z viacerých smerov inváziu na územie Ukrajiny.

Podľa verzie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby FSB však zadržaná žena "od februára 2022 iniciatívne zhromažďovala peniaze v záujme jednej z ukrajinských organizácií, ktoré boli následne použité na nákup taktických zdravotníckych prostriedkov, vybavenia, prostriedkov na porážku a munície pre ukrajinské ozbrojené sily".

Mladú ženu žijúcu v Los Angeles zadržala FSB ešte 27. januára v Jekaterinburgu. Následne ju súd odsúdil na 14 dní väzenia za výtržníctvo.

Namiesto prepustenia z väzenia však voči nej 7. februára začali trestné konanie a na dva mesiace vzali do vyšetrovacej väzby.

Mladá žena je teraz obvinená z vlastizrady, za čo jej hrozí trest odňatia slobody na 12 až 20 rokov. (TASR)

Lídri krajín G7 sa v sobotu prostredníctvom videokonferencie stretnú s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Virtuálna schôdzka sa uskutoční v deň druhého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Jej konanie ohlásilo v utorok Taliansko, ktoré G7 aktuálne predsedá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Videokonferencii, ktorá sa zameria na ďalšiu pomoc Ukrajine, bude predsedať talianska premiérka Giorgia Meloniová. Ide o prvú oficiálnu konferenciu lídrov G7 od vtedy, ako Taliansko prevzalo v januári ročné predsedníctvo v tomto zoskupení, ktoré okrem neho pozostáva z Nemecka, Spojených štátov, Francúzska, Británie, Kanady a Japonska. Na konci stretnutia majú lídri prijať spoločné vyhlásenie.

DPA pripomína, že Meloniovej ultrapravicová vláda je jedným z najspoľahlivejších podporovateľov Ukrajiny, pričom nedávno ubezpečila Zelenského o pretrvávajúcej podpore Kyjeva zo strany G7. Práve ruskú inváziu na Ukrajinu talianska premiérka označila aj za hlavnú tému predsedníctva jej krajiny v tomto zoskupení. (TASR)

V Estónsku zadržali desať osôb podozrivých zo sabotáže, a vytvárania napätia, ktoré mali konať na príkaz Ruska.

Estónska tajná služba oznámila, že osoby zachytila medzi decembrom a februárom.

Medzi zadržanými sú osoby, ktoré pravdepodobne rozbili v decembri okná na aute ministra vnútra Lauriho Läänemetsa aj jedného miestneho novinára.

Informácie, ktoré v rámci trestného stíhania dosiaľ získala estónska kontrarozviedka (KAPO), podľa nej naznačujú, že "ruská špeciálna služba koordinovala hybridnú operáciu zameranú proti bezpečnosti Estónskej republiky, do ktorej boli zapojené zadržané podozrivé osoby". Cieľom operácie malo byť šírenie strachu a vytváranie napätia v krajine.

Prokurátorka Triinu Olevová uviedla, že podozriví zostanú vo väzbe až do ukončenia vyšetrovania trestného konania.

Podľa tajnej služby zastávali v Estónsku rôzne funkcie, v závislosti od ktorých dostávali pokyny z ruskej strany. Niektorí sa zameriavali na zhromažďovanie informácií, kým iní plánovali a vykonávali útoky.

Šéf KAPO Margo Palloson uviedol, že niektorí zo zadržaných boli naverbovaní prostredníctvom sociálnych sietí. Kontrarozviedka vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie ďalšie podrobnosti neuviedla. (TASR)

Ruská armáda po obsadení Avdijivky podniká útoky v smere na obec Lastočkyne, ktorá leží západne od Avdijivky.

Zástupca veliteľa ukrajinskej 3. útočnej brigády Maksym Žorin v utorok na komunikačnej platforme Telegram napísal, že Rusi majú v oblasti dostatok síl na začatie ofenzívy. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Na fronte pri Avdijivke má nepriateľ dostatok prostriedkov na postup. Boje sú intenzívne, ale nie také prudké, ako boli v meste. Hlavným terčom pre Rusov je v súčasnosti obec Lastočkyne,“ povedal Žorin. (SITA)

Vladimir Putin poprel tvrdenia USA o vývoji kozmickej jadrovej zbrane na ničenie satelitov.

Putin vyhlásil, že Rusko vždy odmietalo umiestňovanie jadrových zbraní do vesmíru.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu taktiež vyhlásil, že Rusko takýto systém "nemá".

Putin povedal, že ruské aktivity vo vesmíre sa nelíšia od ostatných krajín vrátane Spojených štátov. Zároveň poznamenal, že Rusko mnohokrát navrhlo posilnenie spolupráce vo vesmírnej oblasti, "ale z nejakého dôvodu sa táto téma na Západe už neobjavila". (TASR)

Ruské jednotky opätovne dobyli obec Krynky na východnom brehu rieky Dneper v ukrajinskej Chersonskej oblasti.

Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi to na utorkovom stretnutí prenášanom televíziou oznámil minister obrany Sergej Šojgu.

Ukrajina vlani v novembri oznámila, že sa jej v oblasti podarilo preniknúť na východnú stranu Dnepra, ktorú okupovali ruské jednotky, a získať pozície okolo Kryniek.

Vtedy sa podľa televízie Sky News predpokladalo, že zaistenie pozícií na východnom brehu Dnepra bude začiatkom postupu ukrajinských jednotiek ďalej na okupované územia Chersonskej oblasti. Britská televízia to hodnotí ako nepríjemnú stratu pre ukrajinskú armádu. (TASR)

Biely dom v piatok oznámi veľký balík sankcií voči Rusku, oznámil hovorca Rady národnej bezpečnosti John Kirby.

Sankcie podľa jeho slov vyvodia zodpovednosť voči ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi za „dva roky vojny na Ukrajine“.

V pondelok prezident Joe Biden v pondelok avizoval, že zvažuje uvalenie dodatočných sankcií voči Rusku pre smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý zomrel minulý týždeň v ruskej trestaneckej kolónii.

V súvislosti s Navaľným Kirby povedal, že Biely dom vyzýva na „kompletnú transparentnosť“ okolo okolností jeho úmrtia.

Uznal však, že od Ruska asi jasnú odpoveď nedostanú. „Je ťažké dostať sa do bodu, kedy si môžete byť istý tým, čo by o jeho smrti povedali Rusi,“ poznamenal s tým, bez ohľadu na skutočnú vedeckú odpoveď je za smrť Navaľného zodpovedný Putin. (SITA)

Rádio Slobodná Európa neodstránila informácie o vojne na Ukrajine a ruské úrady mu zakázali pôsobiť v krajine. (TASR)

Vladimir Putin tvrdí, že ukrajinská armáda z Avdijivky chaoticky utiekla a že príkaz na jej stiahnutie prišiel až počas úteku.

"Ukrajinské ozbrojené sily vydali príkaz na stiahnutie svojich síl, keď už boli v pohybe," povedal Putin, pričom svoje tvrdenie neodložil žiadnymi dôkazmi. (TASR)

Ruský súd v okupovanom Donecku odsúdil na doživotie Gruzínca, ktorý bojoval v ukrajinskej armáde proti ruskej agresii. 

Teraz dvadsaťdvaročný Mamuk Gacarelija krátko po predvlaňajšom vpáde ruských vojsk na Ukrajinu uzavrel kontrakt s ukrajinskou armádou a v bojoch o Mariupoľ zabil troch ruských vojakov a ďalšieho zranil, oznámili ruské médiá s odvolaním sa na ruskú generálnu prokuratúru.

Gruzínec bol podľa prokuratúry odsúdený za "útok na príslušníkov vojska s cieľom zabrániť ich zákonnej činnosti zameranej na zabezpečenie verejnej bezpečnosti" a za to, že sa ako "žoldnier" zúčastnil ozbrojeného konfliktu.

Ruskí vyšetrovatelia podľa agentúry TASS tvrdia, že ako svedkovia vypovedali Gruzíncovi kolegovia z vojenskej jednotky a miestni obyvatelia, ktorí "plne potvrdili vinu odsúdeného".

Na strane Ukrajiny bojujú proti Rusku dobrovoľníci z mnohých krajín. (ČTK)

Slovensko nepodporí predĺženie režimu liberalizácie obchodu s Ukrajinou, ak neprejdú pripomienky chrániace farmárov.

Po utorkovom stretnutí s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom to uviedol premiér Robert Fico.

Výhody pre Ukrajinu by sa mali predĺžiť podľa návrhu eurokomisie o rok až do 5. júna 2025.

Fico dal pokyn zástupcom, ktorí budú v mene Slovenska hlasovať, aby nepodporili návrh eurokomisie, pokiaľ pripomienky chrániace slovenských poľnohospodárov neprejdú. "Verím, že rovnaký názor budú mať v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku," dodal premiér. (TASR)

Ukrajina kvôli ruskej agresii prišla o 30 percent svojej ekonomiky, asi pätinu územia a 3,5 milióna pracovných miest.

Viac ako desať miliónov ľudí muselo kvôli vojne opustiť svoje domovy, mnohí utiekli do cudziny. Uviedol to ukrajinský premiér Denys Šmyhal v rozhovore, ktorý zverejnila japonská televízia NHK.

Šmyhal upozornil tiež na 8 400 kilometrov ciest poškodených za vojny. Najkritickejšie sú ale podľa premiéra škody na domoch. Postihnuté boli takmer dva milióny domácností.

Len v Kyjeve a okolí Rusi poškodili viac ako 29-tisíc budov, ale iba tri pätiny boli medzičasom opravené. Z okolia hlavného mesta sa ruské sily stiahli na jar 2022. (ČTK)

Ruskí vojaci opäť postrieľali ukrajinských zajatcov, tentoraz pri dedine Robotyne na juhovýchode krajiny.

Uviedla to agentúra Unian s odvolaním sa na video, ktoré sa rozšírilo po sociálnych sieťach. Incident sa stal už v nedeľu, keď ruské jednotky útočili na obec, ktorú sa podarilo oslobodiť vlani v lete počas ukrajinskej protiofenzívy.

Rusi sa zmocnili troch ukrajinských vojakov v opevnenom postavení, ktorí chránili prístup k dedine z juhu. "Nepriateľ opäť bez ohľadu na vojnové pravidlá a zvyky zajal a zastrelil našich vojakov," napísal spravodajský kanál DeepState, blízky ukrajinskej armáde.

Ukrajinský ochranca práv Dmytro Lubinec uviedol, že ruské jednotky sa popravou ukrajinských vojnových zajatcov v Doneckej oblasti na východe krajiny dopustili vojnových zločinov. Už v nedeľu začala prípad vyšetrovať ukrajinská prokuratúra.

Ukrajinské pozemné sily cez víkend tiež obvinili ruských vojakov zo zastrelenia dvoch ukrajinských vojnových zajatcov v inej oblasti východnej Ukrajiny. (ČTK)

Po dobytí Avdijivky potrebujú ruské sily čas na doplnenie vybavenia a odpočinok, ale neskôr sa pokúsia rozšíriť územné zisky.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, takýto postup prognózujú britské spravodajské služby.

Britské ministerstvo obrany poznamenalo, že počas minulého týždňa ruské sily ovládli Avdijivku a koksovňu severne od tohto mesta, o ktoré sa od októbra minulého roka viedli tvrdé boje.

Ukrajinské sily sa zároveň stiahli do chránených pozícií západne od Avdijivky.

„Naznačuje to, že ruským silám chýba bojová schopnosť na okamžité využitie dobytia Avdijivky a potrebujú nejaký čas na opätovné doplnenie vybavenia a odpočinok. V najbližších týždňoch sa Rusko pravdepodobne pokúsi postupne rozšíriť svoju územnú kontrolu za hranice Avdijivky,“ píše sa v hodnotení britských spravodajských služieb.

V jednej z predchádzajúcich správ spravodajských služieb bolo uvedené, že Rusko pri útokoch na Avdijivku stratilo najmenej 400 kusov techniky.

Berlínsky súd zakázal premietanie vojnových záberov na budovu ruského veľvyslanectva v nemeckom hlavnom meste.

Mal to byť protestný krok plánovaný ukrajinskými aktivistami pri príležitosti druhého výročia invázie ruských síl na Ukrajinu v plnom rozsahu, informuje TASR podľa tlačovej agentúry DPA.

Premietanie fotografií a videí na časti veľvyslanectva by ohrozilo dôstojnosť tejto diplomatickej misie, uviedol správny súd a potvrdil tak zákaz vydaný políciou.

Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 má prijímajúci štát osobitnú povinnosť chrániť priestory diplomatickej misie, aby tak zabránil ohrozeniu jej pokoja alebo dôstojnosti.

Proti rozhodnutiu sa však možno odvolať na vyššom správnom súde pre metropolitnú oblasť Berlín-Brandenbursko. (TASR)

Rusko obnovuje svoju schopnosť destabilizovať európske krajiny a rozširovať vplyv na Blízkom východe a v Afrike.

To predstavuje strategickú hrozbu pre NATO, keďže jeho členovia sa zameriavajú na vojnu na Ukrajine. Vo svojej správe na to upozorňuje think tank Royal United Services Institute.

Štáty na Západe by podľa RUSI mali urobiť viac pre to, aby sa mohli brániť pred ruským využitím nekonvenčných spôsobov boja, ak majú úspešne odvrátiť ruskú inváziu na Ukrajine.

„Vzhľadom na to, že vojna na Ukrajine sa predlžuje, Rusko má záujem na vytváraní kríz vo vzdialenejšom okolí,“ napísali autori správy Jack Watling, Oleksandr V. Danyľuk a Nick Reynolds, ktorí pri svojej práci použili získané dokumenty ruských tajných služieb a rozhovory s oficiálnymi orgánmi na Ukrajine aj v iných európskych štátoch.

Autori poukazujú na Balkán ako na región, ktorý je zrelý na nepokoje.

„Rusko má tiež aktívny záujem na destabilizácii ukrajinských partnerov a s množstvom volieb, ktoré sa blížia v celej Európe, existuje široká škála príležitostí na prehĺbenie polarizácie,“ upozorňujú.

Think tank uvádza, že zatiaľ čo ruské snahy o destabilizáciu krajín, ako je Moldavsko, zlyhali v dôsledku masového vyhostenia kremeľských agentov, ruská armáda teraz posilňuje svoju schopnosť podnikať nekonvenčné útoky. (SITA)

Protesty poľských farmárov na hranici s Ukrajinou potrvajú ďalší mesiac, pretože vláda neplní požiadavky.

Oznámil to Roman Kondrów z organizácie Podvedená dedina (OW), ktorá protesty organizuje. Dodal, že protestujúci poľnohospodári sa budú striedať v práci na poliach a pri blokovaní hraničných priechodov.

Kondrów vyhlásil, že poľnohospodári sa cítia byť podvedení poľskou vládou, pretože nesplnila ich požiadavky. Dodal, že farmári vo voľbách hlasovali za stranu (súčasného poľského premiéra) Donalda Tuska, pretože "očakávali skutočnú spoluprácu, nie len sľuby".

"Otvorili sme koridor solidarity a celý trh zaplavili (produkty) z Ukrajiny. Dnes už nemáme kde predávať naše obilie, kukuricu ani iné produkty," vyhlásil Kondrów.

Kondrów dodal, že protestujúci poľnohospodári sú tvrdohlaví a nevzdajú sa. (TASR)

Väčšina Ukrajincov, ktorí v dôsledku ruskej invázie utiekli, sa chce vrátiť do svojich domovov.

Vyplýva to z prieskumu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Prieskum ukázal, že 65 percent ukrajinských utečencov a 72 percent vnútorne vysídlených ľudí vyjadrilo túžbu vrátiť sa domov, povedal regionálny riaditeľ UNHCR pre Európu Philippe Leclerc.

Prieskum uskutočnili v januári a februári na vzorke 9 900 ľudí.

Podľa odhadov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov utieklo z Ukrajiny do zahraničia po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 približne 6,5 milióna ľudí. Pre prebiehajúce boje bolo vnútorne vysídlených ďalších asi 3,7 milióna osôb.

Ukrajinci, ktorí sa nechcú vrátiť domov, uviedli v prieskume ako dôvod okrem bezpečnostnej situácie aj nedostatok pracovných príležitosti a zničené obydlia. (TASR)

Eurokomisia na humanitárnu pomoc pre ľudí na Ukrajine vyčlenila počiatočnú sumu 83 miliónov eur. 

Z celkovej sumy 83 miliónov eur je 75 miliónov vyčlenených na humanitárne projekty na Ukrajine. Ich cieľom je poskytnúť núdzovú pomoc a prístup k základným potrebám, ako sú prístrešie, ochranné služby, čistá voda, vzdelanie a zdravotná starostlivosť.

Základom humanitárnej stratégie EÚ je ochrana ľudí postihnutých vojnou, najmä tých, ktorí žijú v blízkosti frontových oblastí.

Zvyšných osem miliónov je určených na humanitárne projekty v susednom Moldavsku vystavenému návalu utečencov z Ukrajiny, ktoré poskytujú cielenú pomoc tým najzraniteľnejším osobám.

Ukrajinský premiér Šmyhal označil ruskú inváziu do jeho krajiny ako existenčnú vojnu.

Ako referuje britský web The Guardian, ukrajinský politik to povedal počas návštevy japonského Tokia.

„Verím, že Spojené štáty podporia aj Ukrajinu, a tiež Európska únia, Japonsko, všetky krajiny G7, Medzinárodný menový fond a všetky medzinárodné finančné organizácie,“ povedal Šmyhaľ na tlačovej konferencii, keď sa ho spýtali na „únavu z Ukrajiny“ v rámci medzinárodného spoločenstva.

„Takže nemôžeme hovoriť o únave, pretože je to existenčná vojna. Nemôžete byť unavení, keď bojujete za svoju budúcnosť, za svoj život, za globálny bezpečnostný poriadok,“ dodal Šmyhaľ. (SITA)

V Rusku zomrel syn sankcionovaného Igora Sečina, ktorý zastáva funkciu riaditeľa ropnej spoločnosti Rosnefť.

Sečin patrí k blízkym spojencom ruského vodcu Vladimira Putina.

Podľa telegramového kanála VChK-OGPU zomrel 35-ročný Ivan Sečin 5. februára po tom, čo sa sťažoval, že sa „dusí“.

„Muž spadol na posteľ a stratil vedomie,“ uvádza sa v správe. „Ľudia okolo neho položili Ivana na podlahu a snažili sa mu poskytnúť resuscitáciu.“ Keď prišla privolaná sanitka, Sečina na mieste vyhlásili za mŕtveho, pričom za oficiálnu príčinu označili „oddelenú krvnú zrazeninu“.

Nezávislý ruský spravodajský web uviedol, že prvý, kto napísal o smrti Sečina, bol Leonid Nevzlin, bývalý manažér ruskej ropnej a plynárenskej spoločnosti Jukos, ktorý smrť označil za „zvláštnu náhodu“.

Nevzlin je rusko-izraelský oligarcha, ktorý sa po ruskej invázii v roku 2022 vzdal ruského občianstva. „Možno je to ťažké uveriť, ale úprimne súcitím s otcom, ktorý stratil svoje dieťa. Úprimnú sústrasť rodine Sečinovcov, ktorá je nútená skrývať svoj smútok,“ napísal na Facebooku. (SITA)

Rusko podľa Kyjeva nasadzuje lietadlá do akcií menej často po tom, ako od soboty do pondelka stratilo päť strojov.

Povedal to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.

„Naša skúsenosť naznačuje, že po zničení ruských lietadiel sa okupanti neodvažujú približovať, prejavilo sa to na severnom, južnom a východnom fronte," uviedol hovorca. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské vzdušné sily tvrdia, že v pondelok zničili dve ruské lietadlá, a to stíhací bombardér Su-34 a stíhačku Su-35.

V sobotu podľa Kyjeva ukrajinské letectvo zostrelilo tri ruské lietadlá, a to dva stíhacie bombardéry Su-34 a jedno stíhacie lietadlo Su-35. Moskva priznala stratu len jedného bojového lietadla. (SITA)

Rusko musí zaplatiť 50 miliárd dolárov akcionárom Jukosu, potvrdil to súd v Holandsku.

Súd v Holandsku zamietol odvolanie Ruska proti rozhodnutiu, podľa ktorého krajina musí vyplatiť 50 miliárd dolárov bývalým akcionárom teraz už neexistujúcej ruskej ropnej spoločnosti Jukos. Infor

Verdikt prišiel po rokoch právnych sporov na holandských súdoch ohľadom pôvodného rozhodnutia arbitrážneho tribunálu v Haagu.

Ten dospel v roku 2014 k záveru, že Rusko porušilo svoje medzinárodné záväzky, pretože podniklo kroky, ktorých cieľom bol krach firmy Jukos. Tá bola v minulosti najväčšou ropnou spoločnosťou v Rusku, akcionárov však mala aj v zahraničí.

Životy piatich civilistov si vyžiadal ranný ruský útok, pri ktorom dron zasiahol dom v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny.

S odvolaním sa na armádu a miestne úrady o tom informovala agentúra AFP a ukrajinská stanica Suspilne, podľa ktorej zahynula päťčlenná rodina. Sumská oblasť sa nachádza pri hraniciach s Ruskom.

Podľa AFP úder zasiahol dom v obci Nova Sloboda, ktorá sa nachádza asi desať kilometrov od hraníc s Ruskom. Podľa vyjadrenia tamojšej obecnej rady ruská armáda na región zaútočila pomocou dronov aj delostrelectvom.

Ruská armáda ostreľovala Sumskú oblasť za uplynulý deň 54-krát, pričom regionálna vojenská správa informovala o 252 explóziách spôsobených mínometmi, delostrelectvom, salvovými raketometmi a granátometmi, napísala stanica BBC. Moskva sa podľa nej k týmto správam nevyjadrila.

Poľskí farmári začínajú úplnú blokádu priechodov na hraniciach s Ukrajinou. Štrajk má trvať až do večera.

"Na priechodoch bude úplná blokáda všetkej dopravy," uviedol hovorca odborovej organizácie farmárov Solidarita Adrian Wawrzyniak. Okrem nákladných áut budú blokovať osobnú dopravu, prejazd vojenskej pomoci však podľa jeho slov umožnia. 

Farmári v mnohých európskych krajinách vyjadrujú nesúhlas s obmedzujúcimi opatreniami Európskej únie v rámci boja proti klimatickej zmene. Tiež sú nespokojní sa rastúcimi nákladmi a konkurenciou lacnejších výrobkov zo zahraničia, najmä z Ukrajiny.

Kyjev tvrdí, že vývoz poľnohospodárskych produktov cez východnú Európu trhom v Únii neškodí. Ukrajinskí vodiči kamiónov uviedli, že plánujú nenásilné protesty na troch hraničných priechodoch s Poľskom, ktoré už blokujú poľskí farmári. Protestná akcia má trvať do 15. marca.

Blokády majú podľa Ukrajiny vplyv na jej spôsobilosti v oblasti obrany a pomáhajú Rusku pri dosahovaní jeho cieľov, píše Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily v noci na utorok zostrelili všetkých 23 dronov, ktorými Rusko zaútočilo.

Ruská armáda vypálila aj dve protilietadlové riadené strely, a to S-300 a S-400, a raketu Ch-31. Ako referuje web Kyiv Independent, uviedla to ukrajinská protivzdušná obrana.

Riadené strely Moskva vypálila z ruskej Belgorodskej oblasti a z okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti.

Drony vyštartovali z ruského mesta Primorsko-Achtarsk, ktoré leží na juhu ruského Krasnodarského kraja pri Azovskom mori.

Švédsko poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote približne 632 miliónov eur.

Oznámil to švédsky minister obrany Pal Jonson.

"Dôvodom, prečo naďalej podporujeme Ukrajinu, je ľudskosť a slušnosť. Rusko začalo nezákonnú, nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú vojnu... Rusku nemožno dovoliť, aby túto vojnu vyhralo." povedal Jonson. Podľa jeho slov ide dosiaľ o najväčší švédsky balík pomoci pre Kyjev.

V poradí 15. balík vojenskej pomoci spĺňa niektoré z najnaliehavejších potrieb Ukrajiny, dodal šéf švédskej obrany. Ide o delostreleckú muníciu, prenosný systém protivzdušnej obrany RBS70, protitankové rakety a granátomety a desať hliadkových člnov CB90.

Ukrajina potrebuje rakety dlhého dosahu a ďalšiu muníciu na ukončenie invázie, uviedol premiér Šmyhaľ. 

Ukrajina má moderné vybavenie, cvičí vojakov a bojuje podľa štandardov NATO, uviedol Šmyhaľ na tlačovej konferencii v Tokiu deň po konferencii o obnove Ukrajiny.

"Európske krajiny a Spojené štáty nás úplne podporujú," povedal Šmyhaľ. Poukázal však na to, že Ukrajina potrebuje viac rakiet s dlhým dosahom pre obranu vzdušného priestoru.

"Bohužiaľ, (Rusi) majú teraz prevahu vo vzduchu, a to, bohužiaľ, vedie k istým dôsledkom... No musím povedať, že od našich partnerov sme nedostali nijaké odmietnutie na dodávky vojenského vybavenia," povedal premiér.

Keď Ukrajina začne v priebehu tohto roka nasadzovať stíhačky F-16, "budeme schopní situáciu na bojisku vyvážiť a bude to pre nás jednoduchšie," povedal Šmyhaľ. V súčasnosti je však podľa neho vzhľadom na nedostatok delostrelectva s dlhým dosahom a rakiet najväčšou hrozbou omeškanie sľúbených dodávok. (TASR)

Ekvádor ustúpil od svojho plánu odovzdať Ukrajine cez Spojené štáty zbrane sovietskej výroby.

Vyplýva to z vyjadrenia ekvádorskej ministerky zahraničných vecí Gabriely Sommerfeldovej. Pôvodný plán vyvolal roztržku medzi Quitom a Moskvou, informuje agentúra AFP. 

Quito plánovalo odovzdať Washingtonu šesť vojenských vrtuľníkov, raketomety dlhého doletu a systémy protivzdušnej obrany. Toto vojenské vybavenie mali Spojené štáty následne poslať Ukrajine.

Najnovšie vyhlásenie ekvádorskej vlády však ukazuje, že krajina z plánu vycúvala. "Ekvádor nebude posielať vojenský materiál do krajiny, ktorá je zapojená do medzinárodného ozbrojeného konfliktu," povedala Sommerfeldová.

Moskva pôvodnú dohodu medzi USA a Ekvádorom kritizovala a reagovala na ňu zákazom dovozu banánov a kvetov od niektorých ekvádorských firiem s odvolaním na zistenie výskytu škodcov. (TASR)

Ruský prezident Putin prednesie pred oboma komorami parlamentu prejav o stave krajiny vo štvrtok 29. februára.

Putin v týchto posolstvách tradične uvádza svoje hodnotenie situácie v krajine a úlohy do budúcnosti, napísala ruská štátna agentúra TASS. Putin prehovorí k členom Federálneho zhromaždenia niekoľko dní po tom, ako uplynú dva roky odkedy Rusko na jeho príkaz zaútočilo vojensky na susednú Ukrajinu.

"Dňa 29. februára 2024 vystúpi ruský prezident Vladimir Putin so svojím výročným odkazom pred Federálnym zhromaždením," uviedla tlačová služba Kremľa vo vyhlásení.

Ruská Federálna bezpečnostná zadržala ženu s dvojakým občianstvom pre podozrenie z vlastizrady.

Služba zadržala 33-ročnú ženu, ktorá má ruské a americké občianstvo, v meste Jekaterinburg. Zúčastňovala sa na poskytovaní finančnej pomoci cudzej krajine, uviedla vo vyhlásení služba. Zadržaná údajne získavala finančné prostriedky pre ukrajinské ozbrojené sily.

Rusko v posledných rokoch zadržalo viacerých občanov USA. Bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan už bol odsúdený, novinár Evan Gershkovic je vo vyšetrovacej väzbe za špionáž, čo obaja odmietajú.

Hysterický a slabý? Unikli dokumenty o kampani Kremľa zameranej na zdiskreditovanie prezidenta Zelenského. (Washington Post)

Švédsko predstaví svoj najväčší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Nadchádzajúci 15. balík má byť oznámený počas tlačovej konferencie švédskym premiérom Kristerssonom a ministrom obrany Jonsonom, uviedli švédske médiá. Švédska vláda oznámi balík vojenskej pomoci v hodnote 7,1 miliardy švédskych korún (682 miliónov dolárov), čo je doteraz najväčší príspevok krajiny. (Kyiv Independent)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 230 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 404 950, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 36 obrnených bojových vozidiel pechoty, 40 delostreleckých systémov, dva raketomety a dve lietadlá.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjevojnva celkovo stratilo už 6 503 tankov, 12 268 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 773 delostreleckých systémov, 988 raketometov a 337 lietadiel.

Ukrajinský premiér po smrti Navaľného vyzval v Tokiu EÚ a Japonsko na uvalenie nových sankcií proti Rusku.

Šmyhaľova výzva prišla po tom, čo niektoré členské krajiny EÚ ako Nemecko, Litva a Švédsko po smrti Navaľného v odľahlej ruskej trestaneckej kolónii tiež žiadali nové cielené sankcie a americký prezident Joe Biden varoval, že Moskva bude čeliť následkom.

"Žiadame zavedenie sankcií v ekonomických záležitostiach, v ekonomických sektoroch a v politických sférach proti jednotlivcom," povedal Šmyhaľ na tlačovej konferencii v Tokiu, kde sa stretol s premiérom Fumiom Kišidom na diskusii o obnove Ukrajiny.

Podľa Šmyhaľa Kyjev očakáva, že americký Kongres podporí balík pomoci, ktorý zaistí Ukrajine vojenskú podporu v boji proti ruskej invázii. Ukrajina má totiž teraz nedostatok munície, predovšetkým munície dlhého doletu, ktorá pomáha zasahovať ruské zásobovacie trasy.

"Bojujeme za demokratické hodnoty pre celý demokratický svet, toto je existenčná vojna demokracie proti autokracii," pripomenul Šmyhaľ.

Rusko v nedeľu oznámilo, že ovládlo ukrajinské mesto Avdijivka, čo je najväčší bojový úspech Rusov od pádu Bachmutu vlani v máji. Dobytie Avdijivky prišlo takmer dva roky odo dňa, keď ruský prezident Putin nariadil inváziu na Ukrajinu.

Tento ruský úspech nastal v období, keď americkí zákonodarcovia stále pokračujú v spore o balík vojenskej pomoci Ukrajine.

Ruské sily v noci zaútočili na Poltavskú oblasť bezpilotnými lietadlami.

To spôsobilo požiar v priemyselnom zariadení v okrese Kremenčuk, informoval guvernér Filip Pronin. Podľa Pronina útok zasiahol priemyselné zariadenie a spôsobil rozsiahly požiar, ktorý si vyžiadalo 85 hasičov na uhasenie.

Neboli hlásené žiadne obete. Útok ruského bezpilotného lietadla predtým zasiahol priemyselné zariadenie v Poltavskej oblasti 18. februára. Počas zimných mesiacov Rusko zintenzívnilo letecké útoky na ukrajinskú infraštruktúru.

Ruského pilota vrtuľníka, ktorý pred šiestimi mesiacmi dezertoval na Ukrajinu, našli mŕtveho v Španielsku.

Hovorca ukrajinskej vojenskej tajnej služby Andrij Jusov to povedal pre verejnoprávnu stanicu.

Jusov neuviedol ďalšie podrobnosti o okolnostiach pilotovej smrti. Aj podľa ďalších médií bol pilot v Španielsku, keď zomrel.

Keď sa k nemu pridala jeho bývalá priateľka, našli ho neskôr zastreleného, napísali ukrajinské noviny Ukrajinská pravda.

Španielske úrady zatiaľ tento prípad nepotvrdili.

Pilot letel z Ruska na Ukrajinu vlani v auguste s plne vyzbrojeným vojenským vrtuľníkom Mi-8. Pristál na ukrajinskom vojenskom letisku, ale počas úniku boli zastrelení dvaja ďalší členovia posádky.

Rus dostal od Kyjeva po dezercii a odovzdaní vrtuľníka ukrajinskej armáde sumu v prepočte približne 496-tisíc dolárov.

Štátna televízia v Moskve na jeseň informovala, že ruská tajná služba dostala rozkaz zabiť tohto muža, ktorého Moskva pokladala za zradcu.

Ukrajina vyhlásila v apríli 2022 odmeny za funkčnú ruskú vojenskú výzbroj, ak bude odovzdaná Kyjevu. (TASR)

Kanada pošle Ukrajine viac ako 800 dronov, oznámila vláda. S dodávaním začne už túto jar.

Ministerstvo národnej obrany v oznámení uviedlo, že drony sa stali pre Ukrajinu v boji proti inváznym ruským vojakom životne dôležitou spôsobilosťou. Ministerstvo dodalo, že drony sú dôležité pre prieskum a zhromažďovanie spravodajských informácií a môžu sa tiež využívať na presun zásob vrátane munície.

Budú stáť vyše 95 miliónov kanadských dolárov (65 miliónov eur) a sú súčasťou predtým oznámenej vojenskej pomoci Kanady Ukrajine za 500 miliónov kanadských dolárov (344 miliónov eur).

Mnohoúčelové bezpilotné systémy SkyRanger R70 vyrába spoločnosť Teledyne v meste Waterloo v kanadskej provincii Ontario.

Kanada predtým venovala Ukrajine 100 kamier pre drony s vysokou rozlišovacou schopnosťou a za posledné dva roky sa zaviazala, že Ukrajine dodá vojenskú pomoc za 2,4 miliardy kanadských dolárov (1,65 miliardy eur). (TASR)

Pôsobenie ukrajinskej armády ovplyvňuje aj oneskorenie západnej vojenskej pomoci, vyhlásil prezident Zelenskyj.

Ukrajinské sily podľa neho v niektorých častiach frontovej línie čelia zložitým bojom.

Ruské sily pokračujú v ofenzíve na východe a juhu Ukrajiny po tom, ako dobyli mesto Avdijivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti.

"Situácia je v niektorých častiach frontovej línie extrémne zložitá, pretože ruské sily tam zhromaždili maximálne rezervy," povedal Zelenskyj pri príchode z návštevy ukrajinských brigád bojujúcich pri severovýchodnom meste Kupjansk v Charkovskej oblasti.

Zelenskyj dodal, že ruská armáda "využíva meškanie pomoci pre Ukrajinu", ktorej armáda čelí nedostatku delostrelectva, potrebuje na frontovej línii protivzdušnú obranu aj zbrane dlhšieho dosahu.

Ukrajinský generál Olexandr Tarnavskyj v pondelok zároveň uviedol, že Rusko podniká viacero útokov v blízkosti ukrajinskej obce Robotyne, jedného z mála miest, kde sa Ukrajine počas minuloročnej protiofenzívy podarilo získať späť územie. Ukrajinskí vojaci taktiež informovali, že čelia intenzívnej paľbe postupujúcich ruských síl v južnej časti Záporožskej oblasti.

Zelenskyj tiež odsúdil blokádu poľsko-ukrajinských hraníc poľskými poľnohospodármi a kamionistami.

"Situáciu na našej západnej hranici, na hranici s Poľskom, nemožno považovať za normálnu alebo bežnú," povedal Zelenskyj s tým, že "svedčí o každodennej erózii solidarity".

Poľskí poľnohospodári protestujú proti dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny. Tvrdia, že otvorenie trhu EÚ ukrajinským poľnohospodárskym výrobkom prinieslo zníženie cien a nespravodlivú konkurenciu. (TASR)