BEJRÚT. Reakciu palestínskeho militantného hnutia Hamas na navrhovanú dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov zverejnili v libanonskom denníku al-Achbár. V stredu o tom informovala tlačová agentúra AP.
Dokument, ktorého pravosť predstavitelia potvrdili, ponúka zatiaľ najjasnejší prehľad požiadaviek Hamasu za prepustenie vyše 100 rukojemníkov. Tých Hamas niesol v Izraeli pri masívnom útoku zo 7. októbra a zadržiava ich v palestínskom Pásme Gazy.
Hamas by zostal pri moci
Hamas v reakcii na plán vypracovaný Spojenými štátmi, Izraelom, Katarom a Egyptom žiada trojfázovú dohodu trvajúcu celkovo štyri a pol mesiaca, ktorá bude viesť k ukončeniu vojny a prepusteniu všetkých rukojemníkov.
Saudi bez uznania palestínskeho štátu nenadviažu vzťahy s Izraelom Čítajte Návrhu Hamasu by tomuto hnutiu fakticky umožnil zostať pri moci v Pásme Gazy a obnoviť svoje vojenské spôsobilosti, čo je scenár, aký Izrael ostro odmieta, konštatuje AP.
Počas prvej 45-dňovej fázy by Hamas prepustil všetky zvyšné ženy a deti, ako aj starších mužov a chorých ľudí výmenou za prepustenie všetkých žien, detí, chorých a starších väzňov zadržiavaných Izraelom.
Izrael by následne prepustil ďalších 1500 palestínskych väzňov vrátane 500 konkrétnych osôb určených Hamasom – pravdepodobne dôležitých militantov odpykávajúcich si doživotné tresty.
Koniec náletov, návrat vysídlených ľudí
Izrael by v prvej fáze tiež stiahol svoje ozbrojené sily zo zaľudnených oblastí Pásma Gazy, zastavil letecké operácie a umožnil vstup oveľa väčšej humanitárnej pomoci a začatie obnovy palestínskeho územia.
Takisto by umožnil vysídleným ľuďom vrátiť sa do svojich domovov, a to aj v severnej časti Pásma Gazy, a otvoril by všetky hraničné priechody.
V druhej fáze, o ktorej by sa vyjednávalo počas prvej fázy, by Hamas prepustil zvyšných rukojemníkov, prevažne vojakov a mužov civilistov, výmenou za ďalších palestínskych väzňov a Izrael by dokončil stiahnutie vojakov z Pásma Gazy.
V tretej fáze by si obe strany vymenili pozostatky zosnulých rukojemníkov a väzňov – táto fáza by otvorila cestu k dlhodobému prímeriu.
Pravosť dokumentu zverejneného v arabsky písanom denníku al-Achbár potvrdili predstaviteľ Hamasu a dvaja egyptskí predstavitelia, ale urobili to pod podmienkou anonymity, pretože nemali poverenie informovať médiá o citlivých rokovaniach.
Denník je blízky libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Hamasu.
Macron sa zúčastnil ceremónii
Októbrový útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael je najväčším "antisemitským masakrom nášho storočia", vyhlásil v stredu francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Macron sa v stredu v Paríži zúčastnil na ceremónii na pamiatku francúzskych obetí útoku Hamasu. Francúzsky prezident útok označil za barbarstvo, ktoré propaguje antisemitizmus a je ním živené. Zároveň prisľúbil nevzdať sa v boji s rozmáhajúcim sa antisemitizmom.
Spomienková udalosť na počesť 42 francúzskych občanov zabitých pri útoku Hamasu na Izrael sa konala v parížskej Invalidovni.
Traja občania francúzska sú aj niekoľko mesiacov po útoku stále nezvestní. Predpokladá sa, že ich vzali do zajatia. Macron v stredu prisľúbil, že Francúzsko pracuje na oslobodení francúzskych rukojemníkov každý deň. "Nič nemôže obhájiť alebo ospravedlniť terorizmus," vyhlásil.
"Všetky životy sú si rovné a v očiach Francúzska sú neoceniteľné," uviedol Macron, pričom vojnu v Gaze označil za "tornádo utrpenia". Zároveň prisľúbil, že nikdy nedovolí túžbe po pomste, aby sa rozvíjala. Francúzsko podľa neho urobí všetko pre to, aby reagovalo na úsilie o mier a bezpečnosť pre všetkých na Blízkom východe.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
