Ukrajina Rusko Online: Senátom USA neprešiel návrh spájajúci sprísnenie migrácie a pomoc Ukrajine

Senátom USA neprešiel návrh, ktorý spájal sprísnenie imigračnej politiky s peniazmi na podporu Ukrajiny i Izraela.

Podľa agentúry Reuters republikáni zablokovali kompromis, ktorý dve hlavné strany vyjednávali celé mesiace.

Demokrati sa pokúsia zabezpečiť pomoc Ukrajine a Izraelu tým, že o nej teraz nechajú senátorov hlasovať zvlášť.

Za balík hlasovalo iba 49 senátorov, 50 boli proti. Na schválenie bolo potrebných 60 hlasov. Dohoda podľa republikánov nezhŕňala dostatočne prísne opatrenia na boj s nelegálnou imigráciou na americko-mexickej hranici.

Líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer medzičasom avizoval, že ešte v stredu chce iniciovať ďalšie hlasovanie o schválení zahraničnej pomoci za približne 96 miliárd dolárov. Toto hlasovanie by sa už podľa neho nevzťahovalo na návrh zákona o ochrane hraníc.

Otázne je, či po prípadnom schválení v Senáte balík prejde aj v Snemovni reprezentantov, v ktorej má väčšinu Republikánska strana.

Prezident Biden už predtým obvinil Trumpa – svojho predchodcu a pravdepodobného vyzývateľa v novembrových prezidentských voľbách – z nabádania republikánov, aby balík blokovali.

Mnoho členov Republikánskej strany vyjadrilo v nedeľu s balíkom nesúhlas aj napriek tomu, že doňho autori zapracovali ich viaceré požiadavky. V stredajšom hlasovaní ho nakoniec podporili iba štyria zo 49 republikánskych senátorov.

Hlavný republikánsky vyjednávač dohody, senátor James Lankford, uviedol, že podľa viacerých jeho kolegov by túto záležitosť mali vyriešiť prezidentské voľby. (ČTK, TASR)

Súd Európskej únie zamietol žiadosť rusko-uzbeckého oligarchu Usmanova, aby ho vyškrtli zo sankčného zoznamu.

Súd dospel k záveru, že "Usmanov aktívne materiálne alebo finančne podporoval ruských tvorcov rozhodnutí zodpovedných za (nezákonnú) anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny." Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Európska únia uvalila sankcie na Usmanova a ďalších významných ruských oligarchov a predstaviteľov vo februári roku 2022, krátko po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.

Sankcie odvodnili tým, že Usmanov je „prokremeľský oligarcha s osobitne blízkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimíra Putina“. (SITA)

Útok na ruské mesto Belgorod podľa gubernátora Belgorodskej oblasti Vjačeslava Gladkova zranil dvoch ľudí.

Belgorod sa nachádza približne 30 kilometrov od ukrajinských hraníc. Belgorodská oblasť často slúži ako miesto pre podnikanie útokov na susednú ukrajinskú Charkivskú oblasť a ďalšie regióny Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že mesto Belgorod ostreľovali ukrajinské sily z raketometu zhruba o 16:30 miestneho času. Ukrajinskí predstavitelia sa k tomuto tvrdeniu nevyjadrili. (SITA)

Spojené štáty stále "môžu a poskytnú" ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine na jej boj proti ruskej invázii.

Presvedčivo povedal poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg medzitým vyhlásil, že takáto pomoc je "nevyhnutná" a vyzval Kongres USA na jej schválenie.

"Neexistuje žiadna alternatíva k tomu, aby sa Spojené štáty postavili na nohy a poskytli zdroje, ktoré by Ukrajine umožnili získať delostrelectvo, systémy protivzdušnej obrany a ďalšie kapacity, ktoré potrebuje," povedal Sullivan na tlačovej konferencii so Stoltenbergom v Bruseli.

Ako dodal, čas je v tejto súvislosti podľa neho rozhodujúci. "Budeme sa na to sústrediť a veríme, že to stále dokážeme a splníme," dodal Sullivan.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg ďalej zdôraznil, že je "nevyhnutné, aby americký Kongres schválil pokračovanie pomoci pre Ukrajinu v blízkej budúcnosti. Spolieham sa na to, že všetci spojenci (Aliancie) si zachovajú svoje záväzky".

Schválenie najnovšieho balíka vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu v hodnote približne 61 miliárd dolárov (okolo 56 miliárd eur) blokujú republikáni pre otázky, ktoré súvisia so zabezpečením amerických hraníc s Mexikom.

Prezident USA Joe Biden obviňuje Donalda Trumpa - jeho predchodcu a pravdepodobného vyzývateľa v novembrových prezidentských voľbách - z nabádania republikánov, aby balík blokovali. (TASR)

Ruská ekonomika vlani vzrástla o 3,6 percent. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad krajiny.

K rastu prispelo najmä zvýšenie vojenských výdavkov v dôsledku ofenzívy na Ukrajine, dlhodobé hospodárske problémy však pretrvávajú.

V roku 2022 sa hrubý domáci produkt (HDP) Ruska znížil o 1,2 percenta, keď ekonomika pocítila dôsledky západných sankcií uvalených na Moskvu po tom, ako vyslala vojská na Ukrajinu.

Výsledok za rok 2023 ukazuje, že ekonomika do veľkej miery zvládla sankcie a našla spôsoby, ako ich obísť, nájdením nových obchodných partnerov a prostredníctvom štátnych intervencií.

Aj napriek výraznému zvýšeniu federálnych výdavkov zostal deficit verejných financií na úrovni 1,9 percent HDP, uviedlo ruské ministerstvo financií.

Napriek relatívne pozitívnej situácii čelí ruská ekonomika mnohým dlhodobým výzvam, ktorých vplyv je v súčasnosti ťažké odhadnúť.

Nárast domáceho dopytu je do veľkej miery výsledkom zvýšenia vojenských objednávok a táto závislosť sa v roku 2024 ešte zvýši, keďže vláda plánuje 70-percentný nárast výdavkov na obranu.

Tie budú tvoriť až 30 percent výdavkov federálneho rozpočtu alebo 6 percent HDP. Oživenie hospodárstva sprevádza aj návrat inflácie, ktorá v roku 2023 vzrástla na 7,4 percent. (TASR)

Kontroverzný americký komentátor Tucker Carlson má v Moskve robiť rozhovor s Putinom, poslúžil tak ruskej propagande. (SME)

Ukrajinskí poslanci podporili opatrenia vedúce k umožneniu použitia zmrazených spermií darcov padlých vo vojne.

K tomuto kroku došlo po tom, čo predchádzajúce zrušenie týchto opatrení vyvolalo v krajine rozruch

Politika plodnosti sa na Ukrajine ocitla v stredobode pozornosti po narastajúcom počte obetí v radoch mladých mužov bojujúcich v takmer dva roky trvajúcom konflikte, ako i po zvažovaní ďalšej mobilizácie.

Poslanci ukrajinského parlamentu (Verchovna rada) v stredu hlasovali za balík opatrení, ktorý partnerkám mŕtvych vojakov umožní posmrtne použiť ich zmrazený reprodukčný materiál.

Opatreniami sa mení decembrový zákon, na základe ktorého mal štát začať platiť za skladovanie spermií a vajíčok vojakov a vojačiek až od roku 2025.

Po prijatí tohto zákona však právnička v oblasti zdravotníctva Olena Babyčová na sociálnej sieti upozornila, že legislatíva vyzývala aj na zničenie vzoriek od darcov, ktorí už zahynuli.

Príspevok získal veľký ohlas. Poslanci parlamentu a ukrajinské ministerstvo zdravotníctva vzápätí prisľúbili, že zákon zmenia ešte pred jeho vstupom do platnosti, čo malo nastať nasledujúci mesiac.

Stredajšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa ktorých vzorky reprodukčného materiálu budú zadarmo skladované počas troch rokov po smrti darcu, podporilo dovedna 264 poslancov ukrajinského parlamentu. Proti opatreniam, ktoré podporilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva, nehlasoval nik.

Autori opatrení uviedli, že zmeny pomôžu "zachovať genofond ukrajinského národa, čo je obzvlášť naliehavé v podmienkach pokračujúcej ruskej agresie".

Podľa právničky Ally Cymanovskej je však potrebné prijatie ďalších regulácií na to, aby bol tento zákon skutočne účinný. Právnička tvrdí, že každá osoba má právo na potomstvo, a ako príklad uvádza Izrael, ktorý umožňuje posmrtné odobratie spermií mŕtvym vojakom.

Podľa v súčasnosti platného ukrajinského občianskeho zákonníka splnomocnenia podpísané darcami, ktoré partnerovi umožňujú použiť ich biologický materiál, strácajú platnosť okamihom smrti signatára, dodala Cymanovská.

Deti narodené s použitím spermií alebo vajíčok mŕtvych darcov tiež podľa súčasnej legislatívy nie sú oprávnenými dedičmi zosnulého rodiča.

V stredu prijaté opatrenia vyzývajú ministerstvá na zmenu občianskeho zákonníka a zákona o rodine najneskôr do troch mesiacov v záujme odstránenia týchto prekážok.

Vyzývajú tiež ministrov, aby udelili vojakom právo rozhodnúť sa, čo sa stane s ich reprodukčným materiálom po ich prípadnej smrti, a či chcú byť uznaní za legálnych rodičov všetkých detí narodených jeho prípadným použitím. (TASR)

Európska únia by mala do konca tohto roka Ukrajine poskytnúť cez milión kusov munície, tvrdí šéf diplomacie EÚ Borrell.

„Náš obranný priemysel zvyšuje svoju kapacitu. Od začiatku roka vzrástla o 40 percent. Som si istý, že do konca roka počet kusov munície dodaných v rámci pomoci presiahne 1,155 milióna. Je to dosť presný údaj,“ povedal Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Borrell. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina nalieha na Európsku úniu, aby zvýšila dodávky delostreleckej munície, tvrdí tamojší minister zahraničia Kuleba.

Kyjev podľa Kulebu zúfalo potrebuje na obranu frontovej línie proti Rusku

"Ak sa opýtate vojaka na fronte, čo teraz najviac potrebuje, odpoveď bude delostrelectvo... Pretože, povedzme si úprimne, rozsah vojny a použitie delostrelectva zo strany Ruska dosiahli úroveň, na ktorú európsky obranný priemysel nebol pripravený," uviedol Kuleba na stretnutí so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.

Ukrajina podľa Kulebu očakáva, že EÚ zmierni regulácie a podpíše dlhodobé zmluvy so zástupcami vojenského priemyslu, aby zvýšila produkciu v oblasti artilérie. Dodávky delostreleckej munície sú pre Kyjev prioritou, pretože ukrajinskej armáde pomaly dochádzajú zásoby. Rusko sa zároveň v súčasnosti snaží o ďalšie územné zisky.

Kuleba tiež uviedol, že Ukrajina považuje spory v americkom Kongrese o budúcej podpore USA pre Ukrajinu za mätúce. "Včera večer som dostal najnovšiu správu z Washingtonu o možných scenároch a niektoré z nich pripomínajú triler. Všetko je veľmi mätúce," povedal. (TASR)

Vojnu na Ukrajine podporuje 77 percent Rusov, ukázal prieskum. Len 16 percent oslovených uviedlo, že sú proti.

Vyplýva to z prieskumu ruskej nezávislej sociologickej organizácie Centrum Levada.

Podpora vojny proti Ukrajine je v Rusku podľa prieskumov Centra Levada pozoruhodne stabilná. Prieskum, ktoré výsledky zverejnili v novembri, ukázal, že vojnu podporuje 75 percent opýtaných.

Viac ako 50 percent respondentov v najnovšom prieskume zároveň uviedlo, že sú za mierové rokovania. Len 31 percent opýtaných Rusov uviedlo, že nesú morálnu zodpovednosť za úmrtia civilistov a ničenie na Ukrajine. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko pri ostreľovaní Charkova použilo rakety severokórejskej výroby, uviedla ukrajinská polícia.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, ležiace niekoľko desiatok kilometrov od hranice s Ruskom, je pravidelne terčom ostreľovania zo susednej krajiny.

"Dve z piatich rakiet, vypálených ráno na Charkov, boli severokórejskej výroby," napísal náčelník vyšetrovacej správy polície v Charkovskej oblasti Serhij Bolvinov na facebooku.

Experti podľa policajného náčelníka dospeli predbežne k záveru, že Rusi použili taktické rakety na tuhé palivo Hwasong 11 Ga, známe tiež ako KN-23. Tie sú považované za obdobu ruských balistických rakiet Iskander-M.

Zástupca Spojených štátov počas utorkového rokovania BR OSN uviedol, že podľa amerických údajov Rusko už použilo proti Ukrajine aspoň deväť rakiet vyrobených v KĽDR, pripomenula BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Rusko a KĽDR popierajú, že by Pchjongjang dodával Moskve muníciu.

Moskva podľa Washingtonu a jeho partnerov vojenskou spoluprácou s KĽDR porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady, za prijatie ktorých hlasovalo aj Rusko. (ČTK)

Európska únia poskytla Ukrajine diaľkovo ovládaný odmínovací systém. Odovzdal ho šéf diplomacie EÚ Borrell.

Systém MV-10 deaktivuje protipechotné a protitankové míny, ako aj inú nevybuchnutú muníciu a je osobitne vhodný na odmínovanie veľkých plôch. MV-10 dokáže odmínovať až 4-tisíc metrov štvorcových za hodinu, vrátane plôch, ktoré sú umiestnené na strmých svahoch.

Vďaka diaľkovému ovládaniu je ovládanie odmínovacieho systému bezpečné. Podpora EÚ pri odmínovaní zahŕňa aj špeciálny výcvikový kurz pre ukrajinský personál pracujúci s MV-10. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský parlament v prvom čítaní schválil návrh zákona o mobilizácii. Veková hranica pre brancov sa zníži na 25.

Návrh podporilo 243 zo 450 poslancov. Jeden z nich v aplikácii Telegram pripomenul, že bude nasledovať druhé čítanie a návrh zákona bude ešte doplnený.

Ukrajinská vláda predložila 30. januára do parlamentu návrh zákona o sprísnení pravidiel mobilizácie, aby armáda mala dostatočnú bojovú silu proti ruskej invázii.

Návrh parlament vrátil vláde začiatkom januára po tom, čo prvotný návrh vyvolal verejné pobúrenie. Poslanci a analytici vtedy uviedli, že niektoré navrhované ustanovenia porušujú ústavu a predstavujú riziko korupcie.

Navrhované zmeny sa považujú za nevyhnutné, pretože Ukrajina potrebuje posilniť armádu po dvoch rokoch trvajúcej vojne s Ruskom. Kľúčovým ustanovením v návrhu zákona je zníženie vekovej hranice pre mobilizovaných z 27 na 25 rokov. (TASR)

Na päť sa zvýšil počet obetí ruských útokov na Ukrajinu, ktoré ráno poškodili obytné budovy a energetickú infraštruktúru.

Zranenia utrpelo viac ako 30 ľudí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým informoval o troch obetiach - dvoch v Kyjeve a jednej v Mykolajive na juhu krajiny. Počet mŕtvych v ukrajinskej metropole sa zvýšil na štyri, oznámil primátor mesta Vitalij Kličko. Zomreli na juhozápade Kyjeva, keď úlomky rakety zasiahli 18-poschodovú budovu.

Kyjevské úrady hlásili po najnovšom ruskom údere najmenej 35 zranených a hasiči zasahovali pri niekoľkých požiaroch. Útok poškodil aj niekoľko elektrických vedení, čo viedlo v niektorých častiach mesta k výpadkom elektriny.

Ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že obnovila dodávku elektriny pre takmer 30.000 domácností s využitím rezervných kapacít a pracuje na opravách elektrických vedení.

Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell a poľský námestník ministra pre vedu Andrzej Szeptycki, ktorí sú v Kyjeve na rokovaniach, sa museli počas útokov ukryť v protileteckom kryte.

Ruské údery v Mykolajive poškodili dva plynovody, informovala ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz. Gubernátor západoukrajinskej Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj hlásil, že útok zasiahol priemyselnú budovu v meste Drohobyč. (TASR)

Rozhovory medzi Nemeckom a Ukrajinou o bezpečnostnej spolupráci napredujú, uviedol Andrij Jermak.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta telefonicky hovoril s poradcom nemeckého spolkového kancelára pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Jensom Plötnerom. Kyjev a Berlín by mali ešte vo februári podpísať príslušné dokumenty.

Ukrajina od 24. februára 2022 čelí ruskej invázii a preto sa usiluje získať v zahraničí partnerov s cieľom posilniť svoju bezpečnosť. Prioritou je vstup do NATO, to však bude možné až po skončení vojny.

NATO na júlovom summite v litovskom Vilniuse rozhodlo, aby členské krajiny s Ukrajinou uzatvárali bilaterálne dohody o bezpečnosti - až kým Kyjev nebude pripravený na vstup do Aliancie. Ukrajina už takúto dohodu uzavrela so Spojeným kráľovstvom. (TASR)

Ruská Rada federácie schválila zákon o zhabaní majetku za diskreditáciu armády. 

Očakáva sa tak, že zákon čoskoro podpíše aj prezident Putin.

Zákon schválila rovnako rýchlo minulý týždeň aj dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma.

Predseda dumy Viačeslav Volodin uviedol, že nový zákon prinesie silnejšie tresty pre "zradcov, ktorí špinia" Rusko a jeho vojakov.

Nový zákon by sa mal vzťahovať na osoby odsúdené za verejné podnecovanie "extrémistických aktivít", ako aj za vyzývanie na konanie namierené proti bezpečnosti štátu alebo za "diskreditáciu" ozbrojených síl.

Schválený zákon však nepočíta s konfiškáciou nehnuteľností, ako to bolo počas existencie Sovietskeho zväzu, keď bolo možné zhabanie bytov.

Diskreditácia ruskej armády sa stala trestným činom už krátko po tom, čo ruské sily vo februári 2022 v rámci takzvanej špeciálnej vojenskej operácie vpadli na Ukrajinu. Zákon o diskreditácii ruskej armády zahŕňa napríklad aj "obhajovanie terorizmu" a "šírenie nepravdivých informácií" o ruskej armáde.

Ruské úrady ho podľa AP používajú na umlčanie kritikov Kremľa a prezidenta Vladimira Putina. Ruské súdy udelili pre jeho porušenie dlhé väzenské tresty viacerým aktivistom, blogerom i obyčajným Rusom.

Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell a poľský politik Andrzej Szeptycki ruské útoky prečkali v bunkri.

"Ráno som začal v kryte, lebo celým Kyjevom zneli poplašné sirény. Toto je každodenná realita statočných Ukrajincov, odkedy Rusko spustilo protiprávnu útočnú vojnu," uviedol na platforme X Borrell.

Poľský námestník ministra pre vedu Szeptycki má v Kyjeve plánovanú prednášku o poľsko-ukrajinskej vedeckej spolupráci. Fotografia na sociálnej sieti X ho zachytáva s členmi delegácie v kryte jedného z kyjevských hotelov.

"Máme na dnešok plánované ďalšie stretnutia, ale z bezpečnostných dôvodov neuvediem podrobnosti," povedal agentúre PAP Szeptycki. "Pre poplach sme museli urobiť zmeny v programe," informoval.

"Toto je len jeden z mnohých následkov zločineckej vojny, ktorú proti Ukrajine vedie (ruský prezident Vladimir) Putin," dodal poľský námestník. (TASR)

Bern dúfa, že Čína pomôže pri mierových rokovaniach o Ukrajine, povedal šéf švajčiarskej diplomacie Ignazio Cassis.

Švajčiarsko v januári na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského súhlasilo, že na jeho území sa uskutoční mierový summit o Ukrajine. Jeho dátum ani miesto zatiaľ neoznámili.

Kyjev pozval na plánovaný mierový summit svetových lídrov vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Peking zatiaľ jeho účasť nepotvrdil.

"Mám záujem o pomoc z Číny, pretože Čína má s Ruskom skvelé vzťahy," povedal Cassis na tlačovej konferencii v Pekingu.

Čínu navštívil pri príležitosti tretieho kola strategického dialógu ministrov zahraničných vecí oboch krajín. Švajčiarsko a Čína podpísali v januári spoločné vyhlásenie o prehĺbení partnerstva.

Peking udržuje s Moskvou úzke vzťahy a dosiaľ neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala takmer pred dvoma rokmi. Čína však tvrdí, že je potrebné rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých krajín a ponúkla pomoc pri sprostredkovaní konfliktu.

"Budeme naďalej vlastným spôsobom podporovať mierové rozhovory a presadzovať politické riešenie krízy," uviedlo v stredu čínske ministerstvo zahraničných vecí. (TASR)

Švédsko ukončilo vyšetrovanie výbuchov na plynovode Nord Stream. Na prípad sa nevzťahuje švédska jurisdikcia. (TASR)

Stíhačky Poľska a NATO ráno vzlietli, aby zaistili poľský vzdušný priestor kvôli intenzívnym ruským útokom na Ukrajinu.

Operačné velenie poľských ozbrojených síl uviedlo, že v súvislosti s raketovými útokmi na území Ukrajiny sa zvýšila aktivita letectva Ruska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruská raketa mierila k hraniciam Poľska, vzlietli aj stíhačky NATO Čítajte 

"Boli aktivované všetky nevyhnutné procedúry na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru a DORSZ situáciu monitoruje," uviedla operačné velenie.

Verejnosť upozornilo aj na vyšší hluk spôsobený štartom lietadiel najmä v juhovýchodných častiach Poľska.

Ukrajinské vzdušné sily na sociálnej sieti Telegram v stredu uviedli, že jedna z rakiet smeruje k hraniciam Poľska. Keď bola asi 20 kilometrov od hraníc, otočila sa o 180 stupňov, napísal server RBK-Ukrajina. (TASR)

V politike Ruska voči Ukrajine sa nič nezmenilo, tvrdí koordinátor poľských bezpečnostných služieb.

Ukázal to podľa Tomasza Siemoniaka nový útok.

Rusko podniklo v stredu ráno masívny vzdušný útok na Ukrajinu a použilo riadené strely vypálené z lietadiel. Letecký poplach bol vyhlásený po celej krajine. Jedna zo striel smerovala aj k Poľsku.

Šéf Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Maxym Kozyckyj neskôr v stredu dopoludnia oznámil, že ruská strela po zmene smeru letela ku Ľvovu. Mesto leží len 65 kilometrov od hranice s Poľskom. Siemoniak pre poľský rozhlas povedal, že tento útok na Ukrajinu ukázal, že v ruskej politike sa nič nezmenilo.

"Ak si niekto myslel, že príde určité zmiernenie..., nič také sa nedeje. Vojna pokračuje a nič sa nemení," uviedol. Podľa neho je potrebná celosvetová podpora, ktorá pomôže ukončiť túto vojnu.

"Malo by to byť pre Západ ponaučenie: pomáhajme Ukrajine, hlasujte v USA za pomoc Ukrajine, pretože koniec tejto vojny nie je na dohľad. Pomáhať Ukrajine je v záujme slobodného sveta a Rusko nám to brutálne pripomína," vyhlásil.

Pripomenul, že Operačné veliteľstvo poľských ozbrojených síl (DORSZ) už informovalo verejnosť, že proti týmito nebezpečenstvám robí príslušné opatrenia.

"Možno použiť slovo ´obvyklé´, pretože je to ďalšia situácia tohto druhu, keď je na obranu poľského vzdušného priestoru aktivovaný poľský systém protivzdušnej obrany... a aj spojenecké systémy," vysvetlil Siemoniak. (TASR)

Ruská armáda prišla za 24 hodín o ďalších 890 vojakov, celkovo o zhruba 391 470, oznámilo ukrajinské velenie.

Okupanti stratili aj 22 bojových obrnených vozidiel, 20 delostreleckých systémov, jeden raketový systém, raketu a štyri drony. (SME)

Rusko podniklo ďalší rozsiahly vzdušný úder na Ukrajinu, explózie hlásia viaceré mestá vrátane Kyjeva.

Útokom čelili aj Charkov a Mykolajiv. Zatiaľ nie je jasné, koľko striel alebo útočiacich dronov sa ukrajinskej armáde podarilo zlikvidovať.

Prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o troch obetiach.

Niektoré časti Kyjeva sú bez elektriny po tom, ako zostrelená ruská raketa poškodila elektrické vedenie, uviedol podľa agentúry Reuters starosta Vitalij Kličko a informoval zatiaľ o deviatich zranených.

Podľa záberov na sociálnych sieťach bola zasiahnutá obytná budova.

Sirény upozorňujúce na hrozbu vzdušného útoku sa rozozneli Ukrajinou skoro ráno po tom, čo v ruskej Murmanskej oblasti vzlietli lietadlá Tu-95.

Ukrajinské letectvo varovalo pred hrozbou striel z týchto strojov, uviedol server RBK-Ukrajina. O niečo neskôr začali prichádzať správy o aktivite ukrajinskej protivzdušnej obrany a explóziách na východe i juhu Ukrajiny.

V Charkovskej oblasti médiá informovali o výbuchoch, v Mykolajive podľa nich útočili ruské drony Šahíd. Neskôr sa však explózie ozvali aj v Kyjevskej a Čerkaskej oblasti, píše RBK-Ukrajina.

V Kyjeve sa explózie ozývali v dvoch vlnách, druhýkrát okolo 07:40 miestneho času (06:40 SEČ). Šéf Ľvovskej oblasti na západe krajiny následne informoval o explóziách v meste Drohobyč.

V Mykolajive zomrel muž a sú viacerí zranení a poškodených 20 obytných budov , vodovodné a plynárenské siete, uviedol podľa serveru Ukrajinska pravda miestny starosta Oleksandr Senkevyč. (ČTK, Kyiv Independent, TASR)

Ruské sily dobyli obec Vesele severozápadne od Bachmutu, potvrdili geolokalizačné zábery.

Ruské úrady tvrdili, že Vesele zabrali 18. januára, teraz tieto údaje potvrdil aj Inštitút pre štúdium vojny

Čo sa týka bojov v Avdijivke pri Donecku, ukrajinské sily nedávno znovu získali obmedzené taktické pozície v obytnej štvrti v južnej časti mesta. Okupanti postupovali v severnej časti mesta.

Mechanizované jednotky zaznamenali zisky pri Novomichalijivke juhozápadne od Donecka.

Rusko čiastočne platí Iránu za drony aj zlatom, zistili hackeri zo skupiny Prana Network.

Hackerom sa to podarilo vďaka tomu, že prenikli na e-mailové servery iránskej spoločnosti IRGC Sahara Thunder, ktoré obsahovali množstvo informácií o výrobe útočných bezpilotných lietadiel.

Túto spoločnosť používajú iránske Revolučné gardy ako kryciu firmu uľahčujúcu nelegálny predaj zbraní z Iránu do Ruska.

Podľa uniknutých údajov počiatočná cena dronov Šáhid stanovená Teheránom bola 23 miliónov rubľov za kus. Počas ďalších rokovaní však došlo k dohode o úprave cien, a to na 12 miliónov rubľov za kus pri objednávke aspoň 6-tisíc kusov alebo 18 miliónov rubľov pri objednávke najmenej 2-tisíc kusov.

Podľa ďalších zverejnených dokumentov Rusko aspoň čiastočne uskutočňuje svoje finančné transakcie a platby s Iránom v zlate.

Hackeri tiež zverejnili informácie o rokovaniach medzi iránskou a ruskou stranou o umiestnení továrne na výrobu dronov v ruskej špeciálnej ekonomickej zóne Jelabuga, asi 970 kilometrov východne od Moskvy. (SITA)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil vláde vytvoriť nový druh vojsk: sily bezpilotných systémov.

Prezident podpísal výnos, ktorým ukladá vláde a generálnemu štábu ozbrojených síl rozpracovať otázku vytvorenia dronových síl ako samostatnej štruktúry v rámci armády a výsledky predložiť na posúdenie Rade národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

Oznámil to vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore, informovala agentúra DPA.

Tieto nové dronové sily „nie sú záležitosťou budúcnosti, ale skôr niečím, čo by malo v blízkej budúcnosti viesť k veľmi konkrétnemu výsledku“, konštatoval Zelenskyj.

Drony sa podľa neho osvedčili v boji na zemi, vo vzduchu aj na mori. „Vďaka dronom Ukrajina skutočne zmenila bezpečnostnú situáciu v Čiernom mori,“ povedal Zelenskyj.

Použitím takzvaných námorných dronov, teda diaľkovo riadených člnov vezúcich nálože, bola ruská Čiernomorská flotila vytlačená tak od južného pobrežia Ukrajiny, ako aj z oblasti okolo Krymského polostrova. Drony boli tiež často používané v bojoch pozdĺž frontov, aby spôsobili ruskej armáde ťažké straty.

„Zoznam úloh je teraz jasný: Špeciálne štábne jednotky pre prácu s bezpilotnými lietadlami, špeciálne jednotky, efektívny výcvik, systematizácia skúseností, neustále škálovanie výroby a združovanie najlepších nápadov a najlepších odborníkov v tejto oblasti,“ načrtol Zelenskyj ďalšie kroky.

Ukrajinská armáda sa v pozemnej vojne od začiatku spolieha pri prieskume aj útokoch na konkrétne ciele na malé drony, ktorých výroba je lacná. Rusko pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru spočiatku vsadilo na takzvané kamikadze drony vyrobené v Iráne, ale teraz tiež prešlo na menšie stroje. (TASR)

Joe Biden vyhlásil, že ak Kongres neschváli návrh zákona, na ktorý je naviazaná pomoc Ukrajine, pomôže tak Rusku.

Zároveň obvinil exprezidenta Donalda Trumpa, že sa snaží z bezpečnostných záležitostí krajiny získať politické body. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Bidenova vláda sa v americkom Kongrese snaží o schválenie návrhu zákona v hodnote 118 miliárd dolárov, na ktorý je naviazaná pomoc USA pre Ukrajinu. Republikáni ho však blokujú a výmenou za podporu návrhu zákona žiadajú posilnenie ochrany hraníc.

Vyhliadky na schválenie návrhu zákona sú zatiaľ nejasné - demokrati majú v Senáte tesnú väčšinu, nie však v Snemovni reprezentantov, v ktorej majú prevahu republikáni, pripomína AFP.

"Teraz nemôžeme odísť. (Ruský prezident Vladimir) Putin sa na to spolieha. Podporiť tento návrh zákona znamená postaviť sa Putinovi. Nesúhlas s týmto návrhom mu nahráva do karát," uviedol Biden.

Biden s požiadavkou republikánov na posilnenie hraníc súhlasil a uviedol, že návrh zákona obsahuje "najprísnejší súbor reforiem na zabezpečenie hraníc v dejinách". Republikáni ho však napriek tomu odmietli.

"Prečo? Z jednoduchého dôvodu: Donald Trump. Pretože Trump si myslí, že mu to politicky ublíži. Pretože... aj keď to pomôže jeho krajine, nesúhlasí. Radšej spraví z tejto otázky zbraň, než by ju skutočne riešil," dodal Biden s tým, že Trump podľa neho "oslovoval republikánov v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, vyhrážal sa im a snažil sa ich zastrašiť".

Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti napísal: "Nebuďte HLÚPI!!! Potrebujeme samostatný zákon o ochrane hraníc a prisťahovalectve. Nemal by byť žiadnym spôsobom, v žiadnej forme ani podobe viazaný na zahraničnú pomoc!"

Dohoda je pre Biely dom najlepšou možnosťou, ako poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc v čase prebiehajúcej ruskej invázie, vysvetľuje AP. Pokračujúca podpora pre Kyjev je jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky Bidenovej administratívy. Kongres USA by schválením zákona uvoľnil aj finančné prostriedky pre Izrael, ktorý od októbra bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. (TASR)