Ukrajina Rusko Online: Situácia v Avdijivke je na niektorých miestach kritická, prepukli prvé pouličné boje

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil vláde vytvoriť nový druh vojsk: sily bezpilotných systémov.

Prezident podpísal výnos, ktorým ukladá vláde a generálnemu štábu ozbrojených síl rozpracovať otázku vytvorenia dronových síl ako samostatnej štruktúry v rámci armády a výsledky predložiť na posúdenie Rade národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

Oznámil to vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore, informovala agentúra DPA.

Tieto nové dronové sily „nie sú záležitosťou budúcnosti, ale skôr niečím, čo by malo v blízkej budúcnosti viesť k veľmi konkrétnemu výsledku“, konštatoval Zelenskyj.

Drony sa podľa neho osvedčili v boji na zemi, vo vzduchu aj na mori. „Vďaka dronom Ukrajina skutočne zmenila bezpečnostnú situáciu v Čiernom mori,“ povedal Zelenskyj.

Použitím takzvaných námorných dronov, teda diaľkovo riadených člnov vezúcich nálože, bola ruská Čiernomorská flotila vytlačená tak od južného pobrežia Ukrajiny, ako aj z oblasti okolo Krymského polostrova. Drony boli tiež často používané v bojoch pozdĺž frontov, aby spôsobili ruskej armáde ťažké straty.

„Zoznam úloh je teraz jasný: Špeciálne štábne jednotky pre prácu s bezpilotnými lietadlami, špeciálne jednotky, efektívny výcvik, systematizácia skúseností, neustále škálovanie výroby a združovanie najlepších nápadov a najlepších odborníkov v tejto oblasti,“ načrtol Zelenskyj ďalšie kroky.

Ukrajinská armáda sa v pozemnej vojne od začiatku spolieha pri prieskume aj útokoch na konkrétne ciele na malé drony, ktorých výroba je lacná. Rusko pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru spočiatku vsadilo na takzvané kamikadze drony vyrobené v Iráne, ale teraz tiež prešlo na menšie stroje. (TASR)

Joe Biden vyhlásil, že ak Kongres neschváli návrh zákona, na ktorý je naviazaná pomoc Ukrajine, pomôže tak Rusku.

Zároveň obvinil exprezidenta Donalda Trumpa, že sa snaží z bezpečnostných záležitostí krajiny získať politické body. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Bidenova vláda sa v americkom Kongrese snaží o schválenie návrhu zákona v hodnote 118 miliárd dolárov, na ktorý je naviazaná pomoc USA pre Ukrajinu. Republikáni ho však blokujú a výmenou za podporu návrhu zákona žiadajú posilnenie ochrany hraníc.

Vyhliadky na schválenie návrhu zákona sú zatiaľ nejasné - demokrati majú v Senáte tesnú väčšinu, nie však v Snemovni reprezentantov, v ktorej majú prevahu republikáni, pripomína AFP.

"Teraz nemôžeme odísť. (Ruský prezident Vladimir) Putin sa na to spolieha. Podporiť tento návrh zákona znamená postaviť sa Putinovi. Nesúhlas s týmto návrhom mu nahráva do karát," uviedol Biden.

Biden s požiadavkou republikánov na posilnenie hraníc súhlasil a uviedol, že návrh zákona obsahuje "najprísnejší súbor reforiem na zabezpečenie hraníc v dejinách". Republikáni ho však napriek tomu odmietli.

"Prečo? Z jednoduchého dôvodu: Donald Trump. Pretože Trump si myslí, že mu to politicky ublíži. Pretože... aj keď to pomôže jeho krajine, nesúhlasí. Radšej spraví z tejto otázky zbraň, než by ju skutočne riešil," dodal Biden s tým, že Trump podľa neho "oslovoval republikánov v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, vyhrážal sa im a snažil sa ich zastrašiť".

Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti napísal: "Nebuďte HLÚPI!!! Potrebujeme samostatný zákon o ochrane hraníc a prisťahovalectve. Nemal by byť žiadnym spôsobom, v žiadnej forme ani podobe viazaný na zahraničnú pomoc!"

Dohoda je pre Biely dom najlepšou možnosťou, ako poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc v čase prebiehajúcej ruskej invázie, vysvetľuje AP. Pokračujúca podpora pre Kyjev je jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky Bidenovej administratívy. Kongres USA by schválením zákona uvoľnil aj finančné prostriedky pre Izrael, ktorý od októbra bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. (TASR)

Turecké zbrojárska spoločnosť Baykar začala neďaleko ukrajinského hlavného mesta Kyjev s výstavbou závodu na výrobu vojenských bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2 alebo TB3.

Zamestnávať bude približne 500 ľudí, s odvolaním sa na šéfa spoločnosti o tom informovala agentúra Reuters.

Drony Bayraktar tureckej výroby si získali svetovú pozornosť po ich použití ukrajinskou armádou na zničenie ruských obrnených vozidiel a delostreleckých systémov.

Firma Baykar už predtým oznámila, že podpísala dohody na vývoz jej dronov TB2 s vyše 30 krajinami. Podľa Štokholmského inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) je medzi nimi aj Ukrajina, Etiópia, Líbya a Azerbajdžan.

Šéf spoločnosti Haluk Bayraktar uviedol, že výstavba továrne na Ukrajine potrvá približne 12 mesiacov a potom sa budú venovať strojovému vybaveniu a organizačnej štruktúre.

Podotkol, že továreň bude schopná vyprodukovať približne 120 dronov každý rok, zatiaľ však podľa neho nie je jasné, či sa výroba zameria na model TB2 alebo TB3.

Na otázku, či vojna na Ukrajine a súvisiace bezpečnostné riziká predstavujú prekážku pre výstavbu, Bayraktar odpovedal, že plány plne pokračujú a "nič" ich nemôže zastaviť.

Spoločnosť tiež podľa neho chce počas nasledujúcich dvoch rokov spustiť výrobu dronov aj v Saudskej Arábii, s ktorou sa ešte vlani dohodli na predaji dronov Bayraktar Akinci. Podľa spoločnosti Baykar išlo o najväčší zbrojársky kontrakt v histórií Turecka. (TASR)

Lotyšsko ponechá v dohľadnej budúcnosti z preventívnych bezpečnostných dôvodov zatvorený jeden zo svojich dvoch hraničných priechodov s Bieloruskom.

Oznámilo to tamojšie ministerstvo vnútra, píše TASR podľa agentúry DPA.

Ide o hraničný priechod Silene, ktorý Lotyšsko zatvorilo v septembri v rámci série opatrení prijatých za účelom posilnenia bezpečnosti a ochrany hraníc s Bieloruskom.

Viaceré z týchto opatrení - vrátane mobilizácie ďalších ozbrojených síl a pomoci zo strany armády a polície - v sobotu prestanú platiť, nakoľko počet pokusov o nelegálne prekročenie týchto hraníc je v súčasnosti podľa lotyšského rezortu vnútra veľmi nízky.

Lotyšsko, Poľsko aj Litva dlhodobo obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z vytvárania migračnej krízy cieleným privádzaním migrantov k ich hraniciam. Situácia ešte viac eskalovala začiatkom vlaňajšieho leta, keď sa z Ruska do Bieloruska presunuli žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. K presunu došlo na základe dohody, ktorú po júnovom neúspešnom pokuse vagnerovcov o zosadenie vrchného velenia ruskej armády dosiahol Kremeľ s Lukašenkom.

Susedná Litva následne 18. augusta dočasne uzatvorila dva zo svojich šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom. Zdôvodnila to práve prítomnosťou vagnerovcov na bieloruskom území. Momentálne uvažuje aj o zatvorení ďalších dvoch, konkrétne priechodov Lavoriškes a Raigardas. Ich zatvorenie pre bežnú dopravu tovarov a osôb navrhol v utorok miestny výbor národnej bezpečnosti so zámerom obmedziť tak dovoz a vývoz sankcionovaného tovaru a pašovanie. (TASR)

Americký moderátor Tucker Carlson pricestoval do Moskvy, aby urobil rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Sme tu, aby sme urobili rozhovor s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Urobíme to už čoskoro," povedal Carlson vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X.

Vo vyše štvorminútovom videu bývalý novinár spravodajskej televízie Fox News, z ktorej ho prepustili vlani v apríli, vysvetľuje, prečo sa rozhodol urobiť rozhovor s ruským prezidentom. Uviedol, že úlohou novinárov je informovať verejnosť. Rozhovory západných novinárov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským označil za "podliezanie" a "vládnu propagandu". Kritizoval médiá za to, že s Putinom rozhovory nerobia. Západné publikum "nikdy nepočulo jeho hlas", čo novinár označil za nesprávne.

Rozhovor s Putinom bude voľne dostupný na Carlsonovej webovej stránke. Ďalej vyhlásil, že vlastník sociálnej siete X Elon Musk súhlasil s tým, že na sieti nebude "blokovať" alebo "potláčať" rozhovor s prezidentom Putinom. Zároveň obvinil administratívu amerického prezidenta Bidena z toho, že "nezákonne sledovala textové správy jeho tímu", aby prekazila plánovaný rozhovor s ruským prezidentom. Dodal, že západné vlády určite urobia všetko pre to, aby video cenzurovali.

Carlson ako moderátor Fox News dosiahol rekordnú sledovanosť. Agentúra AFP uvádza, že šíril množstvo konšpiračných teórií, napríklad o podvodoch počas prezidentských volieb v USA v roku 2020. Po odchode z Fox News začal Carlson vysielať svoju reláciu na sieti X, kde jeho videá dosahujú obrovskú sledovanosť. Spoločnosť Fox News vedie právny boj o zastavenie relácie, pretože údajne porušuje podmienky jeho zmluvy. (TASR)

Ukrajina sa snaží vyvolať konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom, vyhlásil gruzínsky premiér Irakli Kobachidze.

Podľa agentúry Reuters tým gruzínsky premiér reagoval na oznámenie gruzínskej tajnej služby o zadržaní tajnej zásielky výbušnín smerujúcej do ruského mesta Voronež a ukrytej v náklade autobatérií, ktorý sa prepravoval po súši z Ukrajiny cez Rumunsko, Bulharsko a Turecko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko za zbrane sprístupnilo Severnej Kórei medzinárodne bankové transakcie Čítajte 

Reuters dodal, že tento incident pripomína okolnosti výbuchu na Krymskom moste z októbri 2022, ktorý podľa Moskvy spáchal Kyjev s použitím výbušnín prevážaných kamiónom vyslaným z Ukrajiny na dlhú trasu cez tretie štáty.

Kobachidze označil incident za vážny a alarmujúci, ktorým sa údajne opäť potvrdzuje, čo "vysokí ukrajinskí vládni predstavitelia otvorene povedali, že chceli a pravdepodobne stále chcú v našej krajine druhý front. Fakty, ktoré nám odhalila ŠtB, sú ďalším potvrdením toho všetkého".

Ukrajinské veľvyslanectvo uviedlo, že preveruje obvinenia gruzínskej tajnej služby "týkajúce sa zapojenia ukrajinských občanov do nezákonných aktivít", a vyzvalo Tbilisi, aby incident nepolitizovalo.

Úrad Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v juhoukrajinskej Odeskej oblasti uviedol, že o tomto incidente nemá informácie a že sa o ňom dozvedel až z médií.

Rozhlasová stanica RFE/RL v súvislosti s prevozom výbušniny poukázala na fakt, že gruzínske spravodajské služby nateraz nevysvetlili, ako sa stalo, že výbušniny unikli tajným službám troch krajín: Rumunska, Bulharska a Turecka, ale nie tej gruzínskej. (TASR)

Sudca ochránil proruského dôchodcu, ale trvá na tom, že ak by vo výrokoch pritvrdil, mohlo by ísť aj o trestné činy. (SME)

Rusko odblokovalo aktíva Severnej Kórey v jednej z bánk a pomohlo jej tak dostať sa do medzinárodného bankového systému. (TASR)

Rus Andrej Medvedev, ktorý údajne zbehol od wagnerovcov, dostal povolenie na pobyt v Nórsku, ale nie trvalý azyl.

Medvedevov právnik Brynjulf Risnes uviedol, že Medvedevovi udelili dočasný pobyt "vzhľadom na bezpečnostné riziko spojené s jeho návratom do Ruska", avšak trvalý pobyt ani občianstvo mu nepridelili.

O azyl požiadal Medvedev v januári 2023 po tom, čo zbehol z Vagnerovej skupiny a utiekol do Nórska. Nelegálne prekročil hranicu s Ruskom a uviedol, že sa obáva o svoj život v prípade, ak ho pošlú späť.

Medvedev tvrdí, že súhlasil, že od júla do novembra 2022 bude členom žoldnierskej skupiny wagnerovci.

Odišiel však po tom, čo mu bola bez jeho súhlasu predĺžená zmluva. Ruskej organizácii zameranej na boj proti korupcii a mučeniu Gulagu.net údajne povedal, že je pripravený prezradiť všetky informácie o Wagnerovej skupine a jej zakladateľovi Jevgenijovi Prigožinovi.

Uviedol, že je ochotný svedčiť o vojnových zločinoch, ktorých bol svedkom, avšak svoj podiel na nich poprel.

V apríli 2023 strávil Medvedev 14 dní v nórskom väzení za výtržníctvo a prechovávanie zbrane na verejnosti. (TASR)

Na nemeckého novinára ktorý urobil reportáž z Mariupoľa, sa Ukrajinci hnevajú neprávom, píše Petra Procházková. (SME)

Kremeľ sa na Západe pokúša normalizovať myšlienku rozdelenia Ukrajiny, uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny.

Tí poukázali na to, že ruský vodca Vladimir Putin a ďalší tamojší vysokí predstavitelia navrhli, aby Rusko a európske mocnosti súhlasili s predefinovaním Ukrajiny v rámci hraníc Ľvivskej oblasti na západe krajiny.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok tvrdil, že európske plány na vybudovanie železnice zo Španielska do mesta Ľviv sú dôkazom, že ho Západ uznal za nové hlavné mesto Ukrajiny.

„Medvedevovo vyhlásenie podporuje ruskú informačnú operáciu, ktorá falošne zobrazuje Ukrajinu ako umelo vybudovaný štát, pravdepodobne v snahe znížiť západnú vojenskú podporu Ukrajine a normalizovať západné diskusie, ktoré nútia Ukrajinu, aby postúpila veľkú časť svojho územia a obyvateľstva Rusku ako legitímny spôsob ukončenia vojny,“ uviedol ISW, ktorý podotkol, že Putin a mnohí ruskí ultranacionalisti naďalej chcú úplnú kapituláciu Ukrajiny.

Ukrajina podľa britskej rozviedky „takmer určite“ potopila ruskú vojnovú loď Ivanovec.

Ruské námorníctvo si však udržiava schopnosť útokov na veľké vzdialenosti.

Viaceré ukrajinské bezpilotné lietadlá použili na zasiahnutie plavidla „húfnicovú taktiku“, čo malo za následok „veľkú explóziu“, uviedlo v utorok britské ministerstvo obrany.

„Najnovší ukrajinský úspech poukazuje na pokračujúcu zraniteľnosť ruských vojnových lodí operujúcich v Čiernom mori. S vysokou pravdepodobnosťou to bude mať vplyv na prvky velenia a kontroly Čiernomorskej flotily, čo ich pravdepodobne prinúti prehodnotiť svoju manévrovateľnosť v blízkosti západného Krymu,“ tvrdia Briti.

Ruské námorníctvo je však naďalej schopné uskutočňovať útoky na veľké vzdialenosti, hliadky a podporu aj bez korvety Ivanovec, dodalo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.

Hodnota korvety Ivanovec je podľa obranného spravodajstva Ukrajiny približne 60 až 70 miliónov dolárov.

Moskovský súd vydal príkaz na zatknutie spisovateľa Borisa Akunina za údajné šírenie dezinformácií o ruskej armáde.

Akunin, vlastným menom Grigorij Čchartišvili, bol obvinený ešte koncom minulého roka pre jeho výroky o podpore Ukrajiny počas telefonického rozhovoru s prokremeľskými prankstermi Vovanom a Lexusom, ktorí sa vydávali za ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Akunin (67) žije od roku 2014 v Londýne. Na základe zatykača moskovského súdu bude v prípade vydania z Anglicka alebo vstupu do Ruska okamžite na dva mesiace umiestnený do väzby.

Čchartišvili je známy tisícom fanúšikom vďaka detektívnym románom napísaným pod pseudonymom Boris Akunin. Je dlhoročným kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina a opakovane odsúdil aj ruskú inváziu na Ukrajinu.

V januári ho Moskva zaradila do registra tzv. zahraničných agentov - termín, ktorí v Rusku používajú na označenie ľudí pokladaných za zradcov alebo nepriateľov štátu.

Krátko po tom, ako Moskva 24. februára 2022 vyslala na Ukrajinu desaťtisíce ruských vojakov, ruský parlament prijal zákony, ktoré zaviedli vysoké tresty odňatia slobody a pokuty pre tých, čo vedome šíria údajne nepravdivé informácie alebo "diskreditujú" ruské ozbrojené sily. (TASR)

Ukrajinská armáda tvrdí, že v blízkosti Krymu zničila zariadenie, ktoré ruskej armáde pomáhalo korigovať útoky dronov.

Vo vyhlásení ukrajinskej armády citovanom stanicou BBC sa spresňuje, že neďaleko Ruskom anektovaného Krymu bolo vyhodené do vzduchu zariadenie, ktoré zvyšovalo dolet iránskych prieskumných bezpilotných lietadiel Mohádžer-6 využívaných na ďalšiu korekciu útokov kamikadze dronov typu Šáhid na ciele na ukrajinskom území.

Toto zariadenie bolo podľa ukrajinskej armády nainštalované na nelegálne obsadenej ťažobnej plošine v Čiernom mori. Podľa ukrajinských médií ide o jednu z tzv. Bojkových veží.

Ukrajinská armáda svoju operáciu pri brehoch Krymu označila krycím názvom Citadela, pričom dodala, že akciu vykonali jednotky osobitného určenia "v zóne neustáleho hliadkovania ruského letectva a námorníctva".

Zasahujúca jednotka na sociálnych sieťach priblížila scenár svojej nočnej akcie: najprv sa člny 73. námorného operačného centra priblížili k ťažobnej plošine a nastražili tam výbušninu.

Následne sa bojová skupina stiahla do bezpečnej vzdialenosti a vyhodila do vzduchu nepriateľský objekt - stožiar s anténou.

Ruská armáda toto vyhlásenie ukrajinských ozbrojených síl nekomentovala.

BBC dodala, že v čase vojny nemá možnosť overovať informácie zverejnené predstaviteľmi bojujúcich strán.

Názov Bojkove veže sa pre vrtné plošiny pri severozápadnom pobreží Ruskom okupovaného Krymského polostrova vžil pre okolnosti, za akých boli za za čias prezidenta Viktora Janukovyča obstarané.

Ministerstvo energetiky, ktoré vtedy viedol súčasný poslanec ukrajinskej Najvyššej rady Jurij Bojko, bolo totiž obvinené z porušenia ukrajinských zákonov a sprenevery verejných prostriedkov v obzvlášť veľkom rozsahu. Začiatkom roku 2014 sa plošiny nachádzali na Odeskom šelfovom ložisku, neskôr ich presunuli bližšie k pobrežiu Krymu. (TASR)

Kremeľ sa rozhodol Nadeždina z volieb vylúčiť, hoci by tým podkopal tvrdenia o ich legitímnosti. (Washington Post)

Najvyššia rada Ukrajiny schválila výnos prezidenta Zelenského o predĺžení stanného práva vyhláseného na Ukrajine.

Za predĺženie stanného práva, ktoré bolo vyhlásené 24. februára 2022, hlasovalo 335 poslancov a nikto nebol proti. Stanné právo je predĺžené do 13. mája a predĺžená je aj mobilizácia.

Hlasovanie o výnose bolo v podstate len formalitou, keďže žiadna z politických síl na Ukrajine nie je za ukončenie stanného práva v čase prebiehajúcej vojny.

Predĺženie stanného práva okrem iného znamená, že prezidentské voľby na Ukrajine sa neuskutočnia v zákonom stanovenom termíne - v marci tohto roku.

Právomoci prezidenta Zelenského sa tak automaticky predĺžia, hoci jeho päťročné funkčné obdobie sa skončí v máji. Voľby sa budú môcť konať až po skončení stanného práva.

Ukrajinský parlament by sa v stredu mal v prvom čítaní zaoberať diskutovaným návrhom zákona o vojenskej registrácii a mobilizácii, ktorý by mal zefektívniť a v mnohých smeroch aj sprísniť kritériá brannej povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby krajina mala dostatočnú bojovú silu na pokračovanie v ťažení proti ruskej invázii.

Kľúčovým ustanovením v návrhu zákona je zníženie vekovej hranice pre osoby, ktoré môžu byť mobilizované do boja, z 27 na 25 rokov.

Nový návrh zákona zachováva kľúčové ustanovenia pôvodného návrhu vrátane zavedenia elektronických predvolaní na odvod a prísnych trestov pre ľudí, ktorí porušujú pravidlá mobilizácie.

Zachované zostali aj stanovenia z predchádzajúcej verzie návrhu zákona, ktoré sa vzťahujú na Ukrajincov žijúcich v zahraničí, keďže občania žiadajúci o pasy budú musieť predkladať svoje vojenské registračné doklady.

Na cestu do zahraničia budú musieť Ukrajinci vo veku 18 až 60 rokov predložiť vojenský preukaz s vyznačením vyradenia z evidencie.

Akýkoľvek pokus vyhnúť sa povolaniu do armády bude mať za následok súdne konanie a opatrenia súdu vrátane zmrazenia bankových účtov a majetku, obmedzenia cestovania a používania vozidla.

Zákon počíta s demobilizáciou po 36 mesiacoch - ide o článok zákona, ktorú vyvolal na Ukrajine veľkú diskusiu: príbuzní vojakov, ktorí v súčasnosti bojujú na fronte, totiž požadovali, aby bol stanovený jasný časový rámec ich služby. (TASR)

Možné zmeny v politickom a armádnom vedení na Ukrajine nebudú mať vplyv na vzťahy Kyjeva so západnými spojencami.

Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zvažuje "reštart" s cieľom vymeniť niekoľko vysokopostavených predstaviteľov. Čoraz intenzívnejšie sa špekuluje, že vymenený bude aj hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj.

"Nemyslím si, že akékoľvek zmeny vo vláde môžu ovplyvniť naše vzťahy s partnermi," povedal Kuleba na tlačovej konferencii po boku s portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom.

Dodal, že Zelenskyj má ústavné právo na odvolanie veliteľa armády v prípade, ak to uzná za vhodné. Akékoľvek zmeny podľa jeho slov nebudú predstavovať rozpory v ukrajinskom vojenskom úsilí.

"V rámci tímu môžeme diskutovať o taktike, ale všetci sme jednotní ohľadom nášho strategického cieľa, ktorým je porážka Ruska na Ukrajine a obnovenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. O tomto strategickom cieli sa vôbec nediskutuje," zdôraznil šéf ukrajinskej diplomacie.

Zelenskyj a Zalužnyj sa rozchádzajú v otázke vedenia takmer dva roky trvajúcej vojny na Ukrajine, konštatuje Reuters. Ruské vojská vpadli na ukrajinské územie 24. februára 2022. (TASR)

Situácia v okolí Avdijivky je čoraz náročnejšia a v niektorých oblastiach až kritická. Prepukli prvé pouličné boje.

V utorok to povedal šéf mestskej vojenskej administratívy Vitalij Barabaš, informuje spravodajský portál Kyiv Independent.

„Situácia je veľmi náročná, veľmi napätá. Mohli by sme povedať, že pred pár týždňami bola situácia náročná, ale pod kontrolou,“ vyjadril sa Barabaš.

Podľa neho to však neznamená, že všetko je stratené, ale Rusko naďalej vrhá veľké sily proti Avdijivke.

Ukrajinský generálny štáb v utorok informoval, že za uplynulý deň odrazili ukrajinské sily pri Avdijivke a pri Novobachmutivke, ktorá leží 14 kilometrov severozápadne, 29 útokov.

Americký inštitút pre štúdium vojny vo svojej správe o vojne na Ukrajine zo 4. februára uviedol, že ruské sily nedávno postúpili na východe Avdijivky a posunuli sa pozdĺž cesty H-20. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinské sily od začiatku vojny vyradili z boja približne 33 percent bojových plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily.

Uviedlo to na Telegrame oddelenie strategickej komunikácie úradu hlavného veliteľa ukrajinskej armády.

„Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny konštatoval, že naša armáda vyradila z činnosti 24 ruských lodí a jednu ponorku. Verejne dostupné informácie naznačujú, že ruská Čiernomorská flotila mala na začiatku rozsiahlej invázie celkovo 74 bojových lodí," uviedlo oddelenie strategickej komunikácie.

Podľa ukrajinskej rozviedky sa vzhľadom na ukrajinské útoky na ruské námorníctvo Moskva snaží zriadiť námornú základňu v gruzínskom meste Očamčire, ktoré leží v Rusmi okupovanom regióne Abcházsko. (SITA)

Na Ukrajine zadržali piatich bývalých i súčasných pracovníkov spravodajskej služby, ktorí podľa Kyjeva pracovali pre Rusko.

Muži mali byť členmi vplyvnej špionážnej skupiny.

Podozrivých podľa ukrajinských bezpečnostných zložiek prichytili pri odovzdávaní informácií ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB). Tieto informácie sa týkali ukrajinských vojenských základní, obranných opevnení, osobných údajov a zariadení strategickej energetickej infraštruktúry.

"Ukrajinská bezpečnostná služba neutralizovala vplyvnú sieť agentov riadenú vojenskou kontrarozviedkou FSB, ktorá operovala na Ukrajine," uviedla SBU.

Ukrajinská generálna prokuratúra vo svojom vyhlásení oznámila, že pre podozrenie z vlastizrady zadržali päť osôb. Ide o bývalých zamestnancov spravodajskej služby ukrajinského ministerstva obrany a jej zahraničnej jednotky, ako aj súčasného regionálneho agenta SBU.

"Podozriví odovzdávali spravodajské informácie o obranných silách a strategicky dôležitých energetických zariadeniach predstaviteľom špeciálnych služieb štátu agresora," uviedla generálna prokuratúra.

Skupina tiež poskytovala informácie o obranných bariérach pri čiernomorskom prístavnom meste Odesa či miestach, na ktorých sú v Charkovskej oblasti rozmiestnené raketomety. Odovzdávané informácie sa podľa prokuratúry týkali aj pohybu ukrajinských vojakov a vozidiel.

Ukrajinské úrady zverejnili aj fotografie zo zatýkania mužov, ktorým rozmazali tváre.

Ukrajinské úrady zadržali od začiatku ruskej invázie už niekoľko jednotlivcov, ktorí boli údajne ruskými špiónmi pracujúcimi v utajení alebo odovzdávali Rusku informácie strategického významu. (TASR)

Šéf diplomacie EÚ Borrell pricestoval na ohlásenú návštevu Kyjeva. Stretne sa so Zelenským aj Kulebom.

Rokovať bude o vojenskej a finančnej podpore Ukrajiny aj o jej reformnom úsilí na ceste do Európskej únie.

"Prišiel som, aby som s našimi ukrajinskými priateľmi diskutoval o neochvejnej podpore Ukrajiny zo strany EÚ - po vojenskej stránke, po finančnej stránke vďaka novému balíku dlhodobej pomoci Ukrajine a tiež o reformách na ceste do EÚ," napísal Borrell na sociálnej sieti X.

Pripomenul, že od začiatku ruskej plnohodnotnej invázie vo februári 2022 je v Kyjeve už štvrtýkrát.

Dvojmesačné dieťa prišlo o život a ďalšie tri osoby utrpeli zranenia pri ruskom útoku v Charkovskej oblasti.

Gubernátor oblasti Oleh Synehubov uviedol, že dve rakety zo systémov S-300 približne o 2.30 h miestneho času zasiahli hotel v obci Zoločiv severne od Charkova.

Polícia dodala, že ďalšie tri osoby vrátane matky obete hospitalizovali. Útok poškodili približne 30 budov vrátane kaviarní, lekární či trhoviska. Synehubov uviedol, že ruské sily ostreľovali mínometmi približne 20 sídiel v Charkovskej oblasti.

Ukrajinské sily od jesene 2022 v rámci protiofenzívy získali späť pod kontrolu rozsiahlu časť Charkovskej oblasti, píše AFP a dodáva, že tento región je odvtedy častým terčom ruského ostreľovania a leteckých útokov. Zoločiv sa nachádza približne 20 kilometrov od hraníc Ukrajiny s Ruskom.

Európsky parlament a Rada Európskej únie dosiahli predbežnú dohodu o finančnej podpore Ukrajiny v sume 50 miliárd eur.

Pomoc v objeme 50 miliárd eur, ktorá je súčasťou širšieho rozpočtu EÚ, čiže viacročného finančného rámca (VFR), tvorí 33 miliárd eur vo forme úverov a 17 miliárd eur vo forme grantov.

Významná časť pomoci bude určená na zelené investície a ďalšia časť bude vyčlenená pre malé a stredné podniky. (SITA)

Kyjev žiada od Kanady 80-tisíc vyradených rakiet CRV7. Vyzval na to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

Podľa jeho slov by CRV7 mohli použiť ukrajinské útočné vrtuľníky a pozemné odpaľovacie zariadenia na ničenie ruských tankov a delostrelectva. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Ukrajina podľa Budanova o dodávke rakiet CRV7 s Kanadou rokuje, ale stále čaká na rozhodnutie. Kanadskí predstavitelia uviedli, že požiadavku zvažujú, ale varujú, že rakety CRV7 sú už zastarané a ich používanie a preprava môžu byť nebezpečné. Budanov však odpovedal: „Nemáme žiadne obavy.“

Podľa odborníkov rakety CRV7 vzhľadom na to, že sa v nich používa tuhé palivo, môžu byť bezpečné za predpokladu, že boli správne skladované a neboli vystavené vlhkosti alebo kontaminácii. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko tvrdí, že nad Belgorodskou oblasťou na západe krajiny odrazilo dronový útok Ukrajiny.

"Dnes v noci bol zastavený pokus kyjevského režimu o podniknutie teroristického útoku na ciele na území Ruskej federácie s použitím siedmich bezpilotných lietadiel," uviedol rezort obrany na sociálnej sieti.

"Všetky ukrajinské bezpilotné lietadlá zachytila vzdušná obrana nad územím Belgorodskej oblasti," dodalo ministerstvo, pričom nešpecifikovalo presné miesto útoku. Neuviedlo ani to, či si útok nevyžiadal nejaké škody alebo zranených.

Gubernátor Belgorodskej oblasti však oznámil, že útoku dronmi čelilo mesto Gubkin. Podľa Gladkova neboli hlásené obete, no prišlo k poškodeniu štyroch domov. "Rozbili sa okná, poškodili strechy, fasády a ploty," uviedol na Telegrame.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch zvýšila počet dronových útokov na územie Ruska. Zameriava sa pri nich predovšetkým na pohraničné regióny, ale tiež na metropolu Moskva či na Petrohrad ležiaci na severozápade Ruska. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 020 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 390 580, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 35 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 365 tankov, 11 857 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 367 delostreleckých systémov.

Návrh migračnej politiky je šancou pre Bidena, ako Ukrajine poslať sľúbenú pomoc. Proti sú však aj niektorí demokrati. (SME)

Na pamiatku po ňom nazvali dron, teraz chcú námestie v Užhorode. Vojnový hrdina z Ukrajiny mal väzby aj na Prešov. (My Regióny)

Nie je jasné, či a kedy k tomu dôjde, no Zelenskyj už otvorene rozpráva o výmenách na vysokých pozíciách v krajine.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj je pritom nielen v armáde, ale aj medzi bežnými občanmi veľmi populárny. Čo by ukrajinský prezident sledoval jeho odvolaním?

Jana Maťková sa v Dobrom ráne pýtala Daniela Hoťku, redaktora zahraničnej redakcie denníka SME.

Francúzsky premiér bol na prvej návšteve Berlína vo funkcii. Spolu s nemeckým kancelárom rokovali aj o vojne na Ukrajine. (TASR)

Predstaviteľa ukrajinskej tajnej služby SBU prepustili po odhaleniach, že boli odpočúvaní investigatívni novinári.

Tlačovej agentúre AFP to povedal zdroj z tejto tajnej služby.

Prepustenie Romana Semenčenka nasledovalo po tom, čo v januári vyšlo najavo niekoľko prípadov zastrašovania ukrajinských investigatívnych novinárov a popredná organizácia na ochranu slobody tlače Reportéri bez hraníc so sídlom v Paríži vyzvala ukrajinské úrady, aby vyšetrili údajné incidenty.

Reportéri bez hraníc zaznamenali tri prípady, ktoré boli odhalené v priebehu týždňa.

V jednom prípade išlo o redakciu média Bihus.info, ktoré sa špecializuje na vyšetrovanie korupcie. Redakcia z videa, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach 16. januára, zistila, že bola dlhé mesiace terčom tajného filmovania a odpočúvania.

Druhý prípad sa týkal novinárky pôsobiacej v Odese Iryny Hrybovej, ktorá robila reportáže o vývoze obilia z tejto oblasti. V aute si našla zariadenie, ktoré sa dalo použiť na odpočúvanie jej telefonátov alebo rozhovorov s pasažiermi a na sledovanie jej pohybu.

Tretí prípad sa týkal Jurija Nikolova, investigatívneho reportéra z protikorupčného média Naši Hroši (Naše peniaze). Maskované osoby sa 14. januára pokúšali násilím dostať do jeho bytu v Kyjeve a zároveň sa mu vyhrážali, že ho donútia ísť do ukrajinskej armády a bojovať proti ruským inváznym silám.

Zdroj z ukrajinskej tajnej služby SBU v pondelok pre agentúru AFP povedal, že "šéf útvaru SBU na ochranu štátnosti Roman Semenčenko bol prepustený za sledovanie redakcie Bihus.info".

Toto rozhodnutie urobil šéf SBU a schválil ho prezident Zelenskyj, uviedol predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

SBU predtým v pondelok v oznámení napísala, že "podnikla patričné personálne rozhodnutia", ale sledovanie obhajovala, lebo "niektorí zamestnanci Bihus.info boli zákazníkmi obchodníkov s drogami".

Médium Bihus.info označilo sledovanie za "hanebné". Ešte v januári uviedlo, že niektorí jeho zamestnanci konzumovali "ilegálne drogy" počas Nového roka, po tom, čo sa online objavili spomínané nahrávky. (TASR)

Srbská vláda vyhostila ruskú občianku Jelenu Koposovovú, ktorá kritizovala ruskú inváziu na Ukrajine.

Koposovová, ktorá pracuje ako prekladateľka, musí do 30 dní opustiť Srbsko po tom, čo jej úrady zamietli žiadosť o trvalý pobyt, oznámila v pondelok Koposovová spolu s aktivistami za ľudské práva. V Srbsku žije štyri roky.

Podľa aktivistov srbské ministerstvo vnútra oznámilo Koposovovej, že predstavuje bezpečnostnú hrozbu. V marci 2022 bola signatárkou otvoreného listu odsudzujúceho inváziu Ruska na Ukrajine. Vyzvala tiež na podporu protivojnového protestu v Belehrade.

V júli 2023 na letisku v Belehrade pri vstupe do krajiny na dva dni zadržali ruského protivojnového aktivistu Piotra Nikitina. O mesiac neskôr odmietli vstup do Belehradu bývalej podpredsedníčke čiernohorskej vlády Jovane Marovičovej, ktorá údajne "ohrozovala bezpečnosť Srbska a jeho občanov". Marovičová je kritičkou srbského prezidenta Aleksandara Vučiča.

Aktivisti tvrdia, že postup voči Koposovovej je dôsledkom vplyvu bývalého riaditeľa srbskej Národnej bezpečnostnej agentúry Aleksandara Vulina, ktorý je považovaný za verného stúpenca srbského prezidenta a má dobré vzťahy s Moskvou. Spojené štáty minulý rok zaradili Vulina na svoj sankčný zoznam a obvinili ho z "destabilizačných aktivít" a podpory ruského zasahovania v regióne.

Srbský prezident Vučič sa snaží zachovať dobré vzťahy s Moskvou a zároveň sa usiluje o posilnenie vzťahov s Európskou úniou. Štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ dostalo Srbsko ešte v roku 2012. (TASR)