Proruská hekerská skupina plánuje kyberútoky na ukrajinskú vládu (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci protikorupčnej kampane zverejnil svoje príjmy za uplynulé roky.

Zelenskyj k podobnému kroku vyzval aj ďalších ukrajinských predstaviteľov. Zo zverejnených dát pritom vyplýva, že medzi rokmi 2021 a 2022 Zelenského príjmy výrazne klesli.

Príjmy Zelenského a jeho rodiny klesajú od roku 2020, vyplýva z údajov zverejnených na webe prezidentskej kancelárie.

V roku 2020 predstavovali celkové príjmy zhruba 12 miliónov hrivien (290-tisíc eur) a o rok neskôr 11 miliónov hrivien (267-tisíc eur), z ktorých podstatnú časť tvoril výnos z predaja ukrajinských štátnych dlhopisov.

V roku 2022, keď sa na Ukrajine začala ruská invázia, príjmy prezidenta jeho rodiny klesli na 3,7 milióna hrivien (90-tisíc eur). Pokles bol podľa prezidentskej kancelárie spôsobený vypovedaním niektorých nájomných zmlúv kvôli začiatku vojny.

Kyjev sa pokúša potlačiť korupciu v snahe urýchliť vstup do Európskej únie a NATO. Predstavitelia oboch blokov požadujú od Ukrajiny rozsiahle protikorupčné reformy. Podobné požiadavky majú aj Medzinárodný menový fond a západní spojenci, ktorí poskytujú Ukrajine finančnú pomoc. (ČTK)

Vojenské financovanie Ukrajiny zo strany USA je kľúčovým odstrašujúcim signálom pre Čínu, uviedol šéf NATO Stoltenberg.

Stoltenberg priletel do Spojených štátov, kde chce v Kongrese lobovať za pokračovanie pomoci pre Kyjev vo vojne s Ruskom.

Stoltenberg sa s republikánskymi a demokratickými členmi Kongresu plánuje stretnúť v utorok.

"Dôležité je, aby Ukrajina dostala pokračujúcu podporu, pretože si musíme uvedomiť, že v Pekingu to pozorne sledujú," povedal Stoltenberg v televízii Fox News.

Analytici uvádzajú, že Čína, ktorá si nárokuje samosprávny Taiwan a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie, sleduje, či kedysi silná západná podpora pre Ukrajinu nepoľavuje. Varujú, že Peking by sa v takom prípade mohol pokúsiť podniknúť vojenský zásah voči Taiwanu.

"Ak Putin na Ukrajine dosiahne čo chce, urobí to zraniteľnejšou nielen Európu, ale nás všetkých, aj Spojené štáty," zdôraznil Stoltenberg. Americká pomoc pre Ukrajinu bola podľa neho len zlomkom rozpočtu Pentagónu, napriek tomu "sme dokázali podstatne zničiť a degradovať ruskú armádu".

"A preto by sme v tom mali pokračovať," doplnil najvyšší predstaviteľ NATO s tým, že táto podpora pomáha aj americkým pracovníkom, pretože za tieto peniaze sa nakupujú zbrane vyrobené v USA.

USA už Ukrajine od začiatku ruskej invázie pred takmer dvoma rokmi poslali pomoc za miliardy dolárov. Mnohí republikánski zákonodarcovia však čoraz menej podporujú pokračovanie tejto pomoci a tvrdia, že jej chýba jasný konečný cieľ.

Prezident Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom. (TASR)

Grécke úrady nariadili pripraviť presun balíka vybavenia a zbraní pre Ukrajinu, ktoré už grécke ozbrojené sily nepoužívajú.

Žiadosť o presun zbraní na Ukrajinu bola obsiahnutá v liste amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena.

V Blinkenovom liste sa hovorí najmä to, že grécke letectvo dostane vojenské dopravné lietadlo KS-135, čím sa zvýšia operačné schopnosti gréckych stíhačiek, pričom Grécko môže predať alebo previesť na Ukrajinu vybavenie, ktoré jeho ozbrojené sily nepotrebujú.

Politické a vojenské vedenie Grécka už podľa spomenutého denníka vydalo potrebné pokyny, že zastarané systémy a vybavenie, ktoré už grécka armáda nepoužíva, budú prevezené na Ukrajinu s cieľom získať zdroje na nové výzbrojné programy.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v piatok schválila predaj stíhačiek F-35 v hodnote 8,6 miliardy dolárov do Grécka. Balík zahŕňa 40 spoločných úderných stíhačiek F-35 Lightning II najnovšej generácie a súvisiace vybavenie. (SITA)

Rusko doviezlo v minulom roku pokročilé čipy za takmer 1,6 miliardy eur, z toho väčšinu z USA a krajín Európskej únie.

Podarilo sa mu to napriek sankciám Západu, ktorých cieľom je zabrániť ruskej armáde mať prístup k technológiám, ktoré jej umožňujú pokračovať v bojoch na Ukrajine.

Podľa údajov ruskej colnej správy doviezlo Rusko za deväť mesiacov roka 2023 pokročilé čipy v celkovej hodnote 1,56 miliardy eur.

Z toho čipy za 1,1 miliardy eur boli od 20 najväčších výrobcov, teda väčšinou z USA a EÚ. Menší producenti vrátane niektorých z Európskej únie a Spojených štátov sa podľa všetkého podieľali na dodávkach za zvyšných zhruba 460 miliónov eur.

Bloomberg dodal, že na základe nezverejnených údajov ruskej colnej správy, ktoré agentúra získala, viac než polovicu z čipov a integrovaných obvodov dovezených do Ruska za deväť mesiacov roka vyrobili firmy v Európe a Spojených štátoch.

Patria k nim Intel, Advanced Micro Devices a Analog Devices, ako aj Infineon Technologies, STMicroelectronics a NXP Semiconductors.

Z údajov však nevyplýva, že spoločnosti porušili sankcie uplatňované voči Rusku a nie je z nich známe ani to, kto technológie vyviezol do Ruska, odkiaľ sa exportovali, a kde boli vyrobené.

Dotknuté firmy uviedli, že sankčné nariadenia v plnej miere dodržiavajú. Svoj biznis v Rusku zmrazili ihneď po tom, ako vypukla vojna na Ukrajine a prijali opatrenia, ktoré dodržiavanie sankcií monitorujú.

Najnovšie údaje ukazujú, že USA a EÚ majú aj po uvalení početných kôl sankcií problém zabrániť dodávkam moderných technológií do Ruska.

Moskva tak môže pokračovať vo výrobe tankov aj ďalších zbraní. Väčšina technológií na sankčnom zozname sa totiž do Ruska dostáva prostredníctvom reexportu z tretích krajín vrátane Číny, Turecka a Spojených arabských emirátov. (TASR)

Michal Kaščák priniesol do Kyjeva Pohodu a Ukrajine odovzdali aj sanitky. Keď Braňo Jobus vyšiel z krytu, uvidel zázrak. (SME)

V Nemecku rastie popularita novej proputinovskej strany, ktorá chce ukončenie vojenskej pomoci Ukrajine.

Podľa prieskumu inštitútu Insa pre Bild am Sonntag má Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) podporu približne 7 percent voličov, vďaka čomu môže pomýšľať na zvolenie do Bundestagu.

Najpopulárnejšou stranou zostávajú konzervatívci CDU/CSU s 31 percent a SPD kancelára Olafa Scholza so 14 percentami. Zelených podporuje 13 percent voličov a krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) podporuje podľa prieskumu 21 percent voličov.

Sahra Wagenknechtová, zakladateľka strany, je známa svojim dôsledným proruským postojom, na ktorom nič nezmenila ani totálna ruská invázia na Ukrajinu. Napriek tomu popiera, že sympatizuje s Kremľom a že jej strana je proputinovská.

Na sobotňajšom zjazde svojej strany však opäť vyzvala nemeckú vládu, aby rokovala s Ruskom s cieľom zastaviť vojnu na Ukrajine. Zdôraznila, že síce odsudzuje vojnu na Ukrajine, ale na spolupráci s Ruskom nevidí nič zlé.

Tiež presadzuje ukončenie dodávok zbraní Ukrajine, okamžité mierové rozhovory s Vladimirom Putinom a obnovenie dovozu lacnej energie z Ruska. (SITA)

Proruská hekerská skupina tvrdí, že pripravuje kyberútoky na ukrajinskú vládu s pomocou ďalších hekerských skupín.

Kyberútoky spôsobujú ukrajinským predstaviteľom starosti už od začiatku vojny vyvolanej Ruskom, preto Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny vytvorila IT koalíciu 12 štátov.

Proruská hekerská skupina NoName057(16) je zodpovedná za mnoho DDoS útokov. Tentokrát jej pomôžu skupiny 22С, Skillnet, CyberDragon, Federal Legion, Ľudová kyberarmáda a Phoenix.

Skupina vykonáva politicky motivované útoky na webové stránky vlád, verejných služieb, telekomunikačných, finančných či dopravných spoločností a prvýkrát sa objavila v marci 2022, krátko po napadnutí Ukrajiny Ruskom.

Prihlásila sa k zodpovednosti za kybernetické útoky na ukrajinské, americké a európske webové stránky vládnych agentúr, médií a súkromných spoločností.

DDoS útoky patria k najpoužívanejším v kybernetickej vojne, ktorá prebieha súbežne s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.

Ich podstatou je, že útočníci web v rovnakom čase zahltia veľkým množstvom požiadaviek, čím narušia jeho fungovanie. Cieľom takéhoto útoku je vyradiť stránku z prevádzky. (TASR)

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 bolo zaznamenaných 220 útokov na ruské úrady pre odvod do armády.

Od konca júla 2023 došlo k 113 incidentom - z týchto štatistických údajov celkovo vyplýva, že polovica podpaľačských útokov na odvodové úrady sa teda stala len za posledných šesť mesiacov, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej každodennej správe.

Aj keď riaditeľ ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin obvinil osoby zodpovedné za podpaľačské útoky z toho, že konajú na príkaz západných predstaviteľov, britské ministerstvo obrany je presvedčené, že "zvýšenie v počte útokov spôsobil s veľkou pravdepodobnosťou väčší pocit nespokojnosti s vojnou medzi ruskými obyvateľmi".

A predovšetkým medzi tými obyvateľmi, ktorí by mohli byť povolaní do armády, keby bola oznámená druhá vlna mobilizácie, dodalo britské ministerstvo.

Niektorých z ľudí zadržaných pre spáchanie týchto útokov obvinili z terorizmu a vlastizrady.

Ďalšia mobilizácia by však bola v rozpore so sľubom ruského prezidenta Vladimira Putina na koncoročnej tlačovej konferencii 14. decembra 2023, že ďalšia mobilizácia nebude. Útoky však podľa britského ministerstva veľmi pravdepodobne naznačujú, že ľudia jeho sľubu neveria.

Ukrajinská bezpečnostná služba odhalila spreneveru takmer 40 miliónov dolárov určených na muníciu v čase vojny.

SBU informovala, že v rámci tohto prípadu bolo obvinených päť osôb zbrojárskej firmy, pričom jedna z nich bola zadržaná pri pokuse o prekročenie ukrajinských hraníc. V prípade dokázania viny im hrozí až 12 rokov väzenia.

Vyšetrovanie sa týka zmluvy na nákup munície za 1,5 miliardy hrivien (39,6 milióna dolárov), ktorú predstavitelia ukrajinského rezortu obrany podpísali v auguste 2022 so zbrojárskou firmou Ľvov Arsenal, uviedla ukrajinská tajná služba.

Po prijatí platby mala spoločnosť previesť finančné prostriedky na firmu registrovanú v zahraničí, ktorá mala následne muníciu dodať na Ukrajinu.

Asi 100-tisíc mínometných granátov však na Ukrajinu nedorazili a financie boli namiesto toho zaslané na rôzne bankové účty na Ukrajine a na Balkáne, informovali vyšetrovatelia. Ukrajinská generálna prokuratúra tvrdí, že predmetné finančné prostriedky boli medzičasom zhabané a budú vrátené do obranného rozpočtu krajiny. (TASR)

Muž zomrel po zatknutí tento mesiac v ruskej autonómnej oblasti Baškirsko, ktorou otriasala séria zriedkavých protestov.

Informovala o tom nezávislá ľudskoprávna skupina OVD-Info monitorujúca slobodu zhromažďovania v Rusku.

OVD-Info citovala príbuzného, podľa ktorého sa Rifat Dautov nezúčastnil na demonštráciách proti uväzneniu miestneho aktivistu Faila Alsynova, obrancu miestneho jazyka a kultúry, ako aj kritika ruskej invázie na Ukrajinu.

Dautova nakrátko zadržali v Ufe, metropole tejto oblasti v ruskom pohorí Ural, v deň protestu a neskôr v južnejšie položenom meste, kde ho odviedla skupina mužov, ktorá sa sama predstavila ako polícia.

Miestne úrady následne uviedli, že mladík zomrel. Jeho rodine však neumožnili prístup do márnice. OVD-Info sa v správe odvolala aj na miestne médiá, podľa ktorých Dautovovi prišlo zle počas prevozu na súd a lekári ho vyhlásili za mŕtveho.

Polícia použila slzotvorný plyn a obušky na rozohnanie jednej demonštrácie v malom meste v Baškirsku, kde ľudia odsúdili verdikt štyri roky v trestaneckej kolónii pre aktivistu Alsynova.

O niekoľko dní neskôr prišli stovky ľudí na protest aj v Ufe a reagovali tým na uväznenie Alsynova, ktorého mnohí príslušníci tamojšieho etnika Baškirov pokladajú za hrdinu.

Alsynov viedol v roku 2020 úspešné protesty, ktorých cieľom bolo zabrániť ťažobným prácam na kopci, pokladanom obyvateľmi za posvätný. Aktivista verejne vystupoval aj proti vyslaniu miestnych mužov do vojny Ruska na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zľahčoval význam týchto protestov a vyhlásil, že by nemali byť označované za masové nepokoje ani za vzburu. (TASR)

Líder maďarskej krajne pravicovej strany si bude nárokovať na Zakarpatsko, ak Ukrajina padne v dôsledku vojny.

László Toroczkai v sobotu na výročnej konferencii strany Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk) v Budapešti povedal, že tlak „medzinárodných finančníkov“ viedol k vojne na Ukrajine, ktorá „zničí Európu a pošle ekonomiku kontinentu ku dnu“.

Podľa neho „Ukrajinu kúpil BlackRock“, najväčší investičný fond na svete, ktorý disponuje viac ako 10 biliónmi dolárov.

Toroczkai tiež povedal, že jeho strana obhajuje ukončenie konfliktu na Ukrajine s okamžitým prímerím a rokovaniami o mieri. Vyhlásil tiež, že v prípade, ak by Ukrajina v dôsledku vojny prestala existovať, jeho strana ako jediná v Maďarsku si bude nárokovať na Zakarpatsko.

V podaní Toroczkaia nejde o prvý kontroverzný výrok. Predvlani pri príležitosti poľského Dňa nezávislosti na Twitteri prezentoval prianie, aby Poľsko malo opäť spoločnú hranicu s Maďarskom.

Toroczkai tiež skritizoval vládnu stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána, keď povedal, že robia „úplne nepochopiteľnú“ a protimaďarskú zahraničnú politiku.

Podľa Toroczkaia jedinou ekonomickou inováciou Fideszu je snaha stať sa superveľmocou na výrobu batérií. Dodal, že proti tomu neprotestuje, ale nepáči sa mu, že vláda poskytla cenné pozemky nemeckému automobilovému priemyslu. (SITA)

"Považujem za nedôstojné bagatelizovať životy ľudí na Ukrajine," povedala Marcinková v súvislosti s Ficovými výrokmi.

Ten začiatkom týždňa tvrdil, že vojna v Kyjeve nie je. Marcinková poznamenala aj to, že nie je možné podporovať všetky mierové plány a sama preferuje ten, ktorý predložil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Kaliňák reagoval na otázku moderátorky, či sú v strane v otázke vojny na Ukrajine konzistentní. "V Smere máme širokú demokraciu," povedal Kaliňák.

"Moje názory a názory Ľuboša Blahu sa málokedy zhodujú, ale rešpektujem ho," dodal. (SME)

Najmenej tri osoby utrpeli zranenia počas ruských útokov dronmi a raketami na štyri ukrajinské oblasti.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že útoky cielili na civilné objekty a kritickú infraštruktúru v Dnepropetrovskej a Poltavskej oblasti v strednej časti Ukrajiny, Doneckej oblasti na východe a Záporožskej na juhovýchode.

Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zničili štyri z ôsmich dronov typu Šáhid. Rusi takisto útočili balistickými strelami Iskander a použili i rakety zo systémov S-300.

Prokuratúra v Donecku uviedla, že jedna zo striel zasiahla obytnú zónu. Zranenia utrpeli dve dospelé osoby a jeden 15-ročný chlapec.

Mestá a obce blízko frontovej línie na východe a juhu Ukrajiny sú od začiatku ruskej invázie častými terčmi ostreľovania. Moskva však popiera, že sa cielene zameriava na oblasti obývané civilistami, píše AFP. (TASR)

Ukrajinské pozície sa za posledných 24 hodín ocitli pod paľbou ruských raketometov v 82 prípadoch.

Delostrelecké ostreľovanie bolo hlásené z viac ako stovky miest. Zaznamenaných bolo 79 bojových stretov.

Generálny štáb v pravidelnom hlásení o dianí na fronte tiež informoval, že ukrajinské sily v štyroch prípadoch zaútočili na zistené zoskupenia ruských vojakov a techniky a tiež použili rakety na útok na ruský delostrelecký systém a sklad munície.

Rusko opäť útočilo na východ a juh Ukrajiny raketami aj dronmi. Obete zatiaľ nehlásili.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl útočilo dronmi iránskeho pôvodu typu Šahíd, tromi raketami S-300 a dvoma raketami Iskander. Polovicu dronov sa podľa nich podarilo zničiť, tie mierili prevažne na ciele v blízkosti frontovej línie.

"Nepriateľské drony zaútočili na regionálne centrum," gubernátor Záporožskej oblasti Jurij Malaško uviedol v sobotu neskoro večer na sociálnej sieti Telegram s tým, že bol zasiahnutý objekt infraštruktúry, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.

Úrady tiež informovali o raketových útokoch v stredoukrajinskom regióne Poltava, kde bol zasiahnutý priemyselný objekt v meste Kremenčuk, v ktorom následne vypukol požiar, napísal gubernátor Poltavskej oblasti Filip Pronin. Neskôr uviedol, že incident si nevyžiadal žiadne obete.

K obnoveniu útokov došlo aj v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, ale podrobnosti o rozsahu škôd neboli k dispozícii.