Čo sa deje na Blízkom východe?

Izraelská vojna v Pásme Gazy je dôležitým, ale nie najdôležitejším dôvodom vzplanutí v regióne.

Útok Hamasu na Izrael a následná izraelská operácia v Pásme Gazy s cieľom zničiť Hamas zmenila pomery na Blízkom východe. Aj vzplanutia konfliktov na rôznych miestach regiónu za posledný týždeň vyvolali obavy, či by mohli prerásť do väčšej vojny.

Aké veľké je riziko, že by sa to mohlo stať? Čo znamenajú nedávne iránske útoky v Iraku, Sýrii a Pakistane? A o čo vlastne ide Iránu?

Prinášame odpovede na otázky:

Čo sa deje v Červenom mori?
Čo sa deje v Iraku a Sýrii?
Ako s dianím súvisí eskalácia medzi Iránom a Pakistanom?
Aké veľké je riziko, že sa konflikt na Blízkom východe rozvinie do celoregionálnej vojny?
Ako eskalácia na rôznych miestach v regióne súvisí s izraelskou kampaňou v Pásme Gazy?
O čo hrá Irán?
Má Irán šancu ustáť prípadný väčší regionálny konflikt proti USA?

Čo sa deje v Červenom mori?

Húsíovia sú jemenská povstalecká skupina podporovaná Iránom, ktorá od novembra podniká útoky na lode v Červenom mori na dôležitej medzinárodnej prepravnej trase. Ako dôvod uvádzajú izraelskú pozemnú vojenskú operáciu v Pásme Gazy a tvrdia, že s útokmi prestanú, keď sa Izrael z Gazy stiahne.

Húsíovia ovládajú severozápad Jemenu, ktorý sa zmieta v občianskej vojne, vrátane hlavného mestá Saná a pobrežia. Na lode v Červenom mori útočia dronmi, raketami aj z lodí.

"Situácia eskalovala tým, že sa do nej zapojili Spojené štáty a Británia a teraz už je to konflikt aj medzi húsíovskými povstalcami z Jemenu na jednej strane a vojenskou mocou USA na strane druhej," hovorí pre SME Josef Kraus, odborník na Blízky východ z Katedry politológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.

Americké a britské vojenské sily v posledných dňoch opakovane útočili na húsíovské ciele. Americký prezident Joe Biden povedal, že to bola priama odpoveď na útoky v Červenom mori, ktoré "ohrozujú obchod a slobodnú námornú dopravu", cituje ho BBC.

Čo sa deje v Iraku a Sýrii?

Iránske revolučné gardy tento týždeň zaútočili na ciele v Pakistane, Iraku a Sýrii. Podľa analytikov tým ukazujú svoju schopnosť útočiť balistickými raketami na americké vojenské základne v regióne aj na izraelské mestá Tel Aviv a Haifa píše BBC.

Iránske sily vyslali jedenásť balistických rakiet na iracké mesto Irbil v kurdskej provincii, pričom podľa miestnych úradov zomreli najmenej štyria civilisti. Agentúra Fars, ktorá má blízko k Iránskym revolučným gardám, tvrdí, že pri útoku bola zničená "centrála" izraelskej tajnej služby Mosad, píše BBC. Izrael sa k útokom nevyjadril.

V pondelok iránske sily útočili aj na provinciu Idlib v Sýrii, cieľom mali byť základne teroristov. V Idlibe je dominantná skupina HTS, prítomné sú však aj IS a al-Káida. Útok mal byť odpoveďou na samovražedný útok v Kermane v Iráne, pri ktorom zomrelo 94 ľudí, píše BBC.

Útoky Iránu v Sýrii a Iraku sú odpoveďou na dianie v Pásme Gazy, nielen proti izraelskej vláde, ale aj proti jej partnerom, predovšetkým Spojeným štátom.

"Sú to demonštratívne útoky - Irán nimi dokazuje prostredníctvom svojich zástupných síl, že má schopnosť udrieť, napadnúť americké vojenské inštalácie v regióne," hovorí Kraus. "Američanom tak ukazuje varovný prst: príliš sa sem nepchajte, nerobte problémy, sme schopní sa vám mstiť."

Iránske revolučné gardy pri pondelkovom útoku na Idlib použili raketu Kheibar Shekan, ktorá má dosah 1450 kilometrov. Podľa BBC útoky viedli zo vzdialenejšej základne na juhu, aby tak dali najavo svoju schopnosť zasiahnuť Izrael.

To, že útoky sú zamýšľané ako demonštratívne, je zjavné aj z pomerne nízkej miery násilia. "Vidno, že obe strany, Američania aj Iránci, si dávajú pozor, aby sa im to nevymklo spod kontroly," dodáva Kraus.

Ako s dianím súvisí eskalácia medzi Iránom a Pakistanom?

V podstate nijako. Tento týždeň sa vyhrotila situácia na pakistansko-iránskej hranici po tom, čo Irán zasiahol ciele na pakistanskom území. Nesúvisí to však so situáciou v Pásme Gazy ani s mocenskými hrami Iránu. Konflikt sa týka separatistickej etnickej skupiny Balúčov a najmä teroristických hnutí, ktoré sa medzi nimi sformovali. Pakistan a Irán sa navzájom obviňujú, že skrývajú balúčskych militantov. Irán v utorok podnikol raketové útoky na pozície balúčskej teroristickej skupiny Jaish al-Adl na pakistanskom území. Pakistan odpovedal raketovými útokmi na iránske územie. Pakistanské úrady hovoria, že cielili na balúčskych teroristov. Irán útoky odsúdil, podľa miestnych médií zomrelo najmenej deväť ľudí, píše BBC.

"V posledných mesiacoch na iránskej strane pribúdali útoky. Iránci to riešia na vlastnom teritóriu, ale tým, že je iránsko-pakistanská hranica priepustná a zle strážená, mnoho militantov uniká do Pakistanu, kde majú bezpečný prístav a Iránci proti nim nič nezmôžu. Iráncom teraz došla trpezlivosť a vzali to do vlastných rúk a zbraňami narušili pakistanskú suverenitu a teritoriálnu integritu," hovorí Kraus.

Analytici hovoria, že útoky z oboch strán boli proporčné, čo vytvára priestor na deeskaláciu.

Nepokojný Blízky východ (pre zväčšenie rozkliknite) (zdroj: SME/Dominika Colombová)

Aké veľké je riziko, že sa konflikt na Blízkom východe rozvinie do celoregionálnej vojny?

Mohlo by sa to stať v prípade, že by sa situácia vymkla niektorým aktérom spod kontroly pod vplyvom emócií, hovorí Josef Kraus. Aj súčasný palestínsko-izraelský konflikt je podľa neho príkladom toho, ako štát pod vplyvom emócií - hoci pochopiteľných - koná spôsobom, ktorý môže viesť k nechcenému stupňovaniu násilia a zatiahnutiu ďalších hráčov.

Pravdepodobnosť rozpútania širšieho konfliktu je však podľa analytika nízka, lebo jednotliví aktéri konajú každý zo svojho pohľadu racionálne.

"Blízky východ je región, kde všetko so všetkým súvisí a štáty hrajú svoje hry o tróny s maximalizáciou svojho vlastného politického zisku na úkor iných," hovorí Kraus. Aj vojna v Gaze, ktorú viaceré Iránom podporované skupiny uvádzajú ako dôvod svojich výpadov, je podľa neho dôležitým faktorom, ale z pohľadu diania v regióne je skôr na vedľajšej koľaji.

"Irán na ňom dokáže šikovne hrať svoje mocenské regionálne hry a darí sa mu to," hovorí Kraus.

Ako eskalácia na rôznych miestach v regióne súvisí s izraelskou kampaňou v Pásme Gazy?

Izraelsko-palestínsky konflikt je do značnej miery príčinou diania v zvyšku regiónu a vždy hrozí jeho preliatie do iných častí - najmä do Iraku a Sýrie. Priamo iránske vojenské sily alebo Iránom podporované organizované šiitské milície sporadicky útočia na americké vojenské základne v tejto oblasti, hovorí Kraus.

Konflikt sa tiež môže rozšíriť do Libanonu, ktorý s Izraelom susedí na severe a kde operuje ďalší významný neštátny hráč, militantné hnutie Hizballáh podporované Iránom. "Ak by prišlo k reálnym zrážkam medzi Hizballáhom a Izraelom tak by to mohlo prerásť do regionálneho konfliktu," hovorí Kraus.

"Izraelská vojenská prítomnosť v Pásme Gazy štve viacerých regionálnych hráčov, ale pre os odporu je dôležitejšie, ako to bude vyzerať po stiahnutí izraelských vojakov z Pásma Gazy, teda ako sa premení celý región," dodáva analytik.

O čo hrá Irán?

Izraelská odvetná vojna v Pásme Gazy už teraz významne zmenila pomery na Blízkom východe, v regióne, ktorý má dlhodobo problémy dosiahnuť stabilitu a mier. Izraelské operácie v Gaze hnevajú krajiny, ktoré sú súčasťou iránskej koalície, známej ako Os odporu, ale aj krajín, ktoré k nej nepatria.

Os odporu je koalícia, ktorú si Irán buduje tak, že podporuje politicky a nábožensky spriaznené skupiny po celom regióne. Patrí sem Hizballáh, Hamas aj Húsíovia. Kraus ako členov koalície menuje aj skupiny v Saudskej Arábii, šiitské milície v Iraku, ale aj iracké ozbrojené sily, pretože moc v Bagdade reálne držia šiiti, ktorí sú spriaznení s Iránom.

"Títo všetci môžu zároveň byť aj nástrojom odplaty, pokiaľ by došlo k eskalácii konfliktu medzi Iránom a iným aktérom, či už USA alebo Izraelom," vysvetľuje analytik.

Palestínsko-izraelský konflikt znamená aj koniec snahám o diplomatické zblíženie sa Saudskej Arábie a Izraela. "A je otázka, či Izrael po úspešných snahách nadväzovať vzťahy v regióne nespadol zase do úplnej izolácie a toto bude mať veľmi neblahé diplomatické dôsledky," hovorí Kraus. Ťažiť z nich bude Irán, ktorý nemá záujem o to, aby sa proti nemu vytváralo spojenectvo Saudská Arábia - Izrael - USA.

Situácia sa zmenila aj v Jemene, kde to donedávna vyzeralo, že po rokoch občianskej vojny by mohlo nastať prímerie po tom, čo Saudská Arábia vystupovala ako mediátor medzi rôznymi stranami konfliktu. "Tieto snahy sú teraz tiež v troskách. Navyše, ak budú Saudskoarabi príliš na strane Spojených štátov, v očiach húsíovskych bojovníkov sa môžu stať legitímnym cieľom a konflikt sa tak môže preliať na saudskoarabské územie medzi Jemenčanov a Saudskoarabov. To oslabí Saudskú Arábiu, čo znovu vyhovuje Iránu,” hovorí Kraus.

Má Irán šancu ustáť prípadný väčší regionálny konflikt proti USA?

Irán je podľa Krausa schopný ustáť a manažovať konflikt s USA prostredníctvom zástupných síl ako skupiny v Iraku, Hizballáh alebo Húsíovia. V takomto konflikte by vznikali skôr regionálne ohniská. Vojna s priamym iránskym zapojením by už bola niečo iné, no aj tam záleží na tom, proti komu by v nej Irán stál. Regionálnych vyzývateľov by dokázal poraziť, no ani so svojimi početnými a silnými ozbrojenými silami nemôže konkurovať Spojeným štátom.

"Navyše, krajina má veľa vnútorných problémov politických a ekonomických a pod vplyvom priameho konfliktu s USA by sa mohla aj rozpadnúť. A to je dôvod, prečo si myslím, že Irán je natoľko pragmatický, že sa bude snažiť držať konflikt v medziach, ktoré sú pre nich únosné,” vysvetľuje Kraus.

Ochota na takýto finančne aj inak náročný konflikt nie je ani na strane USA, kde sa navyše blížia prezidentské voľby.