Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská vláda musí prepracovať návrh zákona o sprísnení mobilizácie

Lotyšský parlament schválil prevod Moskovského domu v Rige do vlastníctva štátu. Za prevod hlasovalo 70 poslancov, deväť sa zdržalo a 11 bolo proti. Budova sa vráti do vlastníctva ministerstva dopravy, ktoré ju predtým vlastnilo.

Tlačová služba parlamentu zdôraznila, že cieľom prijatého zákona je „zaistiť bezpečnosť Lotyšska“.

Návrh zákona pripravil parlamentný výbor pre národnú bezpečnosť, podľa ktorého sa Moskovský dom pod zámienkou organizovania kultúrnych a vzdelávacích podujatí zapájal do politických aktivít, ohrozujúcich bezpečnosť Lotyšska.

Moskovský dom sponzorovala moskovská radnica na podporu „kultúrnej a ekonomickej spolupráce“ oboch hlavných miest; zatvorili ho v marci 2022, krátko po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu.

Lotyšský prezident Edgars Rinkevičs uviedol, že o rozhodnutí parlamentu informoval svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského.

Podľa neho budova pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou do dražby a výťažok z nej dostane Ukrajina brániaca sa voči vojenskej agresii Ruska.

Spomínaný krok odsúdilo ruské veľvyslanectvo v Lotyšsku, ktoré ho označil za „akt štátnej krádeže“. "Toto bezprecedentné nepriateľské správanie nezostane bez odozvy," uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení. (TASR)

Z elektronických súčiastok v ruských zbraniach je 44 percent vyvinutých západnými spoločnosťami. Dodávky komponentov do Ruska sa takmer vôbec neznížili, tvrdí Kyjevská ekonomická škola a medzinárodná pracovná skupina Jermak-McFaul.

Výskumníci analyzovali údaje o dovoze 2 797 komponentov do Ruska - senzorov, mikročipov či navigačných systémov. Spomedzi komponentov, ktoré sú obsiahnuté v ruských zbraniach, takmer polovicu vyrábajú západné spoločnosti.

Väčšinou sú to produkty amerických značiek Intel, Analog Devices, AMD a Texas Instruments. Medzi dodávateľmi prístrojov na numerické riadenie vedie nemecký Siemens.

Analytici vysvetľujú, že väčšina vojenských komponentov sa vyrába v továrňach týchto spoločností v tretích krajinách, ako je Čína, takže pre Rusov je jednoduchšie vytvoriť schémy na obchádzanie sankcií.

Dovedna 20 % komponentov sa vyrába v západných krajinách, no tovar končí v Rusku cez množstvo sprostredkovateľov v Číne, Hongkongu, Turecku a Spojených arabských emirátoch.

Niektoré z nich sa pre nedokonalú kontrolu exportu či manipuláciu s colnými dokladmi dostanú priamo do Ruska.

Správa tiež uvádza, že dovoz vojenských komponentov do Ruska klesol za deväť mesiacov roku 2023 len o 9,1 percenta v porovnaní s obdobím pred inváziou. (SITA)

Stovky ľudí s kvetmi a modro-žltými vlajkami sa v Kyjeve lúčili s uznávaným ukrajinským básnikom Maxymom Kryvcovom zabitým na fronte .Správy o Kryvcovovej smrti v nedeľu vyvolali po celej krajine vlnu smútku.

Kryvcov prišiel o život 7. januára pri delostreleckej paľbe v oblasti mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti, ktorá je jedným z kľúčových frontov zimnej ofenzívy ruskej armády.

Medzi spolubojovníkmi bol Kryvcov pre svoje tenké fúziky prezývaný Dalí.

V rokoch 2013-14 bol aktívnym účastníkom Revolúcie dôstojnosti, tzv. euromajdanu - série demonštrácií, ktoré viedli k desaťročiu pre Ukrajinu významných zmien. Do ukrajinskej armády vstúpil v roku 2014 po tom, čo Rusko ilegálne anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

O niekoľko rokov neskôr si dal pauzu od armády a zameral sa na civilné aktivity vrátane písania poézie. Narukoval znova v roku 2022 - po začiatku ruskej invázie, a slúžil ako guľometník na fronte, kde napísal aj svoju prvú - a poslednú - zbierku s názvom Básne zo strieľne.

Táto zbierka vyšla minulý rok a ukrajinská pobočka Medzinárodnej asociácie básnikov, dramatikov, redaktorov, esejistov a prozaikov zaradila jeho knihu na zoznam najlepších kníh roku 2023 na Ukrajine.

Kryvcovova smrť vyvolala veľkú odozvu na sociálnych sieťach, kde sa jeho poézia šíri aj niekoľko dní po jeho smrti. Mnohí diskutujúci nachádzajú paralely medzi súčasnosťou a 20. a 30. rokmi 20. storočia, keď boli počas sovietskych represií zabité desiatky osobností ukrajinskej kultúry.

"Zabíjajú našich umelcov a potom sa nám smejú do tváre," napísala na Facebooku ukrajinská skladateľka Jana Jaščuková.

"Zanechal nám nielen svoje básne a svedectvo doby, ale aj svoju najsilnejšiu zbraň - zbraň, ktorá nezasiahne územie alebo nepriateľa, ale zasiahne ľudskú myseľ a dušu," uviedla pre AP poetka Olena Herasymiuková.

Mnohí ľudia prišli do Chrámu sv. Michala na rozlúčku s básnikom s fialkami - ide o odkaz na jeho poslednú báseň, ktorá bola zverejnená na Facebooku niekoľko dní pred jeho smrťou a v ktorej písal, že z jeho odtrhnutých rúk vyrastú fialky.

Kryvcov pochádzal zo západoukrajinského mesta Rivne, kde by mal byť neskôr pochovaný.

Maxym Kryvcov sa zaradil k desiatkam uznávaných osobností ukrajinskej kultúry, ktoré boli zabité v bojoch s ruskou armádou.

Podľa ukrajinského PEN klubu od začiatku vojny do decembra 2023 bolo zabitých 95 ľudí v umeleckých profesiách. Sú medzi nimi herci, maliari, sochári, jazykovedci, historici a ďalší. Skutočný počet obetí z radov umelcov môže byť ešte vyšší, pripustila AP. (TASR)

Ukrajinskí vyšetrovatelia získali dôkazy o tom, že Rusko mohlo pri ostreľovaní Charkova použiť rakety severokórejskej výroby. Prebieha komplexné vyšetrovanie, ktoré by túto skutočnosť malo definitívne potvrdiť.

„Pokiaľ ide o Severnú Kóreu, včera sme dostali prvé dôkazy o možnom použití rakiet vyrobených v tejto krajine ozbrojenými silami Ruskej federácie,“ povedal generálny prokurátor Andrij Kostin a dodal, že výsledky predbežného vedeckého a technického skúmania potvrdzujú, že raketa odpálená na Charkov je raketa krátkeho doletu vyvinutá Severnou Kóreou.

K podobným záverom podľa neho dospeli aj ukrajinskí vojenskí experti, ktorí boli na mieste a vykonali predbežnú kontrolu a analýzu častí rakiet. (SITA)

Stodesať mimovládnych organizácií získalo vlani v rámci EU-CARE finančný príspevok na pomoc odídencom z Ukrajiny. Celkovo im bolo prerozdelených takmer desať miliónov eur, informovala manažérka projektu Barbora Peregrimová.

"Podporené organizácie vrátane Červeného kríža, Ligy za duševné zdravie či Slovenskej katolíckej charity poskytovali priemerne 70 000 intervencií mesačne, z toho približne tretinu deťom a mladým ľuďom do 18 rokov. Medzi najčastejšie intervencie patrila sociálna pomoc, psychologická podpora či rôzne vzdelávacie aktivity," priblížila.

Na aktivity projektu by mal kontinuálne nadviazať národný projekt Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov. "Tento národný projekt by mal byť realizovaný v rokoch 2024 až 2026," ozrejmila Peregrimová.

Projekt EU-CARE vznikol ako odpoveď štátu a nezávislých nadácií na situáciu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Financie prerozdelilo konzorcium šiestich nadácií, a to Nadácie otvorenej spoločnosti, Nadácie Ekopolis, Nadácie Pontis, SOCIA - Nadácie pre podporu sociálnych zmien, Nadácie Centra pre filantropiu a Nadácie pre deti Slovenska. (TASR)

Rusko použije jadrové zbrane, ak Ukrajina zaútočí na miesta, kde Rusko uchováva svoje rakety. Tvrdí to jeden z hlavných spojencov ruského prezidenta Putina - exprezident  Medvedev.

V súčasnosti zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady tvrdí, že ukrajinskí predstavitelia zvažujú zaútočiť na štartovacie miesta „riskujúc, že aktivujú odsek 19 základov ruskej štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania“.

Spomenutý odsek 19 ruskej jadrovej doktríny stanovuje podmienky, za ktorých by ruský prezident zvažoval použitie jadrovej zbrane. Doktrína vo všeobecnosti hovorí, že by sa mali použiť ako odpoveď na útok s použitím jadrových alebo iných zbraní hromadného ničenia alebo na použitie konvenčných zbraní proti Rusku, „keď je ohrozená samotná existencia štátu“.

Civilistu v aute v Černihivskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zastrelila ruská sabotážna a prieskumná skupina. Streľba, pri ktorej prišiel o život 63-ročný muž, sa podľa neho odohrala 500 metrov od ruskej hranice.

Šéf vojenskej administratívy okresu Novhorod-Siverskyj Serhijenko pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu Suspiľne povedal, že Rusi na auto spustili streľbu v stredu zhruba o piatej ráno.

„Šéf miestnej komunity informoval, že muž odviezol svoje dieťa na autobusovú zastávku a vracal sa do obce Kostobobriv," povedal Serhijenko.

Ukrajina plánuje transformovať svoj colný úrad na východný colný úrad EÚ. Ako referuje web epravda.com.ua s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo financií, zodpovedajúce plány sú zakotvené v Národnej stratégii príjmov.

„V rámci reformy colnej politiky plánuje Národná stratégia príjmov realizovať dôležité kroky na ceste k transformácii colného úradu na východný colný úrad Európskej únie,“ uvádza sa v správe.

Tento cieľ je súčasťou širšej stratégie zameranej na komplexnú obnovu colných orgánov, aktívny boj proti pašovaniu a harmonizáciu ukrajinskej colnej legislatívy s normami Európskej únie.

Implementácia reformy zahŕňa sériu iniciatív zameraných na zlepšenie ukrajinského colného systému a zahŕňa prechod na implementáciu colných formalít na Ukrajine v súlade s normami EÚ. Jedným z kľúčových prvkov je najmä zavedenie nového Colného kódexu Ukrajiny, ktorý bude vychádzať z Colného kódexu EÚ. Rovnako ako posilnenie právnej oblasti v oblasti colnej regulácie. (SITA)

Ukrajinský parlament vrátil búrlivo diskutovaný návrh zákona o sprísnení pravidiel mobilizácie vláde na dopracovanie. Uviedol to predseda parlamentu, ktorého vyjadrenia citovali tlačové agentúry a ďalšie médiá.

Návrh zákona by Kyjevu umožnil povolať viac ľudí do armády v čase, keď vojna pokračuje už takmer dva roky. Predloha počítala so zavedením elektronických povolávacích rozkazov a prísnych trestov pre tých, ktorí by zákon o mobilizácii porušili, napísala agentúra Reuters.

Po stretnutí vedenia parlamentu s vojenskými veliteľmi predseda snemovne Stefančuk uviedol, že vláda návrh zákona prepracuje. "Bolo schválené spoločné rozhodnutie poslať vláde všetky vypracované odporúčania a návrhy," konštatoval Stefančuk po rokovaní, na ktorom sa zúčastnil aj hlavný veliteľ ozbrojených síl Zalužnyj, minister obrany Umerov a náčelník generálneho štábu Šaptala.

"Chápeme požiadavku vojenského velenia a sme pripravení mu vyhovieť. Ale nie všetky normy môžu byť podporované. Niektoré ustanovenia priamo porušujú ľudské práva, niektoré nie sú optimálne formulované," napísal predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa Arachamija. Podľa neho však "všetky politické sily pochopili a podporujú potrebu mobilizácie".

Poslanec Železňak sa vyjadril, že v najbližšom čase nečaká v parlamente žiadne dianie ohľadom zákona. (ČTK)

Rusko sa možno pripravuje na spustenie operácie pod falošnou vlajkou v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko s cieľom podkopať ukrajinskú ekonomiku. Uviedli to analytici z Inštitútu pre štúdium vojny.

Podľa analytikov by Rusi mohli použiť falošné obvinenia z moldavského nepriateľstva ako zámienku na „odvetné opatrenia“ na ochranu rusky hovoriacich ľudí v Podnestersku, čo bude mať vedľajšie účinky na obchodovanie na ukrajinskej úrovni.

Ukrajina úspešne vybudovala čiernomorský námorný koridor napriek ruským útokom, ale nestálosť v Podnestersku môže Kremeľ vnímať ako spôsob, ako „odradiť krajiny od účasti“ na fungovaní koridoru, uviedli analytici.

Podnestersko je separatistický región Moldavska, ktorý ekonomicky, politicky i vojensky podporuje Rusko. Medzinárodne neuznané Podnestersko sa odtrhlo od Moldavska po rozpade ZSSR na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Konflikt si vyžiadal asi 1 500 mŕtvych.

Výzvy Kišiňova na odchod ruských vojakov Moskva odmieta s tým, že „mierové jednotky“ chránia ruskú menšinu a zostanú v regióne až do vyriešenia nezhôd.

Estónsky prezident Karis apeloval, aby "Ukrajina dostávala od spojencov zbrane bez akýchkoľvek obmedzení". Vyhlásil tiež, že Ukrajine by sa malo umožniť útočiť západnými zbraňami aj vo vnútri Ruska.

V Estónsku je na návšteve ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý v týchto dňoch podniká cestu po pobaltských štátoch. V stredu bol v Litve a navštívi ešte aj Lotyšsko. Jeho turné je zamerané na posilnenie slabnúcej podpory boja Ukrajiny proti Rusku.

Estónsky prezident Karis na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským vysvetľoval: "Musíme pochopiť, že vo vojne je nevyhnutné útočiť na vojenské objekty agresora, spomaliť nepriateľské sily a oslabiť ich."

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski nedávno tiež vyzval západných spojencov, aby poskytli Ukrajine rakety dlhého doletu. Tie totiž Kyjevu pomôžu cieliť na ruské "lokality, z ktorých Rusi odpaľujú muníciu na Ukrajinu, a zasahovať aj ruské veliteľské centrá".

Zelenskyj v Tallinne zopakoval, že Ukrajina má potrebné kvality na to, aby sa stala členom NATO. Argumentoval, že ukrajinská armáda by posilnila východné krídlo obrannej aliancie.

NATO by získalo "armádu s vojenskými skúsenosťami - nie s teoretickými znalosťami, ale s praktickými", dodal Zelenskyj.

Úlohou ukrajinskej armády je podľa veliteľa námorníctva Ukrajiny viceadmirála Nejižpapu neumožniť Rusom využívať základňu Sevastopoľ. Ide totiž o technologické centrum, bez ktorého nie je možné udržať ruskú flotilu v Čiernom mori.

Na otázku, ako reálne je zabezpečiť, aby Rusko, ak stále ovláda Krym, nemohlo využívať tamojšie námorné základne, Nejižpapa odpovedal: „Je to práca, ktorú musíme urobiť ... a budeme na tom pracovať." Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

"Sevastopoľ je hlavnou základňou, ktorá úplne vyhovuje údržbe flotily, je tam opravárenská základňa, niekoľko opravárenských závodov a letiská, vrátane letísk Belbek a Kača. Napríklad v Novorossijsku nie sú žiadne letiská, žiadne veľké opravárenské závody, žiadne sklady zbraní," objasnil viceadmirál dôležitosť ochromenia Sevastopoľa. (SITA)

Rusko za minulý rok vykázalo rozpočtový deficit 3,24 bilióna rubľov, čo zodpovedá 1,9 percenta HDP. Na základe predbežných údajov to oznámilo ruské ministerstvo financií. Deficit tak mierne klesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Bol však vyšší, ako vláda pôvodne plánovala, informuje agentúra Reuters.

Rozpočtový plán na minulý rok predpokladal, že deficit dosiahne 2,93 bilióna rubľov. Predvlani rozpočtový deficit podľa skorších údajov predstavoval 3,29 bilióna rubľov. Rusko teraz v dôsledku vojny na Ukrajine vynakladá veľké prostriedky na armádu a zbrojársky priemysel.

Rozpočtové príjmy sa v minulom roku zvýšili takmer o päť percent na 29,12 bilióna rubľov, zatiaľ čo rozpočtové výdavky vzrástli o štyri percentá na 32,36 bilióna rubľov.

Ministerstvo financií uviedlo, že príjmy ruského rozpočtu z ropy a plynu sa vlani znížili zhruba o 24 percent. Tento pokles však kompenzoval nárast ostatných príjmov o 25 percent. (ČTK)

Estónsko do roku 2027 poskytne Ukrajine na jej lepšie vyzbrojenie 1,2 miliardy eur. Povedal to na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Zelenským jeho estónsky náprotivok Karis.

„Ukrajina potrebuje viac zbraní. Musíme posilniť európsku zbrojársku výrobnú kapacitu, aby Ukrajina dostala to, čo potrebuje, nie zajtra, ale dnes," vyhlásil estónsky prezident. „Rusko si želá dobyť nielen Ukrajinu. Spolu s ďalšími diktátormi útočí na celý demokratický svet," dodal Karis.

Fínsko predĺžilo uzáveru svojej hranice s Ruskom zhruba o štyri týždne do 11. februára, oznámilo fínske ministerstvo vnútra. Hranicu Fínsko uzavrelo v novembri minulého roka pre nárast žiadateľov o azyl.

Helsinki tvrdia, že ruské úrady s cieľom vyvolať migračnú krízu prepravovali k rusko-fínskej hranici žiadateľov o azyl z blízkovýchodných, afrických a ďalších krajín, ktorí nemajú platné doklady. Moskva takéto tvrdenie odmietla.

Uzávera mala pôvodne skončiť v polovici tohto mesiaca. Všetky priechody na fínsko-ruskej hranici ale zostanú uzavreté najmenej do 11. februára, oznámilo podľa Reuters ministerstvo.

Zhruba v polovici decembra sa nakrátko otvorili dva priechody na hranici, už po niekoľkých hodinách sa ich ale Fínsko rozhodlo opätovne uzavrieť, keď vyšlo najavo, že prílev migrantov sa nezmenšil.

"Súdiac podľa informácií zhromaždených úradmi je pravdepodobné, že fenomén začne nanovo a bude sa rozširovať, ako nám ukázali predchádzajúce skúsenosti," oznámilo ministerstvo vnútra. (ČTK)

Takmer 300 ukrajinských obcí stále nemá prúd. Bez dodávok elektriny sú v dôsledku mrazivého počasia už niekoľko dní, a to aj navzdory snahám opravárenských tímov. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo energetiky.

"V dôsledku námrazy, padajúcich stĺpov elektrického vedenia, pretrhnutého elektrického vedenia a pretrvávajúceho chladného počasia je naďalej bez elektriny 281 obcí, z toho 128 v Dnepropetrovskej oblasti, 70 v Kirovohradskej oblasti, 56 v Mykolajivskej oblasti a 27 obcí v Odeskej oblasti," uviedlo ministerstvo.

Rezort dodal, že sa podarilo dodávky elektriny obnoviť v 248 obciach. Ešte v utorok bolo na Ukrajine podľa tamojších úradov bez prúdu viac než 1000 miest a dedín, a to v deviatich oblastiach krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Taurusy by prerazili šesť metrov hrubý betón a zničili Kerčský most. Berlín však s dodávkami váha Čítajte 

Prevádzkovateľ elektrickej siete, spoločnosť Ukrenerho, obyvateľov celej Ukrajiny vyzvala, aby elektrinou šetrili, keďže energetický systém je oslabený po zásahoch infraštruktúry pri útokoch ruskej armády. Mrazivé počasie podľa Ukrenerho spôsobilo, že spotreba elektriny stúpla, pričom napríklad v utorok ráno bola o 5,8 percenta vyššia než v pondelok.

Silný vietor a mráz, ktoré sužujú Ukrajinu, v posledných dňoch spôsobili aj značné škody na energetických distribučných sieťach. Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim napríklad nedávno informoval, že na mnohých miestach sa na elektrických kábloch vytvárala vrstva ľadu s hrúbkou aj viac ako päť centimetrov. (TASR)

Ruského ľavicového politického aktivisti Sergeja Udaľcova zadržali a obvinili z "obhajovania terorizmu". Oznámila to jeho právnička. Udaľcov podporuje vojnu na Ukrajine, pripomína agentúra Reuters.

Udaľcov oznámil, že pred jeho vchodovými dverami sú policajti. Právnička uviedla, že jej klienta polícia predviedla na vypočutie. Bližšie podrobnosti o obvineniach však neposkytla.

Udaľcov je lídrom Ľavicového frontu, koalície ruských ľavicových skupín prepojených s Komunistickou stranou Ruskej federácie. Jeho manželka Anastasija je poslankyňou ruského parlamentu.

Udaľcov sa stal známym po protestoch v Rusku v rokoch 2011-2012, ktoré vypukli pre údajné volebné podvody. V tom čase bol spojencom v súčasnosti väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného. Za organizovanie protestov bol Udaľcov v roku 2014 uväznený. Prepustili ho o tri roky neskôr.

Tento ruský ľavičiar sa kriticky vyjadruje voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Po začiatku vojny na Ukrajine však na rozdiel od svojich niekdajších opozičných spojencov ruské vojenské ťaženie podporil. (TASR)

Desiatky ukrajinských detí z ruskom okupovaného mesta na Ukrajine poslali do Bieloruska na „výcvik núdzového prežitia“ s bieloruskou armádou. Do Ruska a Bieloruska deportovali od začiatku vojny tisícky detí.

Informuje o tom portál Politico s odvolaním sa na miestne médiá. Televízia 4 Mahiľov uviedla, že 35 detí z mesta Antracyt na východnej Ukrajine, ktoré Rusko okupuje od roku 2014, poslali do východobieloruského mesta Mahiľov, kde sa učili „ako sa správať v extrémnych situáciách“ počas cvičení s bieloruskými silami.

Deti, z ktorých niektoré mali teplákové súpravy s ruskou vlajkou, v reportáži ukazovali, ako sa držia pri sebe a zakrývajú si tváre počas požiarneho cvičenia.

V júli komisárka pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Maria Ľvová-Belová počet „prijatých“ ukrajinských detí v Rusku stanovila na 700-tisíc, pričom tvrdila, že väčšinu z nich sprevádzali rodičia či iní príbuzní.

Komisárka spolu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom čelí zatykaču Medzinárodného trestného súdu za nútené deportácie detí z Ukrajiny.

Ukrajinské jednotky po neúspešnej protiofenzíve prechádzajú na defenzívnejšie postavenie. Krajina posilňuje výstavbu opevnenia, píše agentúra Reuters. Ukrajinci budujú intenzívnejšie opevnenie napríklad blízko miest Kupjansk i v Černihivskej oblasti.

Opevnenie sa do istej miery podobá na to, ktoré vybudovalo Rusko na okupovanom juhu a východe, píšu reportéri Reuters. Podľa vojenských analytikov má ukrajinskej armáde pomôcť čeliť útokom inváznych vojsk a zároveň umožniť jej regeneráciu, zatiaľ čo Moskva preberá iniciatívu na bojisku.

"Keď sa vojaci pohybujú, prechádzajú polia, zaobídete sa bez opevnenia. Ale akonáhle sa zastaví, musíte sa okamžite zakopnúť do krajiny, "povedal neďaleko Kupjansku jeden z ukrajinských armádnych ženistov.

Reportéri Reuters navštívili zákopy, ktoré Ukrajinci kopú pomocou bagra aj lopát na bližšie neurčenom mieste v Černihivskej oblasti pri ruských hraniciach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Ukrajine zabíjajú bankovky i kola. Rusi sú v tom možno najlepší na svete, vraví ukrajinský ženista Čítajte 

"Keď civilisti odvedú svoju prácu (budovanie pozícií), husto ich zamínujeme," povedal novinárom na mieste Serhij Najev, veliteľ spoločných ukrajinských síl, ktorý dohliada na severný vojenský sektor.

"(Práce pokračujú) pozdĺž celej severnej operačnej zóny. V Sumskej a Černihivskej oblasti, aj tu v smere na Kyjev, "dodal.

"Betónové konštrukcie, ostnatý drôt. 'dračie zuby' (betónové ihlanovité zátarasy). Bude to súvislá betónová prekážka pre obrnené vozidlá," opísal veliteľ, podľa ktorého armáda za posledné mesiace rozšírila obranné opevnenia na severe krajiny o 63 percent.

Členovia NATO, Turecko, Bulharsko a Rumunsko, podpísali dohodu o odmínovaní Čierneho mora. Cieľom je zabezpečiť bezpečné vody po ruskej vojne na Ukrajine.

Najvyšší predstavitelia obrany z Turecka, Bulharska a Rumunska podpísali v Istanbule memorandum o porozumení ustanovujúce námornú skupinu proti mínam v Čiernom mori, ktorá bude dohliadať na odmínovacie operácie.

Rusko ani Ukrajina sa k tomu bezprostredne nevyjadrili. "Je životne dôležité byť chránený pred bezpečnostnými rizikami, ktoré môže spôsobiť vojna," povedal turecký minister obrany Guler pri podpise zmluvy. „So začiatkom vojny predstavovali míny unášané v Čiernom mori hrozbu. Aby sme to prekonali, spoločným úsilím našich bulharských a rumunských spojencov sme sa dostali až sem,“ dodal.

Guler zdôraznil, že iniciatíva sa bude týkať iba lodí troch pobrežných štátov Čierneho mora. (The Guardian)

Pápež František vyjadril obavy, že medzinárodné spoločenstvo odkláňa pozornosť od takmer dva roky trvajúcej ruskej vojny proti Ukrajine. Uviedla to gréckokatolícka cirkev na Ukrajine.

Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine citovala z listu, ktorý dostal jej najvyšší predstaviteľ arcibiskup Sviatoslav Ševčuk.

František v liste vyjadril ľútosť nad tým, že "v čoraz tragickejšej medzinárodnej situácii hrozí, že vojna na Ukrajine sa stane zabudnutou vojnou". Išlo o odpoveď na Ševčukov list, ktorý v ňom uviedol podobné obavy a informoval pápeža aj o ruských leteckých útokoch z 29. decembra.

František označil na civilistov a životne dôležitú infraštruktúru za "odporné" a "neprijateľné" a dodal, že sa "nedajú ničím ospravedlniť". Vo vyhlásení František vyzval medzinárodné spoločenstvo a všetkých účastníkov konfliktu, aby hľadali mierové riešenia.

Keď pápež predtým žiadal mier a mnohokrát sa zastal "mučených Ukrajincov", v časti ukrajinskej spoločnosti čelil kritike, že váha s otvorenou kritikou Ruska.

Osobitný mierový vyslanec pápeža, taliansky kardinál Matteo Zuppi, navštívil Kyjev, Moskvu, Washington a Peking a František ho poveril úlohou pomôcť repatriovať ukrajinské deti z Ruska a z ukrajinských území okupovaných Ruskom.

Nemecko je po USA druhým najväčšom darcom vojenskej pomoci Ukrajine. Ale jednu zbraň, o ktorú Kyjev žiada už od vlaňajšieho mája, zatiaľ Scholzova vláda poslať odmieta. Rakety Taurus by pritom boli schopné zničiť aj Kerčský most. (Aktuálně.cz)

Prímerie v rusko-ukrajinskej vojne by neviedlo k politickému dialógu a Rusku by len prospelo, uviedol ukrajinský prezident počas návštevy Estónska. Zelenskyj pokračuje v turné po pobaltských krajinách. Ako prvú navštívil v stredu Litvu.

Podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident konštatoval, že prímerie by bolo pre Rusko prospešné, pretože by Moskve umožnilo zvýšiť dodávky munície.

Rusko rokovalo o nákupe rakiet z Iránu a ruské sily dostali od Severnej Kórey viac ako milión nábojov, dodal. Tvrdil tiež, že Rusko má deficit vo výzbroji a prímerie mu pomôže dobehnúť. (The Guardian)

Na Ukrajine je zhruba 30 percent územia okupovanej krajiny posiate mínami. "Nie je tajomstvom, že Rusko má veľmi dobrých odborníkov na rovnakých pozíciách ako my. Možno tých najlepších," vraví ukrajinský ženista Anatolij. (Aktuálně.cz)

Tisíce Rusov sú v mrazivom počasí bez dodávok tepla. V posledných dňoch čoraz častejšie dávajú verejne najavo svoju frustráciu. V Podolsku si nemôže kvôli havárii v kotolni už niekoľko dní zakúriť asi 149-tisíc ľudí.

"Je to veľká hanba. Nejde kúrenie a teplá voda. Musíme spať v spacákoch," povedal pre The Moscow Times miestny občan Jurij. "Nemám slov, aby som popísal, ako veľmi je situácia zlá. Vykurovanie nejde už skoro šesť dní, "uviedol.

V Moskovskej oblasti, kde leží Podolsk, teploty v uplynulom týždni pritom klesli až k mínus 20 stupňom Celzia. Výpadky dodávok tepla, za ktorými je séria havárií a často alarmujúci stav infraštruktúry, túto zimu postihli napríklad aj obyvateľov Petrohradu, Jekaterinburgu, Voronežskej alebo Rostovskej oblasti či Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe, ale aj ďalších miest naprieč Ruskom.

Obyvatelia dediny Novozavidovskij v Tverskej oblasti sa na nemožnosť kúriť posťažovali vo videozázname adresovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Situáciu v obci pritom nazvali "likvidáciou obyvateľstva" a prirovnali ju k podmienkam, v ktorých za druhej svetovej vojny žili ľudia v obliehanom Leningrade.

"Prakticky nás ďalej zabíja mrazom. Je to svojho druhu mučenie a likvidácia obyvateľstva len 100 kilometrov od Moskvy. Jednoducho mrzneme. Nemáme tu boje, ale žijeme ako počas blokády Leningradu," konštatovala vo videozázname jedna z nespokojných Rusov. (ČTK)

Ruská armáda počas uplynulého dňa pokračovala v útokoch na siedmich frontoch na východe a juhu Ukrajiny. Najviac útočila na frontoch pri mestách Avdijivka, Marinka a Cherson.

„Počas uplynulého dňa sa odohralo 73 bojových zrážok. Rusi podnikli štyri raketové útoky a 48 leteckých útokov,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb. I

Na fronte pri Avdijivke v Doneckej oblasti ukrajinskí obrancovia naďalej zdržujú ruské sily, ktoré sa snažia obkľúčiť mesto. Ukrajinskí vojaci v Doneckej oblasti zadržiavajú Rusov aj v blízkosti mesta Marinka a pri obci Novobachmutivka, kde odrazili 16 ruských útokov.

Na chersonskom fronte ukrajinské jednotky pokračujú v úsilí o rozšírenie svojho predmostia na východnom brehu rieky Dnipro. Rusi sa napriek značným stratám neustále snažia vytlačiť ukrajinských vojakov z ich pozícií. Ruská armáda počas uplynulého dňa v tejto oblasti podľa Kyjeva podnikla 11 neúspešných útokov. (SITA)

Budovu čerpacej stanice v ruskom meste Kaluga ráno poškodil útok dronu. Uviedol to gubernátor Kalužskej oblasti Šapša. Dodal, že nie sú nijaké obete na životoch.

„Dnes ráno na okraji mesta Kaluga nad technickou budovou čerpacej stanice nastal výbuch bezpilotného lietadla. Explózia poškodila budovu. Nenastal požiar a nie sú obete na životoch," napísal gubernátor. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ministerstvo obrany Ruska vo štvrtok oznámilo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci zostrelili tri drony nad územím Rostovskej, Tulskej a Kalužskej oblasti. Gubernátor Voronežskej oblasti Aleksandr Gusev však konštatoval, že „ukrajinské bezpilotné lietadlo poškodilo strechu nebytovej budovy v jednej z obcí oblasti“.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 830 ruských vojakov. Počet mŕtvych v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 367 620, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 050 tankov, 11 238 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 699 delostreleckých systémov a 957 raketometov.

Jeden z popredných ruských gerontológov Vladimir Chavinson zomrel vo veku 77 rokov. Vedec, ktorého označovali za "osobného gerontológa" prezidenta Vladimira Putina, sa zaoberal problémami starnutia a predĺženia aktívneho života. (ČTK)

Severná Kórea zrejme predá nový typ rakiet Rusku. Zrejme tiež podnikne ďalšie skúšky zbraní, aby vystupňovala napätie pred voľbami v Južnej Kórei a Spojených štátoch, povedal juhokórejský minister obrany Sin Won-sik.

"Severná Kórea, ktorá potrebuje peniaze, aktívne predáva nové zbrane, ktoré chce Rusko," uviedol minister obrany pre agentúru Jonhap. Sin poukázal na návštevu severokórejského vodcu Kim Čong-una v továrňach na výrobu munície. Kim si tam prezrel aj nedávno vyvinuté balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť taktické jadrové zbrane.

Podľa juhokórejského ministra KĽDR zrejme predá aspoň niektoré z nich Rusku. Kimova návšteva v zbrojárskych podnikoch sa uskutočnila v čase, keď približne 50 krajín odsúdilo presun severokórejských balistických striel do Ruska a ich použitie proti Ukrajine. Spoločné odsudzujúce vyhlásenie nepodpísali z krajín Európskej únie len Slovensko a Maďarsko, zo štátov NATO ešte Turecko.

Severná Kórea môže už tento mesiac otestovať balistické rakety stredného dosahu na pevné palivo a odpáliť raketu dlhého doletu, aby tým vystupňovala napätie pred kľúčovými voľbami v Južnej Kórei a v USA, dodal Sin.

Juhokórejské parlamentné voľby budú v apríli, USA budú v novembri prezidentské voľby. (TASR)

NATO Kyjevu sľúbilo zbrane za miliardy eur. Členovia aliancie počas zasadania „ostro odsúdili" eskaláciu ruských vzdušných úderov proti Ukrajine a použitie balistických rakiet zo Severnej Kórey a dronov z Iránu.

„Spojenci dnes dali jasne najavo, že budú Ukrajine naďalej poskytovať významnú vojenskú, ekonomickú a humanitárnu pomoc, a mnohí načrtli plány na poskytnutie ďalších spôsobilostí v roku 2024 v hodnote miliárd eur," konštatuje vyhlásenie NATO.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo moldavského veľvyslanca v Moskve Liliana Dariiho na protest proti "nepriateľským krokom" Kišiňova.

Ruský rezort diplomacie vo vyhlásení podľa agentúry Reuters kritizoval "systematický charakter" moldavských krokov, ktoré sú podľa neho namierené proti ruským občanom. Medzi toto správanie patrí podľa Moskvy aj "politicky motivované prenasledovanie" ruských a ruskojazyčných novinárov.

"Moldavské vedenie pokračuje v agresívnych protiruských vyhláseniach," tlmočilo ruské ministerstvo zahraničných vecí moldavskému veľvyslancovi.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa napätie medzi Moskvou a Kišiňovom zvýšilo. Súčasná moldavská vláda, naladená proeurópsky, odsúdila ruskú inváziu na Ukrajine, ako aj údajné sprisahanie Moskvy s cieľom zosadiť vládu v Kišiňove.

Moldavský parlament minulý mesiac schválil novú obrannú stratégiu, v ktorej za dve najväčšie hrozby pre bezpečnosť krajiny označil Rusko a korupciu. (TASR)

Jedenásť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku, ktorý v stredu večer zasiahol hotel v centre ukrajinského mesta Charkov. Uviedli to podľa agentúry AP miestni predstavitelia.

"Dve rakety zasiahli hotel v centre Charkova. Nebol tam vojenský personál. Namiesto toho tam bolo 30 civilistov, z ktorých jedenásť utrpelo zranenia," napísal starosta Charkova Ihor Terechov na platforme Telegram. Útok poškodil aj ďalšie budovy, pokračoval.

Dodal, že jeden zo zranených je vo veľmi vážnom stave. Medzi zranenými sú podľa neho aj tureckí novinári, viac detailov však neposkytol.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že hotel zasiahli dve rakety S-300 približne o 22.30 h miestneho času (21.30 SEČ).

Deväť ľudí bolo hospitalizovaných a dvoch ošetrili záchranári na mieste, dodal gubernátor. Najvážnejšie zranenia utrpel 35-ročný muž, napísal. (TASR)

Najmenej jeden človek prišiel o život po tom, čo ruská raketa zasiahla administratívnu budovu uhoľnej bane vo východoukrajinskom meste Myrnohrad, uviedla agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenia záchranárov.

Raketa podľa nich zasiahla trojposchodovú kancelársku budovu, ktorá sa z veľkej časti zrútila. Záchranári dostali, že sa pod troskami nachádza človek, no po vyčistení 85 ton trosiek sa záchranná akcia skončila neúspešne.

Šéf doneckej oblastnej správy Vadym Filaškin dnes ráno informoval o dvoch ranených pri ruskom ostreľovaní počas uplynulého dňa.

Myrnohrad patril k miestam zasiahnutým ruskými raketami aj 6. januára, keď si útok na Ukrajincov ovládanú časť Doneckej oblasti vyžiadal celkovo 11 mŕtvych. Hlavný úder vtedy zasiahol Pokrovsk. (ČTK)