Rusko má dostatok rakiet a dronov na ďalšie rozsiahle útoky, tvrdí Kyjev (SME Minúta)

Na prahu nového roka sa medzi politických a intelektuálnych lídrov v Európe vkráda pocit zlyhania. Ciele v oblasti dodávok munície sa nedarí dosiahnuť, politická jednota sa dosahuje s najväčšími ťažkosťami a budúcnosť transatlantického spojenia spochybňuje rastúci izolacionizmus USA, píše Wojciech Przybylski. (SME)

Rusko tvrdí, že zostrelilo niekoľko vzdušných cieľov letiacich k Belgorodu, ktorý leží asi 30 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Pri nálete zahynul jeden človek, ďalší bol zranený, uviedol podľa ruských médií gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov.

"Nad Belgorodom a Belgorodským okresom zasiahol náš systém protivzdušnej obrany - zostrelil niekoľko vzdušných cieľov prilietajúcich k mestu. Podľa predbežných údajov je jeden zabitý a jeden zranený," napísal Gladkov na sociálnej sieti.

Ruské ministerstvo obrany ohlásilo zostrelenie ukrajinského dronu nad Brjanskou oblasťou. Predtým ministerstvo tvrdilo, že sa Ukrajina pokúsila zaútočiť na Rusko za pomoci striel americkej výroby a že nad Belgorodskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou, zostrelilo tri protiradarové strely HARM.

Kyjev sa zvyčajne nevyjadruje k útokom vedeným v hĺbke ruského územia. Samotná Ukrajina dnes čelila podľa veliteľa ukrajinského letectva najrozsiahlejšiemu vzdušnému útoku za takmer dva roky vojny. Nálety si podľa ministra vnútra vyžiadali tri desiatky mŕtvych a na 160 ranených. (ČTK)

Ukrajina požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN po rozsiahlych ruských raketových útokoch, oznámil minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Išlo o najväčší vzdušný útok od začiatku vojny.

"Ukrajina spolu s troma desiatkami ďalších členských štátov OSN požiadala ekvádorské predsedníctvo o zvolanie mimoriadneho zasadnutia BR OSN. Zaoberať by sa malo raketovým a dronovým útokom Ruska na Ukrajinu, ktorého výsledkom sú početné civilné obete a rozsiahle zničenie civilnej infraštruktúry," napísal Kuleba na sociálnej sieti X, predtým Twitter.

Predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN sa strieda každý mesiac, v decembri je predsedajúcou krajinou Ekvádor.

Ukrajinský útok na ruskú loď Novočerkassk zabil 74 vojakov, tvrdí ukrajinská hackerská skupina Cyber Resistance, ktorá údajne zachytila e-mail od tlačovej služby ruskej Čiernomorskej flotily, v ktorom sa uvádzal tento údaj.

Správa uvádza, že ďalších 27 námorníkov utrpelo zranenia.

Útok na výsadkovú loď, kotviacu pri prístave Feodosia na okupovanom Kryme, sa odohral 26. decembra v skorých ranných hodinách,

Hoci Rusko tvrdilo, že loď bola pri útoku iba poškodená, videá z miesta naznačovali, že ju explózie a požiar zničili, čo potvrdilo aj britské ministerstvo obrany.

Sergej Aksjonov, šéf ruských okupačných úradov na Kryme, tvrdil, že pri útoku zahynul jeden človek a dvaja ďalší boli zranení.

Podľa Cyber Resistance bola tlačová správa zaslaná zamestnancovi ruskej štátnej televíznej stanice Rossija 1, ktorej poštovú schránku hackerská skupina údajne ovláda už mesiace.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zničila ruskú výsadkovú loď v prístave na okupovanom Kryme Čítajte 

Tlačová správa údajne obsahuje návrh veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Nikolaja Evmenova na vyhlásenie dvojdňového smútku v ruskom meste Novočerkassk, podľa ktorého bola loď pomenovaná.

Niekoľko krymských médií uverejnili články zjavne založené na tejto tlačovej správe, ale neskôr ich vymazali.

„Zdá sa, že veleniu ruského námorníctva nie je veľmi sympatická politika Kremľa kryť straty a zaobchádzať s ľuďmi ako s lacným zdrojom., Zdá sa, že šéf flotily Nikolaj Evmenov inicioval smútočné udalosti a zasielanie pošty bez súhlasu svojich nadriadených,"  napísalo Centrum národného odporu, ktoré riadi ukrajinská armáda. (Kyiv Independent)

Ukrajinský prezident Zelenskyj odvolal Volodymyra Truša z funkcie gubernátora Ternopiľskej oblasti, ktorú zastával od marca 2020. Dôvody odvolania neboli zverejnené, no zrejme súvisia so snahou Zelenského bojovať proti korupcii.

Denník Ukrajinska pravda uviedol, že odvolanie Truša schválila vláda na zasadnutí konanom 27. decembra.

Zároveň pripomenul, že Národný protikorupčný úrad a Špecializovaná protikorupčná prokuratúra zadržali 26. júna šéfa Ternopiľskej regionálnej rady Mychajla Holovka za prijatie úplatku.

Zadržaní tiež boli dvaja zástupcovia šéfov vojenskej a civilnej správy, ktorí mali od majiteľa jednej firmy žiadať úplatok takmer 1,8 milióna hrivien. (TASR)

Americký prezident Joe Biden vyzval americký Kongres, aby urýchlene schválil vláde ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine. Reagoval tak na rozsiahly ruský útok na ukrajinské mestá.

"Pokiaľ Kongres nepodnikne naliehavé kroky, nebudeme môcť ďalej posielať zbrane a dôležité systémy protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajina potrebuje, aby ochránila svojich obyvateľov. Kongres musí bezodkladne konať," vyhlásil Biden s tým, že Američania by mali byť hrdí na vojenskú pomoc, ktorú USA poskytli Ukrajine v boji za slobodu a nezávislosť.

Mohutnú vlnu ruských útokov, ktorá si v noci na piatok vyžiadala po celej Ukrajine najmenej 30 mŕtvych a vyše 120 zranených, označil Biden za "najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku vojny".

Dodal, že Rusko počas neho použilo aj hypersonické rakety.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina čelila najväčšiemu vzdušnému útoku. Rusi použili takmer všetky typy striel Čítajte 

Ruské rakety a drony počas týchto útokov zasiahli mnoho civilných objektov vrátane obytných budov, škôl, škôlok, parkov, pôrodnice, stanice metra či nákupného centra, ako aj objektov energetickej infraštruktúry, čo vo viacerých regiónoch spôsobilo výpadky elektriny.

"(Tento útok) svetu neúprosne pripomenul, že po takmer dvoch rokoch tejto ničivej vojny sa zámer ruského prezidenta Vladimira Putina nezmenil. Snaží sa vymazať Ukrajinu a podrobiť si jej obyvateľov. Musíme ho zastaviť. Keď umožníme diktátorom a autokratom v Európe rozkazovať, zvyšuje sa riziko, že Spojené štáty budú priamou súčasťou konfliktu," uviedol ďalej Biden.

USA oznámili posledný tohtoročný balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote štvrť miliardy amerických dolárov vo štvrtok. Ďalšia pomoc Ukrajine od USA je však otázna, pretože republikáni blokujú v Kongrese jej schválenie. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil mesto Avdijivka ležiace na frontovej línii v Donbase, o ktorého obkľúčenie sa v súčasnosti pokúšajú ruské sily. "Avdijivka, navštívil som pozície 110. mechanizovanej brigády," uviedol.

Zároveň zverejnil aj video, na ktorom vidno, ako Zelenskyj pred značkou s nápisom Avdijivka udeľuje vyznamenania vojakom.

Avdijivka, ktorá sa nachádza zhruba 20 kilometrov severne od Ruskom ovládanej oblastnej metropoly Doneck, podľa prezidenta momentálne patrí medzi "najnáročnejšie úseky frontu".

Zelenskyj vo svojom príspevku zároveň poďakoval všetkým príslušníkom armády, ktorí bojujú v prvej línii. Ukrajina tento rok prestála len vďaka svojím vojakom, uviedol prezident, ktorý od začiatku invázie podnikol už niekoľko návštev na frontovej línií. V septembri sa napríklad stretol s vojakmi neďaleko Bachmutu v Doneckej oblasti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poľským vzdušným priestorom zrejme preletela ruská raketa Čítajte 

Ruské sily sa pokúšajú Avdijivku dobiť už od začiatku invázie; už v predchádzajúcich rokoch oň Ukrajinci zvádzali boje s Ruskom podporovanými separatistami.

Ruské operácie zamerané na obkľúčenie mesta sa zintenzívnili v októbri tohto roku a v súčasnosti tam prebiehajú ťažké boje. Ukrajinská armáda priznáva, že situácia tam pre ňu nevyzerá priaznivo.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj 26. decembra pripustil, že ruská armáda by mohla dobyť Avdijivku do "dvoch až troch mesiacov". V tomto priemyselnom meste žilo pred vojnou zhruba 30 000 obyvateľov, väčšina z nich však po vypuknutí bojov utiekla.

Rusko má dostatok rakiet a dronov na ďalšie rozsiahle útoky na Ukrajinu, uviedol po rannom masívnom útoku ukrajinský minister obrany Rustem Umerov s tým, že nepredpokladá, že Rusku v blízkej budúcnosti dôjdu zásoby.

"Rusi sa už mesiace zásobujú raketami, aby útočili na obytné budovy, nákupné centrá a nemocnice," napísal Umerov na sociálnej sieti Facebook.

Piatkový ruský vzdušný útok označila Ukrajina za najväčší od začiatku vojny vo februári 2022. Podľa vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného použilo Rusko 122 rakiet a 36 dronov.

Británia dodá Ukrajine približne 200 rakiet protivzdušnej obrany. Po masívnej nočnej vlne ruských útokov na ukrajinské mestá to v piatok oznámil britský minister obrany Grant Shapps.

"Spojené kráľovstvo podniká urýchlené kroky na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny, po vlne Putinových vražedných leteckých útokov. Posielame stovky rakiet protivzdušnej obrany britskej výroby, aby sme Ukrajine zaistili všetko, čo potrebuje, aby sa mohla chrániť voči Putinovmu barbarskému bombardovaniu," napísal na sieti X britský minister obrany s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Počet obetí ruských vzdušných útokov na Ukrajinu stúpol na 26, zranenia utrpelo vyše 130 ľudí. Rusko zaútočilo dronmi, strelami balistickými, s plochou dráhou letu aj hypersonickými, povedal hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat. (ČTK)

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval Rusko na okamžité zastavenie dronových a raketových útokov na ukrajinské mestá. Vlna ruských útokov si v noci na piatok vyžiadala najmenej 26 mŕtvych a vyše 130 zranených.

Podľa ukrajinskej armády išlo o najhoršiu vlnu leteckých úderov od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka.

"Som šokovaný z ďalšej masívnej vlny koordinovaných raketových a dronových útokov, ktoré počas noci podnikla po celej Ukrajine Ruská federácia. Opäť apelujem na Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila svoje útoky na Ukrajinu a striktne dodržiavala ustanovenia medzinárodného práva týkajúce sa vedenia ozbrojeného konfliktu," uviedol vo vyhlásení vysoký komisár OSN.

Türk, že ruské rakety a drony zasiahli v noci na piatok mnoho civilných objektov vrátane obytných budov, škôl, škôlok, parkov, pôrodnice, stanice metra či nákupného centra, ako aj objektov energetickej infraštruktúry, čo vo viacerých regiónoch spôsobilo výpadky elektriny. Záchranári stále pátrajú po osobách uviaznutých v troskách obytných budov.

"Medzinárodné humanitárne právo výslovne zakazuje útoky zámerne cielené na civilné objekty, ako aj útoky nerozlišujúce medzi civilnými a vojenskými cieľmi, a to za všetkých okolností," zdôraznil komisár Türk. (TASR)

Ruské vzdušné útoky na Ukrajinu pokračujú. Úrady oznámili ďalších šesť ranených z mesta Smila v Čerkaskej oblasti, ktoré zrejme zasiahli strely odpálené z ruských bombardérov.

Počet obetí po nočných vzdušných útokoch rastie s odkrývaním trosiek. Útoky si vyžiadali najmenej 26 mŕtvych a viac ako 120 ranených, spresnil popoludní Oleksij Kuleba z prezidentskej kancelárie po útoku na Smilu.

Predchádzajúca bilancia bola 19 obetí na životoch a okolo stovky ranených.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poľským vzdušným priestorom zrejme preletela ruská raketa Čítajte 

"Raketa zasiahla obytnú štvrť. Máme teraz šesť ranených, "uviedol šéf oblastnej správy Ihor Taburec o situácii v meste Smila, kde ruské strely poškodili 12 domov.

Zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kuleba spresnil, že jeden zo zranených je vo vážnom stave. Ešte pred útokom ukrajinské ozbrojené sily varovali, že z ruských bombardérov Tu-22M3 boli odpálené strely s plochou dráhou letu, ktoré letia v smere na Čerkaskú oblasť.

Ruské sily podľa skorších informácií vypustili na Ukrajinu 158 rakiet, striel a dronov, z ktorých 114 sa protivzdušnej obrane podľa náčelníka generálneho štábu Valerija Zalužného podarilo zostreliť.

Záchranári medzitým ohlásili, že v Kyjeve našli už šiesteho mŕtveho na mieste zasiahnutých skladov, v ktorých troskách bolo päť obetí. Osem ľudí sa podarilo zachrániť.

Podľa kyjevskej vojenskej správy si nálet vyžiadal v hlavnom meste tri desiatky ranených.

V Záporoží počet obetí ruských rakiet stúpol na sedem, ďalších 13 ľudí utrpelo zranenia.

Vo Ľvove na západe Ukrajiny prišiel pri ruskom útoku o život známy basketbalista Viktor Kobzystyj, ktorý reprezentoval Ukrajinu na majstrovstvách Európy v rokoch 2001 a 2005, v súčasnosti pôsobil ako tréner.

Masívny ruský útok raketami a dronmi viedol k výpadkom dodávok elektriny v štyroch ukrajinských oblastiach. Postihnuté sú Kyjevská, Dnepropetrovská, Odeská a Charkovská oblasť, oznámilo ukrajinské ministerstvo energetiky.

V Kyjevskej oblasti podľa rezortu energetiky útoky poškodili 10-kilovoltové vedenie, čo spôsobilo výpadok prúdu pre 843 odberateľov. V Dnepropetrovskej oblasti útok poškodil 150-kilovoltové vedenie, ale rozsah výpadku dodávok prúdu ešte len zisťujú. V Odeskej oblasti bolo poškodené 0,6-kilovoltové vedenie, ale rozsah výpadku tiež ešte skúmajú. V Charkovskej oblasti pre útoky zostalo bez elektriny 16 600 spotrebiteľov.

Do poľského vzdušného priestoru vletela zrejme ruská raketa a následne ho opustila, vyhlásil náčelník poľského generálneho štábu Wieslaw Kukula po mimoriadnom zasadnutí Úradu národnej bezpečnosti. (TASR)

Vzdušné sily NATO v Európe počas tohto roka zasiahli viac než 300-krát voči ruským vojenským lietadlám, ktoré sa priblížili k vzdušnému priestoru Severoatlantickej aliancie.

"Ruská vojna proti Ukrajine vytvorila najhoršiu bezpečnostnú situáciu v Európe za celé desaťročia," uviedol hovorca NATO Dylan White.

"Stíhačky NATO sú v službe nepretržite, pripravené zasiahnuť v prípade podozrivých či neoznámených letov v blízkosti vzdušného priestoru našich spojencov," dodal a pripomenul, že dozor nad vzdušným priestorom je dôležitý spôsob, akým Aliancia poskytuje bezpečnosť svojim členom.

Ruské bojové lietadlá v oblasti východného krídla NATO tradične nevysielajú komunikačný kód, neuvádzajú svoju polohu, nadmorskú výšku, nevypĺňajú letový plán alebo nekomunikujú s kontrolórmi leteckej prevádzky, píše NATO.

Väčšina stretnutí medzi ruskými lietadlami a lietadlami NATO však bola veľmi bezpečná a profesionálna. Narušenia vzdušného priestoru NATO ruskými strojmi boli aj naďalej zriedkavé a krátke.

Aliancia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu výrazne posilnila vzdušnú obranu na svojom východnom krídle, čo zahŕňa umiestnenie ďalších stíhačiek, systémov protivzdušnej obrany či prieskumné lety. (TASR)

Rusko pokračuje v terore namierenom na zničenie ukrajinskej civilnej infraštruktúry s cieľom oslabiť odolnosť ukrajinskej populácie, uviedlo vo vyhlásení k masívnemu útoku francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Francúzsko bude podľa ministerstva naďalej podporovať Ukrajinu a poskytovať jej v spolupráci s partnermi potrebnú pomoc na obranu.

Britský premiér Rishi Sunak ruské útoky slovne odsúdil a zodpovednosť pripísal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

"Tieto rozsiahle útoky na ukrajinské mestá potvrdzujú, že Putin sa nezastaví pred ničím, aby dosiahol svoj cieľ zlikvidovať slobodu a demokraciu. Nenecháme ho zvíťaziť. Musíme aj naďalej stáť na strane Ukrajiny – tak dlho, ako to bude potrebné," uviedol premiér na sociálnej sieti X.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina čelila najväčšiemu vzdušnému útoku. Rusi použili takmer všetky typy striel Čítajte 

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell pripomenul, že nočné útoky Ruska boli jedny z najrozsiahlejších od začiatku invázie vo februári 2022.

Označil ich za zbabelé útoky bez rozmyslu namierené voči školám, staniciam metra a nemocniciam. "EÚ stojí pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné," napísal.

Ukrajina podľa americkej veľvyslankyne v krajine Brinkovej potrebuje finančnú pomoc v boji proti ruskej invázii práve teraz. Vyjadrila sa takto v súvislosti s rozsiahlym raketovým útokom.

„Milióny mužov, žien a detí sú v protileteckých krytoch, keďže Rusko páli rakety na celú krajinu," napísala veľvyslankyňa. „Ukrajina potrebuje financie teraz, aby mohla v budúcom roku pokračovať v boji za oslobodenie od tejto hrôzy,“ konštatovala Brinková.

Terčom najnovšieho ruského útoku proti Ukrajine boli aj školy, súkromné domy a pôrodnica. Potvrdil to prezident Zelenskyj.

Ukrajinský líder tiež uviedol, že Rusko použilo „takmer všetky typy zbraní zo svojho arzenálu“ vrátane balistických rakiet Kinžal, rakiet S-300, riadených striel a bezpilotných lietadiel. Zelenskyj dodal, že záchranné služby „pracujú nepretržite“, aby postihnutým poskytli pomoc.

„Vyjadrujem úprimnú sústrasť tým, ktorí prišli o svojich blízkych. Zraneným želám skoré uzdravenie,“ napísal Zelenskyj.

„Na teroristické útoky budeme určite reagovať. A budeme naďalej bojovať za bezpečnosť celej našej krajiny, každého mesta a každého občana. Ruský terorizmus musí prehrať a aj prehrá,“ skonštatoval Zelenskyj. (SITA)

Český prezident Pavel počas svojho doterajšieho pôsobenia vo funkcii povolil 20 Čechom bojovať v ukrajinskej armáde. Ďalších 56 žiadostí zamietol. Pavel do úradu oficiálne nastúpil 9. marca.

Od začiatku toho mesiaca požiadalo o povolenie bojovať v ukrajinskej armáde 76 Čechov. Prezident vyhovel 20 žiadostiam. Predchádzajúci prezident Miloš Zeman riešil 477 takýchto žiadostí a potrebné povolenie udelil 132 ľuďom.

Pre server iRozhlas.cz to s odvolaním sa na Vojenskú kanceláriu prezidenta ČR potvrdil hovorca tlačového odboru Pražského hradu Petr Fučík. Záujem zapojiť sa do obrany Ukrajiny v druhom roku trvania vojny rýchlo upadol, komentuje server.

Službu v ozbrojených silách cudzích krajín Čechom zakazuje zákon a na udelenie zákonného povolenia je potrebný súhlas prezidenta. V opačnom prípade hrozí trestné stíhanie. Výnimku majú ľudia s dvojakým občianstvom alebo osoby, ktoré by chceli slúžiť v armáde niektorej z členských krajín NATO. (TASR)

Počet obetí rozsiahleho ruského vzdušného útoku na Ukrajinu vzrástol na 19, desiatky ďalších civilistov utrpeli zranenia. S odvolaním sa na ukrajinské úrady to napísal server RBK-Ukrajina.

Päť zabitých hlásia v Dnipre, štyroch v Záporoží, tri obete majú Kyjev, Charkov a Odesa, o jednej obeti informujú úrady v Ľvove. Ukrajinské úrady a médiá označujú útok za najväčší ruský vzdušný úder od začiatku ruskej invázie.

Okrem samotných miest hlásia škody po ruských úderoch aj Ľvovská, Záporožská a Kyjevská oblasť. V meste Konotop v Sumskej oblasti sú podľa neho po raketovom útoku traja zranení.

Veliteľ letectva Oleščuk podľa agentúry AP uviedol, že to bol najmasívnejší vzdušný útok od začiatku ruskej invázie. Hovorca ukrajinského letectva Ihnať sa podľa agentúry AFP vyjadril podobne, Rusko podľa neho vypálilo na Ukrajinu rekordný počet striel za jeden deň.

Zároveň však upozornil, že bilancia nezahŕňa prvé dni ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, keď invázna armáda vykonávala "nepretržité" údery.

Na najmenej 16 stúpol počet obetí vzdušných útokov Ruska na viaceré ukrajinské mestá. Zranenia utrpelo takmer 100 ľudí. Oznámil to ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

"Dnes ráno nepriateľ zaútočil viac ako 150 raketami a dronmi na pokojné ukrajinské mestá. Vieme o 16 mŕtvych a 97 zranených vrátane najmenej dvoch detí vo veku šesť a osem rokov," uviedol na sociálnej sieti Kostin.

Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak uviedol, že vlna útokov zo strany Ruska iba potvrdzuje potrebu ďalšej podpory pre Ukrajinu zo strany medzinárodného spoločenstva.

"Robíme všetko pre posilnenie našej protivzdušnej obrany, no svet musí pochopiť, že na zastavenie tohto teroru potrebujeme viac sily a podpory," napísal Jermak.

Rusku sa na Ukrajine v posledných dňoch podarilo zasiahnuť všetky určené objekty. Vyhlásilo po masívnych útokoch na Ukrajinu ruské ministerstvo obrany.

Nálety, ktoré Rusko podniklo v noci na mestá po celej Ukrajine, si podľa ukrajinských úradov vyžiadali najmenej 12 mŕtvych a 100 zranených.

"V období od 23. do 29. decembra podnikli ozbrojené sily Ruskej federácie 50 skupinových úderov a jeden masívny úder vysoko presnými zbraňami a bezpilotnými lietadlami," uviedlo na platforme Telegram ruské ministerstvo. Dodalo, že "všetky určené objekty boli zasiahnuté".

Kremeľ analyzuje možné odvetné kroky v reakcii na návrh USA zabaviť vo vyspelých krajinách G7 mrazené ruské aktíva. Povedal to hovorca Kremľa Peskov. Návrh Washingtonu pritom označil za pseudolegálny a za krádež ruských aktív.

"Samozrejme, že dopredu analyzujeme prípadné odvetné kroky," uviedol Peskov. "Rusko má zoznam aktív, ktoré môže v reakcii na kroky G7 zabaviť," dodal hovorca ruského prezidenta.

Skupina G7 zahŕňa popri USA aj Kanadu, Japonsko, Britániu, Taliansko, Francúzsko a Nemecko, radí sa k nim ale tiež Európska únia ako celok.

Spojené štáty podľa denníka Financial Times navrhujú zabaviť zmrazený ruský majetok v hodnote až 300 miliárd dolárov. Ministri financií krajín G7 aj ich námestníci podľa britského listu pracujú na tom, aby bol návrh pripravený na realizáciu k druhému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu, čo je 24. februára budúceho roka.

Trojica pracovných skupín sa má v nasledujúcich týždňoch zaoberať právnymi okolnosťami zhabania, spôsobmi prevedenia aj možnosťami, ako financie najlepšie využiť na podporu brániacej sa Ukrajiny. (ČTK)

Ruské ozbrojené sily podnikli v noci najväčší vzdušný útok od začiatku vojny na Ukrajine, povedal vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valeryj Zalužnyj. Podľa Zalužného bolo počas útoku použitých 122 rakiet a striel s plochou dráhou letu a 36 dronov. (TASR)

Do poľského vzdušného priestoru vletel zo strany od hranice s Ukrajinou neidentifikovaný objekt. Zaregistrovali ho radary protivzdušnej obrany, jeho signál následne zmizol. (ČTK)

Ruský súd odsúdil spolupracovníčku opozičného lídra Navaľného Fadejevovú na deväť rokov odňatia slobody. Sudca uznal Fadejevovú za vinnú z extrémizmu, uvádza sa vo vyhlásení s tým, že obhajoba sa odvolá na najvyšší súd. (TASR)

Koordinátorka humanitárnej pomoci OSN pre Ukrajinu Denise Brownová odsúdila ruské útoky na viaceré ukrajinské mestá. Brownová najnovšiu vlnu útokov označila za ďalší neprijateľný príklad hroznej reality.

Tú podľa nej Ukrajinci zažívajú dennodenne. V dôsledku tejto "hroznej reality", bol rok 2023 ďalším rokom obrovského utrpenia.

Počet obetí masívneho ruského útoku na Ukrajinu sa zvýšil na 12, zranených je 75 ľudí. (BBC)

Ukrajinská armáda počas uplynulého týždňa postúpila pri meste Bachmut a pokračovala v pozičných bojoch s ruskými jednotkami. Geolokačné zábery naznačujú, že ukrajinskí vojaci mierne postúpili juhovýchodne od dediny Kliščijivka.

Tá leží juhozápadne od Bachmutu. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Ruská armáda však v Doneckej oblasti mierne postúpila severozápadne od mesta Avdijivka. Okrem toho ruskí vojaci dobyli obec Dorožnianka v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Rusko vypálilo na Ukrajinu približne 110 striel, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj. Protivzdušná obrana väčšinu zlikvidovala. Napriek tomu sú hlásené obete a škody v Kyjeve, Dnipre, Charkove, Ľvove, Odese alebo Záporoží.

Podľa agentúry Reuters úrady informujú o desiatich zabitých a 60 zranených v rôznych mestách. Svetové agentúry ruský vzdušný úder vyhodnotili ako jeden z najväčších za posledné mesiace.

Veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj informoval o 114 zlikvidovaných dronoch a strelách z celkových 158.

  (ČTK)

Pri ruskom raketovom útoku na Dnipro bola zasiahnutá pôrodnica a nákupné centrum, potvrdil ukrajinský premiér Šmyhaľ. Miestne úrady hlásili civilné obete a veľké škody v mestách po celej Ukrajine.

Pri útoku zahynuli štyria ľudia a ďalších najmenej desať bolo zranených, informoval guvernér Lysak a konštatoval, že informácie sa stále objasňujú.

Pri útoku bola poškodená aj šesťposchodová budova a dom. V pôrodnici neboli žiadne obete. Jedna časť nemocnice bola vážne zasiahnutá požiarom, ktorý bol medzitým uhasený. V celom objekte sú rozbité okná.

Ukrajinský hrubý domáci produkt dosiahol tento rok rast napriek veľkým problémom súvisiacim s ruskou agresiou. Na budúci rok krajine hrozí veľký hospodársky pokles, ak jej spojenci nepomôžu.

„Kľúčovým údajom, ktorý popisuje tento rok z ekonomického hľadiska, je takmer 5-percentný rast HDP. Naša ekonomika nielenže neklesla, ale rástla tempom, ktoré nikto nečakal," uviedla ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

V budúcom roku však Ukrajine hrozí vážny hospodársky pokles, ak jej západní podporovatelia nedokážu zhromaždiť dostatok finančných prostriedkov na vyrovnanie jej veľkého rozpočtového deficitu, povedal v novembri pre Politico ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. (SITA)

Na Ukrajine počas uplynulého dňa podľa Kyjiva padlo 850 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 357 520, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 5 953 tankov, 11 033 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 417 delostreleckých systémov a 938 raketometov.

Ukrajinské úrady hlásia po masívnych ruských útokoch požiare v hlavnom meste Kyjeve alebo Dnipre na východe krajiny. V metropole podľa médií začala horieť viacpodlažná obytná budova a sklad, tamojšie úrady informovali o páde trosiek zostrelených rakiet.

V Dnipre horí jedno z nákupných centier, napísala agentúra Unian. Podľa BBC Ukrajina čelí druhej vlne ruských vzdušných útokov. Explózie sa ozývali už skôr, aj na iných miestach krajiny.

V Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste, pri ruskom vzdušnom údere zahynul jeden človek a ďalších osem utrpelo zranenia, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne úrady. Podľa starostu Ihora Terechova bola pri ruských úderoch poškodená nemocnica, obytné budovy a priemyselné zariadenia.

Sedem ľudí podľa Reuters utrpelo zranenia v Kyjeve. Starosta metropoly Vitalij Kličko informuje o poškodení budovy stanice metra, ktorú ľudia využívajú ako protiletecký kryt.

Šéf Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj informoval o zásahu obytného domu v Ľvove a bližšie nespresnenom počte zranených. Požiar podľa neho vypukol v miestnom lýceu, zrejme kvôli pádu trosiek rakety zostrelenej protivzdušnou obranou.

Výšková budova v Odese začala horieť po tom, ako ju zasiahli trosky zostreleného dronu, uviedol starosta mesta Hennadij Truchanov. Budova bola poškodená, oheň sa však podarilo dostať pod kontrolu, uviedol starosta na sociálnej sieti.

Podľa ukrajinského monitorovacieho kanála Monitor letela veľká časť ruských riadených striel rôznymi trasami na západ Ukrajiny, píše BBC a dodáva, že ďalšie zdroje hovoria o odpálení hypersonických striel Kinžal z ruských lietadiel.

Román Georgea Orwella 1984 sa v tomto roku stal najčastejšie kradnutou knihou z regálov ruského kníhkupeckého reťazca Čitaj-gorod. Táto dystopická klasika bola z obchodov reťazca ukradnutá 460-krát. (ČTK)

Rusko  podniklo ďalší rozsiahly útok na ukrajinské územie. Niekoľko striel ruská armáda vyslala na Charkov. Viac ako desať dronov vyslala aj na západoukrajinskú Ľvovskú oblasť. Podľa starostu oblastnej metropoly horí zariadenie kritickej infraštruktúry.

"Okupanti zasadili mestu Charkov asi desať úderov," napísal na telegrame gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Charkovský starosta Ihor Terechov v piatok po 6.00 h SEČ varoval obyvateľov pred ďalšou vlnou útokov. Zhruba pol hodinu predtým uviedol, že mesto zasiahlo asi osem striel.

"Podľa predbežných informácií na Ľvovskú oblasť zaútočilo vyše desať Šahídov," napísal na telegrame starosta Ľvova Andrij Sadovyj s odvolaním sa na bezpilotné lietadlá využívané Ruskom. "V Ľvove horia zariadenia kritickej infraštruktúry. Bez detailov. Na mieste sú záchranné služby. Informácie o obetiach nemáme," uviedol Sadovyj.

Podľa denníka Ukrajinská pravda explózia bolo počuť aj na strednej Ukrajine.

Ukrajinský prezident vymenoval nových gubernátorov Doneckej a Rivnenskej oblasti. Na základe vyhlášok sa nimi stali Vadym Filaškin a Olexandr Koval.

Filaškin, ktorý od februára 2019 pôsobil vo funkcii námestníka doneckej oblastnej štátnej správy, bol vymenovaný za gubernátora Ruskom čiastočne okupovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na poste vymenil Pavla Kyrylenka, ktorý sa v septembri stal šéfom protimonopolného úradu v Kyjeve.

Zelenskyj tiež vymenoval Olexandra Kovala za nového gubernátora západoukrajinskej Rivnenskej oblasti. Koval predtým viedol okresnú štátnu správu v jeho rodnom meste Kostopiľ.

Donecká oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko nezákonne anektovalo vlani v septembri. Hoci si Moskva robí nárok na celú oblasť, iba polovicu tohto regiónu na hranici s Ruskom okupujú ruské sily. (TASR)

Zelenskyj dôrazne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby spojilo sily v boji proti ruskej agresii. Výzvu zverejnil v období neistoty okolo dodávok vojenskej pomoci Ukrajine na budúci rok.

"Ruský teror musí byť porazený. Teror musí vždy prehrať. A my všetci v slobodnom svete to musíme spoločne zabezpečiť," povedal Zelenskyj vo videopríhovore pred koncom roka.

Treba urobiť všetko pre to, aby sa zaistilo, že nasledujúci rok "všetci spoločne ukážu silu", dodal.

Zelenskyj sa poďakoval aj pápežovi Františkovi za jeho želania mieru Ukrajine a Spojeným štátom za ich najnovší balík vojenskej pomoci.

Ukrajinský prezident tým myslel americké dodávky nových rakiet pre protivzdušnú obranu, rakiet pre systémy HIMARS, delostreleckej munície kalibru 155 a 105 milimetrov a ďalších obrnených vozidiel. "Potrebujeme všetko," povedal ukrajinský líder.

Ukrajinské ozbrojené sily opakovane upozorňujú, že potrebujú oveľa viac munície v boji proti ruskej vojne, ktorú Kremeľ spustil na Ukrajine vo februári 2022. (TASR)