Ukrajina Rusko Online: Ukrajina a Maďarsko pripravujú schôdzku Zelenského s Orbánom

Bieloruský diktátor Lukašenko sa zúčastnil na vládou organizovanom stretnutí s deťmi privezenými z Ruskom kontrolovaných oblastí Ukrajiny.

Otvorene tak vzdoroval medzinárodnému rozhorčeniu nad účasťou svojej krajiny na ruských deportáciách ukrajinských detí.

V prejave na podujatí pri príležitosti príchodu novej skupiny ukrajinských detí pred novoročnými sviatkami Lukašenko prisľúbil, že „prijme tieto deti, privedie ich k nám domov, bude im teplo a urobí ich detstvo šťastnejším“.

Bieloruskí predstavitelia neuviedli, koľko ukrajinských detí bolo do krajiny privezených.

Nedávna vyšetrovanie Yaleovej univerzity zistilo, že zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré boli čiastočne obsadené ruskými silami, bolo do Bieloruska privezených viac ako 2 400 ukrajinských detí vo veku šesť až 17 rokov.

Bieloruská opozícia vyzvala Medzinárodný trestný súd, aby Lukašenka a jeho úradníkov pohnal k zodpovednosti za ich účasť na nezákonnom transfere ukrajinských detí. (SITA)

Rusko by malo tento rok dodať do Číny cez plynovod Sila Sibíri 1 vyše 22,5 miliardy metrov kubických plynu. Uviedol to vo šéf ruského plynárenského koncernu Gazprom Miller. Rusko tak prekročí objem exportu v rámci zmluvného záväzku 22 miliárd m3. 

Rusko okrem toho rokuje o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by prepravoval do Číny ročne 50 miliárd m3 plynu z regiónu Jamal na severe Ruska. Tým by takmer vykompenzoval objem plynu prepravovaného po dne Baltského mora v súčasnosti nefungujúcim plynovodom Severný prúd 1. Ten poškodil výbuch v septembri minulého roka.

Rusko sa snaží zdvojnásobiť export do Číny, ktorej dopyt po energiách rastie, a zároveň tak riešiť prepad vývozu do Európskej únie po útoku na Ukrajinu vo februári 2022. Dohoda však stále viazne na kľúčových otázkach vrátane ceny.

Vo februári minulého roka sa Peking s Moskvou dohodol aj na nákupe zemného plynu z ruského ostrova Sachalin na Ďalekom východe, ktorý bude prepravovaný novým plynovodom po dne Japonského mora do čínskej provincie Chej-lung-ťiang. Miller dodal, že dodávky prostredníctvom tohto plynovodu, ktorý by mal ročne dodať 10 miliárd m3, sa začnú najneskôr v roku 2027. (TASR)

Ukrajina a Maďarsko pripravujú schôdzku prezidenta Volodymyra Zelenského s premiérom Viktorom Orbánom, ktorá sa uskutoční už "v blízkej budúcnosti". Uviedol to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

V prípade, že sa takáto schôdzka naozaj uskutoční, pôjde o prvé stretnutie oboch lídrov od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022.

Orbán opakovane blokuje snahy EÚ o poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine a odmieta Kyjev podporovať dodávkami zbraní. Vystupuje tiež proti spusteniu prístupového procesu Ukrajiny do Únie a je jedným z mála lídrov EÚ, ktorí od začiatku invázie nenavštívili Kyjev, pripomína agentúra AP.

"Pracujeme na zorganizovaní stretnutia oboch lídrov v blízkej budúcnosti," napísal Jermak na platforme X po telefonickom rozhovore s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjartóom.

Podľa Jermaka išlo o "produktívny telefonát", ktorý bol okrem iného venovaný pokroku Ukrajiny na ceste európskej integrácie. Ďalšie podrobnosti neuviedol.

O telefonáte s Jermakom informoval aj Szijjartó, ktorý zdôraznil, že Maďarsko chce udržiavať čo najlepšie vzťahy so všetkými svojimi susedmi, v čom zohrávajú kľúčovú úlohu neustále kontakty na vysokej úrovni.

"Samozrejme, že nezmeníme svoje promierové stanovisko, ale teším sa na naše osobné stretnutie v januári ako na príležitosť prediskutovať najpálčivejšie bilaterálne otázky," napísal maďarský minister na Facebooku po telefonáte s Jermakom.

O prípravách schôdzky Zelenského s Orbánom vo svojom príspevku nepísal. (TASR)

Ukrajina bude schopná vyplatiť dôchodky aj v prípade, že ďalšia finančná pomoc zo Západu nebude v najbližšom čase schválená. Avšak plánovaná indexácia dôchodkov, aby boli v súlade s rastúcimi cenami, sa zrejme bude musieť odložiť.

Už predtým ministerka hospodárstva Svyrydenková upozornila, že bez ďalšej zahraničnej pomoci si dôchodcovia, ako aj učitelia a úradníci budú musieť na svoje peniaze počkať.

Od útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 presunul Kyjev všetky svoje príjmy do obrany. Výdavky na všetko ostatné vrátane dôchodkov a sociálnych príspevkov vykrýval z desiatok miliárd dolárov zahraničnej pomoci. Kľúčové balíky pomoci sú však momentálne blokované ako v Bruseli, tak vo Washingtone.

Ministerka sociálnej politiky Žolnovychová zdôraznila, že dôchodky na rozdiel od iných platieb v sociálnej oblasti sú pokrývané z interných príjmov. Základné penzie tak vyplatené budú, je však možné, že v prípade nedostatočnej zahraničnej pomoci sa k ich indexácii nepristúpi.

K dôchodkom a ďalším financiám sa v stredu vyjadrila pre britský denník The Financial Times aj ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. Tá uviedla, že v prípade neschválenia zahraničnej pomoci v dohľadnom čase bude musieť zhruba 500-tisíc štátnych úradníkov, 1,4 milióna učiteľov a 10 miliónov dôchodcov predbežne počítať s odkladom vyplatenia svojich peňazí. Svyrydenková verí, že pomoc od Európskej únie sa podarí schváliť vo februári a v marci sa peniaze pre Ukrajinu uvoľnia. (TASR)

Kým odsúdených vrahov a násilníkov po šiestich mesiacoch na fronte púšťajú na slobodu, odvedení Rusi na Ukrajine bojujú aj viac ako rok. Ich manželky a partnerky teraz rozbehli hnutie, ktoré Putina vyzýva k ich návratu. (Bloomberg)

USA tento rok poskytli Ukrajine 34 balíčkov vojenskej pomoci v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov. Uviedol to ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý sa zároveň poďakoval Washingtonu za túto pomoc.

„V priebehu tohto roka poskytli Spojené štáty 34 balíčkov vojenskej pomoci v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov. Raketové systémy Patriot, tanky Abrams, obrnené vozidlá, rakety ATACMS, kazetová munícia DPICM, protivzdušná obrana, rakety, delostrelecké náboje, zariadenia na odmínovanie a ďalšie dôležité vybavenie. Urobilo sa historické rozhodnutie poskytnúť Ukrajine lietadlá F-16. Vždy budeme vďační za všetku túto podporu,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský líder tiež vyjadril svoju vďačnosť americkému prezidentovi Bidenovi, americkému Kongresu a ľudu Spojených štátov za nový ohlásený balík vojenskej pomoci vo výške 250 miliónov dolárov.

Rozpočtové výdavky Ruska za tento rok by mali byť vyše 32 biliónov rubľov, uviedol ruský minister financií Siluanov. Predpokladaný údaj je o viac než desatinu vyšší, než bolo stanovené v rámci schváleného rozpočtu na tento rok. (TASR)

Ruské úrady povolili opozičnému politikovi Nadeždinovi, aby pokračoval v kampani na podporu svojej kandidatúry v prezidentských voľbách. Agentúra DPA pripomenula, že viacerým kandidátom kritickým voči Kremľu už kandidatúru zamietli.

Liberálneho protivojnového aktivistu a niekdajšieho poslanca ruskej Štátnej dumy nominovala za prezidenta opozičná liberálnodemokratická strana Občianska iniciatíva. Tento 60-ročný politik oznámil, že dostal povolenie otvoriť si bankový účet na zhromažďovanie príspevkov a začať zbierať podpisy na podporu svojej kandidatúry.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putinova vyzývateľka odovzdala dokumenty potrebné na prezidentskú kandidatúru Čítajte 

Ako prezidentský kandidát však bude môcť byť oficiálne zaregistrovaný len v prípade, ak v priebehu nasledujúcich troch týždňov zhromaždí 100-tisíc podpisov. Ak sa mu to podarí, pravosť podpisov bude ešte musieť potvrdiť Ústredná volebná komisia.

"Dokážeme to," napísal Nadeždin na sieti Telegram.

Komisia 23. decembra odmietla zaregistrovať prezidentskú kandidatúru bývalej nezávislej novinárky a opozičnej komunálnej političky Jekateriny Duncovovej, ktorá propaguje víziu "mierového" a demokratického Ruska. Zdôvodnila to údajnými formálnymi nedostatkami v dokumentoch, ktoré Duncovová predložila volebnej komisii.

Zamietavé rozhodnutie neskôr potvrdil aj najvyšší súd. Duncovová následne vyjadrila podporu prezidentskej kandidatúre Borisa Nadeždina, ktorý je považovaný za predstaviteľa umiernenej opozície. Podľa agentúry DPA ide o jedného z posledných kritikov Putinovej vojny na Ukrajine, ktorý ešte nebol umlčaný. (TASR)

Jedna civilistka prišla o život, keď ruská armáda zaútočila na mesto Vovčansk v Charkovskej oblasti. Gubernátor oblasti Synjehubov uviedol, že žena, ktorá pri útoku zomrela, mala 66 rokov.

Ďalšiu zranenú ženu vo veku 63 rokov podľa neho ošetrili na mieste. Ukrajinské mestá a dediny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti frontovej línie a ruských hraníc, sú takmer každý deň terčom útokov ruských síl. (SITA)

Hrubý domáci produkt Ukrajiny v tomto roku narástol o takmer päť percent. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka a ministerka hospodárstva Svyrydenková. Hlavnú zásluhu na tohtoročnom ekonomickom raste Ukrajiny majú podľa nej podnikatelia.

Tí obnovili svoju činnosť, prípadne otvorili nové prevádzky. "Naša ekonomika nielenže neklesla, ale vzrástla takým tempom, aké nikto neočakával, a to ani medzi ukrajinskými odborníkmi-optimistami," uviedla Svyrydenková.

Podľa nej tento hospodársky rast umožnil Ukrajine zabezpečovať armádu a obranu voči ruskej vojenskej agresii. "Ťažko si predstaviť, kde by sme bez boli tohto rastu," zdôraznila.

Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo oveľa vyšší počet mŕtvych, ako dosiaľ tvrdili ruskí okupanti zodpovední za spomenutú ekologickú katastrofu na rieke Dnipro. Vyplýva to z vyšetrovania agentúry AP.

Obyvatelia mesta Olešky na juhu Ukrajiny okupovanej Ruskom nedokázali identifikovať mnohých ľudí, ktorí prišli o život po zničení Kachovskej priehrady. Podľa agentúry AP ruské okupačné úrady zámerne podhodnocovali počet obetí a zbavovali sa tiel tých, ku ktorým sa nikto neprihlásil. Zároveň okupanti pod vyhrážkami zabránili miestnym zdravotníkom a dobrovoľníkom zaobchádzať s mŕtvymi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Výskumník Halás: Zničenie Kachovskej priehrady je obrovský eskalačný krok Čítajte 

Rusko, ktoré odmietlo komentovať vyšetrovanie agentúry AP, uviedlo, že na území, ktoré kontroluje, sa utopilo 59 ľudí. Avšak, len v Ruskom okupovanom meste Olešky, ktoré malo podľa ukrajinských odhadov v čase záplav v dôsledku zničenia Kachovskej priehrady asi 16-tisíc obyvateľov, sa podľa agentúry AP počet obetí pohybuje minimálne v stovkách.

Agentúra AP hovorila s tromi zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí viedli záznamy o mŕtvych v meste Olešky, s jednou dobrovoľníčkou, ktorá zahrabávala telá a povedala, že sa jej neskôr vyhrážala ruská polícia, a s dvomi ukrajinskými informátormi, ktorí odovzdávali spravodajské informácie z oblasti Ukrajinskej bezpečnostnej službe. Podľa ich správ boli vykopané masové hroby a neidentifikované telá boli odvezené a už nikdy ich nevideli.

Agentúra AP tiež získala prístup k uzavretej skupine na Telegrame s 3-tisíc obyvateľmi mesta Olešky, ktorí uverejňovali správy o telách ležiacich na uliciach, telách zozbieraných políciou a mnohých nezvestných. (SITA)

Približne dvadsať ruských vojakov sa vzdalo v oblasti pôsobenia ukrajinskej Tavrijskej operačnej strategickej skupiny. Oznámil to na platforme Telegram jej veliteľ brigádny generál Tarnavskyj.

„Približne 20 útočníkov sa vzdalo v zóne pôsobenia Tavrijskej operačnej strategickej skupiny. Za uplynulý deň bolo zničených a poškodených aj mnoho nepriateľských obrnených vozidiel," napísal Tarnavskyj. Celkovo Rusi podľa neho v stredu v oblasti stratili 488 ľudí a 105 kusov vojenskej techniky.

Ruskí vojaci podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny pravdepodobne postúpili v západnej časti obce Verbove v Záporožskej oblasti. Znova dobyli pozície, ktoré ukrajinské jednotky obsadili počas protiofenzívy v lete.

Podľa inštitútu napredovanie Rusov je pravdepodobne výsledkom stiahnutia sa ukrajinských síl na zimu do pozícií pri dedine Robotyne, ktoré sa dajú lepšie brániť.

Inštitút v tomto okamihu nepovažuje za veľmi významné to, že Rusi opäť získali pozície v západnej časti obce Verbove. Inštitút však dodal, že aj obmedzené ruské zisky môžu byť významné, hlavne ak by Západ zastavil vojenskú pomoc Ukrajine.

Zničenie ruskej veľkej výsadkovej lode Novočerkassk ukrajinskými silami na okupovanom Kryme zvýšilo počet takýchto lodí, ktoré Rusko doteraz stratilo, na tri. V Čiernom mori však Rusko naďalej má k dispozícii desať takýchto lodí.

V pondelok bola pri ukrajinskom útoku úplne zničená veľká výsadková loď ruského námorníctva triedy Ropucha s názvom Novočerkassk, ktorá sa nachádzala v prístave Feodosija na južnom pobreží Ruskom okupovaného Krymu. „Dôkazy z otvorených zdrojov naznačujú, že je vysoko pravdepodobné, že plavidlo v čase zásahu prevážalo výbušný náklad, čo spôsobilo masívnu sekundárnu detonáciu,“ uvádza sa v správe britského ministerstva obrany.

Týmto incidentom sa počet veľkých výsadkových lodí, ktoré Rusko stratilo od začiatku invázie, zvýšil na tri. „Saratov sa potopil 24. marca 2022 a Minsk bol funkčne zničený v suchom doku 13. septembra 2023. Ďalšie dve plavidlá boli pravdepodobne poškodené.“

Podľa britských analytikov Rusko pravdepodobne plánovalo využiť svoje veľké výsadkové sily na uskutočnenie významných obojživelných operácií počas invázie a v rámci príprav na vojnu zdvojnásobilo počet týchto lodí v Čiernom mori.

„S pokračovaním vojny sa lode čoraz viac využívajú na poskytovanie logistickej podpory. Ide o dôležitú úlohu, keďže posilňujú životne dôležité a relatívne krehké cestné a železničné spojenie Krymského mosta spájajúceho Krym s Ruskom,“ konštatuje sa v správe britskej vojenskej rozviedky.

 Na niekoľkoročné väzenie odsúdil súd v Moskve básnikov Arťoma Kamardina a Jegora Štovbu. Tí mali čítať básne kritické voči invázii Moskvy na Ukrajinu.

Kamardin bol odsúdený na sedem rokov a Štovba na päť a pol roka. Po vynesení verdiktu začali ich podporovatelia kričať "Hanba!", uviedol novinár AFP zo súdnej siene. Dvojicu prišli podporiť okrem ich rodičov a manželiek aj desiatky priateľov.

Oboch básnikov potrestali za "podnecovanie nenávisti" a za "výzvy na páchanie činov namierených proti bezpečnosti štátu".

Kamardina a Štovbu zatkli vlani v septembri, pretože sa zúčastnili na čítaní poézie na jednom z moskovských námestí, kde sa stretávali disidenti už v sovietskej ére. Kamardin recitoval svoju báseň "Zabi ma, milicionár!", čo je narážka na proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Na druhý deň ho zatkli a prehľadali byt. Kamardin (33) povedal, že polícia ho zbila a znásilnila činkou. Na pojednávaní sa bránil, že nevedel, že svojím konaním porušuje zákon a požiadal o milosť. (TASR)

Administratíva amerického prezidenta Bidena a európski predstavitelia podľa serveru Politico rokujú s Ukrajinou o novej stratégii. Tá by sa zakladala na prechode k väčšej obrane.

Západní činitelia sa podľa zdrojov serveru domnievajú, že posilnenie obranných línií zlepší pozíciu Ukrajiny pri budúcich mierových rokovaniach s Ruskom.

Biely dom síce oficiálne svoju rétoriku nezmenil, neverejne ale s Ukrajincami rokuje o stratégii zameranej na väčšiu obranu. Politico konštatuje, že návrhy zahŕňajú posilnenie protivzdušnej obrany aj výstavbu zátarasov na frontovej línii a tiež pozdĺž ukrajinsko-bieloruskej hranice.

Príklon k novej stratégii podľa amerického serveru súvisí s neistou budúcnosťou americkej a európskej pomoci Ukrajine. Pozornosť západných predstaviteľov sa tak presúva od cieľa dosiahnuť úplné víťazstvo nad Ruskom k možným diplomatickým rokovaniam, ktoré by ukončili vojnu. Rokovania s Ruskom by však pravdepodobne viedli k strate časti ukrajinského územia v prospech Ruska, upozorňuje Politico.

Server doplnil, že podľa zdroja z Bieleho domu americká administratíva však Ukrajinu od nových útočných operácií neodrádza.

Konkrétne mierové rozhovory s Ruskom sa zatiaľ neplánujú, ale táto téma už je na stole, oznámil serveru zdroj z amerického Kongresu. "Tie diskusie sa začínajú, ale (administratíva) nemôže verejne upustiť od svojich pozícií kvôli politickým rizikám (pre Bidena)," konštatoval tento zdroj. (ČTK)

Civilné plavidlo pod panamskou vlajkou narazilo na ruskú mínu v Čiernom mori. Nákladná loď vraj smerovala do jedného z dunajských prístavov na nakladanie obilia. Informovala o tom ukrajinská pohraničná stráž.

Plavidlo stratilo hybnosť a kontrolu a na hornej palube vypukol požiar. Aby nedošlo k potopeniu lode, kapitál ju nasmeroval na plytčinu. Dvaja námorníci pri nehode utrpeli zranenia, pričom jedného z nich hospitalizovali.

Ruský prezident Putin povedal čínskemu lídrovi Si Ťin-pchingovi počas marcového stretnutia, že Rusko bude na na Ukrajine bojovať (najmenej) päť rokov. Podľa portálu asia.nikkei.com išlo o Putinov spôsob, ako ho ubezpečiť o víťazstve.

Nedávno noviny The New York Times informovali, že prinajmenšom od septembra Putin využíva sprostredkovateľov, aby signalizoval, že je otvorený prímeriu pod podmienkou, že Rusko si môže ponechať územia, ktoré teraz okupuje, konštatuje portál.

Upozorňuje však, že vzhľadom na marcové Putinove slová adresované Si Ťin-pchingovi, plánom ruského vodcu na prímerie by sa nemalo veriť. „Je možné, že Putin chce len vytvoriť ilúziu, že smeruje k prímeriu alebo dokonca mieru pred marcovými ruskými prezidentskými voľbami, pretože verí, že takáto atmosféra by mu vo voľbách prospela," píše asia.nikkei.com. (SITA)

V dôsledku ruských útokov počas uplynulého dňa v Chersonskej oblasti prišiel o život jeden civilista a šiesti utrpeli zranenia. Gubernátor Doneckej oblasti Ihor Moroz informoval o dvoch zranených civilistoch.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obsadia Rusi opäť Kupiansk? Záleží na pomoci od spojencov, vravia Ukrajinci Čítajte 

Proti Chersonskej oblasti Moskva podnikla 80 úderov, pričom vypálila 400 projektilov z rôznych zbraní, uviedol jej gubernátor Oleksandr Prokudin na komunikačnej platforme Telegram.

Americké stíhačky F-16 už možno dorazili na Ukrajinu, uviedol s odvolaním sa na svoj zdroj americký server Newsweek. Stíhačky prisľúbili západní spojenci, doteraz ale nebolo jasné, kedy stroje dorazia.

Americký Inštitút pre štúdium vojny ale minulý týždeň napísal, že prvé americké stíhačky pravdepodobne budú na Ukrajine ešte pred koncom tohto roka.

Holandský premiér Rutte v telefonáte s ukrajinským prezidentom Zelenským 22. decembra potvrdil, že holandská vláda pripraví dodávku prvých 18 stíhačiek. Kedy majú stroje na Ukrajinu doraziť, ale neuviedol. Z dokumentu, ktorý zverejnilo estónske ministerstvo obrany, ale podľa inštitútu vyplýva, že Holandsko sa rovnako ako Dánsko, Nórsko a Belgicko zaviazali na dodanie stíhačiek pred koncom tohto roka.

Ruské provojnové kanály na platforme Telegram v minulých dňoch podľa serveru Newsweek špekulovali, že Ukrajina už stíhačky využila na zasahovanie kľúčovej ruskej techniky. Newsweek v tejto súvislosti pripomenul správy médií, podľa ktorých Rusko v posledných troch týždňoch prišlo o osem stíhačiek. Minister obrany USA Austin ale napríklad v októbri predpovedal, že Ukrajinci budú schopní stíhačky používať najskôr na jar. (ČTK)

Ruskí vojaci počas uplynulého dňa podnikli 56 útokov na siedmich frontoch. Najviac útočili proti mestečku Avdijivka v Doneckej oblasti a proti ukrajinskému predmostiu na východnom brehu Dnipra v Chersonskej oblasti.

Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády. Na fronte pri Avdijivke ruskí vojaci pokračujú v snahe o obkľúčenie Avdijivky. Za uplynulý deň ukrajinskí obrancovia odrazili 15 ruských útokov pri Avdijivke a neďalekej obci Novobachmutivka.

Na chersonskom fronte ukrajinské jednotky pokračujú v úsilí o rozšírenie svojho predmostia na východnom brehu rieky Dnipro. Rusi sa napriek značným stratám neustále snažia vytlačiť ukrajinských vojakov z ich pozícií. Ruská armáda v tejto oblasti podľa Kyjeva za uplynulý deň podnikla 13 neúspešných útokov. (SITA)

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos sa dohodla s americkou agentúrou NASA na predĺžení programu spoločných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu do roku 2025. Podľa agentúry Reuters o tom informoval Roskosmos.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír sa k tomu zatiaľ nevyjadril.

Spoločné lety znamenajú, že americký astronaut letí na stanicu spoločne s posádkou na ruskej vesmírnej lodi a naopak. Lety boli predĺžené pre zabezpečenie spoľahlivosti aktivít na stanici.

Stanica v súčasnosti predstavuje jednu z posledných oblastí spolupráce medzi Moskvou a Západom. Rusko kvôli tvrdým sankciám, ktoré na neho Západ uvalil v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, vlani oznámilo, že sa po roku 2024 zo stanice stiahne. Vo februári ale potom Roskosmos oznámil, že ruský modul na Medzinárodnej vesmírnej stanici bude v prevádzke až do roku 2028. (ČTK)

Veľký konvoj kamiónov s obilím zamieril z prístavu Feodosija do prístavného mesta Kerč. Konvoj odišiel po tom, ako ukrajinské sily v prístave  zaútočili na ruskú výsadkovú loď Novočerkassk a čiastočne potopili aj výcvikovú loď UTS-150.

Uviedol to portál Krym.Realii, ktorý je projektom rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Podľa tohto portálu Rusko využívalo prístav Feodosija na export obilia z okupovaných ukrajinských území.

Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Aksjonov priznával, že Moskva predáva ukrajinské obilie. Neskôr však vyhlásil, že v prístavoch na Kryme nenakladajú obilie pre priame dodávky do zahraničia. (SITA)

Ďalších 920 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 356 670, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 27 tankov, 42 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 940 tankov, 11 015 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 391 delostreleckých systémov a 935 raketometov.

Mesto Kupiansk na východe Ukrajiny vlani Rusi okupovali sedem mesiacov. Tamojší obyvatelia sa obávajú, že okupanti sa môžu čoskoro vrátiť. Mestom neustále znejú sirény, ruskí vojaci sú totiž len pár kilometrov od mesta. (SME)

Poľská vláda sa približuje k ukončeniu blokády autodopravcov na viacerých hraničných priechodoch s Ukrajinou, uviedol tamojší premiér Donald Tusk. Poľskí vodiči blokujú viacero hraničných priechodov už od 6. novembra.

Od Európskej únie požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské spoločnosti prevážajúce tovary. Výnimku majú mať len nákladné autá vezúce na Ukrajinu humanitárnu pomoc a vojenské vybavenie.

Žiadajú tiež, aby boli povolenia na prevoz tovarov pozastavené tým firmám, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Farmári prerušili blokádu na jednom z hraničných priechodov v nedeľu, autodopravcovia však v blokáde pokračovali na troch ďalšíc priechodoch.

"Sme blízko k presvedčeniu, že naše činy môžu priniesť výsledky, ako sú rozhovory v Kyjeve, tak aj v Bruseli," povedal v stredu na tlačovej konferencii poľský premiér Tusk.

"Nemyslím si, že dosiahneme maximum, čo si autodopravcovia želajú, ale zdá sa, že to, čo sa dá dosiahnuť, nám umožní zmierniť emócie aj zmierniť blokády na hranici," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vojnu na Ukrajine rozhodne sila ekonomiky, nie vojaci. Západ ešte naplno nevyužil tú svoju Čítajte 

Systém povolení pre ukrajinských vodičov bol zrušený po tom, čo EÚ a Kyjev podpísali dohodu 29. júna 2022 - štyri mesiace po tom, čo Rusko začalo svoju plnohodnotnú vojenskú inváziu na Ukrajinu, píše Reuters.

Tusk uviedol, že súčasné nariadenia týkajúce sa povolení budú platiť do júna a je nepravdepodobné, že by sa dovtedy mohli zmeniť. Povedal však, že na "operačnej úrovni" možno nájsť iné riešenia.

Dodal tiež, že o tejto záležitosti bude počas nadchádzajúcej návštevy Kyjeva hovoriť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "Urobím všetko, čo bude možné, aby som uľahčil život a osud poľských vodičov," uviedol Tusk.

Námestník poľského ministra pre infraštruktúru v piatok po schôdzke v Kyjeve vyjadril nádej, že protest kamionistov na hraniciach s Ukrajinou môže byť vyriešený ešte ku koncu tohto roka. (TASR)

Spojené štáty ohlásili posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v tomto roku, a to v hodnote štvrť miliardy dolárov. Balík obsahuje prostriedky protivzdušnej obrany, delostreleckú muníciu, protitankové zbrane a ďalší materiál.

Vychádza z prezidentského programu americkej vojenskej pomoci Ukrajine schváleného ešte počas predchádzajúcich fiškálnych rokov. Ide tak o už 54. tranžu vojenského materiálu zo skladov Pentagónu pre Ukrajinu od augusta 2021.

Americké ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo, že ukrajinskej armáde pomáha koalícia viac než 50 krajín. Zároveň vyzvalo Kongres, aby schválil ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Výhodou je poloha na kopci. Kupiansku však opäť hrozí ruská okupácia Čítajte 

"Je imperatívom, aby Kongres konal čo najrýchlejšie v záujme presadzovania našich národných bezpečnostných záujmov tým, že Ukrajina sa bude môcť brániť a zaistiť si svoju budúcnosť," uvádza americké ministerstvo zahraničných vecí v tlačovej správe.

Vojenskú pomoc Ukrajine označuje za "inteligentnú investíciu" do národnej bezpečnosti Spojených štátov aj Pentagón. "Odstrašuje to možnú agresiu inde vo svete, posilňuje to náš obranný priemysel a vytvára vysokokvalifikované pracovné miesta pre amerických občanov," zdôrazňuje ministerstvo obrany.

Na Kongres apeluje, aby už začiatkom nového roka schválil vláde ďalšiu pomoc Ukrajine, a tá sa tak "mohla brániť voči pokračujúcim útokom Ruska a mohla skonsolidovať a zväčšiť svoje zisky na bojisku". (TASR)

Ukrajina napriek pokračujúcim ruským útokom zo vzduchu strojnásobila v tomto roku výrobu zbraní, pričom výrazne vzrástla úloha súkromných producentov, uviedol tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina je doteraz z veľkej časti závislá na zbrojných dodávkach od spojencov. Posilnenie domácej produkcie je jednou z priorít Zelenského administratívy.

"Veľmi výrazne rastie výroba munície, najmä pre delostrelectvo. Ukrajina na systémovej úrovni rozvíja výrobu tak mimoriadne potrebných vecí, ako je munícia pre naše domáce bezpilotné lietadlá," uviedol Zelenskyj s tým, že významne vzrástla aj produkcia rakiet. Výroba zbraní podľa neho tiež významne prispieva k celkovému hospodárskemu rastu.

Zelenskyj tiež uviedol, že naďalej rastie podiel súkromných spoločností v ukrajinskom vojensko-priemyselnom sektore. Navyše existujú dohody s množstvom popredných svetových zbrojárskych firiem o spoločnej výrobe.

Prezident vyjadril presvedčenie, že Ukrajina sa v budúcnosti môže zaradiť medzi desať najväčších producentov zbraní na svete.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Peniaze nie sú problém. Prečo má teda Európa problém vyrobiť dostatok munície pre Ukrajinu? Čítajte 

Minister pre strategický priemysel Oleksandr Kamyšin podľa agentúry DPA uviedol, že Ukrajine sa v tomto roku podarilo zvýšiť produkciu mínometných granátov štyridsaťdvakrát a delostreleckých granátov trikrát. Výrazný nárast zaznamenala aj výroba obrnených transportérov. Samohybných diel Bohdana vyjde z výrobných liniek šesť každý mesiac.

Dopyt ukrajinskej armády však domáci priemysel zďaleka nestíha uspokojovať, pripustil Kamyšin. Ukrajina je závislá najmä na západných dodávkach delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov. Ich výrobu, ktorú komplikuje celosvetový nedostatok pušného prachu, však chce začať v budúcom roku.

Kamyšin ďalej uviedol, že veľká časť bezpilotných lietadiel používaných pri ukrajinských operáciách v prvej línii aktuálne pochádza z domácej výroby. V roku 2024 chce Ukrajina vyrobiť viac ako milión ručne ovládaných dronov, ktorých let je možné sledovať prostredníctvom pripevnenej kamery.

Okrem toho má byť vyrobených aj viac ako 1000 dronov s doletom viac ako 1000 kilometrov, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele v Rusku. Ukrajina má aj raketový program, ktorý však podľa Kamyšina podlieha najprísnejšiemu utajeniu. (ČTK)