Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Viac ako rok po tom, ako prezident Vladimir Putin povolal bojovať do ruskej vojny na Ukrajine 300-tisíc brancov, začínajú niektoré ich rodiny žiadať, aby sa vrátili domov.
Manželky, matky a priateľky zmobilizovaných ruských vojakov začali protestovať a vyzývajú Kremeľ, aby im ich mužov z vojny vrátil. Ich hnutie Cesta domov získalo na svojom kanáli na telegrame viac ako 37-tisíc stúpencov, ktorí podporujú výzvy na demobilizáciu vojakov povolaných v septembri minulého roka.
Úrady sa zatiaľ obmedzili na to, že poslali políciu, aby organizátorov varovala pred akýmkoľvek protestovaním. Hoci je počet zapojených osôb v súčasnosti relatívne malý, hnutie môže Kremeľ dostať do rozpakov, keďže sa Putin pripravuje na marcové prezidentské voľby. Úradníci tvrdia, že invázia na Ukrajinu, ktorá trvá už takmer dva roky a jej koniec je v nedohľadne, má obrovskú podporu verejnosti.
„Sme za úplnú demobilizáciu, nie za rotáciu. Nechceme, aby si niekto prešiel tým, čím sme si prešli my,“ povedala 26-ročná Maria z Moskvy, aktivistka, ktorej priateľ bol medzi prvými povolanými. „Ja osobne chcem, aby sa vojenská operácia skončila. Ako sa môžete cítiť dobre z toho, že každý deň zomierajú ľudia, že niečie telo zožerú potkany na poliach?“
Maria požiadala o nezverejnenie jej priezviska a identifikáciu jej priateľa, pretože sa obáva úradnej odvety. Povedala, že pôvodne očakávala, že ho armáda pošle z Ukrajiny domov po šiestich mesiacoch a potom po roku, až kým „neprišlo úplné uvedomenie si, že im úrady ich mužov nevrátia“.
V článku sa dočítate:
- čo Putin priznal na tlačovej konferencii,
- koľko Rusov podľa prieskumov podporuje inváziu,
- prečo Rusky nosia biele šatky.
Pálčivá otázka
Mobilizácia je pre Kremeľ citlivá téma. Putinovo rozhodnutie nariadiť čiastočné povolanie do armády spôsobilo medzi Rusmi prudký nárast obáv z vojny a vyvolalo exodus státisícov ľudí, ktorí utiekli z krajiny, aby sa vyhli odvodu.
Kremeľ odmietol náznaky druhej vlny mobilizácie. Putin, ktorý uviedol, že na Ukrajine je nasadených 617-tisíc ruských vojakov, na svojej tlačovej konferencii minulý týždeň priznal, že obavy verejnosti z nového odvodu sú „pálčivou otázkou“, pričom trval na tom, že teraz nie je potrebný.
Hoci prieskumy moskovského centra Levada ukazujú, že približne tri štvrtiny Rusov inváziu podporujú, približne 60 percent sa tiež obáva, že vojna môže viesť k všeobecnej mobilizácii. Väčšina hovorí, že je za mierové rokovania na ukončenie konfliktu.
Obsadia Rusi opäť Kupiansk? Záleží na pomoci od spojencov, vravia Ukrajinci Čítajte Jevgenij Prigožin, dnes už mŕtvy vodca žoldnierskej skupiny Wagner, sľúbil slobodu tisícom väzňov naverbovaných z ruských väzníc, ak prežijú šesť mesiacov na fronte na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany nestanovilo pre zmobilizovaných vojakov žiaden časový limit.
„Ruská vojenská elita je proti demobilizácii“ a je príznačné, že Putin oznámil svoju opätovnú kandidatúru na stretnutí s ľuďmi, ktorých deti zahynuli vo vojne, uviedla Tatiana Stanovaja, zakladateľka politickej poradenskej spoločnosti R.Politik. Kremeľ chce, aby regionálni gubernátori „uhasili“ protesty žien a zabránili im tak získať ďalšiu podporu, povedala.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a ruské ministerstvo obrany nereagovali na žiadosti o komentár.
Stratená nádej
Členky protestného hnutia tento mesiac zverejnili video manifest, v ktorom odsudzujú mobilizáciu ako „legalizované otroctvo“ a požadujú maximálny ročný limit vojenskej služby pred návratom odvedencov domov. Spochybnili, či sú mobilizovaní vojaci „v bojovej zóne dobrovoľne“.
Organizátorky nosia biele šatky, čím vzdávajú hold hnutiu matiek v Argentíne, ktoré viedlo kampaň za návrat svojich detí zmiznutých počas „Špinavej vojny“ vojenskej diktatúry v rokoch 1976 až 1983 proti domácim odporcom.
Účastníčky sa so svojím prípadom bez úspechu obrátili na zákonodarcov v Štátnej dume a úradníkov v prezidentskej administratíve.
Moskovský večierok pobúril prokremeľských politikov aj aktivistov. LGBT+ propaganda, tvrdia Čítajte Približne 30 žien protestovalo 7. novembra na centrálnom Divadelnom námestí v Moskve a vyzývalo úrady, aby „pustili mobilizovaných domov“. Polícia skupinu rýchlo obkľúčila a prikázala im odísť.
Priaznivci Cesty domov tiež položili kvety k Večnému plameňu, pamätníku padlých v druhej svetovej vojne za múrmi Kremľa, aby upozornili na zabitých mobilizovaných vojakov, keď si Rusko 9. decembra pripomínalo vlastenecký sviatok Deň hrdinov vlasti.
Odvedení vojaci chcú odísť z vojny, ale mnohí „stratili nádej“, povedala Maria. „Zároveň sa vrahovia, násilníci, kanibali, ktorých prepustia z väzenia, po šiestich mesiacoch vracajú domov. Mám pocit, že žijem v dystopii.“
Na správe sa podieľala aj Gina Turner.
