Po útoku na ruskú výsadkovú loď na Kryme sú nezvestné desiatky vojakov (SME Minúta)

Poľská vláda sa približuje k ukončeniu blokády autodopravcov na viacerých hraničných priechodoch s Ukrajinou, uviedol tamojší premiér Donald Tusk. Poľskí vodiči blokujú viacero hraničných priechodov už od 6. novembra.

Od Európskej únie požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské spoločnosti prevážajúce tovary. Výnimku majú mať len nákladné autá vezúce na Ukrajinu humanitárnu pomoc a vojenské vybavenie.

Žiadajú tiež, aby boli povolenia na prevoz tovarov pozastavené tým firmám, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Farmári prerušili blokádu na jednom z hraničných priechodov v nedeľu, autodopravcovia však v blokáde pokračovali na troch ďalšíc priechodoch.

"Sme blízko k presvedčeniu, že naše činy môžu priniesť výsledky, ako sú rozhovory v Kyjeve, tak aj v Bruseli," povedal v stredu na tlačovej konferencii poľský premiér Tusk.

"Nemyslím si, že dosiahneme maximum, čo si autodopravcovia želajú, ale zdá sa, že to, čo sa dá dosiahnuť, nám umožní zmierniť emócie aj zmierniť blokády na hranici," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vojnu na Ukrajine rozhodne sila ekonomiky, nie vojaci. Západ ešte naplno nevyužil tú svoju Čítajte 

Systém povolení pre ukrajinských vodičov bol zrušený po tom, čo EÚ a Kyjev podpísali dohodu 29. júna 2022 - štyri mesiace po tom, čo Rusko začalo svoju plnohodnotnú vojenskú inváziu na Ukrajinu, píše Reuters.

Tusk uviedol, že súčasné nariadenia týkajúce sa povolení budú platiť do júna a je nepravdepodobné, že by sa dovtedy mohli zmeniť. Povedal však, že na "operačnej úrovni" možno nájsť iné riešenia.

Dodal tiež, že o tejto záležitosti bude počas nadchádzajúcej návštevy Kyjeva hovoriť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "Urobím všetko, čo bude možné, aby som uľahčil život a osud poľských vodičov," uviedol Tusk.

Námestník poľského ministra pre infraštruktúru v piatok po schôdzke v Kyjeve vyjadril nádej, že protest kamionistov na hraniciach s Ukrajinou môže byť vyriešený ešte ku koncu tohto roka. (TASR)

Spojené štáty ohlásili posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v tomto roku, a to v hodnote štvrť miliardy dolárov. Balík obsahuje prostriedky protivzdušnej obrany, delostreleckú muníciu, protitankové zbrane a ďalší materiál.

Vychádza z prezidentského programu americkej vojenskej pomoci Ukrajine schváleného ešte počas predchádzajúcich fiškálnych rokov. Ide tak o už 54. tranžu vojenského materiálu zo skladov Pentagónu pre Ukrajinu od augusta 2021.

Americké ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo, že ukrajinskej armáde pomáha koalícia viac než 50 krajín. Zároveň vyzvalo Kongres, aby schválil ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Výhodou je poloha na kopci. Kupiansku však opäť hrozí ruská okupácia Čítajte 

"Je imperatívom, aby Kongres konal čo najrýchlejšie v záujme presadzovania našich národných bezpečnostných záujmov tým, že Ukrajina sa bude môcť brániť a zaistiť si svoju budúcnosť," uvádza americké ministerstvo zahraničných vecí v tlačovej správe.

Vojenskú pomoc Ukrajine označuje za "inteligentnú investíciu" do národnej bezpečnosti Spojených štátov aj Pentagón. "Odstrašuje to možnú agresiu inde vo svete, posilňuje to náš obranný priemysel a vytvára vysokokvalifikované pracovné miesta pre amerických občanov," zdôrazňuje ministerstvo obrany.

Na Kongres apeluje, aby už začiatkom nového roka schválil vláde ďalšiu pomoc Ukrajine, a tá sa tak "mohla brániť voči pokračujúcim útokom Ruska a mohla skonsolidovať a zväčšiť svoje zisky na bojisku". (TASR)

Ukrajina napriek pokračujúcim ruským útokom zo vzduchu strojnásobila v tomto roku výrobu zbraní, pričom výrazne vzrástla úloha súkromných producentov, uviedol tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina je doteraz z veľkej časti závislá na zbrojných dodávkach od spojencov. Posilnenie domácej produkcie je jednou z priorít Zelenského administratívy.

"Veľmi výrazne rastie výroba munície, najmä pre delostrelectvo. Ukrajina na systémovej úrovni rozvíja výrobu tak mimoriadne potrebných vecí, ako je munícia pre naše domáce bezpilotné lietadlá," uviedol Zelenskyj s tým, že významne vzrástla aj produkcia rakiet. Výroba zbraní podľa neho tiež významne prispieva k celkovému hospodárskemu rastu.

Zelenskyj tiež uviedol, že naďalej rastie podiel súkromných spoločností v ukrajinskom vojensko-priemyselnom sektore. Navyše existujú dohody s množstvom popredných svetových zbrojárskych firiem o spoločnej výrobe.

Prezident vyjadril presvedčenie, že Ukrajina sa v budúcnosti môže zaradiť medzi desať najväčších producentov zbraní na svete.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Peniaze nie sú problém. Prečo má teda Európa problém vyrobiť dostatok munície pre Ukrajinu? Čítajte 

Minister pre strategický priemysel Oleksandr Kamyšin podľa agentúry DPA uviedol, že Ukrajine sa v tomto roku podarilo zvýšiť produkciu mínometných granátov štyridsaťdvakrát a delostreleckých granátov trikrát. Výrazný nárast zaznamenala aj výroba obrnených transportérov. Samohybných diel Bohdana vyjde z výrobných liniek šesť každý mesiac.

Dopyt ukrajinskej armády však domáci priemysel zďaleka nestíha uspokojovať, pripustil Kamyšin. Ukrajina je závislá najmä na západných dodávkach delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov. Ich výrobu, ktorú komplikuje celosvetový nedostatok pušného prachu, však chce začať v budúcom roku.

Kamyšin ďalej uviedol, že veľká časť bezpilotných lietadiel používaných pri ukrajinských operáciách v prvej línii aktuálne pochádza z domácej výroby. V roku 2024 chce Ukrajina vyrobiť viac ako milión ručne ovládaných dronov, ktorých let je možné sledovať prostredníctvom pripevnenej kamery.

Okrem toho má byť vyrobených aj viac ako 1000 dronov s doletom viac ako 1000 kilometrov, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele v Rusku. Ukrajina má aj raketový program, ktorý však podľa Kamyšina podlieha najprísnejšiemu utajeniu. (ČTK)

Ukrajinská prokuratúra začala vyšetrovanie v súvislosti s podozrením, že ruskí vojaci zastrelili ukrajinských vojnových zajatcov. Zábery incidentu kolujú na sociálnych sieťach, ich pravosť však nie je možné bezprostredne overiť.

Rusko záležitosť nekomentovalo. Traja príslušníci ukrajinských síl ruskí vojaci zajali na začiatku tohto mesiaca v blízkosti mesta Robotyne v juhukrajinskej Záporožskej oblasti.

Krátko potom ich zastrelili, a to v rozpore so ženevským dohovorom o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, uviedla ukrajinská prokuratúra.

"Ide o ďalší prípad hrubého porušenia medzinárodného humanitárneho práva zo strany agresora," píše prokuratúra vo vyhlásení. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva minulý týždeň upozornil, že porušovanie medzinárodných dohovorov a vojnových zločinov sa v konflikte na Ukrajine dopúšťajú obe strany, najmä však Moskva.

Ruskojazyčný server BBC pripomína, že Ukrajina už 3. decembra obvinila Rusko z páchania vojnových zločinov, keď sa na sociálnych sieťach objavilo iné video. Údajne ruskí vojaci na záberoch zastrelia dvoch vzdávajúcich sa Ukrajincov, ktorí vychádzajú zo zákopu. Ruská strana sa ani k tomuto incidentu nevyjadrila. (ČTK)

Ukrajinský súd poslal lídra doneckých separatistov Pušilina na 15 rokov do väzenia. Zistil ho vinným zo zločinov proti územnej celistvosti Ukrajiny a kolaborácie s cudzou mocou. Rozsudok bol vynesený v neprítomnosti obžalovaného.

Pušilin bol v rokoch 2018 až 2022 jedným z vodcov separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR). Od septembra 2022, keď Rusko toto územie Ukrajiny v rozpore s medzinárodným právom anektovalo, vystupuje Pušilin ako gubernátor Doneckej oblasti v rámci Ruska.

Ukrajinský súd vyhlásil za preukázané, že Pušilin zohral kľúčovú úlohu pri anexii, keď s ruským prezidentom Putinom podpísal takzvanú zmluvu o včlenení DNR do Ruskej federácie. Predtým nechal v rozpore s ukrajinskými zákonmi vypísať referendum, v ktorom sa ľudia za tento krok vyslovili.

Ukrajinské úrady vydali na Pušilina zatykač už v roku 2014, keď v oblasti Donbasu vypuklo Ruskom podporované povstanie proti kyjevskému režimu. Pušilin figuruje na zozname sankcií EÚ, USA a ďalších krajín. Pätnásťročný trest odňatia slobody dostal tento rok v novembri aj šéf ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny Saldo. Aj tento verdikt zaznel v neprítomnosti obžalovaného. (ČTK)

Ukrajinskí pohraničiari zadržali 16 občanov Ukrajiny, ktorí sa pokúšali nelegálne prekročiť ukrajinsko-slovenskú hranicu. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie štátnej pohraničnej stráže.

Trinásť mužov z nich sa pohybovalo vo dvoch skupinách, zvyšní traja išli sami. Podľa pohraničnej stráže je to významné číslo, keďže počas ostatných troch mesiacov denne odhalili v priemere dve až päť osôb, ktoré sa pokúšali nelegálne prekročiť hranicu.

Jednu zo skupín zadržali na okraji obce Dubrynyči v Užhorodskom okrese. Strážcovia zákona zastavili auto s ukrajinskou poznávacou značkou smerujúce na Slovensko. Viezlo sa v ňom osem mužov v odvodovom veku, z ktorých sa vykľuli obyvatelia Zakarpatskej oblasti. Pohraničníci zistili, že vodič auta súhlasil s tým, že svojich krajanov privedie na hranicu a za finančnú odmenu pomôže pri ich presune na územie Slovenska. Počas zadržania sa pokúsil o útek, ale vojaci ho zastavili.

Ďalšia skupina, pozostávajúca zo štyroch obyvateľov Zakarpatskej oblasti, bola zastavená pri obci Palaď-Komarivci. Ďalší traja muži boli zadržaní pohraničnými hliadkami počas bežných kontrol. Jeden muž sa priznal k úmyslu dostať sa na Slovensko mimo kontrolných stanovíšť, ostatní dvaja sa nachádzali v pohraničnej oblasti bez dokladov totožnosti.

Ukrajinský prezident Zelenskyj minulý týždeň na tlačovej konferencii povedal, že ukrajinská armáda chce zmobilizovať do 500-tisíc vojakov pre boj proti ruskej agresii. (SITA)

Rusko a India chcú intenzívnejšie spolupracovať v oblasti obranného priemyslu, vyhlásil šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov po stretnutí s indickým rezortným partnerom Subrahmanjamom Džajšankarom v Moskve.

Lavrov vyjadril presvedčenie, že spolupráca s Indiou prispeje k strategickej bezpečnosti v oblasti Eurázie.

Šéf indickej diplomacie Džajšankar na sociálnej sieti X po rokovaniach s Lavrovom napísal, že "ako strategickí partneri" spolu diskutovali o medzinárodnej situácii a aktuálnych globálnych otázkach.

Ministri si napríklad vymenili názory na dianie v indo-pacifickom regióne, konflikt na Ukrajine, situáciu v Gaze, Afganistane, Strednej Ázii a tiež o aktivitách medzinárodných zoskupení a organizácií, ako sú G7, BRICS a OSN.

"Vzťahy medzi Indiou a Ruskom odrážajú geopolitickú realitu, strategickú konvergenciu a vzájomný prospech," dodal Džajšankar s tým, že bol zaznamenaný pokrok v bilaterálnej hospodárskej spolupráci, obchode s energiou či vojensko-technickej oblasti.

Indický minister sa počas návštevy Moskvy stretne aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Agentúra DPA dodáva, že vláda v Naí Dillí sa voči ruskej invázii na Ukrajinu stavia neutrálne: sankcie uvalené na Moskvu nepodporuje a opakovane vyzýva na riešenie konfliktu prostredníctvom dialógu.

India od začiatku vojny zvýšila dovoz lacnej ropy z Ruska a podľa ruského ministra energetiky Alexandera Novaka sa stala po Číne druhým najdôležitejším odberateľom ruskej ropy. (TASR)

Viac ako polovica Ukrajincov je optimistická, pokiaľ ide o šance svojej krajiny vyhrať vojnu s Ruskom v krátkodobom horizonte. Vyplýva to z prieskumu Nadácie demokratických iniciatív Ilka Kučeriva a Razumkovovho centra.

Spomedzi tých, ktorí veria vo víťazstvo v krátkodobom horizonte, dovedna šesť percent verí, že Ukrajina vyhrá v najbližších mesiacoch, ďalších 21 percent verí, že Ukrajina vyhrá do leta 2024 a zvyšných 31 percent verí, že ukrajinské víťazstvo sa zrodí v priebehu roka až dvoch.

Ďalších 15 percent verí, že Ukrajina vyhrá v strednodobom horizonte - od troch do piatich rokov. Len 2,5 percenta opýtaných verí, že ukrajinské víťazstvo sa nikdy neuskutoční.

Prieskum tiež ukázal, že prevažná väčšina Ukrajincov, čiže 88 percent respondentov, verí, že Ukrajina vzíde z vojny ako víťaz, zatiaľ čo päť percent respondentov pochybuje, že víťazstvo bude možné. Medzi tými, ktorí žijú v južných regiónoch krajiny, sa podiel respondentov, ktorí uviedli, že pochybujú o víťazstve Ukrajiny, zvýšil na desať percent. (SITA)

Ukrajinská prokuratúra začala vyšetrovanie popravy ukrajinských vojnových zajatcov ruskými vojakmi pri Záporoží. Objavili sa aj správy o tom, že ukrajinskí vojnoví zajatci boli na kontaktnej línii využívaní ako živé štíty.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej generálnej prokuratúry.

Vyšetrovatelia tvrdia, že vojaci ruských ozbrojených síl zajali troch ukrajinských obrancov v decembri tohto roka počas bojových stretov s ukrajinskými obrannými silami pri obci Robotyne v Záporožskej oblasti. O hodinu neskôr ich Rusi zastrelili, čím porušili článok 3 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

„Pod procesným dohľadom prokuratúry Záporožskej oblasti bolo začaté trestné konanie vo veci porušenia zákonov a zvyklostí vojny v spojení s úkladnou vraždou,“ uviedla prokuratúra.

V priebehu uplynulého mesiaca bolo na internete zverejnené video, na ktorom ruskí vojaci popravujú ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali. (SITA)

Ukrajinská bezpečnostná služba od začiatku roka spolu zničila viac ako 500 ruských tankov, ktoré sa pokúšali prelomiť pozície ukrajinskej armády.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý sa odvoláva na správu SBU.

„Medzi zničenými tankmi agresora sú moderné modely T-90 a T-90M, pričom cena každého z nich je takmer päť miliónov dolárov. Útočníci použili túto techniku predovšetkým na útoky na Avdijivku a Bachmut ako takzvané ´oceľové päste´," uviedla SBU.

Zničenie ruských tankov je podľa spravodajskej služby výsledkom spoločných akcií SBU a ukrajinskej armády, pri ktorých použili aj moderné drony. (SITA)

Až 70 percent odberateľov elektriny v meste Cherson zostalo bez dodávok prúdu. Dôvodom výpadku je včerajší ruský útok.

„Energetickú infraštruktúru Chersonu vážne poškodil včerajší ruský útok,“ uviedol Prokudin. „Zatiaľ je ťažké povedať, kedy práce ukončia," povedal gubernátor o opravách infraštruktúry.

"Odborníci však robia všetko možné aj nemožné, aby dodávky elektriny obnovili čo najrýchlejšie,“ dodal Prokudin.

Najmenej 19 ruských námorníkov utrpelo zranenia a 33 je nezvestných po útoku ukrajinských ozbrojených síl na ruskú výsadkovú loď Novočerkassk v prístave Feodosija na okupovanom polostrove Krym.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislý ruský kanál Astra pôsobiaci na komunikačnej platforme Telegram.

V čase útoku na loď v noci na utorok bolo na jej palube podľa kanálu Astra 77 námorníkov. Rusmi dosadený líder Krymu Sergej Aksionov uviedol, že útok na prístav zabil jedného civilistu a ďalších štyroch zranil.

Ruský súd nepovolil novinárke Jekaterine Duncovovej kandidovať v prezidentských voľbách proti Vladimirovi Putinovi. Duncovová teraz ohlásila zámer založiť novú politickú stranu.

"Najvyšší súd odmietol vyhovieť žiadosti, aby som bola pripustená k prezidentským voľbám. Ale nemôžeme sa vzdávať a zakladáme novú politickú stranu," uviedla Duncovová.

Regionálna novinárka sa obrátila na súd po tom, čo jej v sobotu svojím rozhodnutím znemožnila kandidovať ruská ústredná volebná komisia.

Štyridsaťročná Duncovová nebola do oznámenia zámeru uchádzať sa o prezidentský post príliš známa. Na svojom predvolebnom webe vyzýva okrem iného na ukončenie bojov na Ukrajine a kritizuje, že súčasný prezident Putin má prakticky neobmedzené právomoci.

Putin má takmer isté víťazstvo aj v nadchádzajúcich voľbách, podotkla predtým agentúra AP, podľa ktorej popularitou súčasného šéfa Kremľa neotriasla ani vojna na Ukrajine.

Duncovová uviedla, že väčšina Rusov si podľa nej praje mierovú a demokratickú budúcnosť.

Rusi proti Ukrajine najmenej 465-krát použili muníciu obsahujúcu jedovaté chemikálie, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Ruské sily používanie chemických zbraní zintenzívňujú, v decembri zdokumentovali 81 prípadov.

Najčastejšie Rusi používajú chemické granáty K-51, RGR a Drofa-PM, ktoré zhadzujú z dronov. V polovici decembra však ukrajinská armáda zaznamenala použitie špeciálneho plynového granátu RG-VO nového typu, ktorý obsahoval neznámu chemickú látku.

Jednotky ruskej námornej pechoty nedávno potvrdili, že v dedine Krynky neďaleko mesta Cherson použili chemické zbrane, uviedol v sobotu Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ženevský protokol z roku 1925 používanie chemických a biologických zbraní zakazuje. (SITA)

Nemecká vláda v tomto roku povolila vývoz zbraní v rekordnej hodnote 11,71 miliardy eur. Za nárast zodpovedal najmä pomoc zaslaná Ukrajine. 

Predchádzajúci rekord vo výške 9,35 miliardy eur z roku 2021 krajina prekročila už v polovici decembra, a to o 25 percent, oznámilo v stredu spolkové ministerstvo hospodárstva.

V porovnaní s rokom 2022 zbrojársky export vzrástol o 40 percent. Viac ako tretina, schváleného vývozu v objeme 4,15 miliardy eur smerovala na Ukrajinu. Údaje ministerstva sa týkajú obdobia od 1. januára do 12. decembra, počas ktorého Nemecko schválilo vývoz zbraní v hodnote 6,15 miliardy a iného vojenského vybavenia za 5,57 miliardy eur.

Takmer 90 percent exportu smerovalo do štátov Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, na Ukrajinu a ďalej krajín, ako Japonsko, Austrália a Južná Kórea, na ktoré sa Nemecko z pohľadu kontroly vývozu zbraní pozerá podobne ako na členov NATO.

V prípade takzvaných tretích krajín, ako sú Izrael, Spojené arabské emiráty alebo Saudská Arábia, povolila vláda v Berlíne predaj zbraní a iného obranného vybavenia nemeckej výroby v hodnote 1,76 miliardy eur. (TASR)

Ruské útoky si na Ukrajine počas uplynulého dňa vyžiadali životy štyroch civilistov a zranili najmenej 20 ďalších. V Chersonskej oblasti ruskí vojaci v utorok večer zasiahli železničnú stanicu plnú ľudí.

Podľa gubernátora Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina v regióne pri ruských útokoch zomreli traja ľudia a ďalších 16 bolo zranených. Nespresnil však, či všetky tieto obete spôsobil útok na železničnú stanicu.

V Charkovskej oblasti v meste Kozača Lopaň ruské útoky zranili 46-ročného muža a poškodili rodinné domy a energetickú infraštruktúru, uviedol jej gubernátor Oleh Synjehubov.

Nočný dronový útok si v Odeskej oblasti vyžiadal jednu obeť. Gubernátor Oleh Kiper informoval, že 35-ročného muža zabili v obytnej oblasti úlomky zostreleného dronu.

Pri dronovom útoku ruskej armády na Ukrajinu utrpeli zranenia štyria ľudia vrátane šesťročného dieťaťa, oznámilo ukrajinské ministerstvo vnútra.

Pravdepodobné ovládnutie Marjinky nie je pre Rusko zásadným operačným postupom, píše Inštitút pre štúdium vojny. Rusko oznámilo úplné dobytie mesta v pondelok, Ukrajina to však poprela. 

Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov teraz pripustil, že Ukrajina ovláda už len malú časť Marjinky.

"Pravdepodobné ovládnutie Marjinky predstavuje obmedzený ruský taktický zisk a nie je zásadným operačným postupom," uviedli analytici z ISW. 

Analytici tiež poznamenali, že vizuálne dôkazy, že by Rusi kontrolovali celé mesto, stále chýbajú, hoci pád väčšiny alebo celého mesta považujú za pravdepodobný.

Ruský prezident Putin tvrdí, že armáda bude mať vďaka dobytiu Marjinky možnosť vytlačiť Ukrajincov ďalej od Ruskom okupovaného Donecku a vytvoriť operačný priestor pre ruské sily. 

Ruskí vojnoví blogeri zas písali, že získanie mesta je taktickým víťazstvom, ktoré ruským silám umožní útočné operácie vo vzdialenosti 15 kilometrov západne od Marjinky.

Marjinka je kvôli bojom úplne zničená. Ruskí separatisti sa o jej dobytie snažia od roku 2014.

Polovica ruského vývozu ropy a ropných produktov smerovala v roku 2023 do Číny. Uviedol to ruský vicepremiér Alexander Novak, podľa ktorého sa podiel Indie za dva roky zvýšil na 40 percent.

"Hlavnými partnermi sú v aktuálnej situácii Čína, ktorej podiel vzrástol približne na 45 percent až 50 percent, a, samozrejme, India," uviedol Novak, ktorý má na starosti ruský energetický sektor.

"Predtým do Indie nesmerovali prakticky žiadne dodávky, za dva roky sa celkový podiel dodávok do Indie dostal na 40percent."

Novak dodal, že podiel Európy na ruskom exporte ropy padol z približne 40 až 45 percent na približne štyri až päť percent. (TASR)

Na Ukrajine padlo ďalších 790 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 355 750, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 913 tankov, 10 973 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 376 delostreleckých systémov.

Európska únia pripravuje záložný plán, ako poskytnúť Ukrajine 20 miliárd eur, a to aj bez maďarského súhlasu. S odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov zapojených do prerokúvania plánu to napísal denník Financial Times.

Európska únia podľa denníka hľadá alternatívne riešenie po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán tento mesiac zablokoval finančnú pomoc Ukrajine vo výške 50 miliárd eur, ktorú sa zvyšok členských štátov snaží zahrnúť do rozpočtu Únie na nasledujúce štyri roky.

Aktuálne rozpracovávaný záložný plán sa podľa únijných predstaviteľov javí ako najefektívnejší spôsob, ako Ukrajine poskytnúť prostriedky v prípade, že Orbán sa na plánovanom únijnom summite 1. februára rozhodne svoje veto zopakovať.

Podľa tohto plánu by zapojené členské štáty poskytli európskemu rozpočtu záruky, vďaka ktorým by si Európska komisia na kapitálových trhoch mohla v budúcom roku pre Kyjev požičať až 20 miliárd eur, oznámili denníku jeho zdroje.

Takéto riešenie by nevyžadovalo záruky od všetkých 27 členských štátov EÚ a hlavnými účastníkmi by boli tie krajiny, ktoré majú najvyššie ratingy úverovej schopnosti. Zároveň by pre plán nebola potrebná jednomyseľná podpora všetkých členských štátov.

Jednou z nevýhod tohto riešenia oproti pôvodnému plánu je, že by pomoc Ukrajine pozostávala iba z pôžičiek a nezahŕňala dotácie. Únijní predstavitelia sa tak podľa denníka FT stále prikláňajú k pôvodnému plánu, ktorý v súčasnosti blokuje Maďarsko. (ČTK)

Taiwan rozšíril sankcie proti Rusku a Bielorusku o ďalšie tovary využívajúce špičkové technológie, ktoré by sa dali použiť na výrobu zbraní, napríklad polovodiče a chemikálie. 

Taiwan podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej invázii poskytovaním balíkov pomoci a sankciami proti Moskve, hoci priamy obchod medzi Taiwanom a Ruskom je minimálny. (SITA, Kyiv Independent)

V prístave Feodosija na Kryme po ukrajinskom leteckom údere, ktorý v noci zničil ruskú výsadkovú loď Novočerkassk, sa čiastočne potopilo aj ďalšie plavidlo ruského námorníctva. Podľa satelitných záberov ide o výcvikovú loď UTS-150.

Ruská armáda v noci nasadila do útokov na Ukrajine 46 dronov. Ukrajinskej armáde sa ich podarilo zneškodniť 32, informoval generálny štáb ukrajinskej armády. Útoku boli vystavené najmä ciele v Odeskej, Chmeľnyckej a Dnepropetrovskej oblasti.

Na margo nezlikvidovaných dronov neskôr ukrajinské letectvo informovalo, že "väčšina bezpilotných lietadiel, ktoré nebolo možné zostreliť, zaútočila na frontové územia, najmä v Chersonskej oblasti. Niekoľko ďalších dronov spadlo bez následkov".

Drony proti nepriateľovi vyslala aj ukrajinská armáda.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že včera večer boli v zostrelené dva drony - jeden nad územím Belgorodskej oblasti a druhý v Rostovskej oblasti. (TASR)

Rusko rozmiestni na hraniciach s Fínskom pilotnú sériu moderných húfnic, uviedol Čemezov, generálny riaditeľ ruskej štátnej korporácie Rostech. Doplnil, že testovanie nových jednotiek je ukončené a ich sériová výroba sa už začala.

Prvá pilotná séria bude dodaná do konca roku, povedal Čemezov. Objasnil, že húfnice tejto triedy sú potrebné, aby ruským jednotkám poskytovali výhodu oproti západným delostreleckým modelom.

Začiatkom decembra ruská štátna tlačová agentúra TASS informovala, že húfnice Koalicija-SV už boli rozmiestnené v prvej línii na fronte na Ukrajine.

Ide o húfnice s dostrelom až 70 kilometrov, ktoré sú vybavené moderným kanónom 2A88 kalibru 152 mm s rýchlosťou streľby viac ako 10 rán za minútu, ako aj moderným systémom automatizácie procesov mierenia, výberu cieľa a navigácie.

Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Moskva obviňuje tzv. Západ z prípravy zástupnej vojny s Ruskom. Varovala, že po pristúpení Fínska k aliancii NATO posilní svoje jednotky na západných hraniciach. (TASR)

V prístavnom meste Odesa na juhu Ukrajiny boli v noci počas leteckého poplachu počuť výbuchy. Oblasť čelí útoku Rusov, ktorí nasadili drony Šahíd. Zasiahnuť mali obytný dom, píšu miestne média.

Na mieste sú aj zranení, ale ide o doposiaľ nepotvrdené informácie, dodal server.

Výbuchy podľa portálu zazneli okolo polnoci. Ešte predtým bol v regióne vyhlásený letecký poplach a miestne úrady vyzvali obyvateľov, aby vyhľadali kryty. Veliteľstvo letectva, pod ktoré spadá protivzdušná obrana, informovalo, že zaznamenalo bezpilotné lietadlá Šahíd letiace nad Čiernym morom k Odese.

Proti dronom zasahuje protivzdušná obrana, uviedlo južné veliteľstvo ozbrojených síl Ukrajiny. Vyzvalo obyvateľov, aby nešírili informácie, snímky či videá o fungovaní protivzdušnej obrany, ale radšej sa postarali o vlastnú bezpečnosť tým, že zotrvajú v krytoch. (ČTK)