ŽENEVA. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kritizovala Izrael za zničenie nemocnice na severe Pásma Gazy.
WHO je "zhrozená" deštrukciou nemocnice Kamala Adwana, ktorá viedla k smrti najmenej ôsmich jej pacientov, napísal v nedeľu večer na platforme X generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Pacienti, medzi ktorými bolo aj deväťročné dieťa, zomreli v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, dodal Tedros.
Izrael kritiku zo strany WHO odmietol s tým, že nemocnica slúžila aj ako veliteľské a riadiace centrum Hamasu.
Izrael sa bráni predčasným varovaním
Stále zastúpenie Izraela pri OSN v Ženeve na platforme X Tedrosovi vytklo, že opomenul skutočnosť, že sa v nemocnici Kamala Adwana "uhniezdilo" palestínske militantné hnutie Hamas, voči ktorému vedie židovský štát vojnu v Pásme Gazy.

Izraelská armáda uviedla, že predtým, než do areálu nemocnice vstúpila, viedla dialóg s tamojším tímom zdravotníkov a súhlasila so zriadením humanitárneho "časového okna" na evakuáciu väčšej časti tohto zariadenia, cituje DPA.
Tedros žiada zastavenie bojov
V areáli nemocnice bolo pritom podľa armády zatknutých "90 teroristov". "Izrael zničil aj infraštruktúru teroristov a zaistil zbrane i tajné dokumenty, ktoré boli okrem iného poskrývané v inkubátoroch na novorodeneckom oddelení," uviedla izraelská armáda.
Tedros však ďalej napísal, že existujú správy o zatýkaní časti tamojšieho zdravotníckeho personálu. Množstvo pacientov sa pritom podľa neho muselo evakuovať na vlastnú päsť, čím ohrozili svoje zdravie a bezpečnosť, keďže nemali k dispozícii sanitky.
"Zdravotnícky systém v Gaze už bol na kolenách aj doteraz, a strata ďalšej, hoci aj minimálne fungujúcej nemocnice je ťažkým úderom," upozornil šéf WHO.
"Útoky na nemocnice, medicínsky personál a pacientov musia prestať. Prímerie, TERAZ," napísal Tedros.
Spravodajská stanica al-Džazíra predtým uviedla, že izraelská armáda na pozemku nemocnice buldozérom zničila stany vysídlencov a pripravila pritom o život 20 ľudí, cituje DPA. Izrael sa k týmto obvineniam nevyjadril.
Borrell vyzýva na humanitárne prímerie
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell kritizoval izraelskú armádu za to, že pri vojenskej operácii v Pásme Gazy nedostatočne rozlišuje svoje ciele. Zároveň vyzval na humanitárne prímerie.
"Veriaci, traja izraelskí rukojemníci a stovky ďalších civilistov zahynuli počas najnovších vojenských operácii... To sa musí skončiť. Humanitárna prestávka je naliehavo potrebná," napísal Borrell v príspevku na sociálnej sieti.

V sobotu podľa latinského patriarchátu Jeruzalema izraelský vojak chladnokrvne zastrelil matku a dcéru kresťanského vierovyznania na pozemku jediného katolíckeho kostola v Gaze.
Pápež František v nedeľu odsúdil tento čin, ku ktorému podľa jeho slov došlo v cirkevnom komplexe, "kde nie sú žiadni teroristi, ale rodiny, deti a chorí ľudia". Izraelská armáda uviedla, že prípad vyšetruje.
"V Gaze bolo zabitých príliš veľa civilistov, na čo okrem iných upozornili aj ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva," dodal Borrell.
Izrael chce rokovať o rukojemníkoch
Zástupcovia izraelskej vlády dali podľa informácií tamojších médií "zelenú" šéfovi izraelskej tajnej služby Mosad, aby rokoval o prepustení ďalších izraelských rukojemníkov, ktorých zadržiava militantné hnutie Hamas.
David Barnea tak môže začať pracovať na novej dohode, ktorá by viedla k prepusteniu ďalších osôb zadržiavaných militantmi v Pásme Gazy od útoku na Izrael zo 7. októbra, uviedla stanica Channel 12.
Šéf Mosadu preto údajne v nadchádzajúcich dňoch opäť odcestuje do Európy, kde bude s katarským premiérom Muhammadom bin Abdarom Rahmánom Sáním viesť rozhovory o možnej novej dohode s palestínskym radikálnym hnutím Hamas.
Katar, ktorý v konflikte vystupuje ako vyjednávač, si udržiava dobré vzťahy s Hamasom, píše DPA.
Mosad stihol rokovať so CIA
Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v pondelok vo Varšave stretol so šéfom izraelskej tajnej služby Mosad Davidom Barneom a katarským premiérom Muhammadom bin Abdarrahmánom Sáním.
Informovala o tom agentúra AP s odvolaním na nemenovaného amerického predstaviteľa.
Témou stretnutia bolo prepustenie ďalších rukojemníkov, ktorých militanti z hnutia Hamas zajali počas októbrového útoku na Izrael, uviedol americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite.
Išlo o prvé stretnutie týchto troch strán od prerušenia rozhovorov krátko po tom, ako 1. decembra skončila platnosť prímeria medzi Izraelom a Hamasom.
Hamas by mohol žiadať vyššiu cenu
Izrael podľa miestnych médií v záujme takejto dohody zvažuje dokonca aj prepustenie palestínskych väzňov obvinených zo zabitia Izraelčanov, čo izraelská vláda predtým odmietala.
Hamas by však výmenou za prepustenie mužov a predovšetkým príslušníkov armády, ktorých ešte zadržiava v Pásme Gazy, mohol žiadať vyššiu cenu, ako to bolo v prípade už medzičasom prepustených žien a detí, konštatuje agentúra.
Ako dodáva, doposiaľ nie je jasné, či k takejto dohode skutočne dôjde. Hamas je podľa vlastných vyjadrení ochotný rokovať, až keď Izrael ukončí svoje bojové operácie v Gaze.
Izraelská vláda sa naopak snaží dosiahnuť prepustenie všetkých rukojemníkov aj za pomoci "pretrvávajúceho vojenského tlaku" na palestínskych militantov.
Koncom novembra sa Izrael s Hamasom po vyjednávaní zo strany Kataru, Egypta a USA prvýkrát dohodli na prímerí. Hamas vtedy postupne prepustil 105 rukojemníkov, kým Izrael výmenou za to pustil na slobodu 240 palestínskych väzňov.
Podľa odhadov Izraela zostáva v Pásme Gazy naďalej zhruba 110 ľudí odvlečených z izraelského územia. Hamas okrem toho doposiaľ nevydal telá tých rukojemníkov, ktorí prišli o život, uzatvára DPA.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?