Ukrajina Rusko Online: EÚ schválila ďalší sankčný balík, siahla aj na zisky Ruska z diamantov

Fínsko podpísalo dohodu o obrannej spolupráci so Spojený štátmi. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen ju označil za "silný znak záväzku USA brániť Fínsko a celú severnú Európu".

"Neočakávame, že Spojené štáty sa postarajú o obranu Fínska. Naďalej investujeme do našej obrany... Táto dohoda však výrazne zvyšuje našu schopnosť konať spoločne vo všetkých situáciách," povedal šéf fínskeho rezortu obrany pri podpise dohody vo Washingtone.

Dohoda o obrannej spolupráci formalizuje užšie väzby Helsínk s Washingtonom vrátane spoločného výcviku vojakov a vojenskej interoperability v súlade so vstupom Fínska do Severoatlantickej aliancie, vysvetľuje AFP.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok S Fínskom budú problémy, pohrozil Putin. Nariadil prísun posíl k hraniciam Čítajte 

V návrhu dohody, ktorý minulý týždeň predstavili fínski predstavitelia, bolo uvedených 15 fínskych vojenských zariadení, ku ktorým bude mať americká armáda neobmedzený prístup a kde bude môcť skladovať vojenské vybavenie a muníciu.

Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári zaútočilo na Ukrajinu. Helsinki sa k Aliancii oficiálne pripojili v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pri podpise dohody povedal, že Fínsko "vie takmer lepšie ako ktokoľvek iný, čo je v stávke pre Ukrajinu".

"V roku 1939 Fíni tiež čelili ruskej invázii a dokázali, že slobodný národ môže klásť neuveriteľne silný a odolný odpor," uviedol šéf americkej diplomacie s odkazom na zimnú vojnu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom.

"Vaša história je tiež pripomienkou toho, prečo je také dôležité, aby sme všetci naďalej stáli pri Ukrajine... Autokrati, ktorí sa silou mocou snažia prekresliť hranicu jednej krajiny, sa tam takmer určite nezastavia," dodal.

Dohodu o obrannej spolupráci musia ešte ratifikovať parlamenty oboch krajín. (TASR)

Ruská Federálna služba pre finančný monitoring zaradila na zoznam extrémistov a teroristov spisovateľa Borisa Akunina. Dlhoročný kritik prezidenta Putina, ktorý žije v Londýne, sa vyslovil proti ruskej invázii.

"Teroristi ma vyhlásili za teroristu," napísal na sociálnej sieti 67-ročný Grigorij Čchartišvili, známy tisícom fanúšikom detektívnymi románmi napísanými pod pseudonymom Boris Akunin.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) zároveň informoval, že začali trestné stíhanie Akunina za údajné "ospravedlňovanie terorizmu a verejné šírenie falošných informácií" o ruskej armáde.

K oznámeniu prichádza po tom, ako jedno z popredných ruských vydavateľstiev AST minulý týždeň oznámilo, že pozastavuje tlač a predaj kníh Akunina a ďalšieho obľúbeného autora Dmitrija Bykova, ktorí kritizovali vojnu na Ukrajine.

Krátko po tom, ako vlani 24. februára na Ukrajinu vyslali desaťtisíce ruských vojakov, ruský parlament prijal zákony, ktoré zaviedli vysoké tresty odňatia slobody a pokuty pre tých, čo vedome šíria údajne nepravdivé informácie alebo diskreditujú ozbrojené sily krajiny.

Turecko je mimoriadne dôležitou krajinou pri prekonávaní migračnej krízy, ale aj v rusko-ukrajinskej vojne boli schopní dosiahnuť diplomatické výsledky iba Turci, vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v Budapešti. (TASR)

Dánsko a Švédsko spoločne oznámili nový balík pomoci Ukrajine v hodnote 1,8 miliardy dánskych korún. Zahŕňa zhruba 20 bojových vozidiel pechoty švédskej výroby, náhradné diely, muníciu a prostriedky na údržbu vozidiel.

Dánska vláda už minulý týždeň avizovala ďalší balík pomoci Ukrajine, ktorý bude zahŕňať muníciu, tanky a drony. Švédsko zase oznámilo balík nevojenskej pomoci za 120 miliónov eur, ktorý by mal okrem iného pomôcť Ukrajincom počas zimy.

Najväčšie prerozdelenie majetku v Rusku od pádu Sovietskeho zväzu sa deje ako reakcia na odchody západných firiem. Ich majetky končia v rukách úzkej skupiny stále mocnejších hráčov, niektoré transakcie odobruje priamo Putin. (SME)

Nová nemecká bojová brigáda v Litve by mala dosiahnuť plnú bojovú pripravenosť do roku 2027. Ministri obrany podpísali dohodu, na základe ktorej majú na vojenských základniach v obciach Rudnikai a Rukla vybudovať rozsiahlu infraštruktúru.

Na oboch vojenských základniach majú postaviť kasárne v súlade s nemeckými požiadavkami.

V dohode podpísanej vo Vilniuse obaja ministri opätovne potvrdili záväzok svojich krajín "vždy brániť jedna druhú a každý centimeter územia krajín NATO i slobodu a demokraciu v súlade s článkom 5 Severoatlantickej zmluvy".

Nemecko vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu v regióne pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine ponúklo Litve, že na jej území rozmiestni približne 4800 nemeckých vojakov.

Litva, pobaltská krajina na východnom krídle NATO, hraničí s ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom, blízkym spojencom Ruska. (TASR)

Ruskí bojovníci z jednotiek Štorm-Z sa pravdepodobne vracajú do boja s nezahojenými zraneniami. V niektorých prípadoch sa členovia jednotiek vrátili aj po amputácii končatiny, uvádza britské ministerstvo obrany.

Veľkú časť jednotiek Štorm-Z tvoria odsúdenci, ktorí sú „obzvlášť náchylní na zlé zaobchádzanie“, uviedol rezort. Jedným z dôvodom je aj to, že im často chýbajú potrebné dokumenty na prístup do vojenských nemocníc.

„Nedostatok náležitej lekárskej starostlivosti na mieste presunie administratívnu a zdravotnú záťaž späť na domovské jednotky vojakov,“ konštatuje správa.

Ruské štátom kontrolované médiá informovali, že jednotky Štorm-Z existujú, že sa zúčastnili na intenzívnych bojoch a niektorí z ich členov dostali medaily za statočnosť, ale dosiaľ nezverejnili, ako vznikli, ani aké straty utrpeli.

Moskva organizuje „propagandistické prednášky“ v táboroch, kde sú v Rusku zadržiavané ukrajinské deti, informuje o tom ukrajinské Centrum národného odporu. Zúčastňujú sa ich aj wagnerovci.

V jednom prípade usvedčený drogový díler, ktorý sa stal žoldnierom Wagnerovej skupiny, mal prednášku o odvahe.

Pred naverbovaním medzi wagnerovcov bol tento „lektor“ odsúdený na osem rokov väzenia za rozsiahle obchodovanie s drogami.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že na okupovaných územiach a v Rusku je najmenej 70 táborov. Povedal, že Rusi násilne „prevychovávajú“ unesené ukrajinské deti, aby „z ukrajinských detí vychovali novú generáciu ruského vojenského personálu“. (SITA, Sky News)

Ukrajinská frontová línia sa nedostala do patovej situácie, povedal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Zalužnyj. Odmietol sa však vyjadriť k tomu, či bude Kyjev pokračovať v protiofenzívnych operáciách aj počas zimy.

Vyjadrenia Zalužného prišli po tom, ako ruský vodca Vladimir Putin minulý týždeň obvinil Ukrajinu, že vo svojej protiofenzíve nič nedosiahla.

Ukrajina, posilnená miliardami dolárov v amerických zbraniach, humanitárnej pomoci a spravodajských službách, dokázala odraziť prvý pokus Ruska o obsadenie krajiny.

Kyjevu sa však tento rok nepodarilo prelomiť ruské obranné línie v rámci veľkej protiofenzívy, pričom Rusko je momentálne v ofenzíve na východe Ukrajiny. (SITA, Sky News)

Očakávania, že decembrový summit EÚ bude prelomový, dostali zase po nose. Pozvánka k prístupovému procesu pre Ukrajinu je krok správnym smerom, ale omnoho urgentnejší prejav podpory zostal summit Kyjevu dlžný. Píše Peter Schutz. (SME)

Európska únia oficiálne odobrila dvanásty balík sankcií proti Rusku za agresiu proti Ukrajine. Nové obmedzenia sa týkajú dovozu diamantov a lepšieho presadzovania cenového stropu EÚ na ruskú ropu.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vo vyhlásení uviedol, že Únia 12. balíkom sankcií predkladá "rozsiahly súbor nových zoznamov a hospodárskych opatrení, ktoré ešte viac oslabia ruskú vojnovú mašinériu". "Náš odkaz je jasný: zostávame pevní v našom záväzku voči Ukrajine a budeme naďalej podporovať jej boj za slobodu a suverenitu," dodal.

Poľskí kamionisti obnovili blokádu kľúčového hraničného priechodu s Ukrajinou. Urobili tak po tom, čo rozhodnutie súdu umožnilo kamionistom vrátiť sa na kontrolné stanovište v obci Dorohusk na juhovýchode Poľska. 

Kamionisti predtým blokovali tento hraničný priechod vyše mesiaca a žiadali znovuzavedenie povolení na vstup do Európskej únie pre ukrajinských konkurentov. Únia zrušila systém povolení po tom, ako Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu, ale poľskí autodopravcovia tvrdia, že tento krok im znížil zárobky.

Miestne úrady v Dorohusku minulý týždeň zrušili povolenie na protesty na hraničnom priechode, ale toto rozhodnutie neskôr zvrátil súd. Polícia v pondelok potvrdila, že kamionisti tam znovu blokujú nákladnú dopravu.

"V súčasnosti je na mieste protestu približne 25 ľudí. Parkuje tam jeden autobus a karavan," povedala pre AFP hovorkyňa miestnej polície Ewa Czyzová.

Keď sa protest obnovil, v rade na hraničnom priechode Dorohusk stálo podľa polície okolo 1800 kamiónov, ktoré tvorili rad dlhý takmer 46 kilometrov. (TASR)

Ukrajinské vojská musia pre nedostatok delostreleckej munície obmedzovať niektoré akcie na fronte, povedal ukrajinský generál Oleksandr Tarnavskyj. Problém je najmä s muníciou do systémov sovietskeho typu.

Na nedostatok munície upozorňujú ukrajinskí predstavitelia dlhodobo, médiá ale v tejto súvislosti zvyčajne spomínajú granáty kalibru 155 milimetrov, ktorú používajú delostrelecké systémy NATO.

"Máme problém s muníciou, najmä s postsovietskymi granátmi, teda s (ranou) 122 milimetrov a 152 milimetrov. Dnes sa tento problém vyskytuje pozdĺž celej frontovej línie," uviedol Tarnavskyj.

"Objem, ktorý máme v tejto chvíli k dispozícii, nie je vzhľadom na naše potreby dostatočný. Musíme ju (muníciu) redistribuovať. Musíme upravovať plány cieľov, ktoré sme si vytýčili, a znižovať ich, pretože pre ne potrebujeme podporu," uviedol ukrajinský generál.

Tarnavskyj bez ďalších podrobností dodal, že problémom s nedostatkom munície čelí aj ruská armáda. (ČTK)

Bulharsko zrušilo daň z tranzitu ruského plynu, aby ho prijali do schengenskej zóny. Maďarsko krajine predtým pohrozilo, že bude vetovať jej snahu o vstup do schengenu.

Poslanci v zrýchlenom procese jednomyseľne podporili návrh na zrušenie mimoriadnej dane vo výške 20 leva (10,22 eura) za megawatthodinu (MWh) za tranzit ruského plynu z plynovodu TurkStream smerom do Srbska a Maďarska.

Táto daň bola schválená 13. októbra a mala za cieľ "znížiť zisky" ruského energetického koncernu Gazprom. Ukázalo sa však, že je ťažké ju presadiť, keďže ruský plynárenský gigant nikdy nezaplatil Sofii žiadnu sumu za objemy, ktoré prepravil cez územie Bulharska.

Budapešť aj Belehrad, ktoré sú stále silne závislé od ruských dodávok energií a chcú si udržať dobré vzťahy s Kremľom, označili daň za tranzit za "nepriateľský krok" a tvrdia, že ohrozil ich energetickú bezpečnosť.

"Niekoľkokrát som (maďarskému premiérovi) Viktorovi Orbánovi povedal, že táto daň nie je namierená proti Maďarsku. Pravdepodobne majú nejaké podozrenie, alebo to používajú ako zámienku, aby nás zablokovali," povedal včera bulharský premiér Nikolaj Denkov. (TASR)

Európska banka pre obnovu a rozvoj požičia ukrajinskému prevádzkovateľovi siete Ukrenergo 150 miliónov eur. "Približne 50 % ukrajinskej prenosovej siete bolo poškodených alebo zničených ruskými útokmi minulú zimu," uviedla banka.

Najnovšia pôžička tak zvýši na 520 miliónov eur celkový objem úverov, ktorý banka  poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Ukrajinci odvtedy obnovili prevádzku svojej elektrickej siete, ale aj Rusko obnovilo cielené úroky na ukrajinskú infraštruktúru v čase, keď teploty v zime klesajú.

Nórsko poskytne prvú garanciu na krytie rizika straty na takmer polovicu pôžičky, uviedla banka a dodala, že Taliansko poskytne okrem pôžičky aj grant vo výške desať miliónov eur. (TASR)

Európska komisia vyčlení viac ako 65 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov v Bulharsku, Česku, Poľsku a Rumunsku. Európska únia v súčasnosti hostí viac ako 4,1 milióna utečencov pôvodom z Ukrajiny.

Bulharsko, Česko, Poľsko a Rumunsko môžu použiť dodatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na to, aby pomohli príjemcom dočasnej ochrany presunúť sa napríklad z kolektívneho do súkromného bývania. Počas prechodného obdobia budú môcť utečencom poskytovať finančnú podporu, jazykové a odborné vzdelávanie a tiež im zaisťovať prístup k sociálnym a zdravotným službám.

Agentúry z uvedených členských štátov, organizácie občianskej spoločnosti a medzinárodné organizácie môžu začať realizovať svoje projekty v prospech ukrajinských utečencov už teraz. Nové financovanie, ktoré EK schválila minulý týždeň, bude podliehať príslušným systémom monitorovania a kontroly finančného rámca EÚ. (TASR)

Fínsko vyšetruje Rusa hľadaného na Ukrajine pre údajné vojnové zločiny v rokoch 2014 a 2015. Najvyšší súd Fínska rozhodol, že Petrovského nemožno vydať na Ukrajinu, kde mu hrozí zatykač, pre riziko tamojších neľudských väzenských podmienok.

Jan Petrovskij, ktorý žil vo Fínsku pod menom Voislav Torden, je už vo fínskej väzbe, ale úrady žiadajú, aby bol formálne uväznený, kým bude pokračovať vyšetrovanie jeho údajných zločinov proti ukrajinským vojakom. Rozhodnutie súdu o jeho väzbe sa očakáva dnes.

Nedeľné rozhodnutie naznačuje, že fínske úrady plánujú vyšetriť a možno aj súdiť Rusa vo Fínsku, ktoré podpísalo zmluvy umožňujúce súdiť medzinárodné zločiny.

Petrovského, ktorý predtým býval v Nórsku, vzali fínske úrady do väzby po tom, čo ho v júli chytili na letisku v Helsinkách krátko predtým, ako spolu so svojou rodinou chcel odletieť do francúzskeho Nice.

Správy z médií uviedli, že sa mu podarilo dostať do Fínska napriek zákazu vstupu do všetkých krajín EÚ s pomocou novej identity a štatútu študenta, ktorý v severskej krajine mala jeho manželka. (SITA)

Ukrajinský generál Zalužnyj sa sťažuje na problémy s povolávaním nových vojakov po odvolaní skúsených náčelníkov mobilizačných centier. Na fronte chýbajú čerstvé sily a vojaci, ktorých nemá kto vystriedať, zostávajú odkázaní sami na seba.

Zalužnyj sa podľa RBK-Ukrajina pred novinármi odmietol vyjadriť k správam, že Ukrajina chystá na budúci rok novú protiofenzívu, na čo už zhromažďuje vojakov, zbrane a muníciu. "Je vojna a nemôžem vám hovoriť, čo plánujem, čo máme urobiť. Inak to bude šou a nie vojna, a zaplatíme za to ľudskými životmi. O tom nemožno v žiadnom prípade hovoriť, "povedal.

Ukrajinskí vojaci a velitelia sa podľa médií sťažujú na nedostatok nábojov, čo ukrajinskému delostrelectvu bráni efektívne odpovedať na ruskú paľbu, a tiež na nedostatok novozmobilizovaných vojakov, ktorí by mohli vystriedať unavené sily na fronte. Zalužnyj sa v pondelok podľa denníka vyslovil za návrat "predchádzajúceho rámca" povolávania vojakov.

Generál svoje slová nespresnil, ale z kontextu vyplynulo, že hovorí o systéme, ktorý fungoval pred tým, ako prezident Zelenskyj v rámci ťaženia proti korupcii nariadil odvolať všetkých veliteľov mobilizačných centier.

"Boli to profesionáli, vedeli, čo robiť, a teraz chýbajú," povedal na adresu odvolaných Zalužnyj. "Teraz je to problém tých chlapcov, ktorí bojujú v prvej línii. Niekto by ich mal vystriedať, niekto by im mal pomôcť,"zdôraznil a dodal, že žiaľ niekedy vojaci na fronte zostávajú odkázaní sami na seba, čo považuje za úplne nesprávne.

V posledných mesiacoch množstvo pozorovateľov a novinárskych zdrojov informovalo o vážnom konflikte medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Zalužným. Predstavitelia ukrajinskej vlády popierajú, že by takýto konflikt existoval.

Rusi zmenili bojovú taktiku, tvrdí ukrajinskí vojaci. Na vyhľadávanie nepriateľov začali používať drony s nočným videním a termokamerou. Tmu pritom doteraz, vďaka technologickej prevahe, využívali hlavne Ukrajinci. (Aktuálně.cz)

Ukrajinský generál Zalužnyj považuje nájdený odposluch v kancelárii za súčasť vojny s Ruskom. "Je to miestnosť, ktorú som mal dnes používať," povedal Zalužnyj k incidentu. Odpočúvacie zariadenia odhalili tiež na ďalších miestach.

O náleze informovali ukrajinské médiá v nedeľu a správy následne potvrdila tajná služba SBU s upresnením, že zariadenie nebolo priamo v pracovni ukrajinského veliteľa, ale v miestnosti, ktorú mohol využiť v budúcnosti.

"Mám niekoľko miest, kde pracujem. A v jednom z nich sa to stalo. Už som tam dlho nebol. Ale skontrolovali sme to a našli," vysvetlil Zalužnyj. "Tá miestnosť sa používala skôr, ale prestávka bola dosť výrazná. Preto je zrejmé, že to chystali na mňa," dodal.

Ukrajinská SBU v nedeľu uviedla, že zariadenie nebolo funkčné, nebolo aktivované a nenašli sa ani žiadne systémy na zber údajov alebo ich vysielanie. Podľa médií bola technika vyrobená z takých častí, že nemožno identifikovať ich pôvod. Polícia a armáda začali vyšetrovanie prípadu.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila vlastné bojové lietadlo Su-25, uviedol veliteľ vzdušných síl Mykola Oleščuk. Rusi od začiatku vojny prišli podľa ukrajinskej armády o 325 lietadiel a 324 vrtuľníkov.

"S istotou môžem povedať, že to nebola ukrajinská protivzdušná obrana," uviedol Oleščuk.

Rusko má pri frontových líniách vzdušnú prevahu a ukrajinskí predstavitelia a vojenskí pozorovatelia to citujú medzi dôvodmi nedostatočného úspechu ukrajinskej letnej protiofenzívy. (SITA, Kyiv Independent)

Útok protikremeľských síl zničil postavenie čaty v ruskej Belgorodskej oblasti. Prestrelku pri dedine Terebreno potvrdil aj gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. 

„Obranné spravodajstvo ministerstva obrany Ukrajiny potvrdzuje, že došlo k bojovým zrážkam v blízkosti obce Terebreno v Belgorodskej oblasti. V dôsledku útoku, ktorý spustila opozícia voči kremeľskému režimu v Belgorodskej oblasti, bolo zničené opevnenie čaty ruských síl," uviedol Kyjiv. Nečakaný útok podľa ukrajinského obranného spravodajstva vyvolal v ruskej posádke paniku a na rozkaz veliteľov ruských síl sa začali chaotické delostrelecké útoky na okolité dediny.

Gubernátor Belgorodskej oblasti uviedol, že žiadni civilisti neboli zranení, ale poškodený bol súkromný dom a rozvody elektriny a plynu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Obavy z priameho boja Ruska s členmi NATO sú „úplný nezmysel“, povedal ruský prezident Putin v štátnej televízii. Ide o ostrý protiklad s vyhláseniami, ktoré pravidelne znejú v štátnych médiách, píše Inštitút pre štúdium vojny. (SME)

Pod zemou vyrástli školy, deda Mráza neuznávajú. Navštívili sme Černihivskú oblasť pri hranici s Bieloruskom, aby sme zmapovali život tamojších Ukrajincov. Vojna bude dlhá, obávajú sa a spomínajú na to, čo ich zasiahlo najviac. (Korzár)

Protivzdušná obrana Ukrajiny zostrelila v noci päť bezpilotných lietadiel iránskej výroby Šahíd, ktoré štartovali z ruského mesta Primorsko-Achtarsk na východnom pobreží Azovského mora, tvrdí ukrajinské velenie.

Drony smerovali na Mykolajivskú, Dnepropetrovskú, Vinnyckú a Chmeľnyckú oblasť.

Počas uplynulého dňa došlo k 64 bojových zrážkam. Ruská armáda podnikla 29 leteckých úderov, 47 lokalít čelila ostreľovaniu. Záchranné zložky zaznamenali obete a zranenia medzi civilným obyvateľstvom a poškodenie obytných budov a inej civilnej infraštruktúry.

Z boja bolo vyradených ďalších 1 090 vojakov ruskej armády, od začiatku invázie zhruba 347160, oznámilo ukrajinské velenie. Okupanti prišli aj o ďalších 60 bojových obrnených vozidiel, 38 delostreleckých, tri raketové systémy.

Obrancovia zneškodnili aj jeden protivzdušný systém a 12 bezpilotných lietadiel.

Rusko zvyšuje počet špeciálnych síl v okupovanej Chersonskej oblasti, informuje ukrajinské Národné centrum odporu. Ich cieľom je zamedzovať sabotážnym akciám a zastrašiť obyvateľov, ktorí odovzdávajú informácie ukrajinskej armáde.

Prieskumné jednotky sa údajne snažia lokalizovať zdroje žiarenia pomocou satelitných telefónov.

„Nepriateľ si je vedomý toho, že obranné sily využívajú zariadenia operátora satelitnej komunikácie Iridium na vojenské účely,“ uviedlo centrum odporu.

Dodalo, že okupanti nasadili do pátrania po partizánoch v tejto oblasti približne 100 príslušníkov ruskej národnej gardy. (Kyiv Independent)

V jednej z kancelárií, ktorú mal používať vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj, sa našlo odpočúvacie zariadenie, nebolo však funkčné, oznámila Ukrajinská tajná služba SBU.

"Zdôrazňujeme, že zariadenie sa nenašlo priamo v kancelárii Valerija Zalužného, ale v jednom z priestorov, ktoré by mohol v budúcnosti pracovne využívať," uvádza sa vo vyhlásení SBU.

Podľa predbežných údajov nebolo nájdené zariadenie funkčné a nenašli sa žiadne zariadenia na ukladanie dát ani prostriedky na diaľkový prenos zvuku, dodala SBU.

V posledných mesiacoch ukrajinské i zahraničné médiá informovali o rastúcom napätí medzi Zalužným a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zalužnyj v novembri v rozhovore pre magazín The Economist povedal, že konflikt s Ruskom sa dostal do "patovej situácie", s čím Zelenskyj nesúhlasil.

V súvislosti s tým sa objavili špekulácie, že Zelenskyj chcel nahradiť medzi verejnosťou obľúbeného Zalužného veliteľom ukrajinských pozemných síl Olexandrom Syrským.

Predstavitelia ukrajinskej vlády popreli, že by dochádzalo k sporom medzi Zelenským a Zalužným. (TASR)