Nemecký obchodný reťazec OBI sa chcel v roku 2022 pridať k medzinárodným spoločnostiam, ktoré po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu odmietli ďalej v Rusku podnikať. Nemecké vedenie podniku sa preto rozhodlo, že zatvorí všetky prevádzky v krajine, kým pre svoju ruskú divíziu nenájde kupca.
Kremeľ však reťazec len tak jednoducho odísť nenechal. V marci 2022 ruské ministerstvo obchodu zaslalo firme list, v ktorom jej miestnych manažérov varovalo, aby obchody nezatvárali, pretože by tým porušili zákony na ochranu spotrebiteľa.
Ruský režim začal na firmu tlačiť, aby ďalej pracovala a napĺňala obchodné zmluvy. Jej prevádzky a počítačové systémy prehľadávali vyšetrovatelia. Naťahovanie sa skončilo, keď ruská vláda prinútila OBI predať ruské aktíva za pár dolárov, píše v rozsiahlej analýze denník New York Times.
Reťazec, ktorý podniká aj na Slovensku, podľa agentúry Reuters predal 60-percentný podiel v ruskom OBI za desať dolárov ruskému obchodníkovi Josefovi Liokumovičovi. Sám Liokumovič pritom podľa Reuters rokoval o odkúpení ruskej časti OBI už v roku 2019, v tom čase za sto miliónov eur.

Predaj OBI uvádza New York Times v analýze ako ukážkový príklad toho, ako rýchlo Rusko reagovalo na sankcie a odchody západných firiem.
Krajina sa síce vo svete medzinárodného obchodu stala vyvrheľom, čo jej z dlhodobého hľadiska poškodí. Z krátkodobého hľadiska však dokázala zahraničné firmy ošklbať – buď ich prevzala, alebo ich prinútila predávať aktíva za nízke ceny.
Vladimir Putin tak dozerá na najväčšie prerozdelenie majetku v Rusku od pádu Sovietskeho zväzu. Majetky veľkých firiem končia v rukách úzkej skupiny čoraz mocnejších hráčov vrátane oligarchov a ľudí zo sankčných zoznamov.
„Niekedy je tým hráčom štát. Štátom riadené podniky prevzali majetok gigantov ako sú Ikea alebo Toyota. Predaj často odobroval Putin osobne,“ píšu NYT.
V článku sa dočítate
- aké straty odpísali západné spoločnosti po odchode z Ruska,
- ako ich ruský režim prinútil odísť za nevýhodných podmienok,
- ktoré známe značky dnes ruskí prevádzkovatelia napodobňujú,
- ktoré firmy prevzali ľudia priamo z Putinovho okolia.
Pivovary v rukách Putinových ľudí
Po ruskom vpáde na Ukrajinu vo februári 2022 sa niektoré západné firmy spontánne rozhodli ukončiť podnikanie v Rusku, iné neodolali spoločenskému či mediálnemu tlaku. „Dva týždne po invázii americký prezident Joe Biden vyhlásil, že Západ drví ruskú ekonomiku. Z Putinovho pohľadu bola situácia pochmúrna. Moskovská burza cenných papierov zostala zatvorená a rubeľ sa zrútil,“ opisuje New York Times.
Putinov režim sa však rýchlo prispôsobil. Po počiatočnom šoku Kremeľ zaviedol pravidlo, podľa ktorého musia firmy z „nepriateľských krajín“ získať povolenie, ak chcú predať svoje ruské aktíva. Kým na Západe rástol tlak na firmy, aby z Ruska odišli a nepodporovali tak jeho vojnové hospodárstvo, Kremeľ sprísňoval pravidlá, aby zahraničné firmy nemohli vyniesť z Ruska svoje peniaze a aby ich prinútil predať majetok čo najnevýhodnejšie.
Západné firmy, ktoré opustili ruský trh, podľa New York Times odpísali 103 miliárd dolárov. „Žiadna obchodná dohoda nie je v bezpečí,“ píše denník.
Ako príklad ruského nátlaku pri obchodných dohodách denník spomína holandskú pivnú spoločnosť Heineken, ktorá našla kupca svojich ruských aktív a aj sa s ním dohodla na cene. Proti dohode sa však postavila ruská vláda a biznis Heinekenu posunula firme prepojenej na bývalého ruského senátora.
V lete 2022 Putinov režim podobne prevzal ruskú vetvu dánskeho pivovaru Carlsberg, ktorej súčasťou bolo aj pol miliardy dolárov na účtoch.
Firmy nad dohodami nemajú kontrolu
Nie každý podnik skončí priamo v rukách priateľov Vladimira Putina. Keď Josef Liokumovič prevzal nemecký reťazec OBI, aspoň formálne spĺňal základné podmienky ako kupec. Firma mu dôverovala a nebol na nijakom sankčnom zozname. V priebehu nasledujúceho roka však ruská vetva OBI zmenila majiteľa štyrikrát a skončila v rukách ľudí napojených na ruského senátora Arsena Kanokova, človeka, ktorého meno figuruje na sankčných zoznamoch USA aj Európskej únie.

„Títo ľudia si vezmú, čo len chcú. Musíte sa s tým zmieriť,“ cituje New York Times Ursulu Nartowskú, právničku OBI.
Medzi „týchto ľudí“ patrí aj Armen Sarkisian (uvádza sa aj prepis Sargsyan) – podnikateľ, ktorý obchodoval so štátom, no nebol natoľko viditeľný, aby sa ocitol na sankčných zoznamoch.
Fínsky výrobca výťahov Kone sa svoju ruskú divíziu s názvom JSC Liftconnect pokúsil predať svojim zamestnancom, no štát obchod zastavil. Kupcom sa po schválení transakcie stal Sarkisianov koncern S8 Capital. Transakcia mala podľa tlačovej správy na stránke agentúry AK&M hodnotu miliardy rubľov, teda zhruba desiatich miliónov eur. Išlo o firmu s troma stovkami zamestnancov.
Správa ďalej uvádza, že S8 Capital dokázal podobným spôsobom pohltiť aj ruskú vetvu ďalšieho výťahového giganta – spoločnosti Otis.
Na všetko dohliada „subkomisia“
New York Times ďalej píše, že centrom všetkých podobných vyjednávaní je takzvaná „subkomisia“, ktorú vedie ruský minister financií Anton Siluanov. Tá preberá rokovania od momentu, keď sa predávajúci dohodne s kupujúcim, ale rokuje už priamo s ruským kupujúcim – bez predávajúcej strany.
Tieto „druhé kolá“ rokovaní sa často končia odkúpením za veľmi zníženú cenu alebo priklepnutím úplne inej firme. Subkomisia takto zablokovala predaj ruských fabrík americkej spoločnosti Honeywell, kým Američanov neprinútila k 50-percentnej zľave.
„Subkomisia“ je potom ideálnym priestorom na to, aby do rokovaní vstúpili ľudia, ktorí si cez Kremeľ dokážu vybaviť kúpu podnikov za výhodných podmienok.
Podobne svoje ruské aktivity opustili veľké firmy ako Nokia, Nissan, Renault či Toyota.
Ďakujeme za podporu frontu
Ďalšou metódou, ako Rusko z odchádzajúcich firiem vyťahuje peniaze, je daň, ktorou Moskva podmieňuje finančné transakcie smerujúce mimo Ruska. Tou Moskva pôvodne podmieňovala možnosť, že si firmy z Ruska vytiahnu svoje peniaze v jednej transakcii. Neskôr už túto možnosť nedostali, no daň zostala v platnosti.
Firmám, ktoré takýmto spôsobom prišli v Rusku o peniaze, sa vysmial bývalý prezident a súčasný predseda bezpečnostnej rady Dmitry Medvedev. Po tom, ako Rusko znárodnilo aktíva pivovaru Carlsberg, sa firme poďakoval za podporu ruského rozpočtu. „Silnejší rozpočet znamená pomoc pre front. V tomto zmysle blázniví Dáni prispeli na moderné ruské zbrane,“ napísal na telegrame.