„Potreby obyvateľov Pásma Gazy sú enormné, ide o základné veci. Človek vydrží byť hladný či vynechať niekoľko jedál, byť s limitovaným prístupom k vode. No najhoršie je, keď sa všade okolo bojuje, padajú bomby, a človek sa s rodinou nemá kam skryť,“ hovorí pre SME MARIÁN CEHELNÍK z organizácie Človek v ohrození.
Krízový koordinátor neziskovej organizácie sa nedávno vrátil z Egypta, kde pomáhal odovzdať potraviny pre civilistov v Pásme Gazy. Človek v ohrození je prvá organizácia zo Slovenska, ktorá tam humanitárnu pomoc poslala.
V článku sa dočítate aj:
- ako dlho trvá, kým sa pomoc do Pásma Gazy dostane,
- aké predmety sa tam nedostanú,
- čo civilisti potrebujú najviac,
- ako im ľudia z vonka dokážu najviac pomôcť.
Ako prebiehalo odovzdávanie humanitárnej pomoci pre ľudí v Pásme Gazy?
Pomoc stále nebola doručená. Do Pásma Gazy sa dá poslať jedinou cestou - cez egyptský hraničný priechod Rafah. Čokoľvek tam chce človek dostať, musí byť obstarané priamo v Egypte, čo je náš prípad, alebo to do Egypta doručiť letecky či loďou.
Je jedno, ktorým spôsobom to doručíte, všetko sa musí dostať na severný Sinaj a cez všetky kontroly. Sinaj nebol pokojným územím ani pred aktuálnou vojnou v Pásme Gazy. Slováci ho poznajú pre letoviská ako Hurghada, ale platí tam špeciálny režim. Ľudia, čo tam boli na dovolenke, vedia, že víza platia len v rezorte, mimo musia žiadať iné povolenia. Nikdy sa tam nedalo veľmi slobodne chodiť.
Akými kontrolami musí pomoc prejsť?
Musia ju skontrolovať Egypťania. Takisto ju kontrolujú Izraelčania, ktorí chcú vedieť, čo sa do Pásma Gazy dostane. Každý kamión musí prejsť troma kontrolnými stanovišťami. Egypťania si ho oskenujú skenermi - takými, aké máme aj my na východnej hranici. To isté následne robia Izraelčania. Až potom môže ísť kamión do Pásma Gazy.
Celý proces trvá zhruba tri dni. To limituje množstvo pomoci, ktorá sa tam môže dostať. Najväčší počet, ktorý sa tam za deň dostal, bol medzi 160 až 180 kamiónmi. Pomoc zložia rovno za hranicou v logistickej základni a idú hneď naspäť.
Podmienky v Gaze sú ideálne na šírenie smrteľných chorôb, varuje šéf WHO Čítajte Viem len o dvoch spôsoboch, ako do Pásma Gazy poslať pomoc. Prvý je cez veľké medzinárodné organizácie ako Organizácia Spojených národov (OSN) alebo Európsku úniu. Aj Slovensko bude posielať do Pásma Gazy, aj my sme tam niečo prispeli. Takúto pomoc privezú letecky alebo loďou. Logisticky je to náročné, aj preprava veľa stojí. Keď sa veci nakupujú na Slovensku, stoja viac ako v Egypte.
Človek v ohrození sa preto rozhodol, že veci nakúpi tam. Táto druhá možnosť je však zložitá z iných dôvodov. Tretí sektor je v Egypte síce veľký, ale výrazne zošnurovaný pravidlami. Na to, aby od nás mohli prijať peniaze, si to musia dať schváliť tamojším ministerstvom sociálnych vecí. Štandardne to trvá 90 dní, teraz proces zrýchlili na dva až tri týždne. Bez toho človek v krajine nič nespraví.
Spomínali ste, že aj Slovensko pošle pomoc. Štát koná samostatne, alebo ide o širšiu iniciatívu, napríklad v rámci EÚ?
Existuje európsky mechanizmus pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, v rámci ktorého štáty, aj mimo Únie, môžu požiadať o pomoc. Rôzne krajiny na to môžu reagovať. Pošlú nejaký dopyt a štáty sa ozvú s ponukou, z ktorej si následne vyberú. Keď to pošle Slovensko, 70 až 75 percent nákladov uhradí tento mechanizmus, nie Slovensko. Oslovia ministerstvo hospodárstva či zdravotníctva alebo Správu štátnych hmotných rezerv s tým, že čím vedia prispieť.
Ako pomôcť:
Viete, čím Slovensko prispeje?
Finálny zoznam ešte uzatvárajú. Ešte sa k nemu pridávajú neziskové organizácie, zvyčajne oslovia aj veľké firmy, napríklad potravinové.
Kedy by sa pomoc od organizácie Človek v ohrození mala dostať do Pásma Gazy?
Môj optimistický odhad je, že do Vianoc. Tipujem, že potrvá týždeň až dva, kým prebehnú oficiality.
Samotné obstaranie v Egypte je jednoduché. Našli sme si tam partnerskú organizáciu, ktorá vykonáva podobnú činnosť ako my, ale sú väčší, majú takmer tisíc zamestnancov. Do Pásma Gazy odviezli už viac ako 69 kamiónov - s potravinami či liekmi v hodnote 2,15 milióna dolárov -, majú totiž kapacitu aj dodávateľov.
Viazne to však na formalitách. Povolenie potrebujete aj na to, aby pomoc mohla severným Sinajom prejsť. Druhý problém je, že pomoci tam smeruje dosť, no len máločo sa dostane na druhú stranu. Veľa je jej uloženej v Egypte a čaká na svoju chvíľu. Cez hranicu sa posiela len to absolútne najdôležitejšie - lieky, zdravotnícky materiál, voda a jedlo.
Boje na juhu Gazy potrvajú ešte týždne, OSN už teraz hovorí o pekle na zemi Čítajte Človek v ohrození poslal balíčky v hodnote 30-tisíc eur, ktoré obsahovali len potraviny. Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu pomoci?
Treba poslať to najdôležitejšie, aby to prešlo hranicou. Detské plienky či hygienické vložky sú tiež základom, ale ak to tam človek pošle, skončí to v sklade, pretože jedlo je potrebnejšie.
Zároveň nemáme veľa skúseností so zdravotníckou pomocou, tak sme sa nechceli spoliehať len na to, čo nám povie niekto iný. So zdravotníckym materiálom je problém aj v tom, že veľa z toho vyžaduje špeciálne uchovávanie.
Nie všetky zdravotnícke pomôcky sa tam dostanú. Na hraniciach napríklad blokujú tie, ktoré majú v sebe kovové časti, ako napríklad invalidné vozíky či stojany na infúzie.
Najmä na začiatku niektorý materiál neprešiel kontrolami. Aj preto sú prísne požiadavky na balenie tovaru. Na jednej palete môže byť len jeden typ položky. Je to preto, že ak niečo z kamiónu treba vybrať, vyberie sa len tá konkrétna paleta, aby to bolo rýchle.
Organizácia Lekári bez hraníc posielala veľké množstvo zdravotníckej pomoci. Tiež cez Egypt, tiež v spolupráci s egyptskou organizáciou, pretože niekto zvonka nemá šancu to vybaviť.
Na aké dlhé obdobie vydrží ľuďom v Pásme Gazy pomoc od organizácie Človek v ohrození?
Dá sa to ukázať napríklad na konzervách s tuniakom. Jedna je považovaná za jednu porciu. Tých sme poslali desaťtisíc. Všetky ďalšie položky sú v počtoch okolo desaťtisíc alebo päťtisíc. Závisí od toho, či sa to rozdeľuje na počet dní, alebo ľudí. Individuálne odhadujem, že je tam okolo 20-tisíc porcií jedla.
Do Pásma Gazy ste sa nedostali, pretože úrady tam vstup ľuďom zvonka nepovoľujú. Môže sa tam vôbec niekto dostať?
Pokiaľ viem, iba v čase dočasného prímeria tam boli zástupcovia OSN. V čase bojov o (najväčšiu) nemocnicu Šífa ju asi na dve hodiny navštívili tímy, ktoré posúdili škody. Inak neviem o tom, že by tam niekoho púšťali. Veľké medzinárodné agentúry tam majú len miestnych pracovníkov. Humanitárnu prácu má na starosti Palestínsky Červený polmesiac a jeho miestni zamestnanci, ktorí sú tam tak či tak zatvorení s ostatnými civilistami. Ani šoféri kamiónov nemôžu mať so sebou závozníka, mobilný telefón či záznamové zariadenia.
Deti sú zabalené vo fóliách. Najväčšiu nemocnicu v Gaze ohrozujú útoky a výpadok prúdu Čítajte Dostane sa niekto von z Pásma Gazy?
Ľudia sa nedostanú von. Za celý čas sa dostali von len ľudia s dvojakým občianstvom, ktorých na začiatku evakuovali, ako aj zahraniční pracovníci humanitárnych organizácií.
V súčasnosti povoľujú prechod len ťažko chorým a ťažko zraneným, ktorých púšťajú v obmedzenom počte, odhadom ide o desiatky ľudí denne. Môžu ich sprevádzať maximálne dvaja príbuzní.
Odvezú ich do nemocníc, ktoré sú priamo v meste Rafah (kde je aj hraničný priechod, pozn. red.). Tam sú, tuším, dve. Po celom Egypte majú asi 35 nemocníc.
Prečo Egypt nepúšťa palestínskych civilistov na svoje územie?
Podľa mňa sa obáva, že tam utečenci zostanú veľmi dlho, možno aj generácie.
Čo ľudia v Pásme Gazy potrebujú najviac?
Potreby sú enormné, ide o základné veci. Keby som mal vybrať len jednu, poviem bezpečné miesto. Človek vydrží byť hladný či vynechať niekoľko jedál, byť s limitovaným prístupom k vode, no najhoršie je, keď sa všade okolo bojuje, padajú bomby, a človek sa s rodinou nemá kam skryť.
Je v Pásme Gazy ešte nejaké bezpečné miesto?
Nie. Sú určené oblasti, ktoré by sa mali považovať za bezpečné a kde by sa mali presunúť civilisti, ale to z povahy situácie nie je možné. Pásmo Gazy je navyše malé územie s veľkým množstvom ľudí. Nie je veľmi reálne, aby sa ľudia niekam skryli a boli tam v bezpečí.
USA v Bezpečnostnej rade OSN zablokovali návrh rezolúcie, ktorá požadovala prímerie v Pásme Gazy Čítajte Ako môže človek zo Slovenska pomôcť?
Momentálne sú dve veci, čo sa dajú robiť. Vytvárať tlak na svojich zastupiteľov, aby hlasovali za prímerie alebo humanitárnu pauzu. To by ľuďom v Pásme Gazy pomohlo najviac. Druhá možnosť je finančne podporiť niekoho, kto tam dokáže doručiť pomoc.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
