Ukrajina Rusko Online: Biden prijal v Bielom dome Zelenského. Budeme stáť na vašej strane, odkázal americký prezident

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a vrchný veliteľ Valerij Zalužnyj navštívili frontovú líniu, oboznámili sa s aktuálnou situáciou a odovzdali vojakom vyznamenania. Stretli sa s veliteľom pozemných síl Olexandrom Syrským.

Diskutovali aj o kľúčových potrebách ukrajinských vojakov či otázkach výcviku brancov.

Ministerstvo obrany tiež uviedlo, že spolu s generálnym štábom vyvíja spoločný akčný plán a vyhodnocuje potenciálne hrozby.

"Pracujeme na posilnení dodávok zbraní na fronte, spustení výroby, rozširovaní možností nákupu dronov (sledovacích aj útočných), denne sme v kontakte s partnermi," zdôraznil Umerov.

K facebookovému príspevku pripojilo ministerstvo obrany aj fotografie zachytávajúce spoločne Umerova, Zalužného a Syrského, ktorých zámerom by podľa DPA mohlo byť demonštrovanie jednoty.

Nedávno sa totiž objavili špekulácie o narastajúcich sporoch medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a Zalužným. Zelenskyj podľa nich chcel nahradiť medzi verejnosťou obľúbeného Zalužného práve Syrským. (TASR)

Od začiatku vojny na Ukrajine tam zahynulo alebo utrpelo zranenia približne 315 000 ruských vojakov, vyplýva z údajov amerických tajných služieb.

Ide o takmer 90 percent personálu, ktorým Rusko disponovalo v čase začiatku konfliktu, uvádza sa v odtajnenej správe amerických tajných služieb. Ruské jednotky podľa nej tiež prišli o 2 200 z celkového počtu 3 500 tankov, ktoré mali na začiatku vojny.

V správe sa tiež uvádza, že straty personálu i obrnených vozidiel Moskvy na Ukrajine spomalili modernizáciu ruskej armády o 18 rokov, uvádzajú zdroje. (TASR)

Americký prezident Joe Biden prijal v Bielom dome ukrajinského prezidenta Zelenského. "Ak Kongres neschváli nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, dá vianočný darček ruskému prezidentovi Putinovi," povedal Biden.

"Budeme stáť na vašej strane" aj vtedy, keď republikáni zablokujú nový balík pomoci vo výške 60 miliárd dolárov pre vojnou zmietanú Ukrajinu, povedal Biden Zelenskému v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj varoval amerických senátorov pred Putinom. Republikánov nepresvedčil Čítajte 

Zelenskyj prezidenta USA zároveň uistil, že "Ukrajina môže vyhrať" vojnu proti Rusku - i napriek tomu, ak Kongres novú pomoc pre Kyjev zablokuje, cituje AFP.

"Ukrajinskí vojaci každý deň dokazujú, že Ukrajina dokáže vyhrať," povedal Zelenskyj Bidenovi. (TASR)

Ukrajina by mala ďalej bojovať o svoje územie aj v prípade drastickej redukcie pomoci zo Západu. Tento názor má 58 percent Ukrajincov, hoci konštatujú, že sú si vedomí rizík pre krajinu.

Vyplýva zo z prieskumu, ktorý od 29. novembra do 9. decembra uskutočnil Kyjivský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS).

Takmer tretina oslovených (32 percent) sa však domnieva, že je lepšie súhlasiť so zastavením nepriateľských akcií za podmienok skutočných bezpečnostných záruk zo strany Západu.

Zvyšných desať percent respondentov nemalo na otázku v prieskume KISS jednoznačnú odpoveď. (SITA)

Pomocou od USA by ukrajinskí vojaci mohli odraziť ruskú inváziu, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj pred americkými senátormi. Republikánov o nutnosti pokračovať v pomoci brániť sa pred Ruskom údajne nepresvedčil. (TASR)

Európska komisia navrhla spôsob využitia príjmov zo zmrazených ruských štátnych aktív na podporu Ukrajiny. Aktíva zmrazila minulý rok v rámci zavádzania sankcií proti Rusku pre jeho útok na Ukrajinu.

V Únii sú zakázané akékoľvek transakcie súvisiace so správou aktív ruskej centrálnej banky. Podľa Komisie sú v súčasnosti v spoločenstve európskych krajín zmrazené ruské aktíva v hodnote viac ako 200 miliárd eur. Veľká väčšina z nich je v Belgicku v správe klíringovej spoločnosti Euroclear. Tieto aktíva sú síce zmrazené, ale vytvárajú príjmy.

"Postupom času tieto aktíva generujú čoraz väčšiu likviditu. Niektoré dlhopisy priniesli príjmy v podobe dividend, niektoré cenné papiere sa stali splatnými, a tak sa istina zmenila na hotovosť," uviedol nemenovaný predstaviteľ EÚ.

Komisia podľa neho navrhla, aby Euroclear tieto výnosy spravoval a registroval v osobitnom účtovnom systéme, pričom ich rozdeľovanie v prospech akcionárov alebo iných tretích strán by bolo zakázané.

Členské štáty EÚ teraz majú návrh preskúmať a v prípade jeho schválenia Komisia navrhne ďalšie kroky, ako využiť zisky zo zmrazených ruských štátnych aktív na podporu Ukrajiny. (TASR)

Putin v Kremli vyznamenával vojakov za to, že sa zaslúžili o okupáciu časti Ukrajiny a jeden z nich ho požiadal, aby opäť prijal najvyššiu funkciu. Vraj áno, odvetil prezident. Je to symbolické, píše publicistka Petra Procházková. (SME)

Ruské daňové úrady už štvrtý deň nedokážu obnoviť svoje informačné systémy, tvrdí ukrajinská tajná služba GUR. Zverejnené snímky ukazujú, že aj okresné úrady Federálnej daňovej služby hlásia dočasnú nedostupnosť inšpektorátov.

Okrem toho pobočky v mestách Saratov, Moskva, Čeľabinsk a ďalších regiónov hlásili problémy.

"Údajne „ide vlastne o zničenie infraštruktúry ruského daňového úradu a mnohé dáta z daňových úradov skončili v rukách GUR," informoval Anton Geraščenko, poradca ukrajinského rezortu vnútra.

Ukrajinský prezident Zelenskyj začal sériu rokovaní v americkom Kongrese. Podľa webu Politico mal na programe tiež stretnutia s lídrami dvoch hlavných politických strán v Snemovni reprezentantov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj prišiel lobovať do Ameriky, Orbánovi ľudia tam mobilizujú proti nemu Čítajte 

"Bolo to veľmi silné stretnutie. Prezident Zelenskyj vyjadril úplne jasne, že potrebuje pomoc. Ale keď tú pomoc dostane, môže túto vojnu vyhrať, "povedal novinárom po rannom rokovaní líder Demokratickej strany v Senáte Schumer.

Ukrajinský prezident podľa neho senátorom povedal, že Kyjev dodatočnú podporu potrebuje rýchlo, inak hrozí narušenie vojenských operácií, a tiež oslabenie širšej koalície spojencov Ukrajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blúdia v lesoch a topia sa v riekach. Ukrajinci riskujú životy, aby sa vyhli vojne Čítajte 

Vyjadrenia republikánskych senátorov po utorkovom stretnutí nasvedčovali tomu, že Zelenského vystúpenie ich pozíciu nijako nezmenilo. "Sú to staré známe veci. Nie je tam nič nové, "povedal o argumentoch ukrajinskej hlavy štátu senátor Schmitt. K sporu ohľadom imigračných procesov sa Zelenskyj podľa informácií denníka The New York Times počas rokovania nevyjadroval.

S novinármi čakajúcimi v Senáte Zelenskyj nehovoril. Ďalej má na programe spoločnú tlačovú konferenciu s Bidenom po stretnutí v Bielom dome. Ešte pred ním by sa mal podľa Politico stretnúť s lídrom demokratov v snemovni Jeffriesom a s republikánskym predsedom snemovne Johnsonom. (ČTK)

Počas vojny na Ukrajine bolo približne 315-tisíc ruských vojakov mŕtvych alebo zranených. Uviedol to pre tlačovú agentúru Reuters zdroj oboznámený s americkými tajnými službami.

To sa rovná takmer 80 percent ruského vojenského personálu. Americké spravodajské hodnotenie tiež odhaduje, že ukrajinská armáda zastavila modernizáciu ruskej armády o 18 rokov. (Sky News)

Moldavsko by mohlo vstúpiť do EÚ bez sporného regiónu Podnestersko. Uviedol to veľvyslanec pre EÚ v Moldavsku Mazeiks.

V rozhovore na kanáli NordNews Mazeiks povedal: "Nepovažovali by sme za fér, keby sa (Moldavsko) stalo rukojemníkom riešenia tohto pomerne zložitého problému." (Kyiv Independent)

Ak Ukrajina dostane pomoc, môže vyhrať túto vojnu. Podľa lídra väčšiny v americkom senáte Schumera to ukrajinský prezident Zelenskyj už skôr povedal senátorom.

"Tiež povedal, že ak prehráme, vyhrá Putin. Pre Spojené štáty to bude veľmi nebezpečné," citovala Schumera BBC News. (The Guardian)

Systém, ktorý varuje pred náletmi v oblasti Kyjeva, bol zasiahnutý kybernetickým útokom. Ako uvádza regionálna vojenská správa, rovnaký útok už počas dňa postihol ukrajinského mobilného operátora Kyivstar.

Systém nefungoval v niektorých mestách vrátane Buče a Irpiňu. „V Boryspile a v ďalších 75 lokalitách sú bodové výpadky varovného systému,“ napísala správa. Administratíva tiež uviedla, že výstrahy boli duplikované iným varovným systémom a že polícia bude hlásiť letecké nebezpečenstvo cez reproduktory.

Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel do Kongresu USA. Stretol sa lídrami demokratickej a republikánskej strany v americkom Senáte Schumerom a McConnellom.

Biely dom uviedol, že na Zelenského cestu do Washingtonu nastal ten správny čas, keďže americký prezident Biden sa snaží o schválenie balíka pomoci ešte pred vianočnými sviatkami.

Zelenskyj, ktorý popoludní vystúpil na Univerzite národnej obrany vo Washingtone, by mal navštíviť nového predsedu snemovne Mikea Johnsona a potom sa porozprávať s Bidenom v Bielom dome.

V dôsledku ruského bombardovania úrady Charkovskej oblasti uvažujú o rozšírení zoznamu frontových obcí, v ktorých bude povinná evakuácia. Vyhlásil to gubernátor oblasti Synjehubov.

„V súčasnosti uvažujeme o možnej povinnej evakuácií z niekoľkých ďalších obcí. Všetko bude závisieť od vojenskej situácie, ktorú budeme mať,“ konštatoval Synjehubov. Podľa gubernátora v súčasnosti sú v Charkovskej oblasti najnebezpečnejšie dva fronty, a Borivske-Lyman a Kupjansk, ktoré sa nachádzajú v okrese Izjum.

V Kupjansku v súčasnosti býva asi 2 500 až tritisíc ľudí vrátane 256 detí. (SITA)

Vladimir Putin potvrdil svoju kandidatúru na udeľovaní cien ku Dňu hrdinov vlasti po tom, ako ho predseda parlamentu za samozvanú „Doneckú ľudovú republiku“ o to požiadal. V rozhodnutí, ktoré Kremeľ označil za „absolútne spontánne“, Putin súhlasil. (meduza)

Vyšetrovanie hackerského útoku, ktorému bol vystavený najväčší ukrajinský mobilný operátor - spoločnosť Kyivstar -, prevzala ukrajinská bezpečnostná služba. Útok viedol k vážnym problémom s infraštruktúrou v celej krajine.

Služba informovala, že jednou z verzií, ktoré sa v súčasnosti preverujú, je účasť ruských tajných služieb na tomto hackerskom útoku. Stíhanie sa vedie okrem iného aj pre podozrenie z ohrozenia územnej celistvosti, vlastizrady a sabotáže, doplnila britská stanica BBC.

Hackerský útok spôsobil technické poruchy, čo viedlo k dočasnej nedostupnosti mobilného spojenia a prístupu na internet, uviedla spoločnosť Kyivstar na Facebooku. Dodala, že dáta zákazníkov neboli ohrozené.

"Útok značne poškodil (IT) infraštruktúru, obmedzil prístup. Neboli sme schopní odraziť ho na virtuálnej úrovni, takže sme Kyivstar fyzicky zatvorili, aby sme zabránili prístupu nepriateľa," vysvetlil generálny riaditeľ Komarov v štátnej televízii.

Úrady v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny povedali, že "dočasne nefungoval" výstražný systém pred leteckými útokmi.

Spoločnosť Kyivstar poskytuje služby pre 24,3 milióna zákazníkov. Po hackerskom útoku mnohí z nich zostali bez mobilného pripojenia. Dočasne nefungoval napríklad ani výstražný systém pred leteckými útokmi v meste Sumy. (TASR)

Ukrajinci hľadajú s pomocou USA novú stratégiu v boji proti ruským inváznym silám. Ak by totiž vojna zotrvala v patovej situácii príliš dlho, finančná podpora Spojených štátov by sa pod tlakom kritiky republikánov mohla oslabiť. (ČTK)

Neschopnosť finančne podporiť vojenskú kampaň Kyjeva proti Rusku oslabí schopnosť Ukrajiny brániť sa. Vyjadril sa tak poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Vo svojom prejave na fóre Wall Street Journal povedal, že ak už pomoc zo strany USA neprichádza, poškodí to schopnosť Ukrajiny udržať si územie, nieto vziať späť inú pôdu.

Ukrajinský prezident Zelenskyj priletel do Washingtonu v snahe zachrániť kritický balík vojenskej pomoci v hodnote 61 miliárd dolárov.  (The Guardian)

Fínsko v noci na štvrtok znovu otvorí dva hraničné priechody do Ruska. Ako uviedol fínsky premiér Orpo, rozhodnutie sa týka priechodov Vaalimaa a Niirala na juhovýchode Fínska na hranici s ruskou Leningradskou oblasťou.

Orpo po zasadnutí vlády objasnil, že obmedzenia na hraniciach boli zmiernené, aby bolo možné posúdiť, či "nastala zmena k lepšiemu".

Do Fínska, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1340 kilometrov, odtiaľ prišlo od augusta takmer tisíc migrantov bez víz.

Pre prudký nárast počtu migrantov, ktorí na pohraničných kontrolných stanovištiach žiadali o azyl, Fínsko uzavrelo svoju hranicu s Ruskom. Najprv bolo uzavretých len niekoľko hraničných priechodov, ale od 30. novembra ich prestalo fungovať všetkých deväť.

Fínski politici opakovane deklarovali, že za nárastom počtu migrantov môžu byť ruské úrady. (TASR)

Nemecko dokáže naďalej podporovať Ukrajinu bez toho, aby pristúpilo k výraznému zvýšeniu svojho dlhu v rámci štátneho rozpočtu na rok 2024. Vyhlásil to predseda opozičnej Kresťanskodemokratickej únie Merz.

Nemecko je stále jednou z hlavných darcovských krajín a poskytuje najmú humanitárnu pomoc utečencom, ktorí už sú v krajine, povedal Merz, ktorý v nemeckom parlamente vedie frakciu konzervatívneho bloku CDU/CSU.

Prioritou je, aby títo utečenci čo najrýchlejšie vstúpili na trhu práce a prispeli tak k výraznému zníženiu výdavkov spolkovej vlády, dodal. Za dôležité označil aj poskytnutie väčšej pomoci ukrajinskej armáde. Pripomenul, že s vládou sa už niekoľko niekoľko mesiacov vedú diskusie o dodaní riadených striel Taurus na Ukrajinu, čo však blokuje kancelár Olaf Scholz.

Tieto rakety sú schopné zasahovať ciele až do 500 kilometrov a Berlín ich Kyjevu zatiaľ nedodal pre obavy, že by ich ukrajinská armáda mohla použiť pri útokoch na ciele na ruskom území.

"Nie je to v prvom rade otázka peňazí. Je to predovšetkým otázka politickej vôle. A ak sa ešte budeme musieť rozprávať o peniazoch, sme na to pripravení. Ale podľa môjho odhadu sa to dá z veľkej časti urobiť v rámci súčasného rozpočtu," povedal Merz. (TASR)

Novinárka tatársko-baškirskej redakcie stanice Rádio Slobodná Európa/Sloboda Kurmaševová bola obvinená zo "šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde". Rádio voči obvineniu kolegyne v Rusku protestuje.

"Dôrazne odsudzujeme zjavné rozhodnutie ruských úradov vzniesť ďalšie obvinenia proti Alsu," povedal úradujúci prezident a člen predstavenstva RFE/RL Gedmi.

Ide už o tretie trestné konanie proti Kurmaševovej: v októbri ju súd v Kazani odsúdil za neoznámenie druhého občianstva na pokutu 10-tisíc rubľov a väzobne je tiež stíhaná za údajné porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch. Vo vyšetrovacej väzbe bude najmenej do 5. februára.

Ako informovala RFE/RL, dôvodom na najnovšie stíhanie je kniha "Nie vojne. 40 príbehov Rusov vystupujúcich proti invázii na Ukrajinu", ktorú vydala tatársko-baškirská redakcia RFE/RL v novembri minulého roka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj prišiel lobovať do Ameriky, Orbánovi ľudia tam mobilizujú proti nemu Čítajte 

Kniha obsahuje rozhovory publikované na webe idelreal.org od marca do augusta roku 2022. Podľa vyšetrovateľov sa Kurmaševová zapojila do distribuovania tejto knihy.

Novinárka má dvojaké občianstvo: americké i ruské. Pred zatknutím žila s manželom a deťmi v Prahe. V polovici mája 2023 pricestovala do Kazane z rodinných dôvodov. V júni, pred odletom do Prahy, ju ruské úrady zadržali a odobrali oba pasy.

Zadržanie novinárky odsúdili americké úrady, vlády Kanady, Česka, Francúzska, Poľska a Švédska, predstavitelia EÚ, OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Ľudskoprávna organizácia Reportéri bez hraníc, Koalícia žien v žurnalistike, Národný tlačový klub, Výbor na ochranu novinárov a desať ďalších organizácií vyzvali ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena, aby "okamžite vyhlásil" novinárku Kurmaševovú za "neprávom zadržanú". (TASR)

USA darovali ukrajinskému železničnému nákladnému kontrolnému stanovišťu na ukrajinsko-poľských hraniciach výkonný generátor. Ten umožní jeho bezproblémovú prevádzku v prípade výpadkov elektriny.

Generátor s výkonom 50 kW bol dodaný minulý týždeň a inštalovali ho v ukrajinskej Volynskej oblasti na kontrolnom stanovišti železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia.

„Tento generátor zaistí, že jeden z najväčších ukrajinských hraničných priechodov pre nákladnú dopravu bude fungovať aj počas výpadkov elektriny, takže vývoz obilia môže pokračovať bez prerušenia,“ konštatovala veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková.

Rusko a Irán urýchlia proces vypracovania novej dôležitej medzištátnej dohody. Oznámilo to ruské ministerstvo zahraničných vecí. Ministri zahraničných vecí oboch krajín sa na urýchlení dohody zhodli počas telefonátu.

Uviedol to rezort s tým, že dohoda je na "najvyššom stupni pripravenosti".

Rezort nešpecifikoval rozsah dohody, ktorú sa Moskva a Teherán chystajú podpísať v čase posilňovania vzájomných politických, obchodných a vojenských vzťahov. Toto posilňovanie vzťahov medzi Ruskom a Iránom znepokojuje Spojené štáty.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v Kremli hostil na rokovaniach niekoľko hodín iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího.

Podobne ako Severná Kórea, ktorej líder Kim Čong-un sa stretol s Putin v septembri, sa ani Irán netají nepriateľstvom voči Spojeným štátom a Rusku môže poskytnúť vojenské vybavenie pre jeho vojnu na Ukrajine. Rusko už na Ukrajine využíva drony iránskej výroby.

Podľa iránskych úradov vojenská spolupráca s Ruskom rastie každým dňom. Irán v novembri oznámil, že prijal všetky opatrenia na to, aby mu Rusko poskytlo stíhačky Su-35, útočné vrtuľníky Mi-28 a výcvikové lietadlá Jak-130. (TASR)

Útok hackerov na najväčšieho ukrajinského mobilného operátora Kyivstar spôsobil rozsiahle výpadky telefónneho signálu a internetu, informovala telekomunikačná spoločnosť.

Hackerský útok spôsobil technické poruchy, čo viedlo k dočasnej nedostupnosti mobilného spojenia a prístupu na internet, uviedla spoločnosť Kyivstar na Facebooku. Dodala, že dáta zákazníkov neboli ohrozené.

"Útok značne poškodil infraštruktúru, obmedzil prístup. Neboli sme schopní odraziť ho na virtuálnej úrovni, takže sme Kyivstar fyzicky zatvorili, aby sme zabránili prístupu nepriateľa," vysvetlil generálny riaditeľ Olexandr Komarov v štátnej televízii. "Je to pre nás výzva," dodal Kyivstar. Spoločnosť poskytuje služby pre 24,3 milióna mobilných užívateľov.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko už skôr hlásil "rozsiahle poruchy" siete spoločnosti Kyivstar, takže "mnoho zákazníkov" ostalo bez nich. Postihlo to aj iné sektory spoliehajúce sa na roaming.

Úrady v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny povedali, že "dočasne nefungoval" výstražný systém pred leteckými útokmi.

Hovorca PrivatBanky Oleh Serha podľa internetovej televízie Hromadske oznámil, že čiastočne bolo narušené fungovanie ich pobočiek a platobných terminálov.

Jedna z najväčších bánk Ukrajiny, Monobank, informovala, že sa stala terčom "masívneho útoku DDoS". Na platforme Telegram to napísal jej spoluzakladateľ Oleh Horochovskyj. (TASR)

Zahraničným pracovníkom v Rusku, ktorí budú odsúdení za zločiny, bude podľa novely zákona pridelená povinná práca. V najnovšej aktualizácii to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ruská Štátna duma schválila nový dodatok, ktorý umožňuje súdom udeľovať pokuty až do výšky 437 libier alebo 50 až 200 hodín povinnej práce zahraničným pracovníkom odsúdeným za trestný čin namiesto deportácie. Tento krok umožní ruským sudcom určiť, či je vyhostenie "nadmerným" alebo "neprimeraným" trestom na základe registra trestov odsúdeného cudzinca.

"Pravdepodobne má za cieľ znížiť počet deportácií, aby Rusko mohlo naďalej ťažiť z migrujúcej pracovnej sily pri nedostatku vlastnej a pokračovať v širšom úsilí prinútiť migrantov, s ruským občianstvom aj bez neho, vstúpiť do ruskej vojenskej služby," dodal inštitút.

Analytici z inštitútu tvrdia, že Kremeľ „pokračuje v úsilí o zosúladenie nekoherentných a konkurenčných cieľov vykorisťovania pracovnej sily migrantov na zmiernenie nedostatku ruskej pracovnej sily“. (SITA)

Poľská vláda sa bude angažovať za to, aby udržala odhodlanie Západu pomáhať Ukrajine. Vyhlásil to Donald Tusk, ktorého poľský parlament poveril zostavením vlády.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Správy zaplnila vládna propaganda. Fico môže hľadať inšpiráciu pri RTVS v Poľsku Čítajte 

Tusk uviedol, že ho bolí, keď počuje, že ukrajinský prezident musí presviedčať svetových lídrov o potrebe pomoci pre Ukrajinu v jej boji proti ruskej invázii. "Úlohou Poľka, úlohou novej vlády, úlohou nás všetkých je nahlas a dôrazne požadovať od celého spoločenstva Západu plné odhodlanie pri pomoci Ukrajine vo vojne. Budeme to robiť od prvého dňa," vyhlásil Tusk v poľskom parlamente, kde predstavil program svojej vlády.

Zároveň uviedol, že Poľsko sa za jeho vlády bude snažiť opäť získať vedúce postavenie v Európskej únii a silnú pozíciu v Severoatlantickej aliancii. "Vybudujeme si pozíciu, ktorú si zaslúžime prostredníctvom spolupráce a rešpektovania komunity," povedal Tusk. (TASR)

Od začiatku vojny na Ukrajine vlani vo februári dodalo Česko Kyjevu vojenské vybavenie v hodnote 6,2 miliardy korún (viac než 250 miliónov eur).

Hodnota vydaných licencií na komerčné dodávky vojenského materiálu dosiahla zhruba 117 miliárd korún (takmer 4,8 miliardy eur). Uviedla to česká ministerka obrany Jana Černochová.

Česko dodalo ukrajinskej armáde napríklad bojové vrtuľníky, tanky, bojové vozidlá pechoty, samohybné húfnice či raketomety vrátane munície. Ďalší vojenský materiál však Kyjevu posielať nebude. "Pomoc Ukrajine bude v nejakej miere pokračovať, hoci to nebude formou vojenského materiálu, lebo vojenský materiál vhodný na poslanie Ukrajine už nemáme," povedala česká ministerka.

Pokračovať bude napríklad pomoc v podobe výcviku ukrajinských vojakov alebo v rámci koalícií vytvorených s inými štátmi, napríklad takzvanej odmínovacej koalícii, v ktorej je aj Slovensko. Rovnako bude pokračovať humanitárna pomoc. "Budeme robiť to, čo robíme, ale bez posielania vojenskej pomoci. Už máme len zvyšok, ktorý tam chceme poslať, a nič ďalšie nemáme možnosť posielať," priblížila.

Ministerka však zdôraznila, že pomocou sú aj vydané licencie na komerčné dodávky vojenského materiálu, ktoré rezort obrany koordinuje. Z projektov v hodnote 117 miliárd korún sa podľa jej slov už realizovala necelá polovica za viac ako 51 miliárd.

Na bilančnej tlačovej konferencii, na ktorej česká ministerka hodnotila dva roky svojho pôsobenia na čele rezortu, vyzdvihla napríklad zákonné ukotvenie dvoch percent HDP na obranu či niektoré dôležité projekty. Za historicky najvýznamnejšie označila nákup stíhačiek 5. generácie F-35 a začiatok budovania ťažkej mechanizovanej brigády v podobe nákupu 246 bojových vozidiel pechoty CV90. Pripomenula aj uzavretie dohody so Spojenými štátmi v oblasti obrany (DCA) či snahu o intenzívnejší nábor ľudí do ozbrojených zložiek.

Černochová sa chce v budúcnosti okrem iného zamerať aj na to, aby rezort obrany viac verejnosti vysvetľoval dôležitosť armády, jej plány či dôvody, prečo nakupuje novú techniku. "Nechceme nikoho strašiť, ale nebudeme ľuďom klamať a hovoriť, že všetko je zaliate slnkom a že sa v našom regióne nič nedeje. Deje sa toho veľa a my na to musíme byť pripravení," dodala ministerka. (TASR)

Kremeľ reagoval na stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s prezidentom USA Joeom Bidenom vo Washingtone. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova akákoľvek ďalšia pomoc USA pre Ukrajinu sa skončí "fiaskom".

"Je dôležité, aby všetci pochopili: desiatky miliárd dolárov, ktoré boli napumpované do Ukrajiny, jej nepomohli dosiahnuť úspech na bojisku," povedal Peskov. Ďalšie desiatky miliárd dolárov, ktoré Ukrajina žiada, podľa neho smerujú "k rovnakému fiasku".

Zelenskyj pricestoval do Spojených štátov v pondelok na pozvanie Bidena. V prejave na Univerzite národnej obrany (NDU) vo Washingtone uviedol, že Ukrajina sa vo vojenskej pomoci spolieha na Spojené štáty. Prieťahy v jej ďalšom schválení označil za "splnený sen" ruského prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Ruská armáda podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny dosiahla malý postup na fronte Kupiansk-Svatove-Kreminna na severovýchode Ukrajiny. Postup zaznamenali aj pri meste Avdijivka na východe krajiny.

Na línii Kupiansk-Svatove-Kreminna ruské sily mierne postúpili juhovýchodne od obce Dibrova. V oblasti mesta Avdijivka Rusi postúpili východne od dediny Stepove, ktorá leží tri kilometre severozápadne od Avdijivky. Podľa ruských vojenských blogerov ruské jednotky pri tejto dedine podnikli takticko-ofenzívnu operáciu pri železnici.

Ukrajinská armáda však podľa pokračuje v pozemných operáciách pri obci Krynky nachádzajúcej sa na východnom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti. Ruskí vojenskí blogeri uviedli, že ukrajinskí vojaci posilnili svoje pozície južne od obce Krynky.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zostrelila deväť z pätnástich dronov Šáhid, ktorými zaútočila ruská armáda. Uviedli to ukrajinské vzdušné sily. Moskva dronmi zaútočila z lokality Balaklava pri Sevastopoli na okupovanom Kryme.

Protilietadlové jednotky ukrajinského velenia Východ okrem toho zničili dve riadené strely Ch-59 v Záporožskej a Dnipropetrovskej oblasti. (SITA)

Podľa Kremľa žiadna ďalšia americká vojenská pomoc Ukrajine nemôže zmeniť situáciu na bojisku a je vopred odsúdená na neúspech. Uviedol to hovorca Kremľa Peskov.

Jeho komentár prišiel v čase, kedy sa blíži očakávaná schôdzka prezidenta Zelenského s jeho americkým náprotivkom Bidenom.

Zelenskyj sa bude v USA snažiť zachrániť Bidenov návrh na novú pomoc Ukrajine, ktorý minulý týždeň zablokovali republikáni s požiadavkou sprísnenia americkej imigračnej politiky.

Peskov dodal, že stretnutie Zelenského s Bidenom Moskva "pozorne sleduje".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj prišiel lobovať do Ameriky, Orbánovi ľudia tam mobilizujú proti nemu Čítajte 

Ukrajina je od vojenskej a finančnej pomoci zvonku pri svojej obrane proti ruskej invázii z veľkej časti závislá. S pomocou miliárd darovaných Západom na čele s USA dokázala odraziť počiatočný ruský útok a zahnať ruské sily späť od kľúčových miest.

Kyjevu sa však v tomto roku pri očakávanom protiútoku nepodarilo prelomiť ruské obranné línie a Rusko teraz zrejme prechádza do ofenzívy na východe krajiny. (ČTK)

Ruské sily majú pravdepodobne problémy bojovať v noci, uviedlo britské ministerstvo obrany. Vo svojej najnovšej aktualizácii ministerstvo konštatovalo, že tento trend zdôraznili početné správy od bojovníkov.

Počas novembra sa totiž objavila správa údajného ruského vojaka, ktorý tvrdil, že je v Chersone, a upozornil na nedostatok okuliarov na nočné videnie či kamier.

„Ruský problém má pravdepodobne aj kultúrny prvok: ruský vojenský výcvik len zriedka zdôrazňoval nočné cvičenia, namiesto toho sa zvyčajne staval smerom k predpríprave za denného svetla, aby zapôsobil na hosťujúcich vyšších dôstojníkov,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Ukrajina od začiatku vojny stratila 18 percent svojich vedcov. Odborníkov pritom stratila prakticky vo všetkých oblastiach. Vyplýva to zo štúdie švajčiarskeho Federálneho technologického inštitútu v Lausanne.

V rámci vedcov, ktorí stále žijú na Ukrajine, 23,5 percenta stratilo prístup ku kritickým vstupom pre svoj výskum a 20,8 percenta nemá fyzický prístup do svojej inštitúcie. Výskumníci inštitútu tiež zistili, že výskumná kapacita a čas priamo venovaný výskumnej činnosti sa na Ukrajine znížili o 20 percent.

Prieskum uskutočnili na vzorke 2 500 ukrajinských vedcov. (SITA)

Ruské sily bojujúce na juhu Ukrajiny "značne postúpili" v okolí dediny Novopokrovka v Záporožskej oblasti. Informovali o tom okupačné úrady Kremľa. Ukrajinská armáda  hlásila ruské útoky po celej frontovej línii vrátane juhu.

Ofenzíva Moskvy na Ukrajine sa ťahá už druhú zimu, ale front sa na východe a juhu Ukrajiny túto zimu sotva pohol.

"Naše jednotky značne postúpili severovýchodne od Novopokrovky," napísal na sociálnej sieti Telegram Balickij, Moskvou dosadený šéf tej časti Záporožskej oblasti, ktorú okupuje Rusko. Dodal, že ruské sily "nielen udržujú pozície, ale postupne sa posúvajú dopredu".

Novopokrovka sa nachádza približne 20 kilometrov východne od obce Robotyne, ktorú Kyjev podľa svojich vyhlásení v lete znovu dobyl, ale odvtedy sa ju s problémami snaží udržať.

"Naše ozbrojené sily v Záporožskej oblasti odrazili tri nepriateľské útoky na územiach severne od dediny Pryjutne a západne od dediny Novopokrovka," oznámila ukrajinská armáda v každodennej správe.

Tieto ruské územné zisky ešte viac sťažia Ukrajine to, aby si udržala kontrolu nad Robotyne, keďže ruské sily ovládajú územie západne, južne a východne od dediny. (TASR)

Blanár diskutoval v Bruseli o situácii na Ukrajine aj v Pásme Gazy. Minister zahraničných vecíinformoval o príspevku Slovenska 100-tisíc eur pre Svetový potravinový program na zabezpečenie pomoci pre najzraniteľnejších civilistov v Gaze. (SITA)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 800 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 340 650, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, devätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty a tri delostrelecké systémy.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 664 tankov, 10 579 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 073 delostreleckých systémov.

Do Severnej Kórey pricestovala ruská delegácia. Ide o najnovší prejav upevňovania vzťahov oboch krajín, ďalšie účely návštevy nie sú známe.

Delegáciu vedenú gubernátorom Prímorského kraja Olegom Kožemjakom na medzinárodnom letisku v Pchjongjangu v pondelok privítal námestník ministra pre zahraničné ekonomické vzťahy Či Kjong-su.

Ďalšie informácie o účele návštevy však severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA neposkytla. Prímorský kraj na východe Ruska hraničí so Severnou Kóreou.

Kožemjako minulý mesiac avizoval plány navštíviť KĽDR, aby tam prerokoval spoluprácu v oblastiach turistického ruchu, obchodu a poľnohospodárstva.

Podľa niektorých názorov skutočným účelom môžu byť rokovania o nasadení severokórejských robotníkov v Rusku, čo zakazujú sankcie Organizácie Spojených národov uvalené na KĽDR. (TASR)

Lídri EÚ sú pod tlakom, aby otvorili prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom a schválili balík finančnej pomoci pre Kyjev, a nemali by podceniť závažnosť týchto dvoch rozhodnutí. Píšu Piotr Buras a Engjellushe Morina. (SME)

Výkonná rada Medzinárodného menového fondu schválila vyplatenie 900 miliónov dolárov Ukrajine zo záchranného úverového programu. Prezident Zelenskyj sa počas cesty vo Washingtone stretol so šéfkou fondu Georgievovou a poďakoval jej.

Georgievová Ukrajinu pochválila za dosiahnuté ekonomické pokroky napriek pokračujúcej vojne.

Poskytnuté prostriedky sú súčasťou úverového programu, takzvaného Extended Fund Facility, ktorý MMF schválil tento rok v marci.

Štvorročný program je súčasťou celosvetového súboru pomoci v objeme 115 miliárd USD na podporu ukrajinskej ekonomiky zdevastovanej vojnou.

Mierový plán prezidenta Zelenského bude témou nadchádzajúceho stretnutia Svetového ekonomického fóra, ktoré sa uskutoční v polovici januára vo švajčiarskom meste Davos, potvrdilo švajčiarske ministerstvo zahraničia. 

Stretnutie je naplánované na 14. januára, deň pred začiatkom fóra v tomto horskom rezorte. Švajčiarsko iniciatívu podporuje rovnako ako všetky projekty, ktoré by mohli byť základom rokovaní o trvalom mieri, uvádza ministerstvo.

Zelenskyj stretnutie v minulosti spomenul v príspevkoch na sociálnej platforme X, píše DPA. Zatiaľ však nie je známe, či do Davosu pocestuje osobne.

Ukrajinská vláda plánuje túto diskusiu využiť na zisk podpory pre svoj mierový plán, ktorý predpokladá stiahnutie všetkých ruských jednotiek z okupovaného územia Ukrajiny vrátane Krymského polostrova a očakáva bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

V neposlednom rade má byť vyvodená zodpovednosť voči vedeniu Ruska za úlohu, ktorú zohralo počas vojenského útoku na Ukrajinu. (TASR)

Minister obrany USA Lloyd Austin opätovne potvrdil záväzok svojej krajiny podporovať Ukrajinu pri obrane proti vojenskej invázii Ruska. Urobil tak počas návštevy prezidenta Zelenského vo Washingtone.

"Sme odhodlaní svetu ukázať, že Amerika pri obrane demokracie necúvne," vyhlásil Austin počas príhovoru na pôde National Defense University vo Washingtone.

"Musíme dodržať americké záväzky, musíme zaistiť americkú bezpečnosť a musíme splniť americké sľuby," dodal. (TASR)

Demokratická únia Maďarov na Ukrajine v otvorenom liste premiéra Orbána a predsedu Európskej rady Michela ubezpečila, že podporuje rozhodnutie začať prístupové rokovania s Kyjevom na summite EÚ.

"Ukrajina v uplynulom roku výrazne pokročila v implementácii odporúčaní Európskej komisie v otázke zabezpečenia práv národnostných menšín. Nový návrh zákona prijatý ukrajinským parlamentom výrazne odráža záujmy národnostných menšín a teší sa našej plnej podpore," uviedli v dokumente predstavitelia Maďarov na Ukrajine.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Maďarsko očakáva návrat menšinového zákona k podmienkam z roku 2015, píše 444.hu. 

Ukrajinský parlament 8. decembra schválil novely zákonov, ktoré implementujú očakávania Európskej únie. Je medzi nimi aj zákon o právach národnostných menšín. Orbán argumentuje proti začatiu diskusie o členstve Ukrajiny v EÚ najmä nepriaznivou situáciou maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine.

Kyjev vyhlásil, že schválená novela o právach národnostných menšín zohľadňuje odborné stanovisko Rady Európy a jej orgánov a obnovuje doterajšie práva menšín v mnohých oblastiach - s výnimkou rusky hovoriacej menšiny.

Štátny tajomník rezortu maďarskej diplomacie Tamás Menczer následne na Facebooku napísal, že rozhodnutie ukrajinského parlamentu bude predmetom dôkladnej analýzy. "Už teraz je však zrejmé, že novela je ďaleko od návratu k stavu práv, aké mala maďarská menšina v roku 2015," dodal Menczer.

Orbán začiatkom decembra označil za chybu, že EK trvá na tom, aby bola otázka vstupu Ukrajiny do Únie zaradená do programu decembrového summitu lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční v Bruseli 14. - 15. decembra. Tento krok podľa Orbána ešte nie je dostatočne pripravený. (TASR)