Text vyšiel pôvodne na webe Meduza.
Vladimir Putin 8. decembra vyhlásil, že sa bude uchádzať o piate prezidentské obdobie. Hoci táto správa nikoho neprekvapila, okolnosti jeho oznámenia boli v Putinových kruhoch už menej očakávané.
Ruský prezident potvrdil svoju kandidatúru na slávnostnom udeľovaní cien ku Dňu hrdinov vlasti po tom, ako ho predseda parlamentu za samozvanú „Doneckú ľudovú republiku“ Arťom Žoga požiadal, aby kandidoval „v mene obyvateľov anektovaných území“ a armády. V rozhodnutí, ktoré Kremeľ označil za „absolútne spontánne“, Putin súhlasil.
Zdá sa však, že Putinov štáb pri tejto príležitosti dúfal v skôr menej „militarizované“ prostredie. Andrej Percev, korešpondent webu Meduza, sa rozprával so zasvätenými osobami z ruskej vlády o pôvodných plánoch, ktoré mal Kremeľ v súvislosti s vyhlásením kandidatúry, a o tom, aký vplyv bude mať toto „prekvapivé“ odhalenie na Putinovu kampaň.
V článku sa dočítate:
- o pôvodných možnostiach ohlásenia kandidatúry,
- čo sa bude snažiť dosiahnuť Putinov štáb počas kampane,
- o pokynoch, ako informovať o Putinovom vyhlásení.
Správny čas
Ešte niekoľko dní pred „improvizovaným“ vyhlásením Putina, že bude znovu kandidovať, boli podľa zdrojov blízkych Kremľu v Putinovom štábe presvedčení, že svoju kandidatúru oznámi 14. decembra počas svojej telefonickej relácie Priama linka s Vladimirom Putinom.
Všetko sa však nakoniec odohralo o týždeň skôr. V reakcii na Žogove slová Putin oficiálne potvrdil svoju kandidatúru. „Máte pravdu, teraz je ten správny čas na rozhodnutie,“ odpovedal Putin. „Budem kandidovať na post prezidenta Ruskej federácie.“
Zdroje blízke Putinovej administratíve uviedli, že išlo v podstate o spontánny krok. Poznamenali, že zamestnanci Kremľa nemali čas na to, aby ho riadne pripravili.
„Teoreticky by to tak nemalo byť. Oznámenie kandidatúry by sa malo robiť osobne a verejne, nie za pochodu, v zhone. Avšak prezident to tak chcel,“ dodal jeden zo zdrojov.
Pôvodne podľa zdrojov Kremeľ zvažoval aj to, že Putin svoje rozhodnutie uchádzať sa o ďalšie funkčné obdobie oznámi 4. novembra, v Deň ruskej jednoty, počas otvorenia výstavy Rusko na výstavisku VDNKh v Moskve. Médiá aj politické bloky sa však pripravovali predovšetkým na jeho telefonickú reláciu.
„Ale ukázalo sa, že samotného prezidenta viac priťahovali rozhovory s armádou,“ vysvetlil informátor z Kremľa.
Zdroj blízky vedeniu Putinovej strany Jednotné Rusko považoval prezidentovo vyhlásenie na podujatí Deň hrdinov vlasti za logické. „Špeciálna vojenská operácia je prezidentovým hlavným cieľom, kamkoľvek by sa ho ktokoľvek pokúsil vtiahnuť,“ povedal.
Dodal, že za scenár „vojenského“ vyhlásenia mohol lobovať Andrej Turčak, vysoký predstaviteľ Jednotného Ruska. Podľa zdroja je Turčak „Žogov priateľ a skutočne sa angažuje“ v témach súvisiacich s vojnou. Zdroj blízky Kremľu toto priateľstvo potvrdil.
Mierové projekty
Viaceré médiá vrátane Meduzy informovali, že od minulého roka sa predstavitelia Putinovej administratívy snažia oddeliť jeho verejný imidž od vojny, pretože tá vyvoláva medzi Rusmi znepokojenie a obavy. Ukazujú to aj prieskumy. Zdroje uviedli, že prípadné Putinovo vyhlásenie na výstave Rusko alebo počas „Priamej linky s Vladimirom Putinom“ by bolo upokojujúce.
Putinov signál, že sa bude bojovať ďalej, nie je podľa zdrojov najpríjemnejší. „Chcel samotný prezident vyslať takýto jasný signál? Úprimne povedané, neviem. Bol to skôr impulzívny, spontánny krok. On sám žije špeciálnou vojenskou operáciou a myslí si, že ňou žijú aj Rusi,“ povedal informátor blízky Putinovej administratíve.
Ďalší informátor z Kremľa zároveň zdôraznil, že politický blok sa bude rovnako ako predtým snažiť štruktúrovať prezidentskú kampaň okolo mierových projektov, ktoré by mali „upokojiť“ voličov. Ako informovala Meduza, Putinova prezidentská kampaň sa de facto začala už pred niekoľkými mesiacmi.
Medzitým už orgány lojálne Putinovi a štátne médiá dostali od administratívy pokyny, ako informovať o Putinovom vyhlásení. Odporúčajú im, aby o prezidentovi hovorili ako o „vodcovi krajiny a autorite pre obyčajných hrdinov“, ktorý Rusom dodal „pocit hrdosti na svoju krajinu“.
