Ukrajina Rusko Online: Odkladanie ďalšej pomoci Ukrajine prospieva Putinovi, vyhlásil Zelenskyj

Minister obrany USA Lloyd Austin opätovne potvrdil záväzok svojej krajiny podporovať Ukrajinu pri obrane proti vojenskej invázii Ruska. Urobil tak počas návštevy prezidenta Zelenského vo Washingtone.

"Sme odhodlaní svetu ukázať, že Amerika pri obrane demokracie necúvne," vyhlásil Austin počas príhovoru na pôde National Defense University vo Washingtone.

"Musíme dodržať americké záväzky, musíme zaistiť americkú bezpečnosť a musíme splniť americké sľuby," dodal. (TASR)

Demokratická únia Maďarov na Ukrajine v otvorenom liste premiéra Orbána a predsedu Európskej rady Michela ubezpečila, že podporuje rozhodnutie začať prístupové rokovania s Kyjevom na summite EÚ.

"Ukrajina v uplynulom roku výrazne pokročila v implementácii odporúčaní Európskej komisie v otázke zabezpečenia práv národnostných menšín. Nový návrh zákona prijatý ukrajinským parlamentom výrazne odráža záujmy národnostných menšín a teší sa našej plnej podpore," uviedli v dokumente predstavitelia Maďarov na Ukrajine.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Maďarsko očakáva návrat menšinového zákona k podmienkam z roku 2015, píše 444.hu. 

Ukrajinský parlament 8. decembra schválil novely zákonov, ktoré implementujú očakávania Európskej únie. Je medzi nimi aj zákon o právach národnostných menšín. Orbán argumentuje proti začatiu diskusie o členstve Ukrajiny v EÚ najmä nepriaznivou situáciou maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine.

Kyjev vyhlásil, že schválená novela o právach národnostných menšín zohľadňuje odborné stanovisko Rady Európy a jej orgánov a obnovuje doterajšie práva menšín v mnohých oblastiach - s výnimkou rusky hovoriacej menšiny.

Štátny tajomník rezortu maďarskej diplomacie Tamás Menczer následne na Facebooku napísal, že rozhodnutie ukrajinského parlamentu bude predmetom dôkladnej analýzy. "Už teraz je však zrejmé, že novela je ďaleko od návratu k stavu práv, aké mala maďarská menšina v roku 2015," dodal Menczer.

Orbán začiatkom decembra označil za chybu, že EK trvá na tom, aby bola otázka vstupu Ukrajiny do Únie zaradená do programu decembrového summitu lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční v Bruseli 14. - 15. decembra. Tento krok podľa Orbána ešte nie je dostatočne pripravený. (TASR)

Viac ako stovka vysokopostavených európskych zákonodarcov odošle svojim náprotivkom v USA spoločný list. V ňom žiadajú o uvoľnenie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.

Spoločné vyhlásenie podpísali vo chvíli, keď je vo Washingtone na návšteve ukrajinský prezident Zelenskyj v snahe zachrániť návrh amerického prezidenta Bidena na novú pomoc Ukrajine, ktorý minulý týždeň zablokovali republikáni.

Otvorený list podpísali zákonodarcovia z najmenej 17 krajín vrátane Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Írska. Podľa agentúry Reuters je to známka rastúcich obáv v Európe ohľadom pokračovania americkej podpory Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blúdia v lesoch a topia sa v riekach. Ukrajinci riskujú životy, aby sa vyhli vojne Čítajte 

"Počúvame obavy, ktoré vyjadrujú naši americkí priatelia. Americkí predstavitelia, demokrati aj republikáni, už roky žiadajú Európanov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť. S touto legitímnou požiadavkou súhlasíme, "uviedli v liste zákonodarcovia na čele s Haddadom, francúzskym poslancom zo strany prezidenta Macrona.

Európski zákonodarcovia, medzi ktorými je aj nemecký poslanec Roth, šéf zahraničného výboru Spolkového snemu, a tiež jeho taliansky náprotivok Tremonti, konštatovali, že Európania prispeli na pomoc Ukrajine od ruskej invázie podobne ako USA."Vojenské výdavky navyše vzrástli v celej Európe. Americká vojenská pomoc je však kritická a naliehavá," vyhlásili.

"Víťazstvo (ruského prezidenta Vladimira) Putina by povzbudilo našich nepriateľov po celom svete: sledujú nás a dúfajú, že sa unavíme. Ukrajinci bojujú, aby sme my nemuseli," poznamenali európski zákonodarcovia. (ČTK)

Ukrajina sa ohľadom vojenskej pomoci spolieha na USA, vyhlásil vo Washingtone prezident Zelenskyj. Prieťahy v schválení ďalšej takejto pomoci zo strany USA zároveň označil za "splnený sen" ruského vodcu Putina.

"Putin musí prehrať," povedal Zelenskyj vo svojom prejave na Univerzite národnej obrany vo Washingtone, kde vystúpil krátko po pondelňajšom prílete do USA. "Na Ukrajinu sa môžete spoľahnúť a dúfame, že sa rovnako budeme môcť spoľahnúť aj my na vás," dodal.

V narážke na spory, ktoré aktuálne prebiehajú v americkom Kongrese v súvislosti so schvaľovaním nového balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu Zelenskyj povedal, že "ak niekomu prospievajú nevyriešené problémy na Kapitole, tak je to len Putin a jeho chorá klika".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Výpadok pomoci USA by mohol ochromiť ukrajinské operácie. Biden musí hľadať kompromis Čítajte 

"Plnia sa im sny, keď vidia prieťahy alebo nejaké škandály a... keď podpora pre bojovníkov za slobodu (Ukrajiny) klesá," povedal ukrajinský prezident, ktorý do Washingtonu pricestoval na pozvanie šéfa Bieleho domu Joea Bidena.

Eurointegračné ambície Ukrajiny boli hlavnou témou bilaterálneho rokovania maďarského ministra zahraničných vecí Szijjártóa so šéfom ukrajinskej diplomacie Kulebom. To sa uskutočnilo v Bruseli.

Szijjártó uviedol, že síce od vypuknutia vojny na Ukrajine sa osobne s Kulebom nestretli, pred vlaňajším februárom boli v neustálom kontakte v záujme toho, aby sa zlepšili vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou.

"Z pohľadu bilaterálnych vzťahov to bolo ťažké, pretože od roku 2015 začali na Ukrajine platiť pravidlá, ktoré čoraz viac obmedzovali práva maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine, a to všetko vrhalo tieň na vzájomné vzťahy," napísal Szijjártó.

Maďarsko podľa jeho vyjadrenia očakáva návrat menšinového zákona k podmienkam z roku 2015. Šéf rezortu zdôraznil, že na stretnutí hovorili o eurointegračných ambíciách Ukrajiny. "Pre nás to nie je taktická otázka, ale rozhodnutie, ktoré je historicky významné pre budúcnosť celej Európskej únie," podčiarkol Szijjártó.

"Návrh príslušného rozhodnutia je nepripravený, Európska komisia prakticky netuší, aký vplyv by malo členstvo Ukrajiny v Európskej únie na celé spoločenstvo. Stačí sa zamyslieť nad nezvládnuteľnými problémami, ktoré spôsobilo predchádzajúce rozhodnutie EK o tranzite obilia či zrušení tzv. licenčnej požiadavky pre ukrajinské nákladné autá," tvrdil maďarský minister.

Podľa jeho slov Komisia zatiaľ nedokončila prípravné práce, ktoré by zaručili, že Ukrajina bude môcť viesť prístupové rokovania obojstranne výhodným spôsobom.

USA sú znepokojené správami, že príbuzní a spolupracovníci väzneného ruského politika Navaľného už týždeň nevedia, kde sa nachádza a v akom je stave. Navaľného nedávno postihla náhla nevoľnosť a museli mu podať infúziu.

Navaľnyj by podľa hovorcu Rady pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho mal "byť okamžite prepustený", avšak "v prvom rade nemal byť nikdy uväznený".

V rozhovore s novinármi, ktorí cestovali s prezidentom USA Joeom Bidenom na palube lietadla Air Force One do Filadelfie, Kirby dodal, že Biely dom bude spolupracovať s veľvyslanectvom USA v Moskve, ktoré bude zisťovať ďalšie informácie o osude Navaľného.

Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová už skôr uviedla, že politikovi spolupracovníci a advokáti nemajú o Navaľnom žiadne správy už šesť dní.

Celkový vývoj v Navaľného prípade Jarmyšová označila za znepokojujúci aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Informovala, že Navaľného nedávno postihla náhla nevoľnosť a museli mu podať infúziu.

Predpokladá sa, že ho previezli z väzenia, kde si odpykával 19-ročný trest za extrémizmus. Súd totiž v lete tohto roku nariadil jeho presun do väznice so "špeciálnym", teda ešte prísnejším režimom.

Jarmyšová na sociálnych sieťach napísala, že vo väznici IK-6 v obci Melechovo vo Vladimírskej oblasti už Navaľného ako svojho väzňa "nevedú". "Kam ho previezli, odmietajú (advokátom) povedať," uviedla Jarmyšová.

Doplnila, že vedenie väzenského tábora s osobitným režimom IK-7, kam odsúdeného politika podľa domnienok mohli previezť, tvrdí, že Navaľnyj nie je ani tam. (TASR)

Ukrajinské očakávania ohľadom prístupového procesu a štvorročnej finančnej pomoci dominovali rokovaniam Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.

Hlavnou témou rokovania Rady ministrov bol nastávajúci summit EÚ. Ten bude z pohľadu Ukrajiny dôležitý, lebo lídri budú rozhodovať nielen o tom, či sa otvoria prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom, ale aj o revízii viacročného finančného rámca, kde podľa predstáv Európskej komisie by EÚ mala poskytnúť balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur na obdobie 2024 - 2027.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj prišiel lobovať do Ameriky, Orbánovi ľudia tam mobilizujú proti nemu Čítajte 

Ministri zároveň hovorili aj o príprave 12 balíka sankcií EÚ voči Rusku za vedenie vojny voči Ukrajine a o tzv. Európskom mierovom nástroji.

Podľa Blanára Ukrajina pred spustením prístupového procesu musí ukázať, čo všetko splnila z požadovaného balíka siedmych odporúčaní eurokomisie. Tri splnené body už exekutíva EÚ eviduje a šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba v pondelok svojim kolegom z EÚ potvrdil aj prijatie ďalších dvoch zákonov - v oblasti boja proti korupcii a ochrany menšín a menšinových jazykov. Znamená to, že ešte zostalo naplniť dva posledné body.

"Jedna vec je prijať a druhá implementovať všetky tieto opatrenia, pričom aj Ukrajinci si uvedomujú, že to bude bolestivá a strastiplná cesta, ako to dnes nazval aj Kuleba," skonštatoval Blanár.

Dodal, že čo sa týka balíka pomoci pre Ukrajinu, pre Slovensko je kľúčových viacero vecí, čo na summite EÚ prednesie aj premiér Robert Fico. (TASR)

Ak Európska rada neschváli začiatok rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ bude to mať pre krajinu ničivé následky. Povedal to šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba s tým, že by to bolo znamenie, že EÚ nedokáže splniť historické záväzky.

Hlasovanie sa má uskutočniť počas tohtotýždňového samitu, na ktorom blok taktiež rozhodne o balíku ekonomickej podpory pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur.

Výkonná zložka EÚ odporučila 8. novembra formálne začať rozhovory o členstve s Ukrajinou a Moldavskom. Kyjiv, ktorý predložil prihlášku do EÚ vo februári minulého roka, splnil štyri zo siedmich kritérií potrebných na začatie rokovaní.

Aby sa postúpilo k ďalšiemu kroku procesu, k oficiálnym rokovaniam o členstve, je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov. Objavili sa obavy, že Maďarsko môže Ukrajine zabrániť v začatí rokovaní. (SITA)

Západné krajiny musia vyslať jasný signál, že podpora Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné. Vyhlásil to nemecký kancelár Olaf Scholz.

"Je dôležité, najmä v tejto situácii, aby sme spoločne dali Ukrajine... najavo, že sa môže spoľahnúť na našu pomoc," povedal Scholz na spoločnej konferencii s odchádzajúcim holandským premiérom Markom Ruttem v Berlíne.

Scholz upozornil, že šéf Kremľa Putin sa v rámci stratégie invázie spolieha na to, že sa podpora pre Kyjev bude postupne znižovať.

"Vyslali by sme dôležitý signál, keby sme mu (Putinovi) povedali: Nepočítajte s tým. Sme pripravení robiť to, čo je potrebné, tak dlho, ako to bude potrebné," mienil kancelár.

Vojna na Ukrajine potrvá podľa Scholza pravdepodobne ešte dlho. "Preto je tiež dôležité vypracovať dlhodobý plán, aby sme boli pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné - a v potrebnom rozsahu," zdôraznil. (TASR)

Mnohí ukrajinskí muži sa snažia uniknúť pred vojnou. Niektorí z tých, ktorí chcú utiecť, si najímajú sprievodcov, aby ich previedli cez hory. Iní sa vydávajú na riskantnú cestu sami. (Washington Post)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Washingtonu, kde má vystúpiť s prejavom v snahe podporiť schválenie nového balíka americkej pomoci, o ktorom už dlho rokuje tamojší Kongres.

Zelenskyj do Washingtonu pricestoval na pozvanie amerického prezidenta Bidena, s ktorým by sa mal stretnúť zajtra v Bielom dome. (TASR)

Otázka ďalšej pomoci Ukrajine aktuálne spôsobuje napätie aj v Európskej únii aj v Spojených štátoch. Prezident Zelenskyj v týchto dňoch cestuje do Washingtonu, proti pomoci Ukrajine tam zatiaľ lobujú ľudia Viktora Orbána. (SME)

Ruský vodca Putin navštívil lodenice, aby sa zúčastnil na uvedení nových jadrových ponoriek do prevádzky. Putin cestoval do lodeníc Sevmaš v Severodvinsku v Archangeľskej oblasti na severozápade Ruska.

Návšteva v lodeniciach, kde Putin dohliadal na vztýčenie vlajky námorníctva na novopostavených ponorkách Imperátor Alexander III a Krasnojarsk, tiež zrejme zdôraznila jeho zameranie na posilnenie ruských jadrových síl v čase napätia s USA a NATO.

Putin v lodenici (10 fotografií)

V prejave v lodenici Putin prisľúbil realizáciu plánov na modernizáciu ruského námorníctva. Imperátor Alexander III je siedmou ponorkou triedy Borej s atómovým pohonom, ktorá vstúpila do služby.

Každá z nich je vyzbrojená 16 medzikontinentálnymi balistickými raketami Bulava s jadrovými hlavicami. Putin oznámil, že ďalšie tri takéto ponorky sú vo výstavbe. (SITA)

Na Ukrajinu by v prípade jej vstupu do Európskej únie smerovalo až 17 percent rozpočtu spoločenstva štátov, ukázala štúdia kolínskeho ekonomického inštitútu. Rozpočet Únie na roky 2021 až 2027 je stanovený vo výške približne 1,1 bilióna eur.

Odborníci z IW odhadujú finančné dôsledky plného členstva Ukrajiny v tomto horizonte na zhruba 130 až 190 miliárd eur. Presná suma podľa nich závisí od predpokladov týkajúcich sa rozlohy ornej pôdy a počtu obyvateľov Ukrajiny. Vo svojich výpočtoch pracujú so sumou 70 až 90 miliárd eur vo forme poľnohospodárskych dotácií pre Ukrajinu.

Na tzv. kohéznu politiku by sa vyčlenilo 50 až 90 miliárd eur. Kohézne fondy slúžia na podporu štrukturálne slabých regiónov s cieľom vyrovnať hospodárske a sociálne rozdiely v rámci európskeho spoločenstva.

"Vzhľadom na tento objem by EÚ mala byť pripravená reformovať sa," uviedli experti. Len vtedy podľa nich môže byť politické rozhodnutie o užšom spojení Ukrajiny s EÚ vrátane perspektívy vstupu dôveryhodné, čo sa týka tak inštitucionálnej, ako aj fiškálnej úrovne, teda rozpočtu. Zostavovatelia štúdie navrhujú napríklad obmedziť výdavky z kohéznych fondov na chudobnejšie členské štáty.

Začiatkom novembra Európska komisia odporučila začať prístupové rokovania s Ukrajinou. Pred prvým kolom rozhovorov však krajina musí dokončiť začaté reformy. Na rozhodnutie o otvorení rozhovorov je potrebné jednomyseľný súhlas členských štátov EÚ. (TASR)

Ruské úrady vinia Čecha, ktorý žil nejakú dobu na Kryme, z pokusu o vraždu vojaka. Ruská tajná služba tvrdí, že odhalila rozsiahlu sieť spolupracovníkov ukrajinských tajných služieb.

Sieť spolupracovníkov mala na Kryme plánovať útoky, sabotáže a atentáty na proruských úradníkov a ruských vojakov.

V súvislosti s tým ruské úrady zadržali a odsúdili desiatky ľudí. Ukrajinské úrady sa k tvrdeniu nevyjadrili. (ČTK)

Únia autodopravcov Slovenska opäť zablokovala hraničný priechod Vyšné Nemecké pre kamióny z Ukrajiny. Do odvolania sa tak pripája k protestom dopravcov v Poľsku aj Maďarsku proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov v Európskej únii. (TASR)

Rusko neohrozuje inváziou len Ukrajinu, ale aj všetkých jej susedov, vrátane Slovenska, a tiež mier v Európe, uviedol veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku Nigel Baker.

„Keď štát ako Rusko, čo je horšie navyše stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa rozhodne jednostranne, že jeho sused nemá právo byť suverénnym štátom a robiť suverénne rozhodnutia, že Rusko má právo, kedykoľvek si to zmyslí, zabrať územie iného štátu, tak takýto svet nemôžeme dopustiť. Takže pre nás je to vec princípu a zároveň ukážka, že Euroatlantická bezpečnosť je pre nás absolútnou prioritou a Ukrajina je súčasťou širšej euroatlantickej bezpečnosti,“ povedal Baker.

Podľa neho nemožno dovoliť jednej krajine návrat do obdobia pred rokom 1945, kde rozhodovala moc a 'appeasment' diktátorov. Baker si myslí, že diktátori a autoritárske režimy častokrát vsádzajú na to, že demokracie sú slabé a nedokážu sa vzoprieť hrozbe. Podotkol, že demokraciám niekedy chvíľu trvá, kým sa zmobilizujú, čo sa môže zvonku zdať ako slabosť, ale máme slobodnú diskusiu.

Ruský vodca Putin sa podľa neho prepočítal. Bol presvedčený, že EÚ nedokáže ostať v tomto jednotná, že NATO nebude jednotná, ale výsledkom bolo že aj dve neutrálne krajiny, Fínsko a Švédsko, považovali hrozbu za natoľko veľkú, že pre svoju ochranu a bezpečnosť považovali za potrebné vstúpiť do NATO. (SITA, SITA)

Ukrajinci podnikli pri Avdijivke úspešné miestne protiútoky, informovalo britské ministerstvo obrany. Britské vojenské spravodajstvo poznamenalo, že mesto zatiaľ zostáva dejiskom najintenzívnejších bojov na celom rusko-ukrajinskom fronte.

„Ukrajinské jednotky pravdepodobne podnikli úspešné miestne protiútoky, čím zabránili ruským silám v úplnej kontrole nad dedinou Stepove," uviedlo obranné spravodajstvo v správe o vývoji vojny na Ukrajine, ktorú v pondelok na mikroblogovacej sieti X zverejnilo britské ministerstvo obrany. 

V niektorých dňoch sa v tejto malej oblasti odohralo až zhruba 40 percent bojových aktivít v rámci celého vojenského konfliktu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Cynická obluda: Pred voľbami sa smeráci svojou ruskou kolaborantskou rétorikou vydali na chôdzu po visutom lane a teraz musia prevelice opatrne balansovať.

Švédsko poskytne Ukrajine pomoc v hodnote 130 miliónov dolárov, oznámil švédsky premiér Kirstersson. Pomoc bude zameraná na zabezpečenie elektrickej energie, vykurovania a potravín, ako aj na výstavbu prístreškov v školách.

Švédsky premiér zdôraznil, že je dôležité, aby Európska únia a USA zabránili poklesu podpory Ukrajine. Je podľa neho "mimoriadne znepokojujúce", že dlhodobá podpora je v súčasnosti spochybňovaná. (TASR)

Porážka Ruska vedie cez Krym, tvrdia odborníci. Povaha prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine a relatívna patová situácia, podnietili rastúce návrhy, že najlepším postupom pre Ukrajinu je presadzovať vyjednanie mierovej dohody s Ruskom.

Moskva nenaznačila, že je ochotná vstúpiť do takýchto rokovaní, pričom viacerí odborníci vrátane historika zaoberajúceho sa studenou vojnou Sergeja Radčenka povedali, že ruský vodca Vladimir Putin má „nulový stimul“ zapojiť sa do rozhovorov.

V článku pre magazín Foreign Policy Luke Coffey a Peter Rough z Hudsonovho inštitútu uvádzajú podobnú myšlienku, ale idú ešte ďalej. „Pravdou je, že neexistuje ľahká cesta von,“ píšu a tvrdia, že „jediný spôsob, ako odradiť Vladimíra Putina od jeho cieľa, je poskytnúť Ukrajine prostriedky na to, aby ho porazila na bojisku“.

Dvojica argumentuje, že Moskva „nemá záujem o akékoľvek skutočné zastavenie nepriateľských akcií“ a že akékoľvek prímerie „by slúžilo len jedinému účelu: dať svojim silám oddych pred obnovením nepriateľských akcií“. "Je tiež nerealistické myslieť si, že Putin by sa uspokojil s kontrolou nad piatimi regiónmi Ukrajiny, ktoré už anektoval," dodávajú.

„Samozrejme, Západ by sa mohol pokúsiť prinútiť Ukrajinu, aby postúpila Rusku veľké územia a milióny Ukrajincov v nádeji, že upokojí Putina, hoci Kyjiv by sa takémuto kroku zúrivo a oprávnene bránil. Zničilo by to vzťah s Kyjivom, bojovú morálku na celej Ukrajine a vyvolalo by to pochybnosti o záväzkoch USA na celom svete. Posmelilo by to Putina, aby si vzal svoje zisky do vrecka a pokračoval ďalej," tvrdia odborníci.

Tí dospeli k záveru, že „najkratšia a najpriamejšia cesta k víťazstvu Ukrajiny vedie cez Krym“.

„Ukrajina musí byť vyzbrojená, vycvičená a vybavená s ohľadom na kampaň za polostrov. Tak ako sa vojna Ruska proti Ukrajine začala inváziou na Krym v roku 2014, tak sa aj skončí, až keď tam Ukrajina nakoniec získa kontrolu. Úpravou svojej stratégie môže Západ pomôcť Ukrajine dosiahnuť zásadný pokrok, oslabiť Rusko v Čiernom mori a načrtnúť cestu k ukončeniu tejto dlhej a krvavej vojny,“ zakončili Coffey s Roughom. (SITA, Sky News)

Rusko usporiada prezidentské voľby aj na okupovaných územiach Ukrajiny. "Toto rozhodnutie bolo jednohlasne prijaté," uviedol viceprezident ruskej volebnej komisie Nikolaj Bulajev. (TASR)

Rumunsko pomôže Ukrajine vyvážať obilie vytvorením kotviska v prístave Konstanca. Výstavba by sa mala dokončiť v marci budúceho roka.

Diskusie o vytvorení kotviska s rumunskými partnermi sa začali už v septembri, povedal šéf ukrajinskej štátnej firmy Ukrajinská dunajská lodná spoločnosť Dmytra Moskalenko. Rumunské úrady sľúbili že v priebehu januára a februára urobia výberové konanie a vypracujú regulačný rámec, aby kotvisko bolo v prevádzke od marca. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ciele Ruska „ďaleko presahujú“ udržanie dobytého ukrajinského územia, tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny, podľa ktorých môžu byť ciele Moskvy „ešte rozsiahlejšie“, než sa pôvodne predpokladalo.

Inštitút citoval nedávne vyhlásenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej, ktorá zopakovala požiadavku Kremľa na „úplnú politickú kapituláciu Ukrajiny“ a to, aby Kyjev „prijal vojenské a územné požiadavky Ruska“.

Zacharovová uviedla, že "riešenie" na Ukrajine možno dosiahnuť len vtedy, ak Západ prestane dodávať Kyjevu zbrane a ukrajinské jednotky sa stiahnu z území, o ktorých Rusko tvrdí, že ich anektovalo. Zdôraznila tiež často opakované tvrdenie Ruska, že na Ukrajinu vtrhlo kvôli "demilitarizácii" a "denacifikácii".

ISW uviedol, že vyjadrenia Zacharovovej "jasne zdôrazňujú skutočnosť, že pôvodné ciele ruskej invázie na Ukrajinu sa nezmenili a že ruský vodca Vladimir Putin nemá v úmysle ukončiť vojnu, pokiaľ nebudú dosiahnuté jeho maximalistické ciele".

Rusko zároveň nemá v úmysle začať seriózne rokovania s Ukrajinou "v dobrej viere", uviedli analytici. (SITA)

Európski diplomati vyzvali Maďarsko, aby neblokovalo ďalšiu pomoc Ukrajine. Hrozí totiž, že Maďarsko bude tento týždeň na summite vetovať ďalšiu finančnú pomoc vojnou zničenej krajine. (TASR)

Gazprom dodá do Európy cez Ukrajinu 41,9 milióna kubických metrov plynu. To je len mierny pokles oproti predchádzajúcemu dňu, keď prepravil do Európy 42,2 milióna m3 plynu.

Rusko stále pokračuje vo vývoze plynu do EÚ potrubím cez Ukrajinu na základe existujúcich zmlúv, aj keď transport plynu cez iné trasy zastavilo.

Európska únia (EÚ) sa od začiatku vojny na Ukrajine snaží znížiť voju závislosť od dodávok plynu z Ruska. Únia odmietla požiadavku Moskvy na platby za plyn v rubľoch, čo viedlo k výraznému poklesu dovozu ruského plynu do bloku, ku ktorému prispelo aj zničenie plynovodov Nord Stream.

Po redukcii ruských dodávok sa EÚ stala najväčším globálnym nákupcom skvapalneného zemného plynu (LNG), pričom Spojené štáty americké sa stali kľúčovým vývozcom LNG na európsky trh. (TASR)

Británia poskytne 3,7 milióna libier na podporu dokumentácie, vyšetrovania a stíhania vojnových zločinov spáchaných Ruskom na Ukrajine. Ukrajinskí prokurátori doteraz zaznamenali viac ako 110-tisíc prípadov vojnových zločinov.

Cieľom britského balíka finančnej pomoci je poskytnúť ukrajinským prokurátorom zručnosti pri zhromažďovaní spravodajských informácií z otvorených zdrojov a zároveň ich školiť, ako podávať žaloby s dostatočnými dôkazmi. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinské špeciálny sily hlásia zničenie ruského veliteľského a pozorovacieho stanovišťa v okupovanom meste Olešky na východnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti.

„Počas prieskumných operácií operátori z jednej z jednotiek pre špeciálne operácie určili polohu veliteľského a pozorovacieho stanovišťa patriaceho ruským okupačným silám v okupovaných Oleškách. Na nepriateľský cieľ bol spustený útok pomocou dronov. Veliteľské a pozorovacie stanovište bolo zrovnané so zemou,“ uviedli ukrajinské špeciálne sily, ktoré zverejnili video z útoku na nepriateľa. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nad summitom EÚ a pomocou Ukrajine sa vznáša Orbánov tieň. Budapešť stále blokuje jednu z hlavných tém blížiaceho sa summitu. Nezmenili to ani celodenné včerajšie rokovania. (TASR)

Ruská armáda útočila na Kyjev a strednú Ukrajinu pomocou ťažkých bombardérov. V noci na 7. decembra odpálili stroje Tu-95 nad Kaspickým morom najmenej 16 rakiet s plochou dráhou letu, oznámilo britské ministerstvo obrany.

S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o moderné ruské rakety AS-23a KODIAK, ktoré mieni Rusko častejšie používať v priebehu zimy.

Britský rezort obrany uviedol, že podobný útok sa naposledy odohral 21. septembra. Pri najnovšom útoku ide pravdepodobne o začiatok vlny na energetickú sústavu Ukrajiny. Prvé správy však naznačujú, že väčšinu rakiet zachytila protivzdušná obrana. Spomínaný útok si vyžiadal jednu obeť a škody malého rozsahu.

Spojené kráľovstvo presunie dve mínolovky svojich námorných síl k Ukrajine. Je to súčasť rozsiahlejších krokov pre posilnenie obranných schopností Ukrajiny na mori, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Mínolovka slúži na vyhľadávanie a ničenie mínových zátarás v mori a na ochranu bojových lodí a konvojov.

Dodanie dvoch mínoloviek triedy Sandown na Ukrajinu nasleduje po tom, čo britské ministerstvo obrany oznámilo, že Británia bude spolu s Nórskom viesť novú koalíciu zameranú na zlepšenie námorných spôsobilostí Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

Koalícia bude poskytovať dlhodobú podporu, vrátane výcviku, výzbroje a infraštruktúry, aby sa posilnila bezpečnosť na Čiernom mori, dodalo britské ministerstvo obrany.

Minister obrany Grant Shapps povedal: "Tieto mínolovky dodajú Ukrajine dôležitú schopnosť, ktorá pomôže zachraňovať životy na mori a otvorí životne dôležité vývozné trasy, ktoré sú závažne obmedzené odvtedy, ako Putin spustil svoju protiprávnu inváziu."

Shapps dodal: "Spojené kráľovstvo ako ostrovná krajina s hrdou námornou históriou a jeho námorné sily sú obzvlášť vhodné a odhodlané pomáhať tomuto úsiliu, ktoré bude súčasťou série nových koalícií vytvorených medzi spojencami, aby sa zaistila stála vojenská podpora Ukrajine." (TASR)

Rusi, ktorí majú zakázané vycestovať do zahraničia, musia odovzdať pasy úradom do piatich dní od prijatia upozornenia, uvádza sa vo vládnom nariadení, ktoré už vstúpilo do platnosti.

Podľa zákona môžu úrady uvaliť cestovný zákaz okrem iných aj na brancov, zamestnancov Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), na odsúdených alebo ľudí s prístupom k štátnym tajomstvám či k "informáciám osobitnej dôležitosti".

Po zrušení zákazu cestovania môže byť pas vrátený po vyplnení žiadosti, uvádza sa vo vládnom nariadení. Podľa neho ľudia s odobraným právom cestovať z dôvodu brannej povinnosti alebo náhradnej civilnej služby, budú musieť navyše predložiť armádny doklad totožnosti s dôkazom, že dokončili túto službu.

Anglický denník Financial Times v marci s odvolaním sa na nemenované zdroje blízke tejto záležitosti napísal, že ruské bezpečnostné služby konfiškujú pasy vysokopostaveným predstaviteľom a riadiacim pracovníkom štátnych spoločností, aby im zabránili cestovať do zahraničia. (TASR)

Z Ruska vypustili počas noci na Ukrajinu 18 bezpilotných lietadiel Šahíd a osem balistických rakiet. Poradila si s nimi protivzdušná obrana, oznámil ukrajinský generálny štáb s tým, že drony leteli od okupovaného Krymu.

Všetky drony zničila protivzdušná obrana Mykolajivskej oblasti. Na Kyjev letelo osem balistických rakiet zo severu, odpálil ich zrejme z Brjanskej oblasti. Trosky zničených rakiet spôsobili zranenia aj majetkové škody. Podrobnosti sa zisťujú.

Delostreleckej paľbe čelili v deviatich oblastiach, z ktorých hlásili vyše sto útokov. Najtvrdšie boje hlásili od Bachmutu, kde ukrajinská armáda odrazila 13 útokov. Obrana vydržala aj pri Avdijivke, kde pri snahe o obkľúčenie mesta okupanti podnikli 49 útokov, informovalo ukrajinské velenie.

Personálne straty okupantov vzrástli o 1 030 vojakov na zhruba 339 850, tvrdí velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla o 31 bojových obrnených vozidiel, šesť delostreleckých systémov a 18 dronov.

Ukrajina rokuje so Švédskom o možnosti získania stíhačiek Gripen, uviedol hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Stav prebiehajúcich rokovaní však nechcel komentovať. Stíhačky vyrába švédska firma Saab.

Ihnat poukázal na skutočnosť, že Švédsko plánuje nahradiť svoje doteraz používané gripeny novšími modelmi. Pripomenul tiež, že ukrajinskí piloti už tieto stíhačky otestovali.

Hovorca povedal, že ak by Švédsko súhlasilo s poskytnutím gripenov, bola by to pre ukrajinské vzdušné sily dobrá voľba.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril záujem o získanie stíhačiek Gripen počas augustovej návštevy Švédska. Švédsky premiér Ulf Kristersson vtedy uviedol, že Švédsko potrebuje svoje stíhačky na vlastnú obranu. Pri tejto téme viackrát poukázal na to, že Štokholm ešte stále nie je členom Severoatlantickej aliancie.

Žiadosť Švédska o vstup do NATO stále neratifikovali Turecko a Maďarsko.

Švédska vláda ešte v júni avizovala, že ukrajinským pilotom dá možnosť otestovať svoje gripeny. Švédsky minister obrany Pal Jonson v septembri povedal, že skúsenosti z výcviku tvoria základ pri rozhodovaní, či by Švédsko mohlo darovať Ukrajine niektoré svoje gripeny. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj opísal rozhovor s maďarským premiérom Viktorom Orbánom ako "maximálne úprimný". Lídri sa stretli v nedeľu v Buenos Aires pri príležitosti inaugurácie nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileia.

"(Rozhovor) bol maximálne úprimný - a samozrejme sa týkal našich európskych záležitostí," povedal Zelenskyj vo videoodkaze zverejnenom na sociálnej sieti.

Maďarský premiér "v súvislosti so vstupom Ukrajiny do Európskej únie signalizoval, že členské štáty EÚ o tejto otázke neustále diskutujú", uviedol po stretnutí Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Video zverejnené na platforme YouTube zachytilo, ako sa Zelenskyj a Orbán rozprávajú asi 20 sekúnd v budove argentínskeho parlamentu. Rozhovor sa uskutočnil pred nadchádzajúcim summitom EÚ, kde sa bude rozhodovať o začatí prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ.

Orbán viackrát povedal, že otvorenie prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou nateraz odmieta, pripomína Reuters.

Kyjev v noci čelil ďalšiemu ruskému vzdušnému útoku, informujú miestni predstavitelia. Ukrajinské letectvo hlási zostrelenie ôsmich rakiet. Padajúce trosky zranili najmenej štyroch ľudí.

Kyjevský starosta Vitalij Kličko v príspevku na platforme Telegram napísal, že v juhovýchodnej časti mesta utrpeli zranenia muž a žena. Pohotovostné zložky zasahovali aj na juhozápade Kyjeva, kde časť rakety trafila strechu obytnej budovy. Na mieste vypukol požiar, ktorý sa podľa Klička podarilo rýchlo uhasiť.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko neskôr spresnil, že útok zranil štyroch civilistov. Protivzdušná obrana podľa jeho slov "zostrelila nepriateľské ciele", padajúce trosky však poškodili niekoľko domov. Naznačil tiež, že Rusko útočilo na ukrajinskú metropolu raketami.

Ukrajinské vzdušné sily podľa agentúry AFP informovali, že zneškodnili osem vzdušných cieľov, ktoré mierili na ukrajinské hlavné mesto.

V Kyjeve bolo počuť hlasné výbuchy krátko po 4. hodine miestneho času (3.00 h SEČ), napísala agentúra AP. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj by mal v utorok vystúpiť s prejavom pred americkými senátormi, pozvanie dostal od lídra demokratickej väčšiny Senátu Chucka Schumera a lídra republikánskych senátorov Mitcha McConnella.

CNN konštatovala, že Zelenského návšteva prichádza v kritickom momente rokovaní Kongresu o núdzovej pomoci Ukrajine - keď sa zdá, že Kongres sa nepriblížil k dohode spájajúcej zmeny v imigračnej a hraničnej politike s balíkom pomoci pre Ukrajinu a Izrael.

Exilová opozícia rozbieha pred voľbami v Rusku kampaň proti prezidentovi Putinovi, ktorý sa rozhodol opäť kandidovať. Keďže má v rukách všetky mocenské páky, zdá sa byť vo voľbách neporaziteľný, ale opozícia cíti šancu ukázať, že aj on je zraniteľný. (TASR)

Americký prezident Biden príjme v utorok v Bielom dome ukrajinského prezidenta. Ide o druhú Zelenského návštevu vo Washingtone od začiatku vojny na Ukrajine. Naposledy pricestoval do americkej metropoly v septembri.

Jeho stretnutie s Bidenom má "podčiarknuť neotrasiteľný záväzok Spojených štátov podporovať ľudí na Ukrajine pri ich obrane proti brutálnej ruskej invázii," uviedla vo vyhlásení tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

"Keďže Rusko zintenzívňuje svoje raketové a dronové útoky na Ukrajinu, lídri budú diskutovať o naliehavých potrebách Ukrajiny a zásadnom význame pokračujúcej podpory Spojených štátov v tomto kritickom momente," uviedla hovorkyňa Bieleho domu.

CNN konštatovala, že Zelenského návšteva prichádza v kritickom momente rokovaní Kongresu o núdzovej pomoci Ukrajine - keď sa zdá, že Kongres sa nepriblížil k dohode spájajúcej zmeny v imigračnej a hraničnej politike s balíkom pomoci pre Ukrajinu a Izrael.

Ak kongresmani odídu na vianočné a novoročné sviatky bez dosiahnutia spomínanej dohody, Biely dom bude musieť urobiť ťažké rozhodnutie o zásobovaní svojich bojujúcich spojencov - potenciálne aj na úkor vojenskej pripravenosti USA, doplnila CNN. (TASR)