Bez pomoci sme v smrteľnom nebezpečenstve, tvrdí ukrajinská prvá dáma (SME Minúta)

Rusko v najbližších týždňoch napriek veľkým stratám zintenzívni svoju ofenzívu proti Ukrajine, tvrdí estónska vojenská spravodajská služba. Svedčí o tom podľa nej preskupovanie ruských síl.

„Rusko tiež vyvíja tlak na frontoch pri mestách Bachmut a Marinka," povedal šéf estónskeho obranného spravodajstva Ants Kiviselg.

Kiviselg poznamenal, že intenzita bojových akcií Ruska proti Ukrajine sa v priebehu uplynulého týždňa zvýšila o štvrtinu. Hlavným terčom ruskej ofenzívy zostáva mesto Avdijivka.

Šéf estónskej vojenskej spravodajskej služby však dodal, že Rusko za uplynulý týždeň stratilo približne 10-tisíc vojakov. Poukázal aj na to, že Ukrajine sa darí udržiavať si obranu a zachovávať predmostie na východnom brehu Dnipra. (SITA)

Ukrajinský parlament schválil novely zákonov, ktoré implementujú očakávania Európskej únie, pričom medzi nimi je aj zákon o právach národnostných menšín v mnohých oblastiach, s výnimkou rusky hovoriacej menšiny.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán argumentuje proti začatiu diskusie o členstve Ukrajiny v EÚ najmä nepriaznivou situáciou maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine.

Parlament v Kyjeve v piatok prijal aj dva protikorupčné zákony a lobistický zákon, ktoré podľa premiéra Denysa Šmyhaľa spolu umožňujú začať prístupové rokovania s Európskou úniou.

Štátny tajomník rezortu maďarskej diplomacie Tamás Menczer následne na Facebooku napísal, že piatkové rozhodnutie ukrajinského parlamentu bude predmetom dôkladnej analýzy.

"Už teraz je však zrejmé, že novela je ďaleko od návratu k stavu práv, aké mala maďarská menšina v roku 2015," dodal Menczer.

Orbán začiatkom decembra označil za chybu, že EK trvá na tom, aby bola otázka vstupu Ukrajiny do Únie zaradená do programu decembrového summitu lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční v Bruseli 14.-15. decembra. Podľa Orbána totiž tento krok ešte nie je dostatočne pripravený. (TASR)

Ukrajinský parlament vyzval parlamenty a vlády členských štátov EÚ, ako aj inštitúcie Európskej únie, aby na najbližšom zasadnutí Európskej rady - 15. decembra - schválili začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Na komunikačnej platforme Telegram o tom v sobotu informoval poslanec ukrajinského parlamentu Jaroslav Železňak.

Ukrajinský parlament, ktorý v dôsledku stanného práva vyhláseného počas vojny proti Rusku zasadá za zatvorenými dverami,

podľa Železňaka vyzval členské štáty EÚ, aby pokračovali vo vojenskej a finančnej pomoci pre Ukrajinu.

Podľa agentúry DPA poslanci túto svoju požiadavku zdôvodnili tým, že vojenská pomoc je stále naliehavo potrebná na obranu Ukrajiny pred ruskou armádou a finančnú podporu treba na opravu infraštruktúry zničenej ostreľovaním či bojmi.

Ukrajinský parlament sa vyslovil aj za schválenie ďalších balíkov sankcií zo strany EÚ voči ruským politickým lídrom, jednotlivcom i právnickým osobám zodpovedným za rozpútanie a vedenie vojny Ruska voči Ukrajine.

Poslanci tiež požiadali európske parlamenty, aby podporili makrofinančnú stabilitu Ukrajiny v čase vojny prijatím tzv. nástroja

na podporu jej obnovy a rekonštrukcie a modernizácie, ktorý pred časom navrhla Európska komisia.

Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny EÚ v roku 2022, ale nateraz je nejasné, či EÚ pokročí vo formálnych rozhovoroch s Kyjevom.

Len pred pár dňami totiž napr. maďarský premiér Viktor Orbán pohrozil, že bude vetovať začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou, ktorú zároveň obvinil, že nedokázala implementovať všetky potrebné reformy.

Lídri EÚ po vypuknutí vojny podporili ašpirácie Ukrajiny na členstvo v EÚ. V niektorých členských štátoch EÚ však existujú obavy, že prijatie Ukrajiny bude príliš veľkou výzvou: obávajú sa napr. sprievodných nákladov na integráciu takej veľkej krajiny so silným poľnohospodárskym sektorom. (TASR)

Ruské útoky na Kupiansk v Charkovskej oblasti neprežili dve ukrajinské civilistky a dvaja ďalší ľudia utrpeli zranenia, uviedol šéf vojenskej administratívy oblasti Oleh Synehubov.

„Pri ruskom ostreľovaní mesta Kupiansk zahynuli dve ženy vo veku 57 a 71 rokov a 30-ročný muž utrpel zranenia. Okupačné sily podľa prvých správ nasadili delostrelectvo o zhruba 15:30," povedal gubernátor.

Bombardovanie podľa Synehubova poškodilo súkromný obytný dom, garáž a letnú kuchyňu.

Až 800-tisíc ruských občanov sa od roku 2014 nelegálne prisťahovalo na okupovaný ukrajinský polostrov Krym a približne 100-tisíc Ukrajincov polostrov opustilo.

Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny a Ukrajinská helsinská únia ľudských práv.

Podľa únie Rusko uplatňuje rovnakú politiku aj na iných okupovaných ukrajinských územiach. V súčasnosti však ruská kolonizačná politika v iných obsadených regiónoch nie je taká úspešná ako na Kryme, pretože intenzita vojenských akcií znižuje motiváciu ruských civilistov, aby sa vo veľkom počte sťahovali na okupované územia.

Ruské bezpilotné lietadlo zhodilo výbušniny na ukrajinské mesto Beryslav v Chersonskej oblasti. Jeden civilista v dôsledku útoku zomrel a ďalší utrpel zranenia, uviedla regionálna prokuratúra.

Útok sa stal, keď sa civilisti nachádzali na ulici, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

Beryslav leží zhruba 70 kilometrov východne od mesta Cherson na západnom brehu rieky Dnipro naproti mestu Kachovka na východnom brehu, ktorý okupuje ruská armáda.

Ruské sily v sobotu zaútočili aj na mesto Cherson, pričom zranili dvoch jeho obyvateľov, konštatovala vojenská administratíva Chersonskej oblasti.

Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili Cherson a obce v jeho okolí na západnom brehu rieky Dnipro vlani na jeseň. Ruské jednotky vytlačili na východný breh rieky. (SITA)

Okresný súd v juhosibírskom meste Omsk vzal do 30. januára do väzby bieloruského občana Siarheja Jeramejeva, ktorý je obvinený, že koncom novembra vyhodil do vzduchu dva vlaky na bajkalsko-amurskej železničnej magistrále.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS informovala, že Jeramejev na súde vypovedal, že chcel paralyzovať dopravu na železnici, aby narušil prepravu vojenského nákladu. Tvrdil, že "munícia sa teraz prepravuje najmä po BAM-e", preto hlavným cieľom akcie bolo zabrániť jej prevozu.

Z vyšetrovania podľa TASS vyplýva, že v októbri a novembri tohto roku členovia nemenovanej organizovanej zločineckej skupiny boli v kontakte s Jeramejevom a odovzali mu najmenej sedem neidentifikovaných výbušných zariadení. Tieto výbušniny Jeramejev prevzal v Bielorusku a previezol na Ďaleký východ.

V noci 30. novembra došlo v Severomujskom tuneli na BAM-e k výbuchu a následne začala horieť jedna z cisterien nákladného vlaku.

Dispečeri ostatné vlaky odklonili, ale na obchádzkovej trase vybuchla výbušnina nastražená v ďalšom vlaku.

Ukrajinské médiá s odvolaním sa na dobre informované zdroje uviedli, že za operáciou môže byť ukrajinská tajná služba SBU. Samotná SBU sa k zodpovednosti za výbuchy neprihlásila, dodala v sobotu stanica Rádio Sloboda.

Agenti ruskej FSB zadržali Jeramejeva - bieloruského občana žijúceho v Litve- 7. decembra. Podľa FSB zadržaný priznal vinu a uviedol, že údajne konal pod kontrolou ukrajinských tajných služieb.

Ukrajinské médiá pripomenuli, že tunel Severomujskij, ktorý sa nachádza na území Buriatska, sa okrem iného využíva na prevoz vojenského nákladuy.

Tento tunel bol otvorený v roku 2003 a je najdlhším železničným tunelom v Rusku - jeho dĺžka je viac ako 15 kilometrov. (TASR)

Ukrajina odsúdila ruské plány na usporiadanie prezidentských volieb na okupovaných ukrajinských územiach a akékoľvek budúce hlasovanie označila za neplatné. Voľby sa v Rusku uskutočnia v marci budúceho roka.

Očakáva sa, že prezidentom sa tretíkrát v rade stane súčasná hlava štátu Vladimir Putin.

Putin vlani v septembri podpísal zmluvy o pripojení štyroch Moskvou okupovaných východoukrajinských regiónov k Ruskej federácii - Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti. Rusko sa týchto častí zmocnilo po invázii na Ukrajinu z vlaňajšieho februára.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nečelí žiadnej vážnej konkurencii. Putin oznámil, že bude opäť kandidovať Čítajte 

Kyjev aj Západ označili referendá o pripojení k Rusku, ktoré anexii predchádzali, za nezákonné a naďalej pokladajú tieto regióny za súčasť Ukrajiny. Moskva tiež v roku 2014 anektovala ukrajinský Krymský polostrov.

"Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby dôrazne odsúdilo ruský zámer organizovať prezidentské voľby na okupovaných ukrajinských územiach a zaviedlo sankcie voči zapojeným organizáciám," uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Varovalo tiež krajiny, aby k týmto "pseudovoľbám" nevysielali svojich pozorovateľov. Tí by podľa ukrajinskej diplomacie následne čelili trestnej zodpovednosti.

"Žiadne voľby v Rusku nemajú čo dočinenia s demokraciou. Slúži len ako nástroj udržania ruského režimu pri moci, "dodalo ministerstvo.

Putin v piatok podľa očakávania oznámil svoju kandidatúru do čela štátu. Sedemdesiatjedenročný politik je pri moci už takmer štvrť storočia, terajší mandát mu vyprší v máji budúceho roku. Podľa tlače je takmer isté, že bude do prezidentského úradu zvolený znovu. (ČTK)

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev začali demontovať pamätník veliteľa Červenej armády Mykolu Ščorsa, ktorý sa nachádza na jednej z hlavných ulíc v centre mesta.

Ščors bol ukrajinský komunista, ktorý bojoval na strane sovietskej Červenej armády počas ukrajinskej vojny za nezávislosť v roku 1917. Je známy tým, že velil jednotkám bojujúcim proti krátkotrvajúcej Ukrajinskej ľudovej republike vyhlásenej v novembri 1917.

Štyridsaťsedem percent obyvateľov USA je presvedčených, že americká pomoc Ukrajine by mala zostať na rovnakej úrovni alebo by sa mala zvýšiť. Vyplýva to z prieskumu amerického inštitútu Pew Research Center.

Približne traja z desiatich Američanov (31 %) sa domnievajú, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine príliš veľa pomoci v boji proti ruskej invázii.

Pozornosť verejnosti v USA voči ruskej invázii na Ukrajinu sa v posledných mesiacoch v podstate nezmenila. Šiesti z desiatich Američanov tvrdia, že správy o ruskej agresii sledujú pomerne pozorne.

Nemecký kancelár Olaf Scholz napriek rozpočtovej kríze prisľúbil ďalšiu pomoc Ukrajine v jej obrane pred ruskou ozbrojenou agresiou. Berlín bude Kyjevu naďalej pomáhať finančne aj zbraňami.

"Nemal by a nesmie očakávať, že poľavíme," povedal spolustraníkom Scholz na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina. Nemecký kancelár ďalej zdôraznil, že Nemecko musí byť schopné v pomoci pokračovať a prípadne ju tiež zvýšiť. Budú prijaté rozhodnutia, "ktoré nám umožnia v tom pokračovať", povedal kancelár.

Nemecko je v súčasnosti po Spojených štátoch druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny. Berlín vo veľkom meradle dodáva zbrane vrátane tankov, ťažkého delostrelectva a systémov protivzdušnej obrany.

Ukrajinci čelia "smrteľnému nebezpečenstvu" v prípade, že Západ upustí od finančnej podpory Kyjevu pre jeho boj proti ruským jednotkám, upozornila manželka prezidenta Ukrajiny Olena Zelenská.

Podľa Zelenskej bude jej krajina ponechaná napospas smrti, ak sa svet unaví z poskytovania podpory Kyjevu. Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského to uviedla v rozhovore pre britskú stanicu BBC.

Jej vyjadrenia prišli v čase, keď Británia nalieha na amerických republikánov, aby súhlasili s poskytnutím ďalšej pomoci Ukrajine, pripomína DPA.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron počas diplomatickej misie v USA varoval tamojších republikánov, že blokovanie nového balíka finančnej podpory by bolo "vianočným darčekom" pre Putina.

Republikáni v americkom Kongrese tento týždeň zablokovali kľúčový zákon, ktorý by umožnil poskytnutie ďalších miliárd dolárov pre vojenskú pomoc Kyjevu. Západní spojenci sú čoraz väčšmi znepokojení ohľadne nevyhnutnej pomoci v boji proti Rusku v súvislosti s možnosťou, že sa k moci v USA vráti exprezident Donald Trump, konštatuje DPA.

"Naozaj tú pomoc potrebujeme. Jednoducho povedané, nemôžeme sa z tejto situácie unaviť, pretože ak tak urobíme, zomrieme. A ak sa unaví svet, jednoducho nás nechajú zomrieť," podotkla Olena Zelenská.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 900 ruských vojakov. Od začiatku vojny tak ruská armáda stratila 338 120 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, jedenásť obrnených bojových vozidiel pechoty a jeden delostrelecký systém.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 632 tankov, 10 519 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 058 delostreleckých systémov.

Ruské jednotky sú na fronte najaktívnejšie v oblasti východoukrajinských miest Avdijivka a Marjinka, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Okupanti podnikli za posledný deň desiatky útokov.

"V dôsledku ruských teroristických útokov zomreli a boli zranení civilisti. Zničené a poškodené boli obytné domy a ďalšia občianska infraštruktúra," tvrdí ukrajinská armáda. Letecké údery smerovali na miesta v Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.

Ruský postup v blízkosti Avdijivky potvrdzuje tiež americký Inštitút pre štúdium vojny. Ten s odvolaním sa na ruských provojnových internetových blogerov uvádza, že okupačné sily sa dokázali posunúť vpred v oblasti dediny Krasnohorivka na severozápad od Avdijivky a tiež bola zaznamenaná ich prítomnosť v okolí obce Novokalynove, teda severovýchodne od mesta.

"Nepriateľ sa nevzdáva snahy Avdijivku obkľúčiť. Naši vojaci sa pevne bránia, pôsobia nepriateľovi výrazné straty. Obranné sily úspešne odrazili 35 útokov, "opísal ráno situáciu v oblasti ukrajinský generálny štáb.

Bulharský parlament prelomil veto prezidenta a schválil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine. Ten zahŕňa prenosné protilietadlové raketové systémy a rakety zem-vzduch rôznych typov, ktoré majú posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny.

Vojenskí experti uviedli, že rakety, ktoré sú buď pokazené alebo nepotrebné, sa nedajú v Bulharsku opraviť a Ukrajina má potrebné zariadenia na ich opravu, alebo ich môže použiť na náhradné diely.

Za vojenskú pomoc Ukrajine hlasovala väčšina (147) zákonodarcov v 240-člennej snemovni. Asi 55 poslancov z proruských skupín v parlamente hlasovalo proti poslaniu pomoci, čím zdôraznili rozdelenie balkánskej krajiny v otázke pomoci Ukrajine čeliť ruskej invázii.

Bulharsko, člen niekdajšej Varšavskej zmluvy, vstúpilo do NATO v roku 2004, no stále má zásoby zbraní sovietskej konštrukcie.

Parlament schválil aj využitie bulharského vzdušného priestoru na výcvik ukrajinských pilotov F-16 a umožnil až štyrom rotujúcim pechotným alebo mechanizovaným jednotkám ukrajinskej armády do 160 osôb ročne tranzit alebo pobyt v Bulharsku za účelom výcviku.

Poslanci v hlasovaní v piatok prelomili veto proruského prezidenta o poskytnutí 100 obrnených transportérov zo sovietskej éry s výzbrojou, ako aj náhradnými dielmi Ukrajine, s cieľom pomôcť vojnou ničenej krajine posilniť jej obranné schopnosti.

Prezident Rumen Radev bol opakovane proti tomu, aby Bulharsko poskytlo vojenskú pomoc Ukrajine. Tvrdil, že poslanie vojenskej techniky zo sovietskej éry na Ukrajinu by znížilo vlastnú obranyschopnosť Bulharska a "znamenalo riziko zapojenia sa Bulharska do vojny".

Bulharskí poslanci už niekoľkokrát zahlasovali za poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine. V septembri schválili dodávku pokazených rakiet zem-vzduch na Ukrajinu pre systém protivzdušnej obrany S-300 ruskej výroby a muníciu do malokalibrových automatických zbraní, vyradených ministerstvom vnútra.

Tieto hlasovania znamenajú obrat v bulharskej politike poskytovania vojenskej pomoci Kyjevu po vymenovaní novej, prozápadnej vlády premiéra Nikolaja Denkova, ktorý sa ujal moci v júni.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal tri protikorupčné zákony. Urobil tak krátko po tom, ako ich schválil ukrajinský parlament. Ide o právne normy, ktoré majú naplniť odporúčania Európskej únie.

Schválené zákony sa týkajú Národného protikorupčného úradu, Národnej agentúry pre prevenciu korupcie a Špeciálnej protikorupčnej prokuratúry.

Prvý zákon okrem iného navyšuje maximálny počet zamestnancov ukrajinského protikorupčného úradu zo 700 na 1000.

Samostatná Špeciálna protikorupčná prokuratúra vzniká nanovo vyňatím zo štruktúry úradu najvyššieho prokurátora. Zákon o Národnej agentúre pre prevenciu korupcie potom umožňuje overovať majetok vysokých úradníkov získaný pred výkonom verejnej služby.

Agentúra Reuters napísala, že ukrajinský parlament schválil aj štyri ďalšie návrhy zákonov - vrátane jedného o ochrane národnostných menšín - potrebné na začatie rozhovorov o pristúpení.

Európska komisia 8. novembra odporučila začať prístupové rokovania s Ukrajinou, ale predložila jej viacero požiadaviek, ktoré sa týkajú aj protikorupčných opatrení. O veci bude tento mesiac rokovať summit EÚ, štart rozhovorov ale naráža na ostrý nesúhlas Maďarska.

Budú to dostihy s jedným koňom. Biely dom zosmiešnil oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že vo voľbách v roku 2024 sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Podľa Bieleho domu je nepravdepodobné, že výsledok volieb bude ohrozený.

"Nuž, tak budú to dostihy s jedným koňom, však?" odpovedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One, keď sa ho opýtali na Putinovu snahu predĺžiť si desaťročia trvajúcu moc.

"To je všetko, čo k tomu poviem," uzavrel túto tému Kirby. (TASR)

Ukrajina prechádza do defenzívy a jej ozbrojené sily sa možno budú dlhší čas iba snažiť zastaviť ruský postup. Podľa Wall Street Journal Kyjev možno nebude schopný žiadnej ďalšej protiofenzívy minimálne do roku 2025. (ČTK)