Ukrajina Rusko Online: Putin oznámil, že bude opäť kandidovať za prezidenta

Budú to dostihy s jedným koňom. Biely dom zosmiešnil oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že vo voľbách v roku 2024 sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Podľa Bieleho domu je nepravdepodobné, že výsledok volieb bude ohrozený.

"Nuž, tak budú to dostihy s jedným koňom, však?" odpovedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One, keď sa ho opýtali na Putinovu snahu predĺžiť si desaťročia trvajúcu moc.

"To je všetko, čo k tomu poviem," uzavrel túto tému Kirby. (TASR)

Ukrajina prechádza do defenzívy a jej ozbrojené sily sa možno budú dlhší čas iba snažiť zastaviť ruský postup. Podľa Wall Street Journal Kyjev možno nebude schopný žiadnej ďalšej protiofenzívy minimálne do roku 2025. (ČTK)

Spolupracovníci uväzneného ruského opozičného politika Alexeja Navaľného sa obávajú o jeho zdravie a už tri dni sa im s ním nepodarilo spojiť. Podľa nich je v úplnej izolácii.

"Dozvedeli sme sa, že minulý týždeň utrpel vážny incident v spojitosti so svojím zdravím. Jeho život je v ohrození," uviedla jeho spolupracovníčka Marija Pevčichová.

Politikova hovorkyňa Kira Jarmyšová uviedla, že väzenský personál Navaľnému minulý týždeň zaviedol infúziu po tom, ako Navaľnyj utrpel závrat a ležal na podlahe svojej cely. "Už sú to tri dni, čo nevieme, kde je. Predtým od neho aspoň príležitostne prichádzali listy, hoci cenzurované. Teraz však už list neprišiel celé týždne," napísala Jarmyšová.

Ruské tajné služby mohli mať roky k dispozícii záznamy z videokamier z Ukrajiny, ktoré boli vybavené ruským softvérom. Podobné videokamery si v minulých rokoch obstarávali ako štátne firmy a inštitúcie, tak aj súkromné podniky.

Uviedla stanica Rádio Slobodná Európa (RFE / RL). Zariadenie bolo inštalované tiež v objektoch kritickej infraštruktúry, napríklad v odstavenej Černobylskej jadrovej elektrárni, a obľúbená bola tiež medzi bežnými občanmi, ktorí ich používali na zabezpečenie svojich domovov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Skepsa narastá. Ukrajina je na tom najhoršie od začiatku vojny, varuje poľský analytik Čítajte 

Experiment RFE/RL ukázal, že kým sa záznam z týchto videokamier nahrá do telefónu či počítača, ukladá sa na servery, ktoré sú v Moskve a patria spoločnostiam s väzbami na ruskú tajnú službu FSB. Pokus stanice vykonala spolu s odborníkmi z ukrajinského Laboratória počítačovej kriminalistiky a Laboratória digitálnej bezpečnosti. Experiment ukázal, že kamera posiela požiadavky na subdoménu webu výrobcu kamier. S pomocou tejto domény možno zistiť niekoľko IP adries, ktoré prezrádzajú polohu serverov v Moskve.

Servery pritom podľa zistení stanice patria dvom spoločnostiam s väzbami na FSB. Ide o telekomunikačnú spoločnosť Didžital Nietvork a spoločnosť VK, ktorá vlastní sociálne siete VKontakte alebo Odnoklassniki. Už v roku 2016 pritom podľa RFE/RL ruskí ľudskoprávni aktivisti a novinári upozornili, že ruské tajné služby majú prístup k serverom oboch týchto sociálnych sietí. Firma Didžital Netvork potom ruské FSB poskytovala služby internetového pripojenia. (ČTK)

Bulharský parlament prehlasoval prezidentské veto ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine. Tá zahŕňa obrnené transportéry a ďalšie vybavenie. Za prekonanie veta podľa nej hlasovalo 162 zákonodarcov, proti ich bolo 55.

Denník Ukrajinska pravda predtým poznamenal, že by išlo o prvú priamu dodávku zbraní Ukrajine z Bulharska, ktoré tak až doteraz robilo za pomoci sprostredkovateľov.

Z informácií médií vyplýva, že Ukrajina by mala dostať asi 100 obrnených transportérov spoločne s výzbrojou a náhradnými dielmi. Podľa ukrajinského portálu Defence Express ide s najväčšou pravdepodobnosťou o obrnenca BTR-60 sovietskej výroby. Zástupcovia bulharskej armády a ministerstva vnútra podľa ruskojazyčného servisu stanice BBC uviedli, že ich krajina tieto zastarané vozidlá nepotrebuje a parlament pomoc v novembri schválil.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Historik Ash: Je šokujúce, že práve na Slovensku chcete ustupovať Rusku Čítajte 

Prezident Rumen Radev však vyhlásil, že poslanci poriadne nezvážili alternatívne využitie vybavenia a Bulharsko by mohlo techniku potrebovať, najmä pre pohraničnú stráž a hasičov. Pred pár dňami ratifikáciu dohody o bezplatnej dodávke obrnenej techniky, ktorú uzavreli Sofia a Kyjev, vetoval.

BBC k balíku pomoci podotkla, že cenné by v ňom mohli byť hlavne prípadné systémy protivzdušnej obrany. Bulharsko má totiž veľké zásoby sovietskych modelov aj munície do nich a Sofia by ich mohla Kyjevu tiež poskytnúť. Aké vybavenie protivzdušnej obrany by mohlo byť súčasťou pomoci, však zdroje stanice nespresnili. (ČTK)

Ukrajinský minister obrany Umerov diskutoval s hlavným veliteľom ozbrojených síl Švédska Bydénom o možnosti dodávky švédskych stíhačiek Gripen ozbrojeným silám Ukrajiny.

„Plodná bilaterálna práca týkajúca sa dodávok lietadiel Gripen Ukrajine pokračuje,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Ivan Havryľuk. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Bydén sa vyjadril, že o dodávke lietadiel Gripen Kyjevu sa diskutuje na politickej aj vojensko-operačnej úrovni. "Čakáme na politické rozhodnutia," dodal.

Ukrajinská prokuratúra v Odese v spolupráci s Ukrajinskou bezpečnostnou službou zatkla miestneho obyvateľa pre špionáž v prospech Ruska. Podľa prokuratúry špionáž začal vykonávať v októbri.

Zatknutý človek údajne žiadal od Rusov za svoje služby 5 500 dolárov mesačne a želal si stať sa šéfom miestnej pobočky ruskej politickej strany Jednotné Rusko v prípade, že Odesu obsadia ruské sily.

Špión mal za úlohu fotografovať miesta pobytu ukrajinských vojakov a obrannú a energetickú infraštruktúru v Odese. Fotografie posielal svojim ruským kontaktom. Zatknutého obyvateľa Odesy obvinili z velezrady a v prípade usvedčenia mu hrozí doživotie.

Protestná blokáda poľských vodičov kamiónov na poľsko-ukrajinskej hranici bráni dodávkam armádneho vybavenia na ukrajinský front. Tvrdí to americký denník The New York Times.

Odvoláva sa pritom na vyjadrenia predsedníčky dopravného výboru ukrajinského parlamentu Klymenkovej a svedectvo ukrajinských vojakov. Tí vnímajú protest poľských vodičov škodoradostne.

Poľskí dopravcovia blokujú kamiónovú dopravu na veľkých hraničných priechodoch z Poľska na Ukrajinu od začiatku novembra a ich ukrajinskí kolegovia niekedy na prejazd čakajú aj dva týždne. Poľskí prepravcovia sa sťažujú, že kvôli ukrajinským spoločnostiam strácajú zákazky, a žiadajú, aby Európska únia požadovala od ukrajinských firiem povolenie na vjazd na svoje územie. Tento systém fungoval pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.

Okupačná správa v Chersonskej oblasti chce usporiadať ruské prezidentské voľby, oznámil ukrajinský podpredseda Chersonskej regionálnej rady Jurij Sobolevskij. Voľby sú naplánované od 15. do 17. marca 2024.

Sobolevskij zdôraznil, že toto absurdné divadlo nebude mať právnu silu ani na Ukrajine, ani v civilizovanom svete, ale bude len ďalším prejavom tlaku na obyvateľstvo. (Ukrinform)

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva zvýšilo svoju predpoveď úrody obilia na rok 2023 na 59,7 milióna ton s tým, že ide o rekordný výnos obilia. Celková úroda obilia a olejnín by mala dosiahnuť 81,3 milióna ton. (The Guardian)

Dvojčlenná posádka zostreleného bojového lietadla ruského námorníctva Su-24 nad Čiernym morom je zrejme nezvestná. Predpokladaná lokalita pádu a iné podmienky sťažujú pátraciu a záchrannú misiu, píše britské ministerstvo obrany.

Ukrajinské velenie oznámilo zásah bombardéra 5. decembra v blízkosti ukrajinského Hadieho ostrova.

Britský rezort obrany pripomína, že od leta Rusko podniká vysoko rizikové lety proti Hadiemu ostrovu. Dôvodom je zrejme propaganda, keďže ostrov sa stal symbolom ukrajinského odporu a Rusko chce demonštrovať, že dokáže ovládnuť Čierne more.

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie zbrane. Balík obsahuje náboje kalibru 155 mm, desať prieskumných dronov VECTOR s náhradnými dielmi, šesť hliadkovacích vozidiel pre pohraničníkov aj osem nákladných vozidiel Zetros.

Dodávka obsahuje aj 70 automatických granátometov MGW a jedno prieskumné bezpilotné lietadlo LUNA NG.

V balíku je tiež 100-tisíc súprav prvej pomoci a zdravotnícky materiál.

Nemecká vláda vyčlenila na rok 2023 približne 5,4 miliardy eur, ktoré majú byť primárne použité na vojenskú pomoc Ukrajine. (TASR)

Bývalého riaditeľa ukrajinskej štátnej zbrojárskej spoločnosti a troch ďalších obvinili z pokusu o spreneveru 106 500 dolárov určených na náhradné dielce pre bojové lietadlá Su-27, oznámila Ukrajinská bezpečnostnej služby SBU.

Exriaditeľ podľa vyšetrovania podpísal so šéfom dodávateľskej firmy, ktorý je tiež podozrivý, zmluvu na nákup modulov zosilňovania výkonu pre letecké radary.

Dodávateľ dodal chybné komponenty, avšak šéf štátnej zbrojárskej firmy ich aj tak akceptoval a zaplatil prvú polovicu sľúbenej sumy, uviedla SBU.

Podozriví údajne plánovali tajne previesť finančné prostriedky cez nimi kontrolované spoločnosti a rozdeliť si ich medzi sebou. Obvineným hrozí až 12 rokov väzenia.

Silná protivzdušná obrana je obzvlášť dôležitá pre regióny v blízkosti frontu aj Odesu, kde treba chrániť obilný koridor, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj a požiadal spojencov o naplnenie tohto cieľa.

Zelenskyj oznámil, že diskutoval na tému zbraní aj politickej a finančnej podpore EÚ s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou.

Požiadal ju, aby prispela k jednote EÚ pri rozhodovaní o začatí prístupových rokovaní a poskytnutí podpory Ukrajine vo výške 50 miliárd eur. Podotkol, že Ukrajina si plní všetky svoje záväzky voči EÚ.

Témou ich rozhovoru bol aj boji proti ruským dezinformáciám a spolupráca v oblasti kybernetickej obrany.

Turecký prezident Erdogan päť podmienil podporu vstupu Švédska do NATO schválením predaja stíhačiek F-16 Turecku. Americká vláda podľa Erdogana sľubuje, že Turecku stíhačky dodá, keď tento krok potvrdí Kongres.

"Ja však mám tiež parlament. Keďže sú obe naše krajiny členmi NATO, vy (Spojené štáty) si môžete splniť svoju úlohu súčasne, zo solidarity, a náš parlament si potom splní svoju časť úlohy," povedal Erdogan, čím prakticky zopakoval svoje vyjadrenie zo 6. decembra.

Turecko ako členská krajina NATO v októbri 2021 požiadalo o kúpu 40 stíhačiek F-16 americkej výroby a 79 modernizačných súprav pre svoje bojové lietadlá.

Ankara si od toho sľubuje obnovu zastarávajúceho letového parku tureckých vzdušných síl.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena tento predaj v hodnote 20 miliárd dolárov podporuje.

Tento kontrakt však narazil na relatívne silný odpor na pôde amerického Kongresu, kde voči nemu vzniesli výhrady odporcovia z radov demokratov aj republikánov, ktorým prekáža porušovanie ľudských práv v Turecku, napäté turecko-grécke vzťahy či práve neochota Ankary ratifikovať švédsku žiadosť o členstvo v NATO. (TASR)

Minister zahraničia Blanár schválil 750-tisíc eur na nákup dvoch odmínovacích systémov Božena 4+ pre Ukrajinu. Zmluvu so Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podpísal veľvyslanec Ukrajiny Myroslav Kastran. (TASR)

V ruskom zajatí sa nachádza takmer 500 ukrajinských zdravotníkov, čím Rusko porušuje Ženevské konvencie, uviedol Jevhenij Cymbaľuk, ukrajinský veľvyslanec pri OBSE.

"Lekárov môžu zadržať len v tom prípade, aby poskytli pomoc ukrajinským vojnovým zajatcom a musia byť prepustení hneď, ako ich pomoc nebude potrebná," povedal Cymbaľuk počas zasadnutia rady OBSE vo Viedni.

Ukrajinský predstaviteľ dodal, že Rusko neposkytlo Medzinárodnému Červenému krížu neobmedzený prístup k ukrajinským vojnovým zajatcom.

Počas invázie okupanti poškodili takmer 1 700 zdravotníckych zariadení, z ktorých zhruba 850 sa podarilo obnoviť, uviedlo ukrajinské ministerstvo zdravotníctva. Pri útokoch zomrelo najmenej 148 zdravotníkov a 106 utrpelo zranenia (Kyiv Independent)

V Poľsku pripravujú ukrajinských vojakov na podmienky zákopovej vojny. "Väčšina ľudí nemá vojenské skúsenosti a učia sa základné taktiky. Používame zbrane pre boj v zastavaných oblastiach a v zákopoch," povedal ukrajinský veliteľ.

Výcvik prebieha pri obci Wedrzyn v blízkosti nemeckých hraníc a spolu s Poliakmi ho vedú aj príslušníci francúzskej a belgickej armády.

Výcvik organizuje Veliteľstvo pre výcvik kombinovaných zbraní, ktoré bolo zriadené v rámci pomoci ukrajinskej armáde. Cvičenia sa konali už v 24 z 27 členských štátov bloku.

„Prispôsobujeme sa meniacej sa situácii na bojisku,“ povedal generálporučík Michiel van der Laan. (Sky News)

"Najviac sa bojím toho, že ma namiesto bežného trestného postihu ma amnestujú, tak ako Prigožina,“ povedal terorista a ultranacionalista a bývalý dôstojník Igor Girkin, ktorého v Rusku obvinili z extrémizmu a je vo vyšetrovacej väzbe.

Zakladateľ žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zomrel pri havárii lietadla.

Girkin podporuje vojnu proti Ukrajine, ale kritizoval spôsob, akým sa invázia uskutočnila. Povedal dokonca, že Rusko „nemôže prežiť ďalších šesť rokov“ vlády Vladimira Putina.

Vladimir Putin sa bude opäť uchádzať o prezidentský úrad vo voľbách v marci 2024. Novinárom zo oznámili účastníci rozhovoru s hlavou štátu, ktorý sa uskutočnil po ceremónii v Kremli pri príležitosti Dňa hrdinov vlasti. (ČTK)

Straty ruskej armády sa blížia rýchlosti, ktorou stíha vytvárať nové jednotky. Straty pri Kupjansku, Lymani a Bachmute dosiahli v novembri takmer 11-tisíc ľudí, ale sú nižšie ako pri Avdijivke, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Americkí analytici sa odvolávajú na údaje zverejnené 7. decembra Volodymyrom Fitom, vedúcim oddelenia pre styk s verejnosťou ukrajinských pozemných síl.

"Tieto údaje naznačujú, že počet ruských obetí v oblasti pri Avdijivke môže byť vzhľadom na vyššie tempo akcií ešte vyšší," domnievajú sa odborníci.

Viaceré zdroje informovali, že Rusko každý mesiac mobilizuje 20 až 40-tisíc ľudí. Výsledkom je nasadzovanie novovytvorených malých formácií priamo na front.

„Veľké straty zabránia ruským silám doplniť a prebudovať existujúce jednotky a vytvoriť nové operačné a strategické zálohy, ak ruské velenie nepristúpi k opatreniam, ktoré znížia personálne straty,“ doplnili analytici.

Ukrajinskí vojaci odrazili vo štvrtok 30 ruských útokov pri Avdijivke. Pri Bachmute čelili 24 útokom okupantov. Zároveň Ukrajinci pokračujú v útočných operáciách južne od Bachmutu, uviedol ukrajinský generálny štáb.

„Nepriateľ za uplynulý deň podnikol celkovo tri raketové útoky, 57 leteckých útokov a 47 útokov raketometmi na pozície našich jednotiek a na naše obce,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb.

Dodal, že ukrajinské vzdušné sily za uplynulý deň päťkrát zaútočili na oblasti koncentrácie ruských vojakov, zbraní a techniky.

Hrozba stretu medzi Ruskom a NATO a vypuknutia tretej svetovej vojny nikdy nebola taká reálna ako teraz, povedal ruský exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý zastáva pozíciu zástupcu šéfa ruskej Bezpečnostnej rady.

„Od kubánskej krízy ešte nikdy nebola hrozba priameho stretu medzi Ruskom a NATO s prechodom do tretej svetovej vojny taká reálna,“ napísal Medvedev, ktorý vo svojom príspevku označil Ukrajinu za „menší štát v procese rozpadu“.

Snahu amerického prezidenta Joea Bidena pomôcť Ukrajincom vzdorovať ruskej agresii označil Medvedev za „primitívne vydieranie“ s cieľom „pokračovať vo vojnovom biznise za každú cenu“. (SITA)

Je vylúčené, aby sa Rusko v budúcom roku zapojilo do mierových rozhovorov s podmienkami, ktoré má Ukrajina, reagoval hovorca Kremľa Peskov na správu, že sa o štart takého vyjednávania usiluje Washington. (The Guardian)

Francúzsky prezident Macron nepresvedčil maďarského premiéra Orbána, aby zmiernil svoje postoje v otázke Ukrajiny pred nadchádzajúcim summitom EÚ. Orbán počas pracovnej večere s Macronom v Paríži trval na svojich požiadavkách.

Orbán výhrady uviedol v pondelok v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Myslí si, že otázka prístupových rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou by nemala byť vôbec zaradená do programu summitu, ktorý sa bude v Bruseli konať na budúci týždeň.

Maďarský premiér v rozhovore pre týždenník Le Point povedal, že z právneho hľadiska nepôjde o veto. "Povedzme to tak, že (na summite) nepodporím to, čo považujem za zlé rozhodnutie. Moja predstava o Európe je taká, že ak nebude súhlas všetkých krajín, potom nebude žiadne rozhodnutie," dodal.

Orbán ale podčiarkol, že podporuje vysielanie dobrých signálov Ukrajine zo strany Európskej rady.

Viktor Orbán v rozhovore pre francúzsky týždenník okrem iného tvrdil, že o Ukrajine je známe, že je jednou z najskorumpovanejších krajín sveta.

Odmietanie členstva Ukrajiny zdôvodnil aj údajnými vážnymi ekonomickými dôsledkami, v zmysle ktorých by vraj napríklad Francúzsko - v prípade vstupu Kyjeva do Únie - muselo do pokladne EÚ platiť ročne o 3,5 miliardy eur viac.

Rusi zaútočili na Kyjev riadenými strelami po 79 dňoch. "Na Kyjev letelo 19 striel s plochou dráhou letu X101/X555. Protivzdušná obrana zneškodnila 14 striel," informoval hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.

Ruské riadené strely určené najmä na ničenie pozemných cieľov, ktoré mierili na miestnu civilnú infraštruktúru, boli podľa hovorcu zostrelené nad Kyjevskou aj Dnepropetrovskou oblasťou.

Kyjevskí predstavitelia uviedli, že rakety vypálené na ukrajinskú metropolu nezasiahli stanovené ciele.

Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa si najnovšia vlna nočných útokov vyžiadala najmenej dvoch mŕtvych a sedem zranených v Dnepropetrovskej aj Charkovskej oblasti.

Miestne úrady hlásili raketový útok aj na samotné mesto Charkov, kde došlo k poškodeniu obytných budov. (TASR)

Výbor bulharského parlamentu pre obranu schválil poskytnutie starších systémov protivzdušnej obrany Ukrajine. Ide o techniku, ktorú je potrebné opraviť. Výbor odsúhlasil aj pomoc pri výcviku ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16.

Súčasťou tejto pomoci je poskytnutie bulharského vzdušného priestoru pre výcvik.

Kapacity protivzdušnej obrany sú pre Ukrajinu kľúčové, keďže prichádza zima. Očakáva sa, že Rusko zopakuje minuloročnú stratégiu a bude vo veľkom rozsahu svoje útoky zameriavať na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Bulharsko by okrem pomoci protivzdušnej obrane Ukrajiny malo pre Kyjev ročne vycvičiť až štyri pechotné alebo mechanizované roty v celkovom počte 160 vojakov. (SITA)

Po najnovších ruských raketových útokoch zomrel jeden ukrajinský civilista, ďalších šesť utrpelo zranenia. Obeť a štyria zranení pochádzali z okresu Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti a dvaja ľudia boli zranení v Charkove.

V Kyjeve neboli hlásené žiadne obete ani škody, pretože všetky rakety letiace na hlavné mesto boli zostrelené, uviedol šéf mestskej vojenskej správy Serhij Popko.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 14 z 19 riadených striel Ch-101/Kh-555 a päť zo siedmich dronov Šahíd, uviedli vzdušné sily.

Na Charkov letelo šesť rakiet S-300.

Okupanti prišli o ďalších 990 vojakov, od začiatku invázie o zhruba 337 220, oznámil ó ukrajinské velenie. Obrancovia zničili aj 26 bojových obrnených vozidiel, 12 delostreleckých systémov a 20 dronov.

Ďalších 990 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 337 220, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, dvadsaťšesť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvanásť delostreleckých systémov.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 626 tankov, 10 508 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 057 delostreleckých systémov.

Ukrajina vypravila prvý vlak naložený kamiónmi cez ukrajinsko-poľskú hranicu. Železničná spoločnosť Ukrzaliznycja sa chystá posielať vlaky aj v opačnom smere, teda z Poľska na Ukrajinu.

Kľúčové hraničné poľsko-ukrajinské priechody už mesiac blokujú poľskí autodopravcovia, ktorí protestujú proti ukrajinskej konkurencii.

Vlak podľa Ukrzaliznyca tvorilo 23 plošinových vozňov, na ktoré naložili 13 ťahačov s návesmi. Spoj vyšiel zo Sknyliva na predmestí Ľvova a cieľovou stanicou bol Slawkov na východe Sliezskeho vojvodstva, vodiči cestovali autobusom. Zo Slawkova kamióny majú pokračovať po ceste. Hranicu súprava prekročila na priechode Izov-Hrubieszów.

Ukrajinská strana pracuje na urýchlení celého procesu. "Podobné cesty budú organizované aj v opačnom smere," uviedla Ukrzaliznycia.

Ruský raketový úder zasiahol mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Pri útoku utrpela zranenia jedna osoba a boli poškodené obytné budovy. Uviedli ukrajinskí predstavitelia.

"Okupanti zasiahli Charkov šesťkrát," napísal gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že na mieste bola ošetrená jedna osoba. Prvotné informácie podľa neho naznačovali, že mesto zasiahli rakety systému S-300.

Starosta Charkova Ihor Terechov informoval o "najmenej piatich úderoch" a jednej zranenej osobe.

Ukrajinské ministerstvo energetiky predtým uviedlo, že ruský útok vo štvrtok zasiahol uhoľnú baňu v meste Toreck. Ministerstvo hlásilo "vážne škody" a jedného zraneného.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron vyzval Kongres USA, aby schválil novú pomoc pre Ukrajinu. "Ak sa pozriete na celkový obraz toho, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom, je to pre Putina obrovská porážka," skonštatoval.

"Nemám obavy o silu a jednotu, konsenzus a statočnosť ukrajinského ľudu... Obávam sa, že neurobíme to, čo musíme," povedal Cameron vo Washingtone na bezpečnostnej konferencii mimovládnej organizácie Aspen Institute.

"Musíme zabezpečiť, aby sme im poskytli zbrane, ekonomickú, morálnu a diplomatickú podporu, ale predovšetkým vojenskú podporu, ktorá môže niečo zmeniť," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Výpadok pomoci USA by mohol ochromiť ukrajinské operácie. Biden musí hľadať kompromis Čítajte 

Britský expremiér Cameron je na prvej návšteve USA vo funkcii ministra zahraničných vecí. Po stretnutí so svojím americkým kolegom Antonym Blinkenom zdôraznil potrebu pomáhať "Ukrajine všetkými možnými spôsobmi, aby sa ubránila nezákonnej invázii (ruského prezidenta Vladimira) Putina".

Napriek tomu, že sa ukrajinskej armáde počas protiofenzívy zväčša nepodarilo preraziť ruské obranné línie, podľa šéfa britskej diplomacie "došlo k pokroku". Výsledky protiofenzívy spochybnili pokračovanie masívnej pomoci západných krajín pre Ukrajinu, pripomína AFP.

"Ak sa pozriete na celkový obraz toho, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom, je to pre Putina obrovská porážka," skonštatoval Cameron.

Republikáni v Senáte amerického Kongresu v stredu zablokovali žiadosť Bieleho domu o núdzovú pomoc v hodnote 106 miliárd dolárov určenú predovšetkým pre Ukrajinu a Izrael. (TASR)