Ukrajina Rusko Online: Bez finančnej pomoci USA hrozí porážka Ukrajiny, varuje šéf prezidentskej kancelárie

Ukrajinská bábikárka Svetlana Martynovskaya má jedno pravidlo, ktorého sa drží. Nešije bábiky, ak nemá náladu. Po invázii utiekla so synom-plavcom do Trenčína. Dnes radšej nič neplánuje. Má však jeden sen a dúfa, že sa raz splní. (The Slovak Spectator)

Ruský prezident Putin rokoval s korunným princom Saudskej Arábie Muhammadom bin Salmánom. Zhodli sa, že ďalšie vzájomné stretnutie sa uskutoční v Moskve.

Putin v stredu navštívil aj Spojené arabské emiráty a rokoval s ich najvyšším predstaviteľom šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal lídrom skupiny G7, že Rusko zvýšilo tlak na fronte. Varoval, že Moskva počíta s tým, že budúci rok nastane kolaps jednoty západných krajín. 

+Virtuálne stretnutie skupiny G7, na ktorom sa zúčastnili kľúčoví spojenci Kyjeva vrátane prezidenta USA Joea Bidena a britského premiéra Rishi Sunaka, sa uskutočnil v čase obáv, že podpora Ukrajiny zo strany Západu by mohla slabnúť.

"Rusko dúfa len v jednu vec - že budúci rok sa usporiadanie slobodného sveta zrúti," povedal Zelenskyj a varoval, že ruský prezident Vladimir Putin "výrazne zvýšil tlak na fronte".

"Musíme vyhrať boj o motiváciu. Motiváciu našich ľudí a celej Európy. Prebiehajúci boj nie je len o osude Ukrajiny, je to o Európe," uviedol Zelenskyj na summite lídrov skupiny G7.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval členské krajiny Európskej únie, aby "splnili" sľub o začatí prístupových rokovaní Ukrajiny. (TASR)

Skupina G7 vyhlásila s platnosťou od 1. januára embargo na ruské diamanty. Zhruba od marca sa pridajú aj ďalšie obmedzenia, uviedla skupina podľa agentúry Reuters. Zákaz sa netýka diamantov na priemyselné využitie.

Skupina zvažovala rôzne varianty ako obmedziť príjmy, ktoré Rusko využíva vo vojne proti Ukrajine. Európska únia postih ruských ziskov z vývozu diamantov navrhla v rámci 12. sankčného balíka a šéfka Európskej komisie Ursula von den Leyenová o tom hovorila na konci októbra.

EÚ ale podľa agentúry Reuters s krokom čakala na koordináciu so skupinou G7. Jej členmi sú Spojené štáty, Japonsko, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Británia.

Skupina G7 bude obmedzenie nepriameho dovozu diamantov zavádzať postupne. Sľubuje "robustný mechanizmus overovania a certifikácie založený na sledovateľnosti" surových diamantov najneskôr od septembra budúceho roka.

Krok ocenilo Belgicko, pre ktoré sú diamanty zásadným priemyselným odvetvím. (ČTK)

Ozbrojené konflikty sú čoraz intenzívnejšie, dlhšie trvajú a je ťažšie ich vyriešiť. Vyplýva to z analýzy Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie so sídlom v Londýne. (TASR)

Moskovský súd predĺžil väzbu spolupredsedu nezávislého hnutia Golos, ktoré monitoruje voľby v Rusku. Grigorij Melkoňjanc zostane za mrežami do 17. apríla budúceho roka.

Očakáva sa, že prezidentské voľby v krajine budú v polovici marca. Informovali o tom dnes agentúry Reuters a TASS.

Bezpečnostné zložky Melkoňjanca zatkli v auguste pred vtedajšími regionálnymi voľbami, vinia ho zo spolupráce s "nežiaducou organizáciou". Čelný predstaviteľ Golosu vinu odmieta.

Termín súčasnej väzby sa mal skončiť 17. januára a vyšetrovatelia spravidla žiadajú o predĺženie pred jej vypršaním, napísal server Mediazona a upozornil, že tentoraz úrady požiadali o predĺženie väzby s veľkým predstihom. Melkoňjancov advokát tento krok spája s prezidentskými voľbami, ktoré budú zrejme 17. marca. (ČTK)

Fínsky prezident Niinistö obvinil Rusko zo zvážania ľudí na fínske hranice a dodal, že robí chybu. Fínska pohraničná stráž na jeseň zaregistrovala prudký nárast počtu ľudí žiadajúcich o azyl.

Oficiálne údaje uvádzajú od začiatku augusta približne 700 prípadov. Pochádzajú najmä z Blízkeho východu a z Ruska prichádzajú bez potrebnej dokumentácie.

Helsinki obvinili Moskvu zo zvážania migrantov a postupne uzatvárajú všetky hraničné priechody.

"Nepochybujem o tom, že obyvatelia Nemecka a ostatných štátov Európskej únie pochopia, že Fínsko, EÚ ani Európa sa týmto nesmie nechať vydierať," vyhlásil Niinistö.

Fínsky prezident uviedol, že Rusko čosi podobné skúsilo už v roku 2015. Vtedy o agresívnom správaní krajiny veľmi otvorene informoval vtedajšieho ruského premiéra Dmitrija Medvedeva. (TASR)

Ruské úrady našli v okolí Moskvy telo ukrajinského prokremeľského politika Iľľu Kyvu, ktorý vlani ušiel do Ruska. Zdroj pre AFP uviedol, že Kyvovu smrť zosnovala Ukrajinská bezpečnostná služba.

Kyva bol v minulosti poslancom ukrajinského parlamentu, odkiaľ bol vylúčený. Do Ruska ušiel vlani krátko po začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu.

Kyvovo telo našli v meste Odincovo v Moskovskej oblasti, kde žil v exile, píše na svojej webovej stránky britský denník Daily Mail. Úrady začali v spojitosti s jeho smrťou vyšetrovanie.

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo z vojnových zločinov štyroch príslušníkov ruskej armády, ktorí mali uniesť a mučiť Američana počas ruskej invázie na Ukrajinu. 

Incident sa odohral v roku 2022 v dedinr Mylove v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Následne ho desať dní zadržiavali v ruskom vojenskom objekte, kde ho vypočúvali a bili.

Muž bol neskôr evakuovaný spolu aj s manželkou, ktorá je Ukrajinka, uviedli americké úrady.

Americký minister vnútornej bezpečnosti Alejandro Mayorkas povedal, že Federálny úrad pre vyšetrovanie muža, jeho rodinu a ďalšie osoby vypočuli s cieľom určiť totožnosť štvorice Rusov. Obvinení sú dvaja veliaci dôstojníci ozbrojených síl Ruska či samozvanej Doneckej ľudovej republiky a dvaja príslušníci s nižšou hodnosťou.

Američan agentom povedal, že ruskí vojaci ho vyzliekli, mierili na neho pištoľou a surovo ho zbili. "Dôkazy nazbierané našimi agentmi svedčia o brutalite, trestnosti a skazenosti ruskej invázie," povedal Mayorkas.

Rusko a USA nemajú uzavretú dohodu o vydávaní osôb. Ministerstvo spravodlivosti USA však opakovane začalo trestné stíhanie voči ruským občanom, najmä v spojitosti s kybernetickou kriminalitou. Americké úrady obvinené osoby v niektorých prípadoch zadržali po ich vycestovaní za hranice Ruska. (TASR)

Nemecký minister obrany sľúbil pre Ukrajinu takmer 200-tisíc kusov munície. Pistorius zároveň odmietol názor, že Ukrajina dostáva „príliš málo na to, aby zvíťazila “. 

„Dodávame, čo môžeme. To isté platí pre takmer všetkých ostatných spojencov a partnerov,“ povedal Pistorius. 

Šéf nemeckého rezortu obrany pripustil problémy v dodávateľskom reťazci európskeho zbrojného priemyslu, ktorý pochádza „z mierových čias". Konštatoval však, že obranný priemysel zvyšuje kapacitu všade, „kde môže“. Sľúbil pritom, že „v najbližších mesiacoch" nastanú zlepšenia a Nemecko dodá Ukrajine takmer 200-tisíc kusov munície. 

Boris Pistorius ďalej vyhlásil, že zodpovednosťou Západu je „vytvoriť na bojisku, vo vojne takú situáciu, že si (ruský vodca Vladimir) Putin uvedomí, že túto vojnu nemôže vyhrať – a preto príde k rokovaciemu stolu“. (SITA, Kyiv Independent)

Lotyšský prezident Rinkevičs označil pondelkové hrozby ruského prezidenta za pokus o zastrašovanie a snahu zamaskovať ruské "zverstvá" na Ukrajine. Putin kritizoval zaobchádzanie s ruskojazyčnými občanmi v Lotyšsku.

"Ruská propaganda bežne tvrdí, že ruskí občania alebo tí, ktorí sú súčasťou ruského sveta, sú brutálne utláčaní. V skutočnosti však ide o pokus zamaskovať zverstvá, ktorých sa Rusko dopúšťa na Ukrajine," vyhlásil Rinkevičs pre lotyšský denník Neatkariga Rita Avize.

Putin sa v pondelok Lotyšsku skryto vyhrážal za prístup k ruskojazyčnej populácii. Krajiny, ktoré sa k časti svojho obyvateľstva správajú doslova ako k prasatám, by sa nemali čudovať, keď sa im ich správanie vypomstí, dodal. "Nemyslím si, že tí, ktorí tak budú konať, sa budú mať dobre," vyhlásil Putin.

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to povedal počas zasadania ruského výboru pre ľudské práva k zmenám lotyšského cudzineckého zákona. K ruskej národnosti sa hlási približne štvrtina z takmer 1,9 milióna obyvateľov Lotyšska. Mnohí nie sú lotyšskými občanmi a majú tzv. štatút neobčana.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 lotyšský parlament rozhodol, že Rusi, ktorí chcú získať trvalý pobyt, musia zvládnuť štátnu skúšku lotyšského jazyka. Týka sa to približne 20.000 osôb.

Ak ju nezvládli do 1. septembra, môžu požiadať o povolenie pobytu na dva roky a skúšku opakovať. Osoby, ktoré sa na skúške nezúčastnili, úrady písomne požiadali, aby opustili krajinu. (TASR)

Švédsko obišlo maďarské odkladanie ratifikácie svojho vstupu do NATO. Švédsko podpísalo včera s Washingtonom dohodu o obrannej spolupráci, ktorá umožní Spojeným štátom prístup ku všetkým vojenským základniam škandinávskej krajiny.

Švédsky minister obrany Pal Jonson uviedol, že dohoda vytvára pre Švédsko lepšie podmienky na získanie podpory od Spojených štátov v prípade vojny alebo krízy.

Jonson dodal, že spolupráca znamená napríklad uskladnenie obrannej techniky na tých vojenských základniach, kde to je strategicky najdôležitejšie.

Minister obrany Spojených štátov Lloyd Austin vyhlásil, že zapojením švédskych ozbrojených síl by sa NATO mohlo stať ešte silnejším. "Súčasná dohoda vysiela silný signál, že sme stále odhodlaní riešiť bezpečnostné výzvy spoločne," podčiarkol Austin.

Maďarský parlament spolu s tureckým ako posledné dva z členských štátov NATO ratifikáciu vstupu Švédska odkladajú už poldruha roka a Budapešť to ešte stále nemá v pláne.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po stretnutí s maďarskou prezidentkou Katalin Novákovou 6. novembra v Bruseli vyjadril očakávanie, že Maďarsko bezodkladne ratifikuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Nováková povedala iba toľko, že dúfa, že Švédsko sa čoskoro stane členom NATO, pričom o tom rozhoduje maďarský parlament.

Parlamentná frakcia vládnej strany Fidesz odklad zdôvodnila aj údajne protimaďarským švédskym krátkym filmom z roku 2019, ktorý premietali v rámci školských osnov. V tomto dokumente sa tvrdí, že stav demokracie v Maďarsku sa od roku 2010 neustále zhoršuje. (TASR)

Ruské útoky na Ukrajine zabili štyroch civilistov, uviedli ukrajinské regionálne úrady. V Chersonskej oblasti ruské sily zaútočili na niekoľko miest vrátane mesta Cherson, pričom troch civilistov zabili, uviedol gubernátor oblasti Prokudin.

Jedného civilistu ruské útoky zabili v Doneckej oblasti, konštatoval jej gubernátor Moroz.

Ukrajinské letectvo oznámilo, že Moskva v noci na stredu proti Ukrajine podnikla útoky 48 bezpilotnými lietadlami, z ktorých 41 protivzdušná obrana zničila.

Väčšina Rusov by sa Putina v televíznej priamej linke opýtala, kedy sa skončí vojna. Ide o videokonferenciu, ktorú ruské televízne stanice vysielajú raz za rok.

Podľa prieskumu ruskej nezávislej mimovládnej organizácie Levada Center uskutočneného od 23. do 29. novembra, by odpoveď na otázku, kedy sa skončí vojna chcelo 21 percent Rusov. Otázku by formulovali rôzne, a to „Kedy bude mier?“, „Kedy sa skončí ‚špeciálna vojenská operácia‘?“, „Kedy zvíťazíme?“, „Čo sa robí na ukončenie tejto operácie? " a „Kedy sa skončí mobilizácia?". Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Na dôchodky a na to, kedy budú dôchodcovia v Rusku „normálne žiť“, by sa opýtalo 8 percent respondentov. Ďalších 7 percent zaujíma otázka platov a zvýšenia životnej úrovne. Šesť percent ruských občanov chce vedieť, kedy Vladimir Putin odíde od moci a ako vidí budúcnosť Ruska. Dve percentá Rusov by Putinovi položili otázky o zahraničnej politike a korupcii.

Štyri percentá Rusov nemajú na Putina žiadne otázky alebo sú so všetkým spokojní. Desať percent obyvateľov Ruska sa nechce na nič pýtať a nebude sledovať Priamu linku s Vladimirom Putinom. Ďalších 20 percent respondentov nevedelo otázku pre ruského prezidenta sformulovať. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putinova návšteva v arabských krajinách signalizuje, že ruský prezident sa napriek snahám USA a Európy izolovať ho na globálnej scéne čoraz viac osmeľuje cestovať mimo Ruska a jeho ekonomika má istejší základ. (Bloomberg)

Británia uvalila v súvislosti s pokračujúcou vojnou Ruska na Ukrajine sankcie na ďalších 46 fyzických a právnických osôb. Väčšina je spojená s výrobou dronov a náhradných dielov pre rakety, ako aj s dovozom elektroniky.

Na zozname sa ocitli mená riaditeľov niekoľkých spoločností a ich rodinných príslušníkov.

Medzi nimi je aj celá rodina generálneho konštruktéra a majiteľa vedecko-technického komplexu Sojuz Mkrtiča Okrojana. Firma Sojuz, ako informovali ruské médiá, vyrába motory pre ruské rakety, ktoré sa používajú vo vojne na Ukrajine.

Spolupracovníci väzneného ruského opozičného politika Alexeja Navaľného pred časom informovali, že Okrojanova rodina vlastní nehnuteľnosť v Spojenom kráľovstve a vilu v Španielsku.

Sankcie boli uvalené i na spoločnosti, ktoré dodávajú súčiastky a technológie ruskej armáde, ako aj na ľudí a spoločnosti spojené so žoldnierskou Vagnerovou skupinou. Medzi nimi je sabotážna skupina Rusič a jej veliteľ Jan Petrovskij.

Okrem toho sa sankčný režim vzťahuje aj na štyri spoločnosti - prevádzkovateľov plavidiel takzvanej tieňovej flotily - so sídlom v Spojených arabských emirátoch -, pretože pomáhali Rusku obchádzať obmedzenia na obchodovanie s ropou, ktoré Spojené kráľovstvo zaviedlo spolu s partnermi zo skupiny G7.

Úrad pre zahraničné veci a rozvoj britského Commonwealthu vo svojom vyhlásení vyjadril presvedčenie, že tieto opatrenia narušia schopnosť ruského prezidenta Vladimira Putina "vybaviť svoju armádu prostredníctvom dodávateľských reťazcov tretích strán". (TASR)

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak varoval, že v prípade zastavenia finančnej podpory zo strany USA by hrozila porážka Ukrajiny vo vojne proti Rusku. Zároveň vyzval americký Kongres, aby uvoľnil od októbra zablokovaný rozsiahly balík pomoci.

"Prirodzene by to znemožnilo pokračovanie úsilia o oslobodenie (ukrajinského územia) a vytvorilo by to veľké riziko porážky v tejto vojne," povedal Jermak vo Washingtone pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky.

Jermak súčasne ubezpečil, že ukrajinská armáda má pripravené plány ďalšieho postupu už aj na budúci rok. Vďaka masívnej pomoci Západu Ukrajina už vyše 21 mesiacov vzdoruje ruskej invázii.

Americký prezident Joe Biden v októbri požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

Niektorí konzervatívni republikáni, zástancovia tzv. tvrdej línie, však ďalšiu pomoc pre Kyjev odmietajú a Kongres už niekoľko mesiacov čelí patovej situácii v otázke financovania amerických federálnych úradov.

Biely dom v pondelok varoval, že ak americký Kongres do konca roka neschváli nové finančné prostriedky, nebude už z čoho poskytovať ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine. (TASR)

Ruský prezident Putin pricestoval do Spojených arabských emirátov, kde chce rokovať o rope, obchodných vzťahoch, ale aj o vojnovom konflikte medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Putin po prílete do SAE pred novinármi uviedol, že má v úmysle oboznámiť vedenie hostiteľskej krajiny aj "so situáciou okolo ukrajinskej krízy."

Ruský prezident vyzdvihol, že "SAE ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN veľmi prispievajú k stabilizácii situácie vo svete". Túto krajinu zároveň označil za hlavného obchodného partnera Ruska v arabskom svete.

Ešte v stredu Putin odcestuje do Saudskej Arábie, kde sa stretne s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

Ruský prezident Putin v Abú Zabí (10 fotografií)

Kremeľ vo vyhlásení pred začiatkom Putinovej návštevy v Rijáde ocenil "veľký význam udržiavania dialógu s (saudskoarabským) kráľovstvom pre zachovanie mieru a bezpečnosti na Blízkom východe a v severnej Afrike".

Agentúra AFP pripomenula, že ide len o tretiu cestu ruského vodcu mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu, odkedy ruská armáda vo februári roku 2022 rozpútala vojnu voči Ukrajine. Predtým Putin navštívil Irán a Čínu. Vynechal však augustový summit zoskupenia veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v Juhoafrickej republike - údajne, aby nevyvolal "politickú šou", a chýbal aj na summite G20 v septembri.

Medzinárodný trestný súd v marci vydal na Putina zatykač za údajné deportácie detí z Ukrajiny. Krajiny, ktoré sú signatármi Rímskeho štatútu ICC, sú teraz povinné Putina zatknúť po jeho vstupe na ich územie. AFP podotkla, že SAE, ani Saudská Arábia nepodpísali zakladajúcu zmluvu ICC, čo znamená, že túto povinnosť nemajú.

Ukrajinský odstreľovač Vjačeslav Kovalskij dokázal to, čo nikto pred ním. Na vzdialenosť 3 800 metrov zastrelil v novembri ruského dôstojníka a prekonal svetový rekord. Mesiac po úspešnom zásahu, opísal detaily americkému reportérovi.

Kovalskij si už stihol zabaliť pušku, keď jeden z členov jeho tímu zakričal, že zasiahol okupanta. Nehybne ležal v chlade niekoľko hodín, kým prišiel povel na streľbu.

Guľke trvalo deväť sekúnd, kým zasiahla svoj cieľ.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Guľka letela deväť sekúnd. Ukrajinský ostreľovač opísal rekordný zásah Čítajte 

Zverejnené video zachytáva moment zásahu a zjavný šok jeho spolubojovníkov, ktorí boli hneď vedľa neho. Podľa Kovalského strela zasiahla ruského dôstojníka do hrude alebo brucha.

V Nepále odhalili desať ľudí, ktorí navádzali na službu v ruskej armáde. Podľa okresnej polície v Káthmandu zadržaní zinkasovali od každého z mladých mužov po 9000 dolárov a následne ich poslali do Ruska.

Väčšinou mužov dostali do Ruska cez Spojené arabské emiráty a na turistické víza.

"Ide o pašovanie ľudí... o organizovaný zločin," konštatoval náčelník polície Káthmandu Bhupéndra Chatri.

Reuters doplnil, že začiatkom tohto týždňa Nepál vyzval ruské úrady, aby neregrutovali nepálskych občanov do ruskej armády. Táto výzva sa objavila po medializovaných správach, že na ukrajinskom fronte zahynulo šesť naverbovaných Nepálčanov.

Ministerstvo zahraničných vecí Nepálu medzičasom zverejnilo mená týchto obetí a požiadalo o prevoz ich tiel do Nepálu, ako aj o vyplatenie odškodného ich rodinám.

Ruské úrady tieto vyhlásenia nekomentovali, doplnila britská stanica BBC.

Nepálski vojaci – gurkhovia – sú známi svojou statočnosťou a schopnosťou bojovať; v britskej a indickej armáde slúžia po získaní nezávislosti Indie v roku 1947 v súlade s dohodou medzi týmito tromi stranami, poznamenal Reuters, ktorý dodal, že s Ruskom takéto dohody uzavreté neboli. (TASR)

Ukrajinský minister obrany Umerov tvrdí, že vyhlásenia kyjevského starostu Klička na adresu prezidenta Zelenského boli snahou o získanie politických bodov. Niekdajší boxerský šampión sa domnieva, že Ukrajinci strácajú dôveru v to, ako Zelenskyj zvláda krízu.

Kličko tiež tvrdil, že ukrajinský líder má autoritárske sklony.

„Myslím si, že vyhlásenia starostu Klička sú začiatkom politickej sezóny,“ povedal Umerov. Ten tiež povedal, že prezident Zelenskyj je prezieravý a odvážny, keďže po vypuknutí vojny zostal na Ukrajine a bojoval.

Ukrajinská armáda podľa ministra obrany Umerova dosahuje na fronte úspechy, prekonala dve ruské obranné línie a teraz čelí tretej. Šéf ukrajinského rezortu obrany dodal, že Rusi si na Ukrajine vybudovali tri línie obrany. 

„Deokupovali sme 50 percent nášho územia. Porážame Rusko v našej krajine. Získali sme územia a zastavili sme krutosti. A teraz máme plán pre rok 2024," povedal Umerov.

Na otázku, či je možné urovnanie konfliktu v prípade, že by vojna pretrvávala roky, Umerov odpovedal, že by bolo zahanbením celého civilizovaného sveta, ak sa nedokázal brániť pred autoritárskym režimom. Dodal, že strategickým víťazstvom pre Ukrajinu je kontrola nad celým svojim územím v rámci medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991.

Demonštrant s logom Wagnerovej skupiny na bunde a georgijevskou stužkou na batohu dostal v Česku podmienku za verejné schvaľovanie vojnových zločinov. Už v minulosti bol za podobný skutok potrestaný, ale odvolací súd prípad vrátil na opätovné konanie.

Podľa sudkyne Obvodného súdu pre Prahu 1 Evy Švíglerovej si bol obžalovaný "dobre vedomý" významu a odkazov nášivky Wagnerovej skupiny, a práve preto si ju na zhromaždenie vzal, aby tak vyjadril svoj postoj.

"Obžalovaný si musí uvedomiť, že sloboda prejavu má v demokratickej spoločnosti svoje medze," povedala sudkyňa. Zdôraznila, že žoldnierska Wagnerova skupina sa v službách Ruska dopúšťala na Ukrajine vysokej miery násilia.

Okrem loga wagnerovcov mal demonštrant na májovom proteste aj georgijevskú stužku pripnutú na batohu. Ako konštatovala sudkyňa, tá pôvodne slúžila ako symbol víťazstva Červenej armády nad fašizmom v druhej svetovej vojne, ale v súčasnom konflikte na Ukrajine sa používa ako symbol ospravedlňujúci ruskú agresiu.

Za popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie a ospravedlňovanie genocídy mužovi hrozilo až trojročné väzenie. Nakoniec dostal polročnú podmienku s odkladom na 2,5 roka a trest prepadnutia veci. Obžalovaný sa v stredu na súd nedostavil a podľa sudkyne odmietol vypovedať aj v prípravnom konaní.

Muž sa v máji zúčastnil na demonštrácii, ktorú organizoval aktivista Ladislav Vrabel. Ešte v marci prišiel s rovnakou nášivkou a písmenom Z na protest organizovaný predsedom strany PRO Jindřichom Rajchlom. Za to ho už v máji súd potrestal polročnou podmienkou s odkladom na dva roky. Verdikt však zrušil Mestský súd v Prahe a prípad vrátil na opätovné konanie. (TASR)

Ministerstvo dopravy bude pokračovať v poskytovaní príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny zatiaľ do 31. marca 2024. Vláda schválila predĺženie tohto príspevku o tri mesiace z dôvodu pretrvávajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine. (SITA)

Maďarský vládny Fidesz navrhol uznesenie odmietajúce rokovania o vstupe Ukrajiny do Európskej únie. V návrhu uznesenia sa tvrdí, že Ukrajina nespĺňa predpoklady na vstup do Únie. (TASR)

Veľká Británia poskytne Ukrajine nový balík humanitárnej pomoci v celkovej hodnote takmer 37 miliónov libier. Oznámil to britský minister zahraničných vecí Cameron pred svojou prvou cestou do Spojených štátov vo funkcii šéfa diplomacie.

Hodnota humanitárnej pomoci pre zimné obdobie je 29 miliónov libier a ďalších 7,75 milióna libier Londýn poskytuje Kyjivu na humanitárne aktivity pri pokrývaní potrieb najzraniteľnejších ľudí na Ukrajine. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie britskej vlády.

"Alokované finančné prostriedky sú súčasťou celkovej humanitárnej podpory zo strany Spojeného kráľovstva pre Ukrajinu a región v objeme 127 miliónov libier v rokoch 2023 a 2024," konštatovala britská vláda.

Celková vojenská, humanitárna a ekonomická podpora Veľkej Británie pre Ukrajinu doteraz dosiahla sumu 9,3 miliardy libier, uviedla britská vláda. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko v noci útočilo na Ukrajinu 48 dronmi, väčšina z nich bola zneškodnená. Vypustené boli z dvoch lokalít – z mysu Čauda na anektovanom Krymskom polostrove a z Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Vo vyhlásení velenia vzdušných síl ukrajinských ozbrojených síl sa uvádza, že protivzdušná obrana zneškodnila 41 dronov z vyslaného roja.

Ukrajinská armáda spresnila, že do likvidácie útočiacich dronov boli zapojené bojové lietadlá, protilietadlové raketové jednotky a mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl.

Podľa úradov v Kyjeve ruská armáda do začiatku zimy nahromadila zásoby dronov a rakiet na systematické útoky na ukrajinskú energetickú sieť, ktorá preto zápasí s problémami.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru minulú zimu spôsobili, že milióny ľudí boli nútené dlhší čas vydržať v chlade a tme.

Ukrajina odvtedy posilnila svoje systémy protivzdušnej obrany o zbraňové systémy dodané zo Západu. Súčasne však Kyjev pripúšťa, že na ochranu zraniteľných regiónov potrebuje ešte viac zbraní. (TASR)

Lotyšsko bude čeliť následkom v dôsledku politiky voči ruskej menšine, povedal Vladimir Putin. Kremeľ už predtým použil falošnú zámienku o „zlom zaobchádzaní s rusky hovoriacou menšinou“ na spustenie svojej agresie voči Ukrajine.

„Nemyslím si, že šťastie príde k tým, ktorí presadzujú takúto politiku. No, neviem, koľko ich je teraz, ale myslím, že v Lotyšsku bolo asi 40 % rusky hovoriacich ľudí,“ vyhlásil Putin. Podľa údajov lotyšskej vlády z tohto roka patrí asi 23,7 percenta občanov z 1,8-miliónovej populácie k ruskej menšine.

„Ak budú robiť takú politiku voči ľuďom, ktorí v tej krajine chceli žiť, pracovali tam, vytvorili niečo dobré pre tú krajinu a budú sa k nim správať takým prasačím spôsobom, tak oni sami budú čeliť rovnakému prasačiemu správaniu vo svojej vlastnej krajine,“ dodal Putin.

Lotyšský parlament v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu schválil minulý rok novelu zákona, ktorá sprísňuje pravidlá pobytu pre ruských občanov.

Od Rusov žijúcich v Lotyšsku sa teraz vyžaduje, aby požiadali o trvalý pobyt a zložili skúšku z lotyšského jazyka na základnej úrovni. Lotyšské úrady nedávno poslali listy viac ako trom tisíckam ruských občanov, v ktorých im oznámili, že budú musieť opustiť Lotyšsko, keďže sa neprihlásili na pobyt a neabsolvovali jazykový test. (SITA)

Česko a Slovensko žiadajú o predĺženie výnimiek zo sankcií EÚ, ktoré povoľujú predaj produktov vyrobených z ruskej ropy. Požiadali o to pre obavy zo zdražovania a dopadu na ich priemysel. (SITA)

Ukrajina si pripomína Deň ozbrojených síl. Vrchný veliteľ Valerij Zalužnyj pri tejto príležitosti sa poďakoval vojakom. "Klaniam sa pred všetkými , najmä pred tými, ktorí sú pod paľbou v chladných zákopoch," povedal vo videu.

"Ste to vy, bez rozdielu hodnosti a pozícii, kto stojí o budúcnosť našich detí. Toto je to, za čo bojujeme a nemôžeme sa vzdať. Som hrdý na všetkých, ktorí sú v Ozbrojených silách Ukrajiny. Ukrajina sa nevzdáva vďaka vám," povedal Zalužnyj v prejave.

Straty okupantov sa zvýšili o 1 270 vojakov na zhruba 335 110, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších 40 bojových obrnených vozidiel, 37 delostreleckých systémov, šesť raketometov, lietadlo a 51 dronov.

Ruské sily použili pri útokoch na Ukrajinu ďalších 50 iránskych dronov Šahíd, obrana zostrelila 41 z nich, oznámilo velenie Ukrajiny s tým, že že počas 5. decembra došlo k 91 bojovým stretom s okupantami.

Ukrajinský generálny štáb ďalej informoval o štyroch útokoch štyroch riadených rakiet, 104 leteckých útokoch, 101 útokoch raketometmi na pozície armády, ale aj na civilné objekty a infraštruktúru. Hlásia mŕtvych a zranených.

Pod delostreleckou paľbou sa ocitlo viac ako sto obcí v deviatich oblastiach.