DUBAJ. Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v Dubaji načrtla všeobecné predstavy USA o tom, ako by Pásmo Gazy malo vyzerať po skončení vojny medzi Izraelom a Hamasom.
Palestínčania žijúci v Pásme Gazy a na okupovanom Západnom brehu Jordánu by podľa jej vyjadrenia mali byť nakoniec zjednotení pod jednou správou. Za žiadnych okolností by však podľa viceprezidentky nemali byť Palestínčania z Pásma Gazy odsunutí.
Harrisová vystúpila na klimatickej konferencii OSN (COP28) v Dubaji, kde zastupuje amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa podľa vyjadrenia Bieleho domu teraz sústredí na vývoj vojny medzi Hamasom a Izraelom.
Hamas nemôže ovládať Pásmo Gazy
Harrisová pri rokovaní s egyptským prezidentom Abdal Fattáhom Sísím podľa Bieleho domu povedala, že "Spojené štáty za žiadnych okolností nedopustia nútené vysídľovanie Palestínčanov z Pásma Gazy alebo Západného brehu Jordánu, obliehanie Pásma Gazy alebo prekreslenie jeho hraníc".
Po skončení vojny je podľa Harrisovej potrebné začať obnovu "v kontexte jasného politického horizontu pre palestínsky ľud". Ten by podľa nej mal mať "vlastný štát vedený revitalizovanou Palestínskou samosprávou s významnou podporou medzinárodného spoločenstva a krajín v regióne".
Rokovania v slepej uličke. Izrael stiahol z Kataru svojich vyjednávačov Čítajte "Viceprezidentka dala jasne najavo, že Hamas nemôže ovládať Pásmo Gazy, keďže by to bolo neudržateľné pre bezpečnosť Izraela, blaho palestínskeho ľudu a bezpečnosť regiónu," uviedol Biely dom.
Západom podporovaná Palestínska samospráva spravuje časti okupovaného Západného brehu Jordánu. Hamas sa Pásma Gazy zmocnil v roku 2007 po tom, čo v roku 2006 vyhral voľby na palestínskych územiach, ale odmietol sa vzdať násilia, čo malo zásadný vplyv na to, ako ho vnímalo medzinárodné spoločenstvo.
Moci v Pásme Gazy sa ujal po súboji s konkurenčným Fatahom predsedu Palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom, ktorý s ním nechcel zostať v koalícii. Izrael, USA a EÚ považujú Hamas za teroristickú organizáciu.
Palestínska samospráva má slabú podporu
Úloha Harrisovej v Bidenovej administratíve je v poslednom čase čoraz viac v hľadáčiku médií, keďže 81-ročný prezident sa bude uchádzať o druhý mandát. V domácej politike viceprezidentka rieši množstvo závažných výziev, od migrácie cez potraty po volebné práva.
S otázkou, ako by malo byť Pásmo Gazy spravované po vojne, si však lámu hlavu lídri krajín Blízkeho východu i experti, ktorí sa tejto oblasti dlhodobo venujú, pripomína agentúra Reuters.
Americkí predstavitelia diskutovali o posilnení Palestínskej samosprávy, aby mohla rozšíriť svoju pôsobnosť aj na Pásmo Gazy, ale žiadny definitívny plán doteraz nebol schválený.
Izrael tvrdí, že po vypršaní prímeria zasiahol viac ako 400 cieľov v Pásme Gazy Čítajte Niektorí americkí predstavitelia podľa Reuters súkromne vyjadrili pochybnosti o schopnosti Palestínskej samosprávy spravovať Pásmo Gazy po vojne. Kritici palestínsku samosprávu vinia z korupcie a zlého hospodárenia, zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky ukazujú, že má nízku podporu u palestínskej verejnosti.
Harrisová sa počas návštevy Spojených arabských emirátov stretla s ich prezidentom Muhammadom bin Zaidom Nahajánom a telefonicky hovorila s katarským emírom Tamimom bin Hamadom Sáním, ktorý zohral zásadnú úlohu v sprostredkovaní prepustenia rukojemníkov Hamasu v Pásme Gazy.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
