PODGORICA. Naša vízia je Čierna Hora ako Švajčiarsko Balkánu a Singapur Európy, povedal koncom októbra v čiernohorskom parlamente nový premiér a bývalý investičný bankár Milojko Spajić. Po mesiacoch rokovaní sa v balkánskej krajine podarilo zložiť novú vládu na čele s proeurópskou koalíciou.
V ten deň bola v Podgorici aj Ursula von der Leyenová, šéfka Európskej komisie. A aj keď nová vláda má európske ambície, aj podľa nej musí najskôr v reformách zabrať. Navyše koalícia je závislá aj od politikov, ktorí sa netaja proruskými názormi.
Obvinený šéf parlamentu
Podpora členstva v EÚ patrí v Čiernej Hore medzi najvyššie na Balkáne - podľa májového prieskumu by za členstvo v Únii hlasovalo 81 percent Čiernohorcov. Za prioritu označuje vstup do EÚ aj nový čiernohorský minister zahraničných vecí Filip Ivanovič. "Od začiatku prístupových rokovaní v roku 2012 sme na tejto ceste dosiahli veľký pokrok, aj keď musíme uznať, že v posledných rokoch došlo k stagnácii," vraví Ivanovič pre SME.
Únia však upozorňuje na veľké politické napätie, polarizáciu a dezinformácie v Čiernej Hore. Kým Ivanovič predpokladá, že Čierna Hora by mohla vstúpiť do Únie v roku 2030, von der Leyenová v októbri vláde odkázala, že žiadny fixný termín neexistuje. Čiernu Horu však stále považuje za krajinu, ktorá na západnom Balkáne najviac pokročila v ceste k členstvu v Únii. "Teším sa, že ste odhodlaní udržať si túto pozíciu," povedala.
Nie všetci sú si však istí tým, či sú reformy dostatočné. "Spravili sme niekoľko krokov dozadu. Obávam sa, že európska integrácia sa pre našu krajinu zastavila," hovorí bývalý štátny sekretár ministerstva pre investície Adman Šahmanovič. Aj keď Únia podľa neho nie je dokonalá, inú alternatívu pre svoju krajinu nevidí. Obavy má aj z novej vlády. "Nemyslím si, že väčšina novej vlády bude za proeurópske smerovanie," vraví.
Aj keď vo vláde sú väčšinou proeurópske strany, koalícia sa tiež spolieha na podporu politikov, ktorí sú orientovaní skôr na Rusko. Do čela parlamentu napríklad nastúpil politik pravicovej strany Nová srbská demokracia (NSD) Andrija Mandič, ktorého v roku 2019 súd poslal na päť rokov do väzenia za zapojenie do pokusu o puč. O dva roky neskôr však vyšší súd verdikt zrušil a Mandič aktuálne čaká na nový súdny proces.
Minister zahraničných vecí Ivanovič sa však neobáva, že by niekto integráciu na Západ blokoval. "Všetci členovia koalície prijali a podpísali veľmi jasnú a podrobnú dohodu, v ktorej boli rozpracované zásady aj priority novej väčšiny. Tie zahŕňajú aj silnú podporu čiernohorského členstva v EÚ a aktívne a dôveryhodné členstvo v NATO," povedal v októbri pre SME.
Ruské lode v Budve
Čierna Hora bola dlhodobo považovaná za "VIP rezort" pre ruských oligarchov. Do roku 2016 bolo Rusko najväčším zahraničným investorom a podľa webu Balkan Insight viac ako 40 percent nehnuteľností v Čiernej Hore patrí ruským politikom a miliardárom. Aj dnes - aj keď najmä v súvislosti s emigráciou po začatí vojny - žije v 620-tisícovej krajine vyše 37-tisíc Rusov. Väčšina sa koncentruje v Budve, letovisku pri Jadranskom mori.
Vzťahy medzi oboma krajinami ochladli v marci 2014, keď sa Čierna Hora pripojila k sankciám EÚ proti Rusku v súvislosti s anexiou Krymu. Rusko tiež viackrát varovalo Čiernu Horu, aby nevstupovala do NATO - v tom čase boli čiernohorské prístavy posledné na Jadrane, ktoré nepatrili členskému štátu aliancie. To sa zmenilo v roku 2017.
"Som rád, že sme členmi NATO. Ak by sme neboli, myslím si, že už by sme mali v prístavoch ruské lode. No aj tak čelíme veľkému tlaku cez politické strany, rôzne mimovládne organizácie či médiá vlastnené srbskými majiteľmi," vraví Šahmanovič. Rusko má podľa neho veľký záujem investovať aj do strategických podnikov, napríklad prístavov či výstavby diaľnic.
Minister Ivanovič si nemyslí, že zahraničné snahy o destabilizáciu krajiny uspejú. "Som si istý, že Čierna Hora dokázala vyvinúť dostatočnú odolnosť proti týmto škodlivým snahám," dodáva.
