V ruskej Kazani mal populárne blogy o politike aj spoločenskom dianí, väčšinu z nich mu cenzorský úrad zablokoval alebo zrušil. Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu si bloger a novinár ALEKSANDR UDIKOV uvedomil, že jeho život v Rusku sa skončil.
"Nemám deti, pretože by som nezniesol, ak by museli vyrastať v tomto zločineckom režime," vraví.
Pred začatím mobilizácie preto odišiel z Ruska a odvtedy žil v Turecku, Čiernej Hore aj v Bosne. Presúvať sa musí aj s manželkou pre víza každých tridsať dní. V súčasnej situácii si nevie predstaviť, že by sa do Ruska vrátil.
Dlho ste pôsobili ako novinár a bloger. Ako vyzeral váš život v Rusku pred inváziou na Ukrajinu?
Hoci pochádzam z ruskej autonómnej republiky Čuvašsko, dlho som pracoval v nezávislých médiách v Moskve, ktoré sa venovali biznisu aj politike. Potom som sa na sedem rokov presťahoval do Kazane, kde som pracoval v nezávislých novinách Večernaja Kazaň.
V Rusku bolo vždy ťažké pracovať pre médiá, ktoré by neboli závislé od oligarchov či politiky. Oproti iným mestám som však mal pocit, že v Kazani bola relatívna sloboda. Zhoršovať sa to začalo v roku 2014, po anexii Krymu.
Vedel som, že v médiách už nemôžem pracovať, a tak som rozbehol vlastný blog, ktorý sa stal jedným z najpopulárnejších regionálnych blogov, mesačne ho čítalo vyše 300-tisíc ľudí. Tiež som vtedy robil fotorecenzie hotelov a spravoval ich stránky, takže som veľa cestoval po regiónoch. Nedalo sa však nevšimnúť si, že sa blížime k veľmi temnému a desivému obdobiu.
Písali ste už vtedy na blogoch o politike?
Áno, pretože som si uvedomoval, že krajina ide zlým smerom. Rusko sa už začalo približovať k diktatúre. Nesúhlasil som s tým, a tak som začal písať. Lenže ľudia mi nerozumeli - Rusi prestali vnímať, aká je cena slobody a že za ňu treba bojovať.
Keď sa pozerám späť, uvedomujem si, že to bolo predvídateľné - vo všetkých autokraciách sa takáto situácia skôr či neskôr skončí vojnou.
Víťazstvo za každú cenu. Rusko pumpuje do vojny astronomické sumy Čítajte Ako sa zmenila situácia po anexii Krymu?
Dovtedy som mal pocit, že aj keď ľudia mali rozdielne názory, dokázali dospieť k nejakému kompromisu. Čím bližšie sme však boli k vojne, tým menej bol možný tento dialóg.
Spoločnosť sa rozdelila na liberálnejšiu časť a na takzvaných vatnikov, stúpencov kremeľskej propagandy s imperialistickými víziami. Uvedomil som si, že s touto skupinou nemá význam diskutovať a radšej podporím tú menšiu skupinu.
Pod mojím blogom mohli ľudia slobodne diskutovať a vidieť, že veľké množstvo ľudí má rovnaké názory. Komentáre kremeľských trollov som okamžite vymazal a ich autorov zablokoval.
Na svojom blogu udikov.com ste tiež písali, že v takom Rusku nechcete vychovávať deti.
