Z Podgorice od nášho reportéra Lukáša Onderčanina.
PODGORICA. V kostoloch káže v čiernom kňazskom rúchu, pri spomienkových slávnostiach má na sebe typickú armádnu červenú baretku a uniformu. Mijajlo Backovič patrí medzi najvýraznejšie tváre srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore. K politike - najmä tej v Belehrade a v Moskve - mal vždy blízko.
V roku 2014, keď Rusko anektovalo polostrov Krym, ponúkal v mene občanov svojej farnosti zadarmo pozemky ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Bol pri založení balkánskych Kozákov, proruskej paramilitantnej skupiny, ktorej členovia odchádzali bojovať na Donbas a členstvo Čiernej Hory v NATO prirovnával k tureckej okupácii či k dokonaniu diela Adolfa Hitlera.
V krajine, ktorá sa potáca medzi prozápadným a provýchodným smerovaním a kde má pravoslávna cirkev veľký vplyv, môžu byť podľa expertov takéto kroky nebezpečné. „Cirkev je najdôležitejším nástrojom presadzovania ruskej politiky v Čiernej Hore,” tvrdí Zlatko Vujovič, profesor z Čiernohorskej univerzity v Podgorici.
Malý prímorský štát na Balkáne, v ktorom sa v roku 2016, rok pred vstupom do NATO, proruská opozícia aj s pomocou ruských agentov snažila o puč, je dnes cieľom ruskej propagandy aj zahraničných vplyvov. Navyše Čierna Hora je podľa expertov pre Rusko a ich spojencov v Belehrade extrémne dôležitá.
Málo o Ježišovi, veľa o Srbsku
Časť kláštora Ostrog je vytesaná do skaly neďaleko čiernohorského mesta Nikšić. Práve tu sa pred troma rokmi - tesne pred svojou smrťou - hlava srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore Amfilohije Radovič a jeho nástupca stretli s členmi čiernohorskej opozície po tom, čo v auguste 2020 vyhrala voľby. Priamo v kláštore sa diskutovalo aj o tom, kto obsadí aký ministerský post. O pár týždňov na to už nová vláda zrušila cirkevný zákon, ktorý bol natoľko kontroverzný, že položil predchádzajúcu vládu.
