Nepriatelia s výhodami. Ako si Netanjahu a Hamas boli navzájom užitoční

Text pôvodne vyšiel v denníku The Washington Post.

JERUZALEM. Keď sa Benjamin Netanjahu v roku 2009 druhýkrát stal izraelským premiérom, musel sa vyrovnať s veľkou zmenou v regióne: tri roky predtým sa v pásme Gazy dostala k moci militantná islamistická skupina Hamas.

Hamas od začiatku sľubuje, že zničí Izrael. Netanjahu vo svojej kampani v roku 2009 sľuboval, že zničí Hamas. Ale namiesto toho nasledovalo jeden a pol desaťročia neľahkého spolužitia, počas ktorého Netanjahuove vlády a vodcovia Hamasu zistili, že sú si navzájom užitoční.

Táto zvláštna symbióza pretrvávala - počas rokov vzájomných eskalácií a ústupkov, nádejí na upokojenie a období chaosu - až do súčasnosti, keď Hamas aj Netanjahu pravdepodobne skončia.

V článku sa dočítate:

ako pomáhal Netanjahu Hamasu,
ako pomáhal Hamas Netanjahuovi,
čo si o Hamase myslia obyvatelia Pásma Gazy.

Izraelčania ho nechcú

Predstavitelia Hamasu sú po útoku, pri ktorom 7. októbra zahynulo najmenej 1200 Izraelčanov, vystavení bombardovaniu a prenasledovaniu izraelskou armádou, ktorá sa zaviazala, že táto skupina v Gaze už nikdy vládnuť nebude. Uprostred ničivých útokov, ktoré podľa palestínskych úradov kontrolovaných Hamasom zabili v Gaze viac ako jedenásťtisíc ľudí, sa dokonca niektorí obyvatelia tohto územia odhodlali na zriedkavý krok - verejne kritizovali Hamas za októbrový útok a za to, že civilistov vystavili vojenskému útoku.

Netanjahuove vlády

Benjamin Netanjahu vedie stranu Likud.

Je prvým izraelským premiérom, ktorý sa narodil až po založení štátu Izrael, v roku 1949.

Premiérom bol v rokoch 1996 - 1999 a 2009 - 2021.

Naposledy sa do úradu dostal v decembri 2022, keď sformoval vládnu koalíciu s krajnou pravicou a náboženskými fundamentalistami.

Netanjahu, ktorý minulý mesiac súhlasil, že sa o mimoriadne vojnové právomoci podelí so svojím hlavným politickým rivalom, čelí bezprecedentnému hnevu verejnosti za to, že nedokázal zabrániť októbrovému útoku a za nezvládnutú reakciu vlády naň. Podľa prieskumov verejnej mienky ho 75 percent Izraelčanov vyzýva, aby ihneď odstúpil alebo aby ho vymenili, keď sa boje zastavia.

"Je to zvláštne spojenectvo, ktoré už stratilo opodstatnenie," povedal izraelský historik Adam Raz, ktorý sa zaoberá vzťahom medzi izraelským premiérom a militantnou skupinou. "Hamas nebude vládnuť v Gaze. A myslím, že môžeme predpokladať, že Netanjahu sa blíži ku koncu svojej politickej kariéry."

Netanjahu prisľúbil, že po štvordňovej prestávke v bojoch, ktorá sa začala v piatok, bude Izrael pokračovať v boji s cieľom zlikvidovať Hamas.

Ako si boli užitoční

Adam Raz a ďalší pozorovatelia konštatujú, že Netanjahu nepredvídal útok Hamasu a zajatie približne 240 Izraelčanov 7. októbra, ktorý bol pre Židov najsmrteľnejším dňom od holokaustu.

Tvrdia však, že hneď po opätovnom získaní moci Netanjahu - ktorý sa už v kampani zaviazal, že zlikviduje vládu Hamasu v Gaze - naopak do veľkej miery presadzoval stratégiu, ktorá nijako neovplyvnila status quo rozdeleného palestínskeho obyvateľstva a nechala Hamas vládnuť v Gaze a konkurenčnú Palestínsku samosprávu na Západnom brehu Jordánu.

Tento rozkol podľa analytikov poslúžil Netanjahuovi a odporcom dohodnutého dvojštátneho riešenia konfliktu tým, že oslabil schopnosť Palestínčanov postaviť sa proti izraelskej okupácii.

"Bez jednotného vedenia mohol Bibi povedať, že nemôže pokročiť v mierových rokovaniach," povedala Dahlia Scheindlin, izraelská politická analytička, označujúc Netanjahua jeho prezývkou. "Aj preto mohol povedať: 'Nemáme sa s kým rozprávať'."

Táto situácia umožnila Netanjahuovi do značnej miery odsunúť na vedľajšiu koľaj "palestínsku otázku", tému, ktorá formovala pôsobenie izraelských lídrov počas predchádzajúcich štyroch desaťročí. Podľa Netanjahuovho životopisca Anšela Pfeffera sa Netanjahu namiesto toho sústredil na Irán a iné hrozby a na rozvoj Izraela ako hospodárskej veľmoci.

"Netanjahu mal vždy pocit, že palestínsky konflikt sa v Izraeli využíva ako problém na odvrátenie pozornosti," povedal Pfeffer.

Rok čo rok schvaľovali Netanjahuove vlády kroky, ktoré mali za následok zmiernenie tlaku na Hamas: Izrael súhlasil s pravidelným prepúšťaním väzňov, s prevodom peňazí z Kataru na vyplácanie platov v štátnej správe v Gaze, na zlepšenie infraštruktúry a podľa kritikov aj na financovanie vojenských operácií Hamasu.

Udržiaval rozkol

Premiér dúfal, že zabráni zmiereniu medzi Hamasom a Palestínskou samosprávou, aj keď sa obe strany v roku 2018 začali zbližovať.

"V posledných desiatich rokoch Netanjahu pracoval na tom, aby zablokoval akýkoľvek pokus o odstránenie Hamasu v Gaze," povedal Raz.

Netanjahuov úrad odmietol reagovať. Vysoký vládny predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, však poprel, že by premiér niekedy presadzoval politiku udržania Hamasu pri moci.

"Je to najcitovanejší premiér v histórii a nemyslím si, že by ste našli jediný jeho výrok, ktorým by sa prihováral o posilnenie Hamasu," povedal úradník. "Bolo to presne naopak. Na Hamas udrel tvrdšie ako ktorýkoľvek iný premiér v histórii. Viedol proti hnutiu tri rozsiahle vojenské operácie v rokoch 2012, 2014 a 2021."

Hamas

Palestínska islamistická organizácia založená v roku 1987.

Do vedenia sa v Pásme Gazy dostala v roku 2007, odvtedy sa v oblasti nekonali riadne voľby.

Za teroristickú organizáciu ho považujú Európska únia, Kanada, Izrael, Japonsko a USA.

"Nezničil Hamas tak, ako to jeho vojnový kabinet nariadil [Izraelským obranným silám] po zverstvách zo 7. októbra," povedal úradník. "To je to, čo Izraelské obranné sily robia práve teraz."

Obdobie Netanjahuových vlád charakterizovalo premenlivé uvoľňovanie vzťahov. Hamas naďalej odpaľoval rakety na Izrael, z ktorých väčšinu zachytili sofistikované systémy protivzdušnej obrany. Vypukli aj vojnové konflikty, ale každý z nich sa skončil dohodnutým prímerím. Hamas zostal pri moci a rástla nádej, že skupina sa vyvíja na spoľahlivejší vládny subjekt, ktorý sa zameria na budovanie Gazy, a nie na totálnu vojnu.

Netanjahu nebol sám, kto v tejto situácii videl výhody. Umiernení Izraelčania si začali predstavovať budúcnosť popri stabilizujúcej sa Gaze s lepšou životnou úrovňou. Podnikatelia privítali zlepšujúce sa vzťahy Izraela s arabskými susedmi, ktorí boli ochotní nadviazať so židovským štátom pevnejšie väzby.

Rástol aj vývoz z Gazy. V posledných rokoch Netanjahu aj vláda, ktorú osemnásť mesiacov viedli menej konzervatívne opozičné strany, udeľovali Gazanom čoraz viac povolení na prácu v Izraeli. Do 7. októbra ich počet prekročil osemnásťtisíc.

Stratégiu, ktorá umožnila Hamasu upevniť si postavenie v Gaze, teraz traumatizovaní Izraelčania pozorne preverujú. Hnev naprieč politickým spektrom spôsobil, že Netanjahuova podpora klesla na historické minimum.

Podľa Scheindlin už len 25 percent voličov tvrdí, že je najvhodnejším politikom na post premiéra.

"Pravica si želá, aby zlikvidoval Hamas, a stred a ľavica si želajú, aby neupustil od cesty rokovaní," povedala.

Nechceme Hamas

V Gaze, kde sa voľby nekonali od roku 2006, je meranie podpory Hamasu ťažšie. Pred vojnou sa o kritike režimu v obave z pomsty Hamasu len šepkalo. Teraz však masívne narušenia spôsobené bombardovaním a vysídľovaním takmer znemožňujú uskutočniť prieskum verejnej mienky. Niektoré nedávne prieskumy ukazujú pretrvávajúcu podporu Hamasu, keďže počas prebiehajúceho vojenského útoku rastie hnev na Izrael.

Viac Gazanov je však ochotných kritizovať Hamas na sociálnych sieťach a v rozhovoroch pre The Washington Post.

"Nebojím sa to povedať: Nechceme Hamas, a to nielen pre vojnu, ale už roky," povedal 44-ročný Ahmad, lekárnik z Deir al-Balah v centrálnej časti Gazy. Washington Post neuvádza jeho celé meno, aby ho ochránil pred možnými represáliami. "Pre nekompetentnú vládu sme sa ocitli v chudobe a biede, ktorú ešte zhoršila táto ničivá vojna. Izraelské akcie nešetria nikoho bez ohľadu na to, či je, alebo nie je spojený s Hamasom."

Tridsaťdeväťročný Motaz povedal, že útok Hamasu na Izrael v ňom vyvolal hrôzu a jeho rodina bola vystavená izraelským útokom, ktoré minulý mesiac zničili jeho obchod s potravinami v meste Chán Júnis.

Neverí, že Hamas môže prežiť. Zároveň však neverí, že by akákoľvek zmena vedenia v Gaze priniesla jej zničeným občanom nejaký pokrok.

"Aj keby Hamas zostal pri moci, čo nám tu zostane?" pýtal sa Motaz. "Nemáme už domy, v ktorých by sme mohli žiť, ani prácu, ktorá by nás uživila. Prišiel som o jediný zdroj obživy."

Autor: Steve Hendrix, Hazem Balousha