Ukrajina Rusko Online: Rusi podľa Britov presúvajú protivzdušnú obranu z Kaliningradskej oblasti

Ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb hovorcu spoločnosti Meta Platforms Andyho Stonea. Samotnú Metu pritom Moskva už od vlaňajšieho roka kvalifikuje ako "extrémistickú organizáciu".

Z akého dôvodu sa Stone ocitol medzi osobami hľadanými - v súlade s trestným zákonníkom - nebolo bezprostredne zrejmé, na zozname ruského rezortu vnútra totiž figuruje bez ďalších podrobností.

Ruská Federálna služba pre finančný monitoring (Rosfinmonitoring) zaradila už vlani v októbri Metu na zoznam "teroristických a extrémistických" organizácií.

Sociálne siete Facebook a Instagram, ktoré Meta vlastní, sú pritom v Rusku blokované už od začiatku invázie na Ukrajinu. Tamojší užívatelia však pomocou VPN siete dokážu obísť obmedzenia sa dostať sa na ne. Zaradením Mety do predmetného zoznamu sa však Moskve otvorili možnosti ich prípadného stíhania či udeľovania pokút.

Zakázaný je v Rusku aj Twitter i nezávislé médiá kritické voči Kremľu. Zakladateľovi Facebooku a výkonnému riaditeľovi Meta Platforms Markovi Zuckerbergovi zároveň zakázalo Rusko vlani v apríli vstup na svoje územie. (TASR)

Ruské sily údajne zostrelili nad Azovským morom dve ukrajinské rakety. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Rusi tvrdili, že zneškodnili protilietadlové rakety S-200 prerobené tak, aby boli schopné zasiahnuť pozemné ciele. Predtým bolo na Kryme vydané varovanie pred leteckým útokom a úrady uzavreli Krymský most ponad Kerčský prieliv. (SITA)

Rusko v novembri presunulo strategické prostriedky protivzdušnej obrany z Kaliningradskej oblasti, aby nahradilo tie, o ktoré prišlo vo vojne. V aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Rusko koncom októbra tohto roka zaznamenalo nárast strát systémov protivzdušnej obrany S-400 na okupovaných územiach Ukrajiny. „Rusko považuje Kaliningrad, ktorý z troch strán hraničí s členskými štátmi NATO, za jeden zo svojich strategicky najcitlivejších regiónov. Skutočnosť, že ruské ministerstvo obrany je tu zrejme ochotné prijať dodatočné riziko, poukazuje na prepätie spôsobené vojnou,“ uviedli Briti.

Slovenský plynárenský priemysel sa pripravuje na situáciu, v ktorej by došlo k zastaveniu dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu. V tom prípade by ho SPP dovážal z iných zdrojov.

Na minulotýždňovej konferencii Central European Energy Conference (CEEC) 2023, organizovanej Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA), to uviedol medzičasom odvolaný generálny riaditeľ SPP Miroslav Kulla.

"V prvom rade sa naša krajina musí pripraviť na všetky možné scenáre, nie je to úplne v našich rukách. Zabezpečovanie toho medzinárodného tranzitu v tomto prípade závisí od výsledkov konfliktu Ruska a Ukrajiny, ale, žiaľ, podľa informácií, ktoré sú verejne dostupné, sa Ukrajina nehodlá predĺžiť zmluvu s Ruskom o tranzite plynu do Európy," uviedol Kulla.

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Olexij Černyšov koncom októbra uviedol, že Ukrajina prestane od roku 2025 prepravovať ruský plyn na západ. Zmluva o tranzite s ruským Gazpromom totiž vyprší koncom roka 2024. Ukrajina by podľa Černyšova od nej odstúpila aj skôr, najmä preto, že Gazprom neplatí za tranzit, ako bolo dohodnuté.

"My sa sa takúto situáciu pripravujeme, budeme pripravení, aj keby ruský plyn stále plynul na Slovensko, ale aj keby sa musel dovážať z iných krajín," dodal Kulla. Podľa neho už SPP zabezpečil dostatok plynu na nasledujúcu zimu.

Koncom októbra hovorca spoločnosti eustream Pavol Kubík informoval, že jednou z možností, ako zabezpečiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu aj po roku 2024, by mohla byť trojstranná dohoda, v rámci ktorej by tretia strana preberala plyn priamo na rusko-ukrajinskej hranici a ďalej prepravovala do EÚ. "Našou prvoradou úlohou je za každých okolností chrániť energetickú bezpečnosť Slovenska a ďalších európskych trhov," dodal. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 324 830 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že počas soboty prišlo o život 1 070 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 5 513 tankov, 10 279 bojových obrnených vozidiel, 10 288 vozidiel a palivových nádrží, 7 874 delostreleckých systémov, 907 odpaľovacích raketových systémov, 597 systémov protivzdušnej obrany, 324 vrtuľníkov, 323 lietadiel, 5 901 dronov, 1 565 striel s plochou dráhou letu, 22 lodí, jednu ponorku a 1 113 kusov špeciálnej techniky.

Ruský vývoz plynu do Číny dosiahol nové maximum, keďže dopyt v druhej najväčšej svetovej ekonomike prudko rastie. Gazprom uviedol, že jeho dodávky zemného plynu do Číny dosiahli nové historické maximum. Dôvodom je rastúci dopyt.

Štátna čínska spoločnosť Chinese National Petroleum Corp. (CNPC) vo štvrtok (23. 11.) požiadala o dodanie plynu cez plynovod Power of Siberia 1 v objeme, ktorý opäť prekročil zmluvné záväzky Gazpromu, uviedol ruský koncern vo vyhlásení, ktoré v sobotu (25. 11.) citovala ruská štátna tlačová agentúra Tass. "Gazprom dodal celý požadovaný objem a stanovil nový rekord v denných dodávkach plynu do Číny."

Gazprom a CNPC v októbri podpísali dodatok k zmluve o dodávkach plynu cez plynovod Power of Siberia 1, ktorý sa týka dodatočných dodávok do konca roka 2023.

Rusko plánuje v budúcom roku vyviezť do Číny 30 miliárd kubických metrov plynu (m3). Neskôr chce zvýšiť export až na 38 miliárd m3 ročne. Samostatné dodávky cez plánovanú trasu zo Sachalinskej oblasti by mali dosiahnuť ďalších 10 miliárd m3 ročne. Gazprom rokuje s Čínou aj o kontrakte na dodávky až 50 miliárd m3 ročne prostredníctvom budúceho plynovodu Power of Siberia 2, dohoda však ešte nebola podpísaná.

Gazprom tvrdí, že export plynu cez plynovody do Číny v budúcnosti dosiahne úroveň dodávok do západnej Európy, ktoré sa prepadli, keďže európske krajiny po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 diverzifikovali dovoz energií. Koncern ešte v roku 2020 do západnej Európy predal približne 120 miliárd m3 plynu. (TASR)

Rusko sa pripravuje na prezidentské voľby, ktoré sa pravdepodobne uskutočnia 17. marca. V administratíve Kremľa a medzi Putinovými poradcami však panuje určitá neistota. (hn.cz)

Jedenásť ukrajinských bezpilotných lietadiel zostrelila ruská protivzdušná obrana v noci nad viacerými regiónmi ležiacimi v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na ruské médiá.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že drony boli zostrelené nad Moskovskou, Tulskou, Kalužskou a Brianskou oblasťou a útok Kyjeva sa tak podarilo zmariť.

V meste Tula utrpela pri páde úlomkov dronu na obytný dom ľahké zranenia jedna osoba. Niekoľko budov bolo poškodených aj v Moskovskej oblasti.

Pre dronový útok dočasne prerušili prevádzku moskovské medzinárodné letiská Domodedovo a Vnukovo, uviedla ruská agentúra TASS. (TASR)

Švajčiarsky prezident Alain Berset sľúbil v Kyjeve na stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským dlhodobú podporu Ukrajine. Zúčastnil sa tam tiež na medzinárodnom summite o potravinovej bezpečnosti.

Informovala o tom švajčiarska vláda, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Ukrajina usporiadala medzinárodný summit, kde predstavila plán na vývoz svojho obilia napriek prebiehajúcej ruskej blokáde Čierneho mora, svojej hlavnej vývoznej trasy.

"V rozhovore s prezidentom Volodymyrom Zelenským prezident Berset zdôraznil, že Švajčiarsko dlhodobo stojí solidárne pri Ukrajine, dokonca aj v časoch mnohých súbežných kríz," uviedla švajčiarska vláda.

Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že s Bersetom diskutovali aj o odmínovaní, mierových návrhoch a využití ziskov zo zmrazených ruských majetkov.

Švajčiarsko predtým oznámilo, že zmrazilo ruské majetky za približne 7,5 miliardy švajčiarskych frankov (7,78 miliardy eur).

Počas cesty na Ukrajinu navštívil Berset aj Buču, kde ruskí vojaci v prvých fázach vojny zabili mnoho civilistov, a v Kyjeve položil kvety k pamätníku Holodomoru z rokov 1932-1933. Išlo o umelo vyvolaný hladomor za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina, keď boli milióny ukrajinských vidiečanov vyhladované na smrť. Deň pamiatky obetí hladomoru (ukrajinsky Holodomor) pripadá na štvrtú novembrovú sobotu.

Berset oznámil, že Švajčiarsko poskytne Ukrajine ďalšiu pomoc a dodá jej desať ďalších sanitiek a šesť hasičských áut, ktoré nahradia tie poškodené.

Švajčiarsko sa drží zásady neutrality zakotvenej aj v ústave, ale napriek tomu zaviedlo sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. A pridalo sa tiež k medzinárodnej výzve zriadiť osobitný súd, ktorý by súdil zločin "agresie" Ruska proti Ukrajine. Švajčiarsko tvrdí, že v tom nie je žiadny rozpor, lebo právna definícia neutrality znamená nepodporovať vojensky žiadnu z bojujúcich strán. (TASR)