Ukrajina Rusko Online: Rusi denne útočia pri Bachmute desiatkami dronov

NATO varovalo svojich členov, že presuny jednotiek po Európe brzdí prílišná byrokracia a v prípade krízy to môže výrazne oneskoriť pomoc. 

"Dochádza nám čas. To, čo nestihneme v čase mieru, nebude pripravené v prípade krízy alebo vojny," vyhlásil náčelník logistického veliteľstva JSEC Severoatlantickej aliancie generálporučík Alexander Sollfrank pre Reuters.

Veliteľstvo JSEC bolo zriadené v roku 2021 v meste Ulm na juhu Nemecka. Jeho úlohou je koordinácia rýchlych presunov jednotiek, bojovej techniky a proviantu na východné krídlo NATO.

Výrazne to však komplikuje množstvo rôznych národných predpisov, ktoré upravujú "všetko" od lehoty predbežného oznámenia prepravy munície po maximálnu povolenú dĺžku armádnych konvojov.

"Máme nadbytok predpisov, ale nedostatok času. Ukázalo sa, že ruská vojna proti Ukrajine je vojnou opotrebovávaciou a opotrebovávacia vojna je vojna logistická," vyhlásil admirál Rob Bauer, predseda Vojenskej komisie NATO.

Generál Sollfrank by podľa vlastných slov privítal "vojenský Schengen", kde by sa mohla armáda slobodne pohybovať podobne ako občania EÚ.

"Musíme byť krok pred nepriateľom. Musíme pripraviť bojisko dávno pred aktivovaním článku 5," vyhlásil Sollfrank.

Washingtonská zmluva o vzniku NATO z roku 1949 má 14 článkov a účel organizácie je najlepšie vyjadrený v článku 5. Podľa neho bude útok na aspoň jedného člena organizácie považovaný za útok na všetkých. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa na Deň vďakyvzdania poďakoval Spojeným štátom za podporu. Podľa jeho slov boli vďaka "americkej pomoci a celosvetovému vodcovstvu zachránené milióny ukrajinských životov".

Zelenskyj na sociálnej sieti X na tradičný americký sviatok napísal: "V mene všetkých Ukrajincov Olena Zelenská a ja želáme všetkým Američanom šťastný Deň vďakyvzdania. Ďakujeme vám, obyvatelia Ameriky. Vieme, ako veľa vás úprimne sympatizuje s naším bojom a želá Ukrajine víťazstvo. Videli sme, koľkých z vás sa do hĺbky srdca dotkol protiprávny a nevyprovokovaný útok na Ukrajinu a vnímali ste to aj ako útok na vaše hodnoty."

Prezident dodal: "Ukrajina je vám vďačná! A veríme, že jednota slobodného sveta vždy prekoná hrozby proti slobode. Sloboda nesmie prehrať, a neprehrá. Spoločne to zaručíme."

Litovský prezident Gitanas Nauséda vyzval na "prísne" potrestanie osôb zodpovedných za krádeže vzácnych ruských kníh z 19. storočia v knižniciach vo východnej Európe. Zmizli diela vrátane Alexandra Puškina a Nikolaja Gogoľa. (TASR)

Od začiatku tohto roku Ukrajina dostala 496 nákladov humanitárnej pomoci pre jej energetický sektor z 34 krajín, informovalo ukrajinské ministerstvo energetiky s tým, že táto pomoc mala dovedna 5 938 ton.

Humanitárnu pomoc pre ukrajinskú energetiku poskytlo konkrétne 120 spoločností, vládnych inštitúcií a verejných organizácií. Najviac pomoci získali energetické spoločnosti v Mykolajevskej, Doneckej a Chersonskej oblasti.

Značné množstvo zariadení od partnerov vyčlenili aj pre potreby energetických spoločností v Charkovskej, Černovskej, Sumskej, Záporožskej a Odeskej oblasti.

„Medzi zariadenia prijaté od partnerov patria generátory, transformátory a autotransformátory, obmedzovače prepätia, ističe rôznych výkonov, špeciálne zariadenia a pod.,“ uviedlo ministerstvo s tým, že väčšinu už rozdelili medzi 104 spoločností v palivovom a energetickom sektore.

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie dostala Ukrajina viac ako 10 500 ton energetických zariadení z 35 krajín. (SITA)

Rusko a Spojené štáty plánujú dva spoločné lety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu do roku 2025, napriek veľmi zlým vzťahom medzi oboma svetovými mocnosťami.

Ruský premiér Michail Mišustin podpísal dohodu za vesmírnu agentúru Roskosmos z NASA (americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír), napísala vo štvrtok ruská tlačová agentúra Interfax.

Už predtým bolo oznámené, že začiatkom roka 2024 je naplánovaný let americkej súkromnej spoločnosti SpaceX. Spolu s posádkou USA na palube kozmickej lode poletí na ISS aj ruský kozmonaut Alexander Grebionkin.

Najnovšia dohoda umožní najmenej jeden ďalší let amerického astronauta na palubu ruskej vesmírnej lode Sojuz, informovali v Moskve.

ISS je jedným z mála projektov, kde Spojené štáty a Rusko ešte spolupracujú po invázii Moskvy na Ukrajinu. (TASR)

Ukrajina sa bude môcť zapojiť do práce Európskeho parlamentu a Európskej komisie ešte pred jej oficiálnym vstupom do Európskej únie, uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Stefanišynová.

"Bude to veľmi užitočné pre našich poslancov. Ide o pochopenie rozhodnutí, ktoré by mal parlament robiť. Chápanie pojmu 'kompromis' cez prizmu toho, že nejde o 'vzdanie sa svojich záujmov', ale 'nájdenie prijateľného riešenia'. A do Európskej komisie pošleme aj zástupcov ministerstiev,“ povedala Stefanišynová.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola 25. októbra navrhla, aby poslanci z Ukrajiny a Moldavska pôsobili v Európskom parlamente ako pozorovatelia ešte pred vstupom týchto krajín do Európskej únie.

Podľa Stefanišynovej zapojenie ukrajinských poslancov a zástupcov ministerstiev do práce európskych inštitúcií Ukrajine umožní „správne pochopiť a implementovať rozhodnutia EÚ“. (SITA)

Kamióny smerujúce na Ukrajinu stále čakajú na hraničných priechodoch v dlhých radoch. Na niektorých to je až päť dní, informovala poľská polícia.

Rady sú následkom protestov poľských vodičov kamiónov, ktorí blokujú viacero hraničných priechodov na poľsko-ukrajinskej hranici. Dôvodom je podľa ich slov nespravodlivá konkurencia ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave. Poľské prepravné firmy vo štvrtok ešte rozšírili protest tým, že zablokovali ďalšie pohraničné kontrolné stanovište, v obci Medyka na juhu Poľska.

Policajná hovorkyňa Angelika Glagová-Kunyszová pre PAP povedala, že rad kamiónov čakajúcich na prekročenie hranice v obci Dorohusk sa skrátil, ale stále je dlhý približne 18 kilometrov.

"V rade je okolo 750 vozidiel a pohraničné služby uviedli, že čas čakania odhadujú na 117 hodín, čo je takmer päť dní," spresnila hovorkyňa. Ďalších 620 kamiónov čaká v 150-hodinovom rade na vstup na Ukrajinu na hraničnom priechode v obci Hrebenne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina vyzýva Poľsko na ukončenie blokády hraníc. Tvrdí, že je nebezpečná Čítajte 

Podľa ďalšej policajnej hovorkyne Malgorzaty Pawlowskej je tam rad kamiónov "dlhý približne 48 kilometrov".

Vodiči začali svoj protest 6. novembra a žiadajú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské spoločnosti prevážajúce tovary. Výnimku by dostali iba vozidlá s humanitárnou pomocou a vojenskou výzbrojou. Žiadajú aj pozastavenie povolení pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Poľské prepravné firmy vo štvrtok rozšírili protest tým, že zablokovali štvrté kontrolné stanovište Medyka. Doteraz protestovali na troch hlavných hraničných priechodoch.

V Medyke sa k protestujúcim kamionistom pridali aj miestni farmári, ktorí tvrdia, že dovoz ukrajinského obilia znížil ceny ich komodít.

"Sme dnes tu na hranici v Medyke a začíname trojdňový výhražný protest proti situácii v poľnohospodárstve a v doprave," uviedol pre AFP Roman Kondrów, líder farmárskeho protestu v obci. (TASR)

Pri Bachmute Rusi denne útočia desiatkami dronov. Šéf oddelenia pre styk s verejnosťou ukrajinského veliteľstva pozemných síl Volodymyr Fito v tejto súvislosti povedal, že ruská armáda pri Bachmute každý deň útočí v priemere 40 až 50 dronmi.

Napriek tomu Rusi podľa neho v tejto oblasti nezískali výhodu. „Situácia na bachmutskom fronte zostáva dosť napätá, ale pod kontrolou," dodal Fito. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské sily použili pri ostreľovaní obce Čornobajivka v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny kazetovú muníciu. Tvrdia to ukrajinskí predstavitelia s tým, že zahynuli najmenej traja civilisti a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. Moskva sa k útoku nevyjadrila.

"Rusi ostreľovali Čornobajivku v Chersonskej oblasti. Vie sa, že na ostreľovanie použili kazetovú muníciu. Aktuálne sú informácie o troch mŕtvych a štyroch zranených," uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na platforme Telegram.

Minister vnútra Ihor Klymenko informoval o troch mŕtvych, piatich zranených a viac ako 60 poškodených budovách v Čornobajivke pri ruskom delostreleckom ostreľovaní.

Kazetová munícia je kontroverzná, pretože v určitej fáze svojho letu exploduje a rozpadne sa na menšie nálože, ktoré sa rozptýlia v širšom okolí. Nevybuchnuté nálože pritom môžu predstavovať nebezpečenstvo pre civilistov aj dlho po skončení konfliktu. Podľa svetových agentúr ju používajú obe strany konfliktu - invázna ruská armáda a tiež ukrajinské vojsko, ktoré ju dostalo od Spojených štátov spoločne s ďalšou vojenskou pomocou, aby sa mohlo Rusku brániť a dobyť späť svoje územia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zabíjajú aj roky po vojne. Ukrajina dostane od USA kazetovú muníciu Čítajte 

Čornobajivka sa nachádza v tesnej blízkosti Chersonu na juhu Ukrajiny. Rusi toto oblastné centrum obsadili krátko po svojej invázii do krajiny a v prvých mesiacoch vojenskej agresie voči Ukrajine ho okupovali. Vlani na jeseň sa pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy stiahli z mesta a časti Chersonskej oblasti na ľavý breh rieky Dneper a mesto i okolie odvtedy sústavne ostreľujú.

Ľavobrežná časť regiónu a ďalšie východoukrajinské oblasti Rusi naďalej okupujú a ukrajinská armáda sa obsadené územie snaží dobyť späť.

Na Ukrajine počas štvrtka zomrelo kvôli bojom najmenej šesť civilistov, poznamenala agentúra AP. Okrem troch obetí v Čornobajivke si podľa ukrajinských úradov vyžiadali ruské útoky ešte ďalšiu obeť v Chersonskej oblasti a dve v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin vo štvrtok popoludní uviedol, že Rusi zaútočili na obec Beryslav pomocou dronu, pričom zomrel 70-ročný cyklista, ktorý išiel dopoludnia po ulici.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť. (ČTK)

Čínski dovozcovia tento týždeň kúpili z Ukrajiny asi 66-tisíc ton kŕmnej kukurice pre zvieratá. Decembrová dodávka smeruje do južných oblastí Číny. Množstvo je však obmedzené z dôvodu ruských útokov na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru.

„Zo strany čínskych kupujúcich je veľký záujem o ukrajinskú a inú čiernomorskú kukuricu. Ukrajinská kukurica je veľmi lacná, ak môžete vytvoriť zásielky vo veľkých objemoch,“ povedal jeden z obchodníkov.

„Veľkou otázkou ukrajinského predaja do Číny je, či sa ukrajinský prepravný kanál vyvíja tak, aby pravidelne zvládal vysoké objemy,“ povedal ďalší obchodník.

Čína udržiava úzke vzťahy s Ruskom od invázie Moskvy na Ukrajinu, najmä pokiaľ ide o obchodné vzťahy. Peking však trvá na tom, že má neutrálny postoj k vojne na Ukrajine. (SITA, Sky News)

Úroveň rizík pri civilných letoch v Rusku sa strojnásobila. Za január až september tohto roka v Rusku zadokumentovali 150 prípadov porúch lietadiel, pričom v rovnakom období minulého roka to bolo 50 porúch.

Ruský sektor civilného letectva je podľa obranného spravodajstva Ukrajiny v dôsledku sankcií na pokraji kolapsu. 

Okrem toho akútny nedostatok náhradných dielcov viedol k takzvanému „leteckému kanibalizmu“, keď sa niektoré lietadlá demontujú na opravu iných. Podľa dostupných údajov bolo do polovice tohto roka viac ako 35 percent lietadiel v Ruskej federácii demontovaných, aby „darovali“ náhradné dielce iným lietadlám. (SITA, Ukrajinská pravda)

Maďarsko dostane od Európskej únie 900 miliónov eur napriek pokusom Orbána zmariť podporu bloku pre Ukrajinu. Financie pochádzajú z programu RePowerEU, ktorý pomáha členským štátom znížiť závislosť na ruských fosílnych palivách. (SITA)

Vysokopostavený ruský politik Mironov poprel správu, že si adoptoval malé dieťa, ktoré vlani uniesli zo sirotinca na Ukrajine. Informáciu o údajnej adopcii priniesla stanica BBC, ktorá citovala ukrajinské a ruské dokumenty.

Tvrdila, že Mironov je uvedený na zázname o adopcii dvojročného dievčaťa, ktoré si v roku 2022 vzala jeho terajšia manželka.

Dieťa sa podľa BBC pôvodne volalo Margarita, ale jeho identita bola zmenená po prevoze do Ruska. Ide o jedno zo 48 detí, ktoré zmizli zo sirotinca v Chersone po ruskej okupácii. Ukrajina nad mestom získala opäť kontrolu vlani v novembri.

Mironov (70) zo strany Spravodlivé Rusko označil pátranie BBC za "hysterickú lož, ktorú zosnovali ukrajinské tajné služby a Západ" zameranú na jeho diskreditáciu.

Ukrajinská vláda predpokladá, že ruské úrady od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uniesli alebo násilne premiestnili približne 19.500 detí.

V marci Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na ruského prezidenta Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú pre obvinenia z vojnových zločinov vrátane únosu detí z okupovaných častí Ukrajiny.

Rusko tvrdenia o únosoch odmieta. Priznáva, cieľom presunu tisícov detí z Ukrajiny bolo ochrániť ich. (TASR)

Ukrajinec dostal 18 rokov za prípravu bombových útokov v Melitopoli. Holubev sa údajne minulý august okrem iného pokúsil vyhodiť do vzduchu budovu v ukrajinskom meste Melitopoľ, okupovanom ruskými silami.

Ruská armáda obsadila Melitopoľ ležiaci na juhu Ukrajiny v marci 2022 krátko po začiatku svojej agresie.

Prokuratúra tvrdila, že Holubev nastražil výbušné zariadenie pri vchode do regionálneho riaditeľstva dopravnej polície, pričom následná detonácia budovu poškodila.

Ruská Federálna bezpečnostná služba uviedla, že zmarila dva ďalšie bombové útoky plánované Holubevom. V prvom prípade mala byť cieľom verejná budova v Melitopoli, v druhom prípade bola bomba umiestnenú pri ceste, ktorú používajú Ruskom dosadení predstavitelia. Ani jeden z incidentov si nevyžiadal mŕtvych alebo zranených.

Holubeva podľa prokuratúry naverbovala rozviedka ukrajinského ministerstva obrany, ktorá ho vyškolila na výrobu a odpálenie výbušných zariadení a dodala mu potrebné vybavenie. Podľa ruských novín Kommersant sa Holubev priznal k umiestneniu výbušnín, ale odmietol obvinenia z "medzinárodného terorizmu".

"Som Ukrajinec, bránil som Ukrajinu," citovali ho noviny.

Od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 bolo v okupovaných častiach Ukrajiny zabitých niekoľko Ruskom dosadených predstaviteľov, iní pokusy o atentát prežili.

Kyjev sa k niektorým útokom priznal, no často ich pripisuje miestnym "odbojovým skupinám" alebo rivalite v radoch okupačných štruktúr. (TASR)

Rusi začali tretiu vlnu útočných operácií v rámci svojej ofenzívy na fronte pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti. Ukrajinskí obrancovia podľa veliteľa tavrijskej operačnej strategickej skupiny Oleksandra Tarnavského držia svoje pozície.

Informuje o tom Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Tarnavského správu na telegrame.

Za posledný deň ruská armáda na tomto fronte podľa neho stratila 706 ľudí. Okrem toho ukrajinské sily zničili 51 kusov vojenskej techniky, vrátane ôsmich tankov, trinástich obrnených bojových vozidiel pechoty, ôsmich delostreleckých systémov, dvoch systémov protivzdušnej obrany či pätnástich dronov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko oznámilo sprísnenie bezpečnostných opatrení v Murmanskej oblasti pri fínskych hraniciach. Došlo k tomu deň po tom, čo Helsinki ohlásili, že uzavrú všetky hraničné priechody s Ruskom s výnimkou jediného, a síce najsevernejšieho priechodu Raja-Jooseppi.

Fínsko už minulý týždeň uzavrelo v reakcii na prílev migrantov štyri zo svojich hraničných priechodov s Ruskom, ktoré sa nachádzajú na juhovýchode krajiny. Moskvu zároveň obvinilo zo snahy destabilizovať prílevom migrantov túto krajinu ako odvetu za jej vstup do NATO. Helsinki následne v stredu oznámili, že vzhľadom na sústavný nárast pokusov migrantov o prekročenie ich hraníc zatvoria - až na jeden - už aj všetky zvyšné priechody s Ruskom.

"Bolo prijaté rozhodnutie o zavedení zvýšenej pohotovosti v Murmanskej oblasti a viacerých ďalších opatrení na zaistenie bezpečnosti našich obyvateľov," uviedol vo štvrtok gubernátor zmienenej oblasti Andrej Čibis.

Rozhodnutie Fínska ponechať otvorený len najsevernejší hraničný priechod bude mať podľa jeho slov za následok "výrazný nárast" počtu migrantov, ktorí sa snažia do tejto krajiny dostať zo severu Ruska. Dodal, že v stredu takto čakalo na prechod približne 400 ľudí, pričom úrady povolili vstup do Fínska len asi 50 z nich.

Vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré majú 1340 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, sa zhoršili po tom, čo Moskva vlani vo februári vojensky napadla Ukrajinu, v dôsledku čoho Fínsko vstúpilo do NATO.

Helsinki zaznamenávajú už od konca augusta na svojich hraniciach s Ruskom prílev migrantov pochádzajúcich z blízkovýchodných či afrických krajín. Moskvu obviňujú z toho, že na hranice týchto migrantov bez dokladov púšťa. (TASR)

Rusi postúpili na kupianskom fronte. Geolokačné zábery naznačujú, že Rusi postúpili východne od dediny Synkivka, ktorá sa nachádza osem kilometrov severovýchodne od mesta Kupiansk, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

Podľa generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny ruské sily podnikli neúspešné útoky pri obciach Synkivka a Ivanivka neďaleko mesta Kupiansk a pri obci Siversk pri meste Kreminna. Avšak ukrajinský vojenský expert Kosťantyn Mašovec predpokladá, že ruské jednotky dokončujú preskupovanie síl a čoskoro môžu na kupianskom fronte zvýšiť tempo útočných operácií. (SITA, Ukrajinská pravda)

Únia autodopravcov Slovenska bude v sobotu rozhodovať o ďalšom postupe v súvislosti s dôsledkami zrušenia povoleniek pre ukrajinských dopravcov. V hre je aj protestná blokáda hraničného priechodu Vyšné Nemecké. (TASR)

Ruský reportér Maksudov zomrel na následky zranení, ktoré utrpel na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany včera informovalo o jeho zranení počas útoku v Záporožskej oblasti. Uviedlo vtedy, že jeho zranenia nie sú život ohrozujúce.

"Zomrel reportér televíznej stanice Rossija 24 Boris Maksudov," oznámil moderátor ruskej štátnej televízie Vladimir Solovjov.

"Boris Maksudov zomrel ako hrdina, ako statočný bojovník," uviedol v reakcii na jeho úmrtie Dmitrij Kiseľov, generálny riaditeľ ruskej mediálnej skupiny Rossija Segodňa. Sústrasť vyjadrila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Podľa Výboru na ochranu novinárov zahynulo na Ukrajine od začiatku vojny vlani vo februári najmenej 15 zamestnancov médií. (TASR)

Na Ukrajine údajne zadržali poslanca Zelenského strany podozrivého z korupcie. Nemenovaný poslanec ponúkol 10-tisíc dolárov v bitcoinoch šéfovi štátnej rekonštrukčnej agentúry, aby získal financie na opravu budov na univerzite, kde pracuje.

Prokuratúra tiež informovala, že súd vyhovel jej žiadosti o umiestnenie podozrivého do väzby.

Obvineného prokuratúra neidentifikovala, no ukrajinské médiá ho označili za poslanca Andrija Odarčenka, člena vládnucej strany Sluha národa vedenej prezidentom Volodymyrom Zelenským. Odarčenko podľa médií obvinenia popiera, pričom tvrdí, že sa stal obeťou politického prenasledovania.

Ukrajinu sužuje dlhodobo rozsiahla korupcia, ktorú musí odstraňovať okrem iného aj preto, aby sa mohla stať členom Európskej únie. V uplynulých mesiacoch sa tamojším úradom podarilo odhaliť niekoľko závažných prípadov podplácania, a to aj v armáde.

Pre podozrenie zo sprenevery prepustili v pondelok šéfa ukrajinského úradu na boj proti kybernetickému zločinu aj jeho zástupcu. Podozrenia sa týkajú nákupu softvéru, pri ktorom sa malo spreneveriť dovedna 1,5 milióna eur. (TASR)

Viac ako desať obcí v okolí Moskvy zostalo v noci bez elektriny v dôsledku výbuchu a požiaru v elektrickej rozvodni v meste Lytkarino. Miestni obyvatelia uviedli, že krátko po polnoci uvideli v blízkosti rozvodne jasný záblesk a potom plamene. (SITA, Ukrajinská pravda)

Najtvrdšie boje sa na Ukrajine naďalej odohrávajú v okolí Donecka a na severnom úseku frontu v oblasti mesta Kupiansk, vyplýva z ranného hlásenia ukrajinského generálneho štábu.

Ukrajinskí vojaci podľa neho v uvedených sektoroch v stredu odrazili desiatky útokov ruských síl.

Boje na daných úsekoch frontu trvajú už niekoľko týždňov. Rusi sa snažia preraziť cez ukrajinské obranné línie a podľa Kyjeva pri tom majú významné straty.

To, že ruské ofenzívne operácie pokračovali aj v stredu, potvrdzuje aj najnovšia správa amerického Inštitútu pre štúdium vojny publikovaná v noci na dnes.

Podľa ukrajinskej armády priniesol uplynulý deň celkovo 74 bojových stretov, z ktorých sa 48 odohralo v sektoroch pri Avdijivke a Marjinke, teda dvoch obciach blízko Donecka. Ďalších 12 útokov odrazili Ukrajinci pri Kupiansku, uvádza generálny štáb.

Ukrajinci ďalej čelia každodennej hrozbe vzdušných útokov, ktoré mieria aj na infraštruktúru alebo rezidenčné oblasti. Podľa ukrajinskej armády Rusi v noci na dnes zaútočili 14 dronmi iránskej výroby, protivzdušná obrana ale všetkých zničila. (ČTK)

Nórsko a Estónsko môžu uzavrieť hraničné priechody s Ruskom. Nórski a estónski predstavitelia údajne uviedli, že môžu nasledovať príklad Fínska a zavrieť svoje hraničné priechody s Ruskom.

Nórsko môže nasledovať príklad Fínska a uzavrieť svoj pozemný hraničný priechod s Ruskom, "ak to bude potrebné," povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

Estónsky minister vnútra v ten istý deň obvinil Rusko z organizovania „hybridnej útočnej operácie“ s cieľom priviesť migrantov na svoju hranicu a dodal, že Estónsko je pripravené uzavrieť hraničné priechody, ak „bude eskalovať migračný tlak z Ruska,“ napísala agentúra Reuters.

"Bohužiaľ, existuje veľa náznakov, že sú zapletení ruskí pohraniční úradníci a možno aj iné agentúry," povedal estónsky minister vnútra Lauri Laanemets. "Úprimne povedané, pokračujúci migračný tlak na východnej hranici Európy je hybridná útočná operácia."

Na tlačovej konferencii Støre údajne konštatoval, že nórska vláda pozorne sleduje situáciu na hraničných priechodoch vo Fínsku aj Estónsku. Jediný legálny pozemný hraničný prechod medzi Nórskom a Ruskom sa nazýva Storskog a nachádza sa v ďalekej severovýchodnej časti Nórska. (Kyiv Independent)

Ak sa naplní pozitívny scenár, stíhačky F-16 sa na Ukrajine objavia koncom jari. Uviedla pre web Ukrajinská pravda šéfka poslaneckého klubu strany Hlas v ukrajinskom parlamente Oleksandra Ustinova.

Ustinova dodala, že sa pripravujú dohody o modernizácii strojov F-16. „Pretože pre ne potrebujeme výkonnejšie radary a lepšie rakety," poznamenala. "Určite to sú typy zbraní, ktoré nám umožnia dramaticky znížiť naše straty a poskytnú nám, ak nie vzdušnú prevahu, tak prinajmenšom rovnosť síl vo vzduchu," povedala Ustinova o stíhačkách F-16.

Vojenský súd v Petrohrade odsúdil na šesť rokov väzenia 17-ročného gymnazistu Jegora Balazejkina, ktorého uznal za vinného z pokusu o teroristický čin. Mladík sa podľa vyšetrovateľov pokúsil hodiť zápalné fľaše do vojenských odvodových stredísk, tie ale nevzbĺkli.

Podľa denníka Novaja gazeta Európa sa obhajcovia mladíka plánujú proti verdiktu odvolať.

Polícia Balazejkina zadržala na konci tohto februára na základe obvinení z pokusu zapáliť vojenské komisariáty v Petrohrade a Kirove v Leningradskej oblasti na protest proti mobilizácii, napísal server Meduza. Úrady študenta najprv obvinili z úmyselného poškodzovania majetku, neskôr obvinenia prekvalifikovali na pokus o teroristický čin a prokuratúra pre neho žiadala šesť rokov za mrežami.

Balazejkin podľa Novaja gazeta Európa uviedol, že nemal v úmysle nič zapáliť, išlo mu o symbolický protest proti vojenským akciám a umieraniu ľudí. Mladík sa stal odporcom ruskej vojny na Ukrajine po tom, čo tam padol jeho strýko, opísal server The Moscow Times.

"Dátum 24. februára sa pre mňa stal dôležitejším ako moje narodeniny. Čaká ma rozsudok a chápem, prečo budem vo väzení: som niečím vinný. Nesiem vinu za svoju ľahostajnosť. Na začiatku (vojny) mi to bolo jedno a viete, to je horšie (ako vojnu podporovať)," uviedol Balazejkin na súde.

Keďže je maloletý, odpyká si časť trestu v nápravnej kolónii a v 19 rokoch ho premiestnia do kolónie väzenskej, napísal The Moscow Times. Od trestu sa mu odpočíta deväť mesiacov, ktoré strávil vo väzbe.

Novaja gazeta Európa zároveň upozornila, že lekári u študenta diagnostikovali pečeňovú fibrózu v dôsledku vrodenej choroby a podľa obhajoby nedostal včas potrebnú zdravotnú starostlivosť. Jeho matka vyhlásila, že ďalšie väznenie sa u neho bude rovnať "rozsudku smrti". (ČTK)