Ukrajina Rusko Online: Ukrajinskí vojaci čelia na východe ťažkým podmienkam, na juhu vedú útočné akcie

Vojenský súd v Petrohrade odsúdil na šesť rokov väzenia 17-ročného gymnazistu Jegora Balazejkina, ktorého uznal za vinného z pokusu o teroristický čin. Mladík sa podľa vyšetrovateľov pokúsil hodiť zápalné fľaše do vojenských odvodových stredísk, tie ale nevzbĺkli.

Podľa denníka Novaja gazeta Európa sa obhajcovia mladíka plánujú proti verdiktu odvolať.

Polícia Balazejkina zadržala na konci tohto februára na základe obvinení z pokusu zapáliť vojenské komisariáty v Petrohrade a Kirove v Leningradskej oblasti na protest proti mobilizácii, napísal server Meduza. Úrady študenta najprv obvinili z úmyselného poškodzovania majetku, neskôr obvinenia prekvalifikovali na pokus o teroristický čin a prokuratúra pre neho žiadala šesť rokov za mrežami.

Balazejkin podľa Novaja gazeta Európa uviedol, že nemal v úmysle nič zapáliť, išlo mu o symbolický protest proti vojenským akciám a umieraniu ľudí. Mladík sa stal odporcom ruskej vojny na Ukrajine po tom, čo tam padol jeho strýko, opísal server The Moscow Times.

"Dátum 24. februára sa pre mňa stal dôležitejším ako moje narodeniny. Čaká ma rozsudok a chápem, prečo budem vo väzení: som niečím vinný. Nesiem vinu za svoju ľahostajnosť. Na začiatku (vojny) mi to bolo jedno a viete, to je horšie (ako vojnu podporovať)," uviedol Balazejkin na súde.

Keďže je maloletý, odpyká si časť trestu v nápravnej kolónii a v 19 rokoch ho premiestnia do kolónie väzenskej, napísal The Moscow Times. Od trestu sa mu odpočíta deväť mesiacov, ktoré strávil vo väzbe.

Novaja gazeta Európa zároveň upozornila, že lekári u študenta diagnostikovali pečeňovú fibrózu v dôsledku vrodenej choroby a podľa obhajoby nedostal včas potrebnú zdravotnú starostlivosť. Jeho matka vyhlásila, že ďalšie väznenie sa u neho bude rovnať "rozsudku smrti". (ČTK)

Rusko môže jednoducho obnoviť mier na Ukrajine stiahnutím sa z jej územia, na ktoré vpadlo pred 18 mesiacmi, vyhlásila talianska premiérka Meloniová na online stretnutí krajín G20, ktorého sa od začiatku vojny prvýkrát zúčastnil aj Putin.

"Rusko môže obnoviť mier na Ukrajine kedykoľvek, keď sa stiahne z ilegálne okupovaných území a znovu sa tým nastolí nezávislosť a úplnú územnú celistvosť Ukrajiny," povedala Meloniová v prejave na virtuálnom summite G20.

Zdroje v premiérkinom oficiálnom rímskom sídle Palác Chigi uviedli, že Meloniová znovu odsúdila konanie Moskvy, "aj preto, že má celosvetové následky a škodí chudobnejším krajinám".

Meloniová sa na summite G20 zúčastnila cez videospojenie z Berlína spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Talianska premiérka tiež uviedla, že jediným východiskom z krízy na Blízkom východe je dvojštátne riešenie. Zdôraznila tri zásady: dôrazné odsúdenie palestínskeho militantného hnutia Hamas za jeho odporný a krvavý teroristický útok na Izrael zo 7. októbra, právo Izraela na sebaobranu a presvedčenie, že riešenie konfliktu príde iba s vytvorením dvoch štátov.

Nemecký kancelár Scholz v stredu na tlačovej konferencii s Meloniovou v Berlíne potom informoval, že na summite G20 vyzval Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine a stiahol odtiaľ všetkých vojakov.

"Vyzval som prezidenta Putina, aby ukončil svoje útoky na Ukrajine a stiahol vojakov z územia Ukrajiny, aby sa táto vojna mohla konečne skončiť," povedal podľa agentúry AFP novinárom Scholz po boku s Meloniovou.

Pre Putina bola online prítomnosť na summite G20 "ľahká", pretože nemusel opustiť Moskvu, dodala talianska premiérka. Privítala návrh Putina, aby spoločne pracovali na mieri na Ukrajine, ale upozornila, že "nesmieme zabúdať, kto je na Ukrajine agresor a na koho sa útočí".

Šéf Kremľa necestoval na posledné dva summity G20 – jeden hostila v septembri India a druhý vlani Indonézia. Putin tam namiesto seba posla ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Ruský prezident podniká len málo ciest mimo Ruska, keďže Medzinárodný trestný súd (ICC) naňho vydal zatykač za nezákonné deportácie ukrajinských detí.

Skupinu G20 tvorí 19 z najväčších ekonomík sveta plus Európska únia a Africká únia. (TASR)

Vyhlásenia ruského prezidenta Putina sú ďalším dôkazom „skreslenia reality“ v podaní šéfa Kremľa, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

Putin na samite G20 povedal, že vojna na Ukrajine je „tragédia“ a že by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako ju ukončiť.

„Vrahovia, ktorí chladnokrvne páchajú premyslený zločin, uprostred toho nerozmýšľajú, ako zločin zastaviť,“ napísal Podoľak na platforme X.

Podoľak tiež povedal, že jediným „vykonateľným riešením“ na ukončenie vojny je okamžité stiahnutie všetkých ruských vojakov z ukrajinského územia.

„Potom si môžeme sadnúť, prediskutovať platby, kompenzácie a ďalšie právne dôsledky vojny,“ skonštatoval Podoľak. (SITA)

Horná komora ruského parlamentu schválila dosiaľ najväčší federálny rozpočet, ktorý zvýši výdavky v roku 2024 o zhruba 25 percent. Rekordné sumy pritom poputujú na obranu. Dokument teraz poputuje na podpis prezidentovi Putinovi.

Výdavky na obranu v budúcom roku po prvý raz v histórii moderného Ruska presiahnu sociálne výdavky. Stane sa to v čase, keď sa Kremeľ snaží podporiť Putina v čase príprav na marcové prezidentské voľby.

Rekordne nízka nezamestnanosť, vyššie mzdy a cielené sociálne výdavky by mali Kremľu pomôcť zbaviť sa domáceho vplyvu nasmerovania ekonomiky na vojnový stav, ale z dlhodobého hľadiska by mohli predstavovať problém, tvrdia analytici.

Ruské ministerstvo financií predtým uviedlo, že v roku 2024 očakáva, že výdavky dosiahnu 36,66 bilióna rubľov s predpokladaným rozpočtovým deficitom vo výške 0,8 percent hrubého domáceho produktu Ruska.

Časť ruského rozpočtu je tajná, pretože Kremeľ sa snaží utajiť svoje vojenské plány a vyhýbať sa kontrole svojej vojny na Ukrajine. Nezávislí ekonomickí novinári Farida Rustamovová a Maksim Tovkajlo na ich kanáli Faridaily na platforme Telegram uviedli, že približne 39 percent všetkých federálnych výdavkov pôjde v roku 2024 na obranu a presadzovanie práva.

Ruskí zákonodarcovia tvrdia, že rozpočet na obdobie 2024 - 2026 vyvinuli špecificky na financovanie armády a zmierňovanie následkov 17 500 sankcií na Rusko, povedal predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin. (SITA)

Fínsko uzavrie všetky hraničné priechody s Ruskom okrem najsevernejšieho, oznámil fínsky premiér Petteri Orpo. Opatrenie prichádza počas vlny migrantov, ktorí podľa Fínska Rusko zámerne presúva k hranici.

"Vláda sa dnes rozhodla zatvoriť ďalšie hraničné priechody. Otvorený zostane iba priechod Raja-Jooseppi," povedal premiér Orpo na tlačovej konferencii.

Fínsko minulý týždeň v reakcii na prílev migrantov uzavrelo štyri hraničné priechody s Ruskom nachádzajúce sa na juhovýchode krajiny. Obvinilo zároveň Moskvu zo snahy destabilizovať krajinu v odvete za jej vstup do NATO.

Rusko tento pondelok odmietlo obvinenia, že posiela migrantov k hraniciam Fínska. Vyjadrenie Moskvy prišlo po tom, ako Helsinki informovali o náraste počtu žiadateľov o azyl, ktorí sa pokúšajú nelegálne dostať do tejto severskej krajiny.

Vzťahy Helsínk s Moskvou sa výrazne zhoršili, odkedy Rusko vo februári minulého roka zaútočilo na Ukrajinu.

Fínsko v apríli upustilo od svojej desaťročia trvajúcej vojenskej neangažovanosti a vstúpilo do Severoatlantickej aliancie (NATO), čo Moskvu viedlo k varovaniu pred "protiopatreniami".

Západné krajiny predtým obvinili Bielorusko, blízkeho spojenca Ruska, že v roku 2021 v rámci odvety za sankcie EÚ vytlačilo cez svoje hranice do Poľska a Litvy desaťtisíce migrantov bez dokladov.

Minulý týždeň prišli do Fínska každý deň desiatky žiadateľov o azyl z krajín ako Irak, Jemen, Somálsko či Sýria. Priemerne ich pritom doteraz prichádzalo na jeseň len niekoľko. (TASR)

Spôsoby elektronického boja ovplyvňujú aj civilnú leteckú dopravu a znervózňuje pilotov ďaleko od bojiska na Ukrajine, uvádza New York Times. Ide o príklad negatívneho vplyvu elektronického boja na bezpečnosť a ekonomiku.

„Lietadlá strácajú satelitné signály, lety sa potom odkláňajú. Piloti dostali falošné hlásenia o polohe alebo varovania, že letia príliš nízko," píše sa v článku.na základe údajov od bezpečnostných regulátorov EÚ a interných oznámení leteckých spoločností.

Rádiofrekvenčné rušenie spôsobuje výpadky satelitných signálov, ktoré využívajú zbrane ako rakety a drony. Signál sa prehluší šumom alebo sa vysielajú falošné signály, ktoré príjemcovi dodajú chybné údaje.

Rádiové rušenie sa zatiaľ neukázalo ako krajne nebezpečné. Podľa organizácie Opsgroup, ktorá monitoruje riziká v leteckom priemysle, sa doteraz ukázalo, že letecké systémy často nedokážu odhaliť falošné údaje z GPS a korigovať ich. Jedno lietadlo typu Embraer, smerujúce do Dubaja, v septembri takmer vybočilo z plánovanej trasy do iránskeho vzdušného priestoru. Piloti zistil až po určitom čase, že sa lietadlo riadi falošným signálom.

"Autopilot sa začal otáčať doľava a doprava, takže bolo zrejmé, že niečo nie je v poriadku," informovali členovia posádky.

Lietadlá môžu zvyčajne bezpečne lietať bez satelitných signálov a veľké komerčné lietadlá majú najmenej šesť alternatívnych navigačných systémov.

Menšie súkromné lietadlá od výrobcov Dassault Falcons, Gulfstreams alebo Bombardiers sa zdajú byť náchylnejšie na rozpoznávanie falošných signálov, uviedla Európska agentúra pre bezpečnosť letectva. (The Guardian)

Ukrajinská armáda potvrdila, že v okupovanej Doneckej oblasti zabila najmenej 25 ruských vojakov, ktorí sa zúčastnili na odovzdávania vyznamenaní. Ukrajinské sily budovu, kde ceremoniál prebiehal, údajne zasiahli z raketometu HIMARS.

Zabitá bola aj ruská herečka, speváčka a režisérka Polina Meňšichová, ktorá tam mala vystúpenie.

Útok sa odohral v nedeľu v obci Kumačove počas koncertu pre vyznamenaných mužov z ruskej 810. brigády námornej pechoty.

Na internete sa objavili zábery zo sály v okamihu útoku. Na pódiu je vidieť umelkyňu, podľa všetkého Meňšichovú, ako spieva a hrá na gitare. Potom sa ozve explózia a svetlá v sále zhasnú.

Prezident Zelenskyj informoval, že ukrajinskí vojaci musia zvládať "ťažké" obranné operácie v oblastiach východného frontu, kde už nastala krutá zima.

Zelenskyj však v príspevku na sociálnej sieti Telegram dodal, že ukrajinské ozbrojené sily na juhu krajiny stále vedú útočné akcie.

"Kruté počasie, ťažká obrana na frontoch okolo Lymanu, Bachmutu, Donecka a Avdijivky. Útočné akcie na juhu," napísal Zelenskyj. Teplota v Bachmute dosahuje mínus 6 stupňov Celzia.

Ukrajinský prezident doplnil, že obilný koridor v Čiernom mori prináša dobré výsledky. "Posledné dni sú rekordom v objeme prepraveného tovaru," uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin medzitým vystúpil s prejavom na online stretnutí skupiny krajín G20. Vo svojom prvom príhovore od spustenia invázie na Ukrajinu na stretnutí G20 povedal, že Moskva je "pripravená na rozhovory" o ukončení "tragickej" vojny na Ukrajine, ale vinu za jej trvanie pripísal ukrajinskému zákonu zakazujúcemu takéto rozhovory. 

Zelenskyj podpísal vlani v októbri dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil akékoľvek šance na ukrajinské rozhovory s Putinom za "nemožné". Nechal však otvorené dvere na rokovania s Ruskom. (Sky News)

Naša pomoc Ukrajine je dôležitá a zmysluplná, lebo je to predovšetkým aj náš záujem, aby bol v tomto regióne mier a stabilita, povedala prezidentka Zuzana Čaputová po skončení prezidentského summitu krajín Vyšehradskej štvorky. (TASR)

V oblasti Avdijivky pri Donecku zaútočili okupanti obrnenými vozidlami. Ofenzíva však bola neúspešná a Rusi stratili takmer 80 percent nasadenej techniky, oznámil Oleksandr Štupun, hovorca tavrijskej skupiny ukrajinskej armády.

"Dnes sa nepriateľ pokúsil postúpiť. Vyhodil dopredu niekoľko mechanizovaných kolón s obrnenými vozidlami. Asi tucet. Ale prišiel o takmer 80 percent techniky, naši chlapi ich zničili," povedal Štupun.

Poznamenal, že útočníci pokračujú v pokusoch o obkľúčenie Avdijivky. Neúspešný útok sa odohral východne od Novobachmutivky, v okresoch Avdijivka, Severnoj a Pervomajskyj. Za posledný deň bolo odrazených 13 útokov, dodal hovorca.

Štupun tiež uviedol, že po príchode chladného počasia už opadlo lístie, napadol sneh a okupanti sa nemajú kam skryť. "Vidíme ich a útočíme na nich. Často predstierajú, že sú mŕtvi, alebo sa skrývajú pod mŕtvolami."

Poznamenal tiež, že medzi Rusmi narastá dezercia. Velenie ich tlačí do útokov a ak chcú uniknúť smrti, zostáva im len útek alebo kapitulácia. (Ukrinform)

Okupačné sily prudko zvýšili počet útokov zo zeme aj vzduchu v operačnej oblasti tavrijskej skupiny na juhu Ukrajiny. Zhadzujú aj protilietadlové rakety zo Su-35, oznámil Oleksandr Tarnavskyj, veliteľ skupiny.

Rusi uskutočnili 29 náletov, 38 bojových stretov a 911 delostreleckých útokov na tavrijskom úseku frontu.

Tarnavskyi uviedol, že v priebehu 21. novembra bolo z boja vyradených 491 vojakov okupačnej armády, sedem ďalších sa vzdalo.

Obranné sily zničili 21 kusov vojenskej techniky - tri tanky, tri obrnené bojové vozidlá, jeden protilietadlový systém, šesť bezpilotných lietadiel, štyri autá a štyri kusy špeciálnej techniky, medzi nimi aj samohybnú prúdovú odmínovaciu jednotku UR-77 Meteorit.

Ukrajinci zasiahli aj tri miesta, na ktorých sa skladovala munícia.

Zároveň pokračuje útočná operácia na melitopoľskom fronte, dodal veliteľ úseku ukrajinskej obrany v južnej Chersonskej oblasti, do ktorej patrí tavrijský región. (Ukrajinská pravda)

EÚ schválila ďalšiu makrofinančnú pomoc Ukrajine vo výške 1,5 miliardy eur. Použije sa na pokrytie nákladov na mzdy verejných zamestnancov, dôchodky, ako aj prevádzku nemocníc a škôl a bývanie pre presídlených ľudí.

Európska komisia uviedla, že EÚ tak tento rok prispela na podporu ukrajinskej ekonomiky sumou 16,5 miliardy eur.

Po započítaní vojenskej pomoci vyčlenila EÚ pre Ukrajinu od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 celkovo 85 miliárd eur.

„Bude toho viac. Navrhujeme (vyčleniť) pre Ukrajinu 50 miliárd eur do roku 2027,“ oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

V tomto roku bude ukrajinský štátny rozpočet financovaný zo zahraničia sumou 38 miliárd eur, čo predstavuje podiel približne 60 percent. Podobnú sumu očakáva vláda v Kyjeve aj v budúcom roku.

Podmienky omilostenia účastníkov vojny na Ukrajine, ktorí boli odsúdení za obzvlášť závažné zločiny, sa nezmenili, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na správy o omilostení takzvaného satanistického vraha.

Ako objasnila agentúra AFP, ide o prípad 33-ročného Nikolaja Ogolobiaka, ktorý patril k satanistickej sekte a bol odsúdený na 20 rokov väzenia za štvornásobnú rituálnu vraždu spáchanú v roku 2008. Vo väzení mal byť do roku 2030.

Ogolobiak sa po vypuknutí vojny na Ukrajine dal naverbovať do ruského práporu Štorm-Z určeného pre odsúdencov. Z frontu sa vrátil v novembri ako omilostený.

Jeho otec sa pre ruský web 76.ru vyjadril, že v dôsledku frontových zranení je jeho syn invalidný. "Chodí, ale má vážne zranenia," uviedol Ogolobiakov otec.

Oľga Romanovová, ktorá vedie nezávislé združenie za práva väznených v Rusku, predpokladá, že v Rusku do bojov na Ukrajine pravdepodobne naverbovali okolo 100 000 odsúdených.

Po tom, ako tieto osoby na Ukrajine odslúžia dohodnutú dobu, dostanú od ruského prezidenta Vladimira Putina milosť. Túto prax na nábor nových príslušníkov využívala aj ruská žoldnierska Vagnerova skupina.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Moskva využíva odsúdencov, aby nahradili vojakov padlých alebo zranených v boji.

"V tejto fáze (vojny) ruská armáda urobila z väzňov hlavný zdroj dopĺňania strát na bojisku," uviedol Zelenskyj na stredajšom brífingu.

Táto prax je pritom kontroverzná: ruské médiá informovali o niekoľkých prípadoch omilostených väzňov, ktorí sa po odchode z armády dopustili závažných trestných činov vrátane vrážd.

Kremeľ začiatkom tohto mesiaca priznal nasadzovanie väzňov na Ukrajine, ale uviedol, že odsúdení môžu "odčiniť svoj zločin krvou na bojisku".

Ogolobiak a šesť ďalších členov samozvanej sekty zo západoruského mesta Jaroslavľ spočiatku zabíjali "len" psov a mačky.

V roku 2008 však zabili štyroch mladistvých - tri dievčatá a jedného chlapca. Niektoré z orgánov z tiel svojich obetí páchatelia vraždy uvarili a zjedli. Podľa vyšetrovania šlo preto o rituálne vraždy.

Väčšina obžalovaných bola vtedy mladšia ako 18 rokov, preto boli odsúdení na tresty do desať rokov odňatia slobody. Ogolobiak, ktorý bol v čase spáchania skutku už dospelý, bol v roku 2010 odsúdený na 20 rokov za mrežami.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako zastaviť vojnu na Ukrajine, keďže je to tragédia, povedal ruský prezident Vladimír Putin počas online rokovania na summite G20. Dodal, že chce rokovať o mieri, ale vinou Ukrajiny to nie je možné.

Slovensko oznámilo zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Exminister obrany Martin Sklenár povedal, že klesajúca podpora Ukrajine môže byť „katastrofálna pre bezpečnosť Slovenska“.

Švajčiarska vláda schválila vývoz 25 tankov Leopard II do Nemecka. Berlín ju pritom vopred uistil, že tieto tanky nemeckej výroby nepošle Ukrajine, čím vyhovel švajčiarskym zákonom o zachovaní neutrality.

Tanky budú podľa vyjadrenia Berlína použité na doplnenie zásob ozbrojených síl buď Nemecka, alebo iných krajín EÚ či NATO, ktoré sa vyčerpali v dôsledku dodávok na Ukrajinu.

Nemecká vláda požiadala Bern už vo februári o tzv. spätný predaj týchto tankov nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall.

Obe komory švajčiarskeho parlamentu schválili ešte v septembri vyradenie predmetných tankov zo svojho arzenálu. Ich reexport do Nemecka však následne musela odobriť vláda. (TASR)

Pri obci Krynky na výhodnom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti prebiehajú prudké boje. "Ukrajinskí armáda tam bráni vybudované predmostie," uviedlo britské ministerstvo obrany.

"Boje sa dajú opísať ako súboj pechoty s podporou delostrelectva v zložitom, zalesnenom teréne. Ukrajinská armáda nasadzuje do útoku množstvo bezpilotných lietadiel, okupanti využívajú aj údery letectva," oznámilo ministerstvo.

"Boje okolo Krynky majú menší rozsah, ale pre ruské velenie je to veľmi nepríjemná skutočnosť po tom, ako sa vlani okupačné vojská stiahli zo západného brehu Dnepra s tým, že im tok rieky pomôže s obranou ľavého brehu," dodáva britský rezort obrany.

„Z vojenského hľadiska malo Rusko zabezpečiť, aby akékoľvek pokusy ukrajinskej armády o prienik cez Dneper boli okamžite odrazené, ale keď sa Ukrajincom podarí dostať cez rieku ťažkú techniku, mohli by vážne ohroziť západné krídlo ruských síl," povedal o dianí Sean Bell, vojenský analytik britskej spravodajskej stanice Sky News.

„Ak bude Ukrajina schopná spustiť ofenzívu v tejto oblasti, obišla by vrstvenú ruskú obranu v Záporožskej oblasti a potenciálne by to prinútilo okupantov stiahnuť svoje sily bližšie k pozemnému koridoru na Krym. To by prinieslo oslobodenie veľkej časti okupovaného územia, čo by sa dalo nazvať významným prielomom," povedal bývalý britský vojenský veliteľ Sean Bell. (Sky News)

Jeden ukrajinský civilista zahynul a sedem ďalších utrpelo zranenia pri útokoch, ktoré Rusko počas uplynulého dňa podniklo proti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámil gubernátor oblasti Oleksanda Prokudina.

Ruské sily na Chersonskú oblasť počas uplynulého dňa zaútočili 115-krát, pričom použili mínomety, tanky, raketomety, delostrelectvo a drony. Na mesto Cherson Rusi vypálili 46 granátov.

Pri útokoch poškodili civilnú infraštruktúru vrátane obytných budov, kancelárií, továrne a vzdelávacej inštitúcie.

Ukrajina predstavila drony, schopné lietať až 35 kilometrov za nepriateľskými líniami a odolávať elektronickému rušeniu. Dron Backfire je pripravený na pripojenie sa k flotile dronov v boji a už sa plánuje jeho sériová výroba.

"Drony Backfire pomôžu Ukrajine zasahovať ruské delostrelectvo, logistické centrá, nepriateľské sklady a veliteľské stanovištia,“ povedal ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

Bezpilotné lietadlo vybavené napájacou GPS anténou „je takmer nemožné elektronicky rušiť" a je prakticky odolné voči sledovaniu polohy, dodal Fedorov.

Maďarský premiér Viktor Orbán chce vyvolať v EÚ diskusiu o prehodnotení politiky voči Ukrajine, píše sa v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, informuje týždenník Politico.

Orbán uviedol, že ak k tejto diskusii nedôjde, tak bude mariť rokovania týkajúce sa pomoci Kyjevu. Podotkol, že nie je možné rozhodnúť o začatí prístupových rokovaní Ukrajiny, o ďalšej finančnej pomoci Kyjevu a ani o prípadných nových sankciách voči Rusku bez toho, aby sa lídri bloku dohodli na usporiadaní "strategickej diskusie".

Maďarský premiér položil otázku, či by stálo za to ďalej poskytovať podporu Ukrajine zo strany EÚ, ak sa Washington rozhodne svoju pomoc obmedziť. "Môžeme si byť istí ďalšou podporou zo strany Spojených štátov? Ako postavíme európsku obrannú architektúru po vojne?" pýta sa maďarský premiér.

Nemenovaný diplomat EÚ pre Politico uviedol, že Orbán podkopáva všetky druhy rozhodnutí týkajúcich sa Ukrajiny hrozbou veta. Podľa diplomata je zvláštne, ak Orbán tvrdí, že v súčasnosti sa v EÚ nevedú strategické diskusie o Ukrajine, keďže takéto projekty existujú. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zneškodnila nad Krymským polostrovom tri ukrajinské drony, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Informovalo aj o zničení štyroch námorných dronov, ktoré sa blížili k pobrežiu Krymu.

Ukrajinská armáda informovala, že v dôsledku utorkového útoku na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny bola opäť poškodená prístavná infraštruktúra.

Ruská armáda do útoku nasadila taktické lietadlá, ktoré použili riadené rakety typu Ch-31P. (TASR)

Prokuratúra v poľskom meste Lublin obvinila 16 osôb, ktoré mali vykonávať špionáž pre ruské tajné služby. Obvinení vykonávali činnosti zahŕňajúce prieskum kritickej infraštruktúry vrátane vojenských zariadení a námorných prístavov.

"Obvinení, identifikovaní ako cudzinci pochádzajúci spoza východnej hranice, vykonávali spravodajské, ale aj propagandistické činnosti proti Poľsku a pripravovali rozvratné akcie v mene ruskej rozviedky," uviedla prokuratúra.

V Poľsku podľa jej vyjadrenia pôsobili od tohoročného januára do marca, a to v mestách Biala Podlaska, Chelm, Medyka, Przemyšl, Rzeszów, Varšava a ďalších.

Obvinení sú z účasti v organizovanej zločineckej skupine, ako aj z vykonávania činnosti pre zahraničné tajné služby a proti záujmom Poľska. Pätnásť z nich už zadržali, hrozí im až desaťročné väzenie. (TASR)

V ukrajinských uhoľných baniach po prvý raz v histórii pracujú aj ženy. Ťažiari sa tak snažia nahradiť viac ako tisíc pracovníkov, ktorí odišli bojovať proti okupácii. Pracovné ponuky využilo viac ako sto žien.

"Prijala som túto prácu, pretože začala vojna a iné možnosti neboli," povedala 22-ročná Krystyna, ktorá pracuje päť mesiacov ako technička v bani.

Vláda predtým ženám zakázala vykonávať prácu v podzemí, pretože túto prácu považovala za príliš fyzicky náročnú.

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK tvrdí, že takmer tritisíc z celkových 20-tisíc banských robotníkov bojuje.

Zo spomínaných tisíc baníkov, ktorí sa zapojili do vojny proti Rusku, padlo 42. (Sky News)

Ruský dron poškodil sanitku v Beryslave v Chersonskej oblasti, informovala miestna vojenská správa. Posádka záchranárov sa vracala na centrálu od pacienta. Útok prežila bez zranení.

Ukrajinský prezident Zelenskyj je pripravený na rozhovor s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom a rád sa oboznámi s „mierovým plánom“, ak ho má.

„Som pripravený. Ak bude mať veľmi konkrétny mierový plán, môže sa oň so mnou podeliť. Áno, môžeme zastaviť túto vojnu, ak Rusku dáme Donbas a Krym. Podľa mňa naša krajina nebude pripravená na taký mierový plán. Toto nie je mierový plán,“ vyhlásil Zelenskyj.

Trump v lete povedal, že ak ho opäť zvolia za amerického prezidenta, bude schopný nastoliť mier medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom tvrdí, že „dohodu bude mať hotovú za jeden deň“. (SITA)

Ruské úrady sa snažia potlačiť informácie o bojoch na východnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti, píše americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ruskí vojnoví blogeri informujú o ukrajinskej prítomnosti na Ruskom obsadenom území na východ od Dnepra a sťažujú sa, že ruské sily nie sú schopné zastaviť ukrajinské operácie.

Analytici pripomenuli, že zatiaľ funguje autocenzúra blogerov v prípade ohlásenej prezidentskej kandidatúry uväzneného nacionalistu a bývalého dôstojníka Igora Girkina, o ktorom sa vedú len minimálne.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 850 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 320 670, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, štrnásť obrnených bojových vozidiel pechoty a sedemnásť delostreleckých systémov. Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 446 tankov, 10 188 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 769 delostreleckých systémov.

Ukrajinské ozbrojené sily informovali, že ruská armáda v noci vyslala nad krajinu 14 útočných dronov, pričom všetky boli zničené silami ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej armády tiež informovala, že okrem dronových útokov ruská armáda z lietadla Tu22M3 odpálila aj strelu s plochou dráhou letu Ch-22. Strela však nedosiahla stanovený cieľ a dopadla v Záporožskej oblasti v otvorenom teréne.

Ukrajinská armáda spresnila, že tlaková vlna spôsobila škody na rodinných domoch v okolí miesta dopadu strely. Správy o prípadných obetiach na životoch alebo zranených nateraz nie sú k dispozícii.

BBC predtým informovala, že poplach pre hrozbu útoku dronov bol v noci na stredu vyhlásený vo viacerých regiónoch Ukrajiny. Varovanie sa týkalo Dnepropetrovskej, Sumskej, Poltavskej, Charkovskej a Doneckej oblasti, ako aj v Odeskej a Kyjevskej oblasti.

Následne bola pohotovosť v týchto regiónoch zrušená a vyhlásená v Ternopiľskej, Chmeľnyckej a Vinnyckej oblasti. (TASR)

Rusko nasadilo novú medzikontinentálnu balistickú raketu Jars schopnú niesť jadrové hlavice na základni Kozeľsk v Kalužskej oblasti, ktorá leží na juhozápad od Moskvy. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany.

Raketa Jars, ktorú vyvinuli v roku 2000, dokáže niesť niekoľko termonukleárnych hlavíc. Rusko tvrdí, že je schopná preniknúť aj cez systémy protiraketovej obrany Spojených štátov.

Kozeľský pluk, v ktorom raketu spustili do raketového sila, sa začal prezbrojovať na systémy rakiet Jars ako prvý z plukov ruských raketových síl. Rakety pôvodne rozmiestnili aj v iných plukoch v ich mobilnej verzii.

Rusko a USA ako dve najväčšie jadrové mocnosti zhodne vyjadrili poľutovanie nad postupným rozkladom dohôd regulujúcich preteky v zbrojení z čias studenej vojny. Rusko, USA a Čína však napriek tomu vyvíjajú nové zbraňové systémy.

Spojené štáty považujú za svojho najväčšieho konkurenta Čínu, kým Rusko považujú za najväčšiu hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť. (TASR)

Rusko dopredu plánovalo, ako po invázii na Ukrajinu bude vo veľkom kradnúť ukrajinské obilie. Dôkazy o tomto konaní zozbierala mimovládna organizácia Global Rights Compliance, ktorá ich poskytne Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu. (SME)

Biely dom má obavy, že by Irán mohol Rusku dodávať balistické strely. Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že Irán už Rusku dodáva drony, navádzané bomby a delostreleckú muníciu.

Kirby pritom poukázal na septembrovú návštevu ruského ministra obrany Šojgua v Iráne, počas ktorej sa zúčastnil na prehliadke rôznych balistických raketových systémov, čo znepokojilo Washington.

Biely dom sa domnieva, že Moskva by mohla Teheránu výmenou za balistické strely ponúknuť podporu a spoluprácu v oblasti bezpečnosti, rakiet, elektroniky a protivzdušnej obrany.

Irán plánuje od Ruska nakúpiť vojenské vybavenie za niekoľko miliárd dolárov v podobe stíhačiek Su-35, vojenských vrtuľníkov, radarových systémov a leteckých simulátorov, povedal Kirby.

Spojené štáty považujú spoluprácu Ruska s Iránom a Severnou Kóreou za znak zúfalstva. Obe krajiny sú pre svoje jadrové programy a porušovanie ľudských práv takmer izolované od medzinárodného spoločenstva.

USA a ďalšie krajiny podnikli kroky, aby zmarili dodávky iránskeho vojenského materiálu do Ruska, tvrdí Kirby. Washington tiež nariadil súkromným spoločnostiam, aby Iránu zabránili získavať súčiastky potrebné na výrobu balistických striel.

Americká tajná služba okrem toho v júni vydala správu, podľa ktorej Irán dodáva Rusku materiál na stavbu továrne na výrobu dronov. Tá má vyrásť východne od Moskvy a má zabezpečiť Kremľu stabilný prísun zbraní. (TASR)

Česko poskytne Ukrajine mobilné pracoviská na záchranu vzácnych kníh. Prvé pracovisko vyjde na 408-tisíc eur, peniaze na druhé chce knižnica získať prostredníctvom verejnej zbierky. Projekt s názvom Archa je súčasťou programu Podpora ukrajinskej kultúry.

Ruská armáda od začiatku agresie vo februári 2022 zničila na Ukrajine už stovky kultúrnych objektov.

Podľa českého ministra kultúry Martina Baxu projekt Archa demonštruje odhodlanie Čechov podporovať ukrajinskú kultúru. "Nie je to len reakcia na dôsledky vojny, ale v prípade Putinovej agresie voči Ukrajine ide o reakciu na úplne cielený útok proti ukrajinskej kultúre ako takej. Archa je symbolom záchrany," uviedol.

Prvé mobilné pracovisko odovzdá Česko do polovice budúceho roka. Slúžiť bude na záchranu poškodených písomných pamiatok, pričom pomôže postupne na rôznych miestach Ukrajiny podľa potrieb tamojších knižných inštitúcií. "Mobilné pracovisko ponúka okamžité a cielené zásahy na danom mieste. Okamžitá rýchlosť je veľmi dôležitá," uviedol generálny riaditeľ Národnej knižnice Tomáš Foltýn.

Súčasťou pracoviska budú napríklad prístroje na zisťovanie fyzického stavu knižničných fondov, stanovisko vákuového balenia kníh poškodených vodou alebo stanovisko na čistenie zväzkov. Poskytne aj ochranné pomôcky či chemické a filtračné látky.

Druhé pracovisko má slúžiť na digitalizáciu diel, ktoré sú v poriadku, ale hrozí im zničenie. Výroba je odhadovaná na 12 miliónov českých korún (490 000 eur). Na jeho výrobu môžu ľudia prispieť v zbierke organizovanej Nadačným fondom pre Ukrajinu. (TASR)