Rusko prakticky zmrazilo proces výmeny vojnových zajatcov s Ukrajinou (SME Minúta)

Ruská armáda pripravuje tretiu vlnu ofenzívy proti mestu Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, povedal hovorca tavrijskej skupiny ukrajinskej armády Oleksandr Štupun.

„Predpokladáme tretiu vlnu ofenzívy, pokus o obkľúčenie Avdijivky," povedal Štupun.

Útoky na Avdijivku, ktorá je bránou do okupovaného mesta Doneck, sú pre Moskvu veľmi nákladné.

Podľa ukrajinskej armády Rusi v ostatných mesiacoch v bojoch v okolí mesta stratili zhruba 10-tisíc vojakov, viac ako sto tankov, viac ako 250 obrnených vozidiel a sedem lietadiel Su-25.

Mesto Avdijivka, ktoré leží severne od Donecka, sa Moskva snaží získať už od roku 2014.

Ukrajinská armáda dostala viac ako 2-tisíc dronov ukrajinskej výroby. Sú určené pre vojakov, ktorí bojujú na najťažších frontoch, uviedol podpredseda ukrajinskej vlády a minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

Len za uplynulý týždeň ukrajinské drony zasiahli 39 ruských tankov, 57 delostreleckých systémov, 34 obrnených vozidiel a 307 opevnení, konštatoval Fedorov. (SITA)

Nemecký kancelár Olaf Scholz plánuje rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Lídri spolu naposledy hovorili vlani v decembri.

"Budem s ním rokovať," povedal Scholz na návšteve obce Nuthetal, ktorá leží juhozápadne od Berlína.

Dodal, že dátum si zatiaľ nestanovili a neočakáva, že rokovania skončia akoukoľvek dohodou.

Nemecký kancelár vyjadril v posledných mesiacoch svoj zámer udržiavať kontakt s Putinom niekoľkokrát, čaká však na iniciatívu zo strany ruského prezidenta.

Scholz zároveň upozornil, že úloha Nemecka vo svete by sa nemala preceňovať.

Citoval pritom slová Helmuta Schmidta, nemeckého kancelára v rokoch 1974 až 1982 a bývalého šéfa Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorý povedal: "Nemecko je stredne veľká mocnosť a bolo by dobré, keby sme sa nepovažovali za väčších, než v skutočnosti sme." (TASR)

Nemeckí zamestnávatelia by mali prijímať aj tých ukrajinských utečencov, ktorí sa ešte nestihli naučiť nemecký jazyk na správnej úrovni, ale majú jeho základné znalosti, vyhlásil minister práce a sociálnych vecí Hubertus Heil.

Heil tak chce pomôcť utečencom z Ukrajiny nájsť si prácu čo najskôr. Verí, že Ukrajincom sa podarí dostatočne naučiť jazyk nielen v školách, ale aj priamo v práci

. Konštatoval pritom, že 100-tisíc Ukrajincov v Nemecku už absolvovalo integračné jazykové kurzy ďalších 100-tisíc tak urobí v blízkej budúcnosti.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dostalo dočasnú ochranu v Nemecku viac ako milión obyvateľov Ukrajiny. (SITA)

Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo online noviny The Moscow Times na zoznam zahraničných agentov. Rezort uviedol, že noviny The Moscow Times šíria nepresné informácie o rozhodnutiach úradov a formujú negatívny obraz o Rusku.

The Moscow Times na svojej webovej stránke reagovali, že zákon o zahraničných agentoch je v posledných rokoch "neprimerane využívaný" proti nezávislým novinárom, aktivistom a mimovládnym organizáciám.

"Zoznam zahraničných agentov ministerstva (spravodlivosti) radí anglické a ruskojazyčné vydania The Moscow Times ako aj ich stránky na sociálnych sieťach medzi subjekty podliehajúce obmedzeniam," uvádzajú The Moscow Times.

Webové stránky novín pritom v Rusku už zablokoval ruský úrad pre dohľad nad médiami Roskomnadzor.

Organizácie, médiá i osoby, ktoré Rusko zaradí medzi zahraničných agentov musia čeliť viacerým opatreniam vrátane zvýšeného dohľadu nad ich financiami. (TASR)

Zo štyroch ukrajinských oblastí okupovaných ruskými silami bolo do Bieloruska prevezených vyše 2 400 ukrajinských detí vo veku od šesť do 17 rokov, vyplýva zo štúdie americkej Yalovej univerzity.

"Systematické snahy Ruska o identifikáciu, zbieranie, prevážanie a prevychovávanie ukrajinských detí uľahčuje Bielorusko," uvádza sa v štúdii katedry verejného zdravotníctva Yalovej univerzity zverejnenej tento týždeň.

Podľa autorov štúdie sú pritom tieto snahy koordinované aj medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom. Deportáciu detí z Ukrajiny pritom uľahčujú podľa štúdie viaceré proruské a prorežimové bieloruské organizácie.

Z údajov zozbieraných v štúdii vyplýva, že od začiatku invázie 24. februára 2022 do 30. októbra tohto roku bolo zo 17 ukrajinských miest ležiacich v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti odvezených najmenej 2442 detí vrátane detí so zdravotným znevýhodnením.

Deti boli prevezené z týchto okupovaných ukrajinských oblastí do ruského mesta Rostov nad Donom, kde ich posadili na vlak smerujúci do Bieloruska. Výdavky za dopravu pritom hradilo Bielorusko a na základe Lukašenkovho povolenia do neho boli zapojené aj štátne organizácie.

Celkovo 2050 detí bolo prevezených do detského centra Dubrava v bieloruskej Minskej oblasti. Zvyšných 392 detí bolo prerozdelených do 13 zariadení po celom Bielorusku. V týchto zariadeniach sú detí vystavené prevýchove i vojenskému výcviku, ktorý absolvujú aj s bieloruskými bezpečnostnými silami.

Ukrajinské úrady vyšetrujú deportácie detí ako možnú genocídu, píše agentúra AP. Ukrajinska generálna prokuratúra pritom v tejto súvislosti uviedla, že preveruje aj možné zapojenie Bieloruska. (TASR)

Energetické zariadenie v Odeskej oblasti zasiahol ruský dron. Bez elektriny zostalo dvetisíc domácností, uviedol Oleh Kiper, šéf vojenskej administratívy oblasti.

"Zranenie utrpel jeden civilný zamestnanec, ktorého hospitalizovali. Poškodené boli administratívne priestory. Vypukol požiar, ale ihneď ho uhasili," oznámil Kiper.

Ďalší útok podľa ministerstva energetiky v regióne poškodil sklad ropy. V obci Komyšuvacha v Záporožskej oblasti zomreli pri  raketovom útoku dvaja záchranári, ktorí na mieste bojovali s následkami predchádzajúceho úderu, oznámila podľa portálu Meduza ukrajinská polícia. (SITA, ČTK)

Jeden ukrajinský civilista prišiel o život a ďalší traja utrpeli zranenia pri ruských útokoch v Chersonskej oblasti, oznámil gubernátor oblasti Oleksandr Prukudin.

Dodal, že ruská armáda proti oblasti vystrelila 577 projektilov z delostrelectva, mínometov, tankov, granátometov, bezpilotných lietadiel a stíhačiek. Na mesto Cherson Rusi uplynulý deň zaútočili 26-krát. (SITA)

Rusko prakticky zmrazilo proces výmeny vojnových zajatcov s Ukrajinou. Moskva chce odmietaním výmen vyvinúť tlak na ukrajinskú spoločnosť, uviedol hovorca koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami Petro Jacenko.

"Rusko sa snaží rozhnevať ukrajinskú spoločnosť, snaží sa presvedčiť rodiny a priateľov vojnových zajatcov, že výmeny sa nekonajú pre prekážky z ukrajinskej strany," tvrdí Jacenko. Posledná výmena sa uskutočnila v auguste.

Na Ukrajine je pritom podľa neho mnoho ruských vojnových zajatcov, ktorých by Kyjev rád vymenil za svojich vojakov. "Naše detenčné strediská sa zaplňujú a absolútne nepotrebujeme držať týchto ruských vojakov v zajatí. Radi ich vymeníme pokojne aj zajtra za našich obrancov, "zdôraznil Jacenko.

Pri poslednej výmene v auguste Rusko prepustilo 22 ukrajinských vojakov. Ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných oblastí Ukrajiny v piatok oznámilo, že do ruského zajatia sa dostalo 4337 ľudí, pričom 3574 z nich boli vojaci a 763 civilisti. Doteraz prepustili 1953 z nich. (ČTK)

Až 85 percent Fínov si želá, aby Rusko prehralo vojnu na Ukrajine a stiahlo svoju armádu. Úplne s tým súhlasí 57 percent Fínov a čiastočne 28 percent, vyplýva z prieskumu Fínskeho obchodného a politického fóra.

Takmer rovnaký podiel fínskych respondentov (84 %) sa domnieva, že Ukrajina by mala znovu získať územia okupované Ruskom a 80 percent je presvedčených, že Ukrajina by mala znovu získať aj polostrov Krym.

Za stíhanie osôb zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine je 90 percent Fínov a viac ako 80 percent súhlasí s tým, že Rusko by malo kompenzovať obnovu Ukrajiny. (SITA)

Taktické rozmiestnenie okupačných síl v Chersonskej oblasti sú iné na západe Záporožskej oblasti, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny, ktoré opísali zmeny v spôsobe ruskej obrany na juhu okupovanej Ukrajiny, kde čelia odporu.

V Záporožskej oblasti mali Rusi vysunutú obranu blízko od oblastí bojov a v priebehu septembra sa ukrajinským silám podarilo v niektorých úsekoch cez obrannú líniu prejsť, pripomínajú analytici.

V Chersonskej oblasti sa je zjavný posun v ruských obranných operáciách. Ruské sily sa rozhodli zriadiť menšie obranné opevnenia ďalej od frontovej línie.

Tie môžu byť ale účinné len v prípade kvalitnej kamufláže, čo postupujúca zima a úbytok vegetácie sťažujú, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Slovensko mohlo a malo Ukrajine dodať muníciu, ktorú slovenská armáda už nedokáže využiť. Vláda by mala aj podporiť 50 miliárd eur pre Ukrajinu, povedal Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska v diskusii Sobotné dialógy.

Jeho oponent, minister zahraničia Juraj Blanár, potvrdil, že žiadne zbrane ani munícia zo Slovenska sa na Ukrajinu nedostane. Dodal, že podporil pomoc určenú na odmínovacie práce v Chersonskej oblasti.

K finančnému balíku EÚ pre Ukrajinu Blanár povedal, že „Ukrajina je tak korupčná krajina, akoby tam už nemal nastať zajtrajšok.“ (SME, STVR)

Rusko chce do konca roka poslať do afrických krajín bezplatne 200-tisíc ton obilia. Dve lode s 25-tisíc tonami obilia pre Somálsko a Burkinu Faso opustili ruské prístavy, uviedol ruský minister poľnohospodárstva Dmitrij Patrušev.

Ďalšie dodávky pšenice sa majú v blízkej budúcnosti poslať do Eritrey, Mali, Zimbabwe a Stredoafrickej republiky. Ruský prezident Vladimir Putin už predtým prisľúbil tieto bezplatné dodávky. Vlády mnohých krajín v Afrike stoja politicky blízko k Moskve.

Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala medzinárodné obavy z hladomoru, keďže obe krajiny sú významnými vývozcami obilia.

Vlani Moskva a Kyjev dosiahli dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorú sprostredkovala OSN a Turecko.

Tento rok v lete však Rusko odmietlo dohodu predĺžiť s odôvodnením, že jej vlastnému vývozu bránia západné sankcie. Na júlovom samite Rusko - Afrika Putin reagoval na kritiku a sľúbil prítomným hlavám štátov, že niektorým krajinám na kontinente Rusko dodá 25 až 50-tisíc ton obilia zadarmo. Celkovo musia africké krajiny dovážať milióny ton obilia ročne. (TASR)

Rusko vypustilo v noci na sobotu smerom na územie Ukrajiny 38 dronov, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Ide o najvyšší počet dronových útokov za vyše šesť týždňov.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že sa im podarilo zostreliť 29 z 38 dronov Šáhid iránskej výroby, ktoré sú známe ako kamikadze drony. Sú totiž vybavené výbušninami, ktoré sa vznietia okamžite po tom, čo dosiahnu svoj cieľ.

Podľa údajov ukrajinských vzdušných síl ide o najvyšší počet dronov, ktoré ruské sily vypustili počas nočného útoku na Ukrajinu, od 30. septembra.

V noci bol pri jednom z týchto útokov zasiahnutý objekt energetickej infraštruktúry na juhu Odeskej oblasti. V dôsledku útoku na mieste vypukol požiar, ktorý sa však podarilo rýchlo uhasiť, uviedli ukrajinské záchranné zložky.

Energetická infraštruktúra bola okrem toho vystavená ruským útokom aj v Záporožskej oblasti, píše agentúra DPA.

Kyjev aj Moskva používajú vo vojne na Ukrajine veľmi často útočné aj prieskumné drony. Rusko medzitým informovalo, že v Brianskej oblasti ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou zostrelilo ukrajinský dron.

Ukrajinský generálny štáb okrem toho v sobotu informoval, že ukrajinské sily si aj "naďalej držia pozície na ľavom (teda východnom) brehu rieky Dneper" v Chersonskej oblasti.

Ukrajinské a ruské sily boli dlho pevne usadené na opačných stranách tejto rieky na juhu Chersonskej oblasti po tom, čo sa Rusko vlani v novembri stiahlo zo západného brehu Dnepra. Ukrajinci podnikli viacero snáh o prekročenie rieky, pričom Kyjev minulý týždeň konečne ohlásil "úspešný" prelom.

"Naši obrancovia upevňujú svoje pozície a strieľajú na okupantov," povedal v sobotu generálny štáb o situácii na východnom brehu Dnepra.

Ukrajina a USA usporiadajú v decembri vo Washingtone konferenciu o vojenskom priemysle. Kyjev zvýšil úsilie o výrobu vlastných zbraní pre obavy zo zníženia dodávok zo Západu.

Dúfa tiež, že spoločné podniky s medzinárodnými výrobcami zbraní pomôžu oživiť domáci priemysel.

Stretnutie bude "súčasťou úsilia vlády USA výrazne zvýšiť výrobu zbraní na podporu boja Ukrajiny za slobodu a bezpečnosť", uviedla hovorkyňa Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak opísal konferenciu ako "veľmi silnú udalosť" pre významných hráčov obranného priemyslu.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že spolupráca v tomto smere "nepochybne posilní aj Američanov a Ukrajincov, ako aj našich partnerov".

V októbri na Ukrajine vznikol spoločný podnik Rheinmetall UDI s nemeckým výrobcom zbraní na servis a opravu západnej vojenskej technikyí. V septembri tiež privítala medzinárodné fórum obranného priemyslu s viac ako 250 západnými výrobcami zbraní a munície.

Zelenskyj v piatok diskutoval s predstaviteľmi armády aj o ukrajinskom raketovom programe.

Najintenzívnejšie sa na Ukrajine bojovalo tento týždeň v troch oblastiach - pri Kupiansku v Luhanskej oblasti, v okolí Avdijivky pri Donecku a na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti, informuje britské ministerstvo obrany.

Ani jedna strana nedosiahla výrazný pokrok v žiadnej z týchto oblastí. Rusko má naďalej ťažké straty v okolí Avdijivky, kde okupanti denne strácajú 500 až 1000 ľudí. 

Správy očitých svedkov naznačujú, že malé drony a delostrelectvo najmä s kazetovou muníciou zohrávajú hlavnú úlohu pri narúšaní útokov oboch strán.

Britský rezort obrany neočakáva výrazný posun na frontových líniách, pretože podmienky na útok sťažujú aj klesajúce teploty.

Ukrajinské jednotky držia svoje pozície na východnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti. V piatok v oblasti odrazili dvanásť ruských útokov a upevňujú si svoje postavenie, oznámil generálny štáb.

Ukrajinské sily podľa generálneho štábu podnikajú útočné operácie južne od mesta Bachmut v Doneckej oblasti a v smere na Melitopoľ v Záporožskej oblasti, pričom Rusom spôsobujú straty na životoch a technike. (SITA)

Za 24 hodín bolo z boja vyradených 620 okupantov, v priebehu ruskej invázie už 317 380, tvrdí ukrajinské velenie. Ruská armáda stratila deväť bojových obrnených vozidiel, 14 delostreleckých, jeden raketový a protivzdušný systém.

Protivzdušná obrana zneškodnila aj 17 dronov.

Ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu uviedlo, že Rusko zadržiava viac ako 3500 ukrajinských vojakov ako zajatcov. Celkovo eviduje viac ako 4300 Ukrajincov, ktorí sú zajatcami Ruska, vrátane 760 civilistov.

Moskva zase uviedla, že Ukrajina zadržiava viac ako 500 ruských vojakov.

Začiatkom novembra vyšlo najavo, že Kyjev pripravuje druhú väznicu pre ruských vojnových zajatcov v západnej časti krajiny. Obe zariadenia by mali mať spolu kapacitu pre približne 900 zajatcov.

Ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec tvrdí, že Moskva od začiatku jej invázie na Ukrajinu odovzdala Kyjevu takmer 2600 vojnových zajatcov a civilistov. Nie je známe, koľko vojnových zajatcov Moskva získala výmenou. (TASR)

Kyjev sa stal v noci druhýkrát v tomto mesiaci terčom útoku ruských dronov. Podľa tamojšej vojenskej správy sa všetkých zhruba desať bezpilotných lietadiel podarilo zostreliť. Obete ani škody zatiaľ nehlásili.

"Druhý útok nepriateľských dronov na Kyjev v tomto mesiaci. Nepriateľské bezpilotné lietadlá boli vypustené z juhu. Aby sa dostali do hlavného mesta, prekonali... ťažkú trasu dlhú takmer tisíc kilometrov," uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko, podľa ktorého ale "zložité manévre nepriateľa" protivzdušnú obranu ukrajinskej metropoly nezaskočili.

Pred týždňom sa Kyjev stal prvýkrát od konca septembra terčom ruského raketového útoku. Tlaková vlna z jednej zo zostrelených rakiet vtedy ľahko poškodila niekoľko domov v Kyjevskej oblasti. (ČTK)