Uhorieť, alebo ísť v ústrety guľkám. Z dediny pri Gaze ostalo po útoku Hamasu spálenisko

Text pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz

KFAR AZA. Na tomto zvláštnom mieste sa v týchto dňoch zhromažďujú aj ľudia, ktorí sa vôbec nehodia k davom židovských veriacich a návštevníkov cintorína. Novinári v nepriestrelných vestách s nápisom Press.

Priestor pred hrobkou slávneho rabína je miestom, kde autobus vyslaný tlačovým úradom izraelskej vlády "naberá" zahraničných novinárov na cestu do kibucov, na ktoré zaútočili teroristi Hamasu neďaleko Gazy. Súkromné autá nesmú do okolia miesta vchádzať. Je to uzavretá zóna okolo Pásma Gazy.

Autobus do kibucu Kfar Aza, ktorý leží len dva kilometre vzdušnou čiarou od Gazy, sprevádza dôstojník izraelskej armády, ktorý sa predstaví ako David. "Ideme do zóny aktívnych bojov, takže vesta a prilba sú pre každého povinné. Ak sa cestou dostaneme pod paľbu, autobus zastaví, vystúpite a ľahnete si na zem okolo neho. Živé videovstupy do televízie alebo na sociálne siete sú zakázané. Vy máte svoju prácu, my máme svoju prácu, vyjdeme si navzájom v ústrety," upozorňuje pred jazdou.

Tieto autobusové cesty do inak neprístupnej oblasti sú pre Izraelčanov spôsobom, ako presvedčiť svet o svojej situácii, o svojej pravde. Kfar Aza znamená v preklade z hebrejčiny Dedina Gaza. Názov sedí, pretože je skutočne veľmi blízko Gazy. Z miesta, kde zostala brána zničená po invázii Hamasu, je za poliami vidieť palestínsky utečenecký tábor Džabalíja.

Nad Kfar Aza sa neustále ozýva taký silný rachot, že to vyzerá, akoby niekto strieľal z diel. A vlastne je to pravda. "Pokoj. To naše delostrelectvo útočí na Hamas, nie naopak," usmieva sa dôstojník David.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Deti sú zabalené vo fóliách. Najväčšiu nemocnicu v Gaze ohrozujú útoky a výpadok prúdu Čítajte

Vedel som, že je zle

Po nájazde palestínskych teroristov z Hamasu zostali z kibucu ohorené trosky. Kfar Aza sa už zrejme nepodarí obnoviť v pôvodnej podobe a mnohé zo zničených domov čaká demolácia. Vo vnútri sú vypálené, vonku na terasách a v záhradách zostali veci tak, ako ich majitelia zanechali pred tým, ako boli pri útoku zabití alebo zranení, alebo sa im podarilo ukryť či utiecť. Bicykle, motorky, detské kočíky, topánky, dokonca aj riad, ktorý zostal niekde na stole. Vo vnútri práčky a chladničky.

Prach a piesok padajú na pomaranče, ktoré rastú na stromoch v kibuci. "Teroristi podpálili domy a v podstate dali ľuďom na výber: buď zhoria vo vnútri, alebo vyjdú von a tam sa nechajú zastreliť," hovorí David.

Vypálený dom v kibuci Kfar Aza. (zdroj: TASR/AP)

Z takmer päťsto ľudí, ktorí tam žili do 7. októbra, ich zostalo alebo sa vrátilo málo. Jedným z nich je Khanan. Hovorí, že tu žil dva roky so svojou ženou, deťmi a mačkou. Mal šťastie, že do miest, kde má dom, sa Hamas nestihol dostať.

"Mal som tu práve na návšteve rodičov, keď ráno začala paľba. Išli sme do krytu, ale stále sme dúfali, že ide buď o cvičenie, alebo o nejaký obmedzený útok. Potom som na sociálnych sieťach videl fotografiu teroristov, ktorí strieľali na autá v centre Sderotu (neďaleké izraelské mesto - pozn. red.). V tej chvíli som vedel, že je zle," hovorí.

Len v tomto kibuci zomreli pri beštiálnom útoku teroristov desiatky ľudí. Na dome bývalého šéfa miestnej regionálnej správy Ofira Libsteina visí plagát s jeho tvárou: aj tento 50-ročný muž je medzi obeťami.

Malé deti ako rukojemníci

Khanan uvádza aj zaujímavý detail. Niektorí muži z Hamasu zámerne hovorili na obyvateľov hebrejsky, aby od nich neutekali. Potom ich zastrelili. Ťažko sa zmieruje s myšlienkou, že teroristi brali ako rukojemníkov aj malé deti. "Mám štvorročného syna, mohol byť medzi nimi," hovorí.

Už sa vraj naučil rozlišovať podľa zvuku, kedy strieľa izraelská armáda, kedy prilietajú rakety z Gazy alebo kedy zasahuje izraelský systém protivzdušnej obrany Železná kupola (Iron Dome). "Patrí to k životu tu na hranici. Ale beriem to tak, že vlastne celý Izrael je na hranici," usmieva sa.

Dodáva, že tí, ktorí tu zostali, v podstate nerobia nič iné, len upratujú kibuc za zvukov streľby. Zapájajú sa aj dobrovoľníci z organizácie Zaka. Niektorí sú Izraelčania, iní Američania. Jonathan napríklad priletel z Chicaga.

"Strávil som tu časť svojho života, potom som sa vrátil do Ameriky. Keď som v správach videl, čo sa stalo s týmito miestami, ktoré poznám, cítil som sa hrozne. Musel som prísť pomôcť," hovorí.

Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi aj päť týždňov po útoku stále hľadá časti tiel obetí. "Podľa nášho náboženstva musíme ľudí pochovávať celých. Preto hľadáme všetky pozostatky, vrátane vlasov," hovorí. "Neželám si vojnu, neželám ľuďom v Gaze nič zlé. Ale aj keď sa navzájom nebudeme mať radi, mali by sme mať navzájom rešpekt k našim životom. To, čo tu robia, je neľudské," dodáva americký dobrovoľník.

Kfar Azu oslobodila izraelská armáda až po štyroch dňoch bojov, 11. októbra. Viac ako dvadsať ľudí je nezvestných, väčšina z nich sú zrejme rukojemníci, ktorých odvliekli do Gazy. Na miestach, kde židovský štát v súčasnosti podniká rozsiahlu pozemnú operáciu.

Súvisiaci článok