Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj telefonoval s Čaputovou, diskutovali aj o hospodárskej spolupráci

Ukrajina si nemôže dovoliť pat vo vojne s Ruskom či zmrazenie konfliktu, pretože potom by museli znovu bojovať ďalšie generácie, uviedol ukrajinský prezident. Zelenskyj považuje za dôležité potrestanie zla na konci vojny.

"Pokiaľ ide o patovú situáciu a zmrazenie konfliktu, mal by som poctivo povedať, že bojovať budú naše deti. Alebo naši vnuci budú bojovať. Už sme prišli o veľa ľudí. Chceme žiť vo vedomí, že budeme vychovávať deti, ktoré určite budú potom bojovať? Pretože Rusko znovu príde, ak ho nevrátime na jeho miesto," citovala Zelenského slová zo stretnutia s africkými novinármi agentúra Interfax-Ukrajina.

Uistil, že Ukrajinci túžia po mieri a uvedomujú si, že vojnu je nutné ukončiť, ale tento koniec môže byť rôzny a nemusí sa páčiť každému. "Je potrebné, aby zlo trpelo," vyhlásil.

Patová situácia vo vojne podľa prezidenta predstavuje len "dočasnú slabosť".

Mier možno podľa Zelenského dosiahnuť, "ak Rusko splní jediný bod: bude rešpektovať územnú celistvosť (Ukrajiny) a Chartu OSN, a teda stiahne vojská z nášho územia - to ukončí vojnu".

Pripustil, že takýto koniec vojny by nevyriešil všetky problémy a ešte by nešlo o obnovenie spravodlivosti, pretože treba "niečo urobiť s tým, čo tu (Rusi) narobili".

Server Meduza v súvislosti so Zelenského výrokmi pripomenul rozhovor náčelníka ukrajinského generálneho štábu v časopise The Economist, v ktorom generál Valerij Zalužnyj uviedol, že vojna sa ocitla v slepej uličke a hrozí, že ukrajinskú protiofenzívu vystriedajú pozičné boje, ktoré môžu trvať roky a ktoré sú výhodné pre Rusko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trpká pravda a konflikt so Zelenským. Generálov článok rozhneval prezidenta Čítajte 

Zelenskyj vtedy vyhlásil, že nepovažuje situáciu na fronte za patovú, avšak pripustil, že časť sveta je už vojnou na Ukrajine unavená. Neskôr prezident vyhlásil, že ukrajinskí vojaci majú plán na budúci rok, ale výsledky na bojisku sa Ukrajina pokúsi dosiahnuť ešte tento rok.

Šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak následne tvrdil, že rok 2024 bude vo vojne proti Rusku "rozhodujúci". (ČTK)

Švédska prokuratúra sa odvolala proti rozsudku, ktorý zbavil švédskeho podnikateľa ruského pôvodu Sergeja Skvorcova obvinení zo špionáže pre ruskú vojenskú tajnú službu.

Skvorcov bol obvinený z vykonávania "protizákonnej špionážnej činnosti" proti Švédsku a Spojeným štátom takmer desaťročie, až do svojho zatknutia v novembri 2022.

Podľa prokuratúry bol "obstarávateľom" pre rozvetvenú ruskú organizáciu, ktorá získavala pre Moskvu technológie zakázané sankciami. Podľa expertov citovaných švédskymi médiami pritom išlo prevažne o elektronické zariadenia, ktoré možno využiť vo výskume a vývoji jadrových zbraní.

Štokholmský okresný súd však 26. októbra dospel k záveru, že hoci Skvorcov získaval a vyvážal západné technológie ruskej armáde, jeho konanie nebolo špionážou.

Podľa slov sudcu Jakoba Hedenma totiž prokuratúra nedokázala, že zámerom jeho činnosti bolo "zhromažďovať citlivé informácie týkajúce sa Švédska a USA za účelom špionáže".

"Tento muž bol takmer desaťročie agentom-obstarávateľom ruskej vojenskej rozviedky vo Švédsku," uviedol v stredu prokurátor Henrik Olin.

"Myslím si, že existuje priestor na to, aby sa právne predpisy o nezákonnej spravodajskej činnosti vykladali trochu extenzívnejšie, než ako to vo svojom rozhodnutí spravil pomerne opatrný okresný súd," dodal.

Skvorcova zatkli vlani v novembri spolu s jeho manželkou v meste Nacka pri Štokholme. Poprel, že by sa dopustil protiprávneho konania. Jeho manželka bola po vyšetrovaní švédskou bezpečnostnou agentúrou prepustená bez vznesenia obvinení.

Skvorcov získaval prostredníctvom dvoch spoločností informácie o tovaroch, ku ktorým sa Rusko nevie dostať v dôsledku uvalených sankcií. Podľa prokurátory následne pomáhal pri nákupe a preprave tohto tovaru do Ruska, pričom úradom poskytoval nepravdivé či zavádzajúce informácie a vystupoval pod falošnou identitou. (TASR)

Väčšina ľudí v nezápadných krajinách chce, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr, aj keby to malo znamenať, že sa Kyjev vzdá svojho územia v prospech Ruska. Vyplýva to z nového prieskumu.

Ten sa uskutočni tento rok v 11 európskych a desiatich mimoeurópskych krajinách. Celkovo sa doň zapojilo viac ako 25-tisíc dospelých respondentov.

Podľa výsledkov prieskumu, ktorý zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy, ľudia v Číne, Indii, Turecku a, samozrejme, aj v Rusku, naďalej uprednostňujú čo najskorší koniec vojny.

Tento názor prevláda aj v Brazílii, Indonézii, Saudskej Arábii a Juhoafrickej republike. Navyše mnohí ľudia odmietajú tvrdenie, že Rusko je vinné za to, že vojna naďalej pokračuje.

Akurát v Európe, Spojených štátoch a Južnej Kórey jasná väčšina respondentov tvrdí, že Rusko je najväčšou prekážkou dosiahnutia mieru. Len ľudia v USA však zastávajú názor, že Ukrajina túto vojnu vyhrá.

Dokonca aj v Európe 30 percent opýtaných vyjadrilo názor, že Rusko pravdepodobne vyhrá vojnu do piatich rokov, zatiaľ čo len 38 percent tvrdí, že pravdepodobne vyhrá Ukrajina. (SITA)

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniel Zmeko sa v Česku stretol so šéfom českej armády náčelníkom Karlom Řehkom. Rokovali o spoločnom výcviku či budúcnosti Mnohonárodného bojového zoskupenia NATO na Slovensku.

Okrem ďalšej spolupráce armád si generáli tiež vymenili skúsenosti so zavádzaním novej techniky, najmä viacúčelových vrtuľníkov typu H-1. Témou schôdzky bolo aj zhodnotenie vývoja konfliktu na Ukrajine a situácie na Blízkom východe a dôsledky týchto konfliktov na globálnu bezpečnosť.

"Slovensko je naším významným partnerom. Chceme sa okrem spoločného výcviku a operačného nasadenia zamerať tiež na efektívnu spoluprácu pri zavádzaní nových zbraňových systémov," komentoval stretnutie Řehka.

Keďže Slovensko tiež plánuje kúpu nových bojových vrtuľníkov, rokovanie armád sa uskutočnilo v priestoroch 22. základne vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou.

"Slovenskí kolegovia si tu prezreli okrem iného aj prevádzkové priestory systému H-1," vyzdvihla česká armáda.

Česko v roku 2019 uzavrelo zmluvu so Spojenými štátmi na kúpu 12 viacúčelových vrtuľníkov programu H-1 (štyri stroje typu Viper a osem strojov typu Venom). Ako ocenenie pomoci Ukrajine jej USA darujú ďalších osem zmodernizovaných strojov.

Celkom ich tak bude mať 20. Aktuálne sú na základni v Náměšti nad Oslavou už dva venomy a dva vipery. Česko týmito strojmi nahradí doteraz používané vrtuľníky ruskej výroby Mi-24.

Dôležitým bodom stretnutia bola podľa českej armády téma posilnenia východného krídla NATO a tiež budúcnosť Mnohonárodného bojového zoskupenia na Slovensku.

Od polovice roka 2022 mu velí práve Česko, v roku 2024 túto úlohu prevezme Španielsko. Súčasne sa tiež navýši nasadenie síl a vznikne zoskupenie so silou brigády. (TASR)

Ukrajina znižuje poistné pre lode, ktoré vstupujú do jej prístavov v Čiernom mori, a to aj napriek pokračujúcej vojne. Krok prijatý v spolupráci s britskými zaisťovateľmi má podporiť vývoz obilia z Ukrajiny, uviedol ukrajinský premiér.

Ukrajinské ministerstvo hospodárstva uviedlo, že na každú loď sa vzťahuje poistné krytie vojnových rizík vo výške 46,62 milióna eur. Toto poistenie sa doplní o ďalších 46,62 milióna eur v rámci poistenia ochrany a zodpovednosti za škodu pre každú plavbu na Ukrajinu.

Za tieto sumy ručia ukrajinské štátne banky Ukreximbank a Ukrgasbank, pričom krytie poskytujú britské zaisťovne Marsh McLennan a Lloyd's of London. Na dohode sa podieľa aj nemecká DZ Bank.

Ukrajina, ktorá je jedným z najväčších svetových vývozcov obilia, má pre vojnu s Ruskom problémy s vývozom poľnohospodárskych komodít cez Čierne more. Rusko v júli stiahlo svoj prísľub bezpečnostných garancií pre ukrajinský vývoz obilia. Kyjev preto vytvoril vlastný lodný koridor do svojich čiernomorských prístavov.

Odvtedy sa na riskantnú plavbu vydalo približne 100 lodí, vďaka čomu Ukrajina opäť vyviezla viac obilia. Minulý týždeň však ruské letectvo ostreľovalo nákladnú loď plávajúcu pod vlajkou Libérie, ktorá kotvila v prístave neďaleko Odesy. Zahynul ukrajinský pilot a traja filipínski námorníci boli zranení.

"Toto poistenie bude prínosom predovšetkým pre rozvojové krajiny, ktoré od Ukrajiny nakupujú veľa obilia, a pomôže Ukrajine aj pri jej budúcej obnove a rekonštrukcii," uviedol vo vyhlásení John Doyle, výkonný riaditeľ spoločnosti Marsh McLennan. (TASR)

Česko zaradilo na svoj vnútroštátny sankčný zoznam podnik pre správu ruského majetku v zahraničí, ktorý v Česku spravuje mnoho nehnuteľností. Zmrazilo tak všetok spravujúci majetok okrem diplomatických objektov podliehajúcich ochrane. (TASR)

Nórsko investuje 1,06 miliardy eur do svojej protivzdušnej obrany, oznámil tamojší premiér Jonas Gahr Störe s tým, že ide o najväčšiu jednorazovú investíciu do protivzdušnej obrany za uplynulých 30 rokov.

Peniaze sa použijú napríklad na nákup rakiet do systému protivzdušnej obrany NASAMS s kratším, stredným a dlhším doletom, taktiež odpaľovacích zariadení aj systémov na riadenie paľby. Nahradené pritom majú byť všetky systémy protivzdušnej obrany, ktoré Oslo darovalo Ukrajine, uvádza sa na webstránke nórskej vlády.

"Takouto investíciou pomáha vláda posilniť našu pripravenosť, pričom čo najrýchlejšie nahradíme protivzdušnú obranu darovanú Ukrajine," povedal Störe.

Nórsky minister obrany Björn Arild Gram podotkol, že Nórsko už naliehavo potrebuje moderný systém protivzdušnej obrany, no v tomto smere podľa neho momentálne existuje obrovský medzinárodný dopyt.

"Dodacie lehoty sú dlhšie, ako by sme chceli... Preto musí teraz vláda objednať nové systémy, pričom prijala mimoriadne opatrenia na urýchlenie tejto objednávky," povedal. (TASR)

Európska komisia členským štátom navrhla nový balík sankcií zameraných na Rusko a jeho spojencov s cieľom sprísniť predchádzajúce opatrenia. Nový balík by sa mal dotknúť desiatok hospodárskych subjektov.

Návrh spúšťa záverečné rozhovory medzi 27 členskými štátmi s cieľom dosiahnuť potrebnú jednomyseľnosť v tejto otázke, pričom výkonný orgán Európskej únie dúfa, že v poradí 12. balík sankcií bude prijatý do konca roka.

Aj keď stredajšie vyhlásenie nezachádzalo do podrobností, prípravné rozhovory sa sústredili na uvalenie vývozných obmedzení na lukratívny ruský diamantový priemysel.

„Návrhy na zaradenie do zoznamu zahŕňajú aktérov z ruského vojenského, obranného a IT sektora, ako aj iných dôležitých hospodárskych subjektov,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej komisie. Tá uviedla, že najnovší balík sa zameria na viac ako 120 jednotlivcov a subjektov.

Konečná podoba 12. balíka sankcií voči Rusku ešte nie je definitívna. V minulosti totiž Maďarsko, ktoré má naďalej úzke vzťahy s Moskvou, dokázalo oddialiť a zmierniť niektoré sankčné balíčky.

Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po návšteve generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v sídle Európskej komisie. (SITA)

Invázia Ruska na Ukrajinu priniesla zlaté časy pre zbrojárov, vlani si polepšili aj české a slovenské firmy. Najväčšou slovenskou zbrojovkou je štátny výrobca húfnic Zuzana Konštrukta - Defence, nasleduje výrobca munície VOP Nováky. (Index)

Prezidentka Čaputová telefonovala s ukrajinským prezidentom Zelenským. Hovorili spolu o eurointegračných snahách Ukrajiny, podpore Slovenska Ukrajine a tiež o bilaterálnej spolupráci.

"Zablahoželala som jemu aj ukrajinským občanom k pokroku smerom k EÚ a vyjadrila som sa aj k rozhodnutiu Európskej komisie o začatí prístupových rozhovorov," napísala Čaputová po telefonáte so Zelenským.

Európska komisia pred týždňom vo svojej správe napriek určitým výhradám odporučila členským štátom otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Zelenskyj sa podľa vlastného vyjadrenia na X poďakoval slovenskej prezidentke za "uznanie pokroku Ukrajiny smerom k začatiu prístupových rozhovorov s EÚ".

Ocenil aj podporu Slovenska pre jeho mierový plán vrátane účasti na treťom rokovaní brannobezpečnostných poradcov hláv štátov a premiérov o mieri na Ukrajine, ktoré sa konalo na Malte koncom októbra. Slovensko tam zastupovala Čaputovej poradkyňa pre zahraničnú politiku Jana Kobzová a tiež zástupca ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Podľa Zelenského s Čaputovou hovorili aj o problémoch Ukrajiny s energetickou bezpečnosťou a o pokračovaní slovensko-ukrajinskej hospodárskej spolupráce.

V sutinách obytného domu v meste Selydove na východe Ukrajiny našli po ruskom útoku telo druhej obete, pod troskami by však mohli byť ďalší ľudia. Ruské rakety zabíjali aj v Záporožskej oblasti, zomreli tam traja ľudia.

Medzi obeťami sú aj dvaja záchranári, ktorí pomáhali po prvom z útokov, oznámil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Sedem ľudí utrpelo zranenia. Traja z nich sú záchranári a štyria civilisti.

Ukrajinskí vojaci sa podľa kancelárie ukrajinského prezidenta uchytili na východnom brehu rieky Dneper. Šéf kancelárie Andrij Jermak povedal, že napriek negatívnym prognózam dosiahli pokrok v Chersonskej oblasti.

„Krok za krokom demilitarizujú Krym. Prekonali sme 70 percent vzdialenosti,“ povedal v komentároch zverejnených na webovej stránke Zelenského kancelárie. „A naša protiofenzíva sa rozvíja,“ dodal Jermak.

Predstavitelia boli pri popisovaní aktivít v oblasti opatrní, keďže ukrajinská protiofenzíva za štyri mesiace dosiahla len menšie zisky.

Strechu jednej z budov závodu na výrobu pušného prachu v Tambovskej oblasti v strednom Rusku poškodil útok dronu.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislé ruské spravodajské kanály Astra a Baza pôsobiace na komunikačnej platforme Telegram.

Podľa kanálu Astra dron dopadol v utorok na územie závodu na výrobu pušného prachu v meste Kotovsk. V jednej z budov vypukol požiar, ale v čase útoku v nej neboli nijakí zamestnanci a nehlásili žiadne obete.

Pobaltské krajiny žiadajú členské štáty Európskej únie o väčšie úsilie pri zaisťovaní dodávok munície pre Ukrajinu. Členské štáty sľúbili do marca 2024 dodať jeden milión delostreleckých granátov.

Doteraz bolo doručených približne 300-tisíc delostreleckých granátov a ďalších asi 180-tisíc bolo objednaných prostredníctvom spoločných zásobovacích projektov.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v utorok vyhlásil, že pre obmedzené výrobné kapacity očakáva, že prísľub Ukrajine nebude možné splniť.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v rozhovore pre agentúru DPA vyhlásil, že EÚ by mala nakúpiť muníciu od tretích krajín, ak sa nepodarí dostatočné množstvo vyrobiť alebo získať zo skladových zásob.

Pevkur tiež poukázal na to, že podľa Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella sa podľa platných kontraktov sa veľké množstvo munície vyrobenej na území EÚ vyváža do iných krajín. Po dohode s nimi by však mohla smerovať na Ukrajinu.

Pevkur však trvá na dostatku výrobných kapacít. Podobný názor zdieľa aj Lotyšsko, jeho minister obrany Andris Spruds v utorok vyzval členské štáty, aby boli pri plnení záväzku ambicióznejšie. (TASR)

Kremeľ bude sledovať dnešné stretnutie amerického prezidenta Joea Bidena s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. "Tieto dve krajiny si budujú bilaterálne vzťahy. Je to ich právo," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Samozrejme, každé stretnutie tohto druhu, ktoré zahŕňa dva najväčšie ekonomiky sveta, je dôležité pre všetkých. Preto tak alebo onak budeme sledovať vyhlásenia, ktoré budú toto stretnutie sprevádzať" povedal Peskov na pravidelnej tlačovej konferencii.

Biden a Si Ťin-pching budú rokovať počas summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v americkom San Franciscu. Naposledy sa osobne stretli vlani v novembri na indonézskom ostrove Bali.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová uviedla, že prezidenti budú hovoriť o bilaterálnych, regionálnych a globálnych otázkach, ako aj o spôsoboch, ako "zodpovedne riadiť vzájomnú konkurenciu". (TASR)

Ukrajinská armáda pokročila v Chersonskej oblasti na ľavom brehu rieky Dneper a severozápadne od obce Verbove v Záporožskej oblasti.

Geolokačné zábery ukazujú, že ukrajinské jednotky pokročili smerom k obci Krynky, ktorá sa nachádza 30 kilometrov severovýchodne od mesta Cherson.

Ukrajinskí vojaci podnikli ofenzívne operácie aj v západnej časti Záporožskej oblasti a dosiahli zisky.

Ukrajinský generálny štáb okrem toho informoval, že armáda pokračuje v protiofenzíve na melitopoľskom fronte na západe Záporožskej oblasti.

Ruské sily zasiahli pri nočnom raketovom útoku obytný dom v meste Selydove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pod sutinami zrútenej časti domu sa našlo telo jednej ženy, uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

Šéf Doneckej oblastnej správy Ihor Moroz na rovnakej sociálnej sieti informoval, že raketový útok v Selydove poničil spolu 17 rodinných a osem bytových domov.

Spod trosiek zasiahnutej štvorposchodovej bytovky sa podľa Klymenka podarilo vyslobodiť dvoch zranených, ktorí boli následne prevezení do zdravotníckeho zariadenia. Záchranári okrem toho pomohli trom ľuďom, ktorí uviazli vo štvrtom poschodí zničeného domu.

Intenzívnym ruským útokom okrem toho ďalej čelí aj Chersonská oblasť na juhu Ukrajiny. Šéf správy oblasti Oleksandr Prokudin uviedol, že za uplynulý deň Rusi oblasť ostreľovali viac ako 80-krát a vypálili na ňu vyše 570 kusov munície z mínometov, delostrelectva, raketometov Grad, tankov, lietadiel i dronov. Zranenia podľa neho utrpelo sedem ľudí. (ČTK)

Cynická obluda: Vyšiel prieskum, z ktorého vyplýva, že práve voliči SNS a Republiky nechcú, aby sa Ukrajina stala členom EÚ. Tej EÚ, ktorú oni sami nenávidia. Čo to teda znamená?

(zdroj: Cynická obluda)

Na Ukrajine podľa Kyjeva počas uplynulého dňa padlo ďalších 820 ruských vojakov. Počet obetí na strane Moskvy sa tak od začiatku vojny zvýšil na 314 290, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Rusko podľa neho prišlo aj o 15 tankov, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov, dva raketomety a jedno lietadlo.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 377 tankov, 10 104 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 647 delostreleckých systémov, 884 raketometov a 323 lietadiel.

Colníci našli v dodávke nádoby, ktoré sú ukrajinským kultúrnym dedičstvom. Ministerstvo kultúry rozhodlo o ich konfiškácii. Kým sa nevrátia na Ukrajinu, dočasne ich odovzdajú Spišskému múzeu v Levoči, informovala hovorkyňa Colného úradu Košice.

V dodávke boli tri drevené debny. "V každej z nich sa medzi polystyrénom nachádzala hlinená keramická nádoba s výškou od 27,5 do 34 centimetrov. Vodič uviedol, že ide o internetovú objednávku, s ktorou smeroval cez ukrajinsko-rumunský hraničný priechod do Poľska. Keďže vzniklo podozrenie z porušenia zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty, hlinené nádoby CÚ na mieste zaistil," uviedla.

Podľa odborného posudku archeológa ide o nádoby vytočené zo železitej hliny na hrnčiarskom kruhu na konci 19. alebo na začiatku 20. storočia. "Povrch nádob nesie známky očadenia ohňom, čo dokazuje, že v minulosti slúžili na prípravu jedál. Čierne fľakaté sfarbenie odkazuje aj na ukrajinské obyčaje mazania tuku do stien hlinených nádob, čo zlepšovalo ich vlastnosti pri spracovávaní mliečnych produktov a ovocia," dodala s tým, že archeológ zároveň nevylúčil, že môže ísť o keramiku z archeologického výskumu.

Vzhľadom na výbornú zachovalosť nádob typických pre viacero oblastí Ukrajiny sa môže ich cena v zberateľskom prostredí pohybovať vo výške sto eur za jeden kus. (TASR)

Ruský prezident Putin sa podľa ukrajinského prezidenta Zelenského snaží do decembra ukázať nejaké výsledky na bojisku, keďže sa podľa neho chystá oznámiť opätovnú kandidatúru v prezidentských voľbách.

„Putin má teraz veľmi cynický a špecifický politický cieľ a je pripravený zabiť čo najviac svojich ľudí,“ povedal Zelenskyj v jeho večernom prejave. Putin chce vykázať nejaké taktické výsledky do prvej polovice decembra, skonštatoval.

Rusko teraz veľmi intenzívne útočí, obzvlášť v Doneckej oblasti, upozornil ukrajinský prezident. „Rusko už pod Avdijivkou stráca vojakov a techniku rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako pri Bachmute. Vydržať tento nápor je mimoriadne ťažké,“ uviedol. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nehrajte Putinovu hru, pamätajte na rok 1968, keď potlačili Pražskú jar, odkazujú ukrajinskí vojaci slovenskej vláde. Jej kroky sú pre nich nepríjemným prekvapením. (SME)

Rusi chcú Avdijivku dobyť do Nového roka a chcú to urobiť za každú cenu, hovoria vojaci v zákopoch v Doneckej oblasti. Prečítajte si príbehy vojakov, ktorí sa im v tom snažia zabrániť v reportáži denníka SME. (SME)

Vrátili sa do miest, ktoré navštívili na začiatku ruskej invázie, a dostali sa aj front, len pár kilometrov od ruskej armády. Ako sa Ukrajina zmietaná vojnou za 21 mesiacov okupácie zmenila?

Majú ešte to svoje povestné odhodlanie? A kedy sa podľa nich všetko toto skončí?

Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta Braňa Ondrášika.

Cyprus prešetrí obvinenia zo strany investigatívnych novinárov, podľa ktorých dochádza v tomto ostrovnom štáte k praniu špinavých peňazí z Ruska. Tie údajne ruským oligarchom umožňujú obchádzať sankcie, informuje agentúra AFP.

Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) tvrdí, že Cyprus "hrá ešte väčšiu úlohu pri prevode špinavých peňazí pre ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších brutálnych diktátorov, ako sa doposiaľ predpokladalo".

Novinári zozbierali uniknuté interné záznamy siahajúce od polovice 90. rokov minulého storočia až do apríla roku 2022.

Podľa ICIJ táto investigatíva, ktorá trvala osem mesiacov, "ponúka prenikavý pohľad do podvodného finančného systému, ktorý pomáha posilňovať postavenie niektorých z najodhodlanejších nepriateľov Západu".

"Všetky informácie, ktoré vyšli najavo, budú vyšetrené v stanovenej lehote... Dôveryhodnosť našej krajiny je kľúčová," reagoval na výsledky práce investigatívcov cyperský prezident Nikos Christodulidis.

Cyperská vláda podľa svojich vyjadrení zaviedla prísne opatrenia proti praniu špinavých peňazí a porušovaniu sankcií od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári roku 2022. ICIJ však tvrdí, že sa na Cypre stále prejavujú dôsledky závislosti na peniazoch z Ruska a iných krajín.

Ako píše AFP, nejde o prvý prípad, keď bol Cyprus - členský štát Európskej únie - označený za bezpečné útočisko pre nelegálne zisky ruských oligarchov. Nikózia už prijala opatrenia proti osobám, ktoré podľa USA a Británie údajne pomáhali týmto oligarchom obchádzať sankcie uvalené na Moskvu v dôsledku vojny na Ukrajine.

Na ostrovnom štáte v Stredozemnom mori žije aj početná ruská diaspóra. Juhocyperské prístavné mesto Lemesos - často prezývané "Moskva v Stredozemnom mori" - dlhodobo priťahuje rusky hovoriacich ľudí. (TASR)

Ukrajinským vojakom sa podarilo vytvoriť si predmostie na východnom brehu rieky Dneper, ktorý okupujú ruské sily. Oznámil to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Podľa agentúry ide o prvé oficiálne potvrdenie toho, že sa ukrajinská armáda "zachytila" na východnom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny.

"Napriek všetkému ukrajinské ozbrojené sily získali predmostie na ľavom (východnom) brehu Dnipra," povedal Jermak v príhovore, ktorý predniesol na pôde amerického think tanku Hudson Institute a v ktorom žiadal západné krajiny o ďalšie dodávky zbraní na boj proti ruskej agresii.

Podľa Jermaka je Rusko v dôsledku ukrajinských útokov nútené postupne demilitarizovať anektovaný Krymský polostrov. "A naša protiofenzíva pokračuje," zdôraznil. Jeho vyjadrenia boli zverejnené na oficiálnej stráne ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Severná časť Chersonskej oblasti bola ukrajinskou armádou oslobodená pred rokom. Jej južnú časť stále okupujú ruské jednotky, ktoré ostreľujú Ukrajinou kontrolované obce a mestá z východného brehu rieky Dneper, ktorá od postupu ukrajinskej armády tvorí frontovú líniu.

Ruská armáda minulý týždeň tvrdila, že zastavila ukrajinskú snahu o vytvorenie predmostia na východnom brehu Dnepra a priľahlých riečnych ostrovoch. Podľa Moskvy pritom zahynulo 500 ukrajinských vojakov, čo však nebolo možné nezávisle overiť.

Neoficiálne správy o tom, že sa Ukrajincom takéto predmostie vytvoriť podarilo, sa v posledných týždňoch objavujú opakovane, ale až teraz ich potvrdil niektorý z ukrajinských činiteľov.

Dve ruské štátne tlačové agentúry v pondelok krátko informovali o údajnom ústupe ruskej armády v Chersonskej oblasti, bezprostredne po tom však správy stiahli. Podľa týchto správ velenie armády rozhodlo o presune ruských vojakov "na výhodnejšie pozície na východnom brehu Dnepra". Moskva to neskôr označila za provokáciu, ale pozadie celej udalosti zostáva nejasné. (TASR)