Izrael Palestína vojna: Evakuačnými koridormi v Pásme Gazy prešlo v stredu 50-tisíc ľudí (minúta po minúte)

Jemenskí húsijskí povstalci uviedli, že pri pobreží Jemenu zostrelili americký dron. Podľa povstalcov Washington dron vyslal na podporu Izraelu.

"Naše vzdušné sily dokázali zostreliť americký MQ-9 (Reaper), zatiaľ čo vykonával nepriateľské sledovacie a špionážne aktivity v jemenských teritoriálnych vodách v rámci americkej podpory Izraela," uviedli húsíovia vo vyhlásení.

Americká armáda bezprostredne na toto vyhlásenie nereagovala.

Húsíov podporuje Irán a sú súčasťou "osi odporu" voči Izraelu. Húsijskí povstalci sa prihlásili k viacerým dronovým a raketovým útokom od vypuknutia vojny medzi Izraelom a Hamasom. 

"Nepriateľské aktivity neodradia ozbrojené sily Jemenu od pokračovania ich vojenských operácií proti izraelským subjektom a útlaku Palestínčanov," dodali húsíovia. (TASR)

Izraelský premiér Netanjahu odmietol ako "falošné fámy" správy o možnej výmene niekoľkých rukojemníkov, za trojdňovú prestávku v bojoch v Pásme Gazy.

Predtým sa objavila informácia, že sa pomocou sprostredkovateľov rokuje o oslobodení 12 rukojemníkov, vrátane šiestich Američanov, výmenou za tri dni pauzy v bojoch. S odvolaním sa na zdroje blízke Hamasu to uviedla agentúra AFP. Na rokovaniach sa podľa nej ako sprostredkovateľ podieľa Katar, zapojené sú aj USA. Rukojemníkov je celkovo okolo 240 a Izrael podmieňuje pozastavenie bojov ich prepustením.

"Chcem vyvrátiť všetky fámy, ktoré k nám prichádzajú zo všetkých strán, a jasne zopakovať jednu vec: Bez prepustenia našich rukojemníkov nebude žiadne prímerie. Všetko ostatné je malicherné," vyhlásil Netanjahu.

Hovorca izraelskej armády neskôr doplnil, že rokovania o prímerí nie sú na programe dňa, ale humanitárne pauzy môžu byť súčasťou rokovaní, píše denník The Times of Israel.

Rokovania podľa zdrojov AFP uviazli na otázke dĺžky prestávky v bojoch a na tom, či dohoda bude zahŕňať aj sever Pásma Gazy, kde sa odohrávajú najtvrdšie boje. "Katar teraz čaká na odpoveď Izraelčanov," uviedol zdroj AFP.

O vyjednávaní o prímerí informovala aj agentúra Reuters, podľa ktorej je zapojený Katar a ide o pauzu "na jeden či dva dni" výmenou za "desať až 15 rukojemníkov". (ČTK)

Aliancia 13 veľkých humanitárnych a mimovládnych organizácií vyzvala svetových lídrov, aby zatlačili na nastolenie prímeria v Pásme Gazy. Vyhlásenie zverejnili deň pred humanitárnou konferenciou o Pásme Gazy v Paríži.

Organizácie vyzývajú hlavy štátov, "aby spravili všetko, čo je v ich silách, aby dosiahli okamžité prímerie," uvádza sa vyhlásení organizácií.

Ďalšie priority by podľa organizácií mali zahŕňať "konkrétne kroky na oslobodenie civilných zajatcov a ochranu celej civilnej populácie, na zaistenie prístupu do Gazy pre humanitárnu pomoc a na rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva".

Medzi signatármi vyhlásenia sú okrem Lekárov bez hraníc, Amnesty International a Oxfamu aj Akcia proti hladu, Nórska rada pre utečencov i Medzinárodná federácia pre ľudské práva.

"Dostávame stále zúfalejšie žiadosti o ochranu a pomoc od našich humanitárnych pracovníkov v uzatvorenom Pásme Gazy," uviedol šéf nórskej rady Jan Egeland. Dodal, že je neakceptovateľné, že ešte stále nebolo prijaté humanitárne prímerie, zriadený humanitárny koridor a nevidno koniec "dusivého obliehania" Pásma Gazy.

Štvrtková humanitárna konferencia o Pásme Gazy bola narýchlo zvolaná na okraj každoročného Parížskeho mierového fóra. Cieľom je zmobilizovať pomoc pre ľudí v Gaze. Kancelária francúzskeho prezidenta však uviedla, že na konferencii sa nezúčastnia žiadni predstavitelia Izraela. (TASR)

Evakuačnými koridormi v Pásme Gazy prešlo v stredu 50-tisíc ľudí, uviedli izraelské úrady. Hraničný priechod do Egypta Rafah bol pre bližšie nespresnené bezpečnostné okolnosti uzavretý, oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničia.

Za posledných 24 hodín prešlo cez priechod podľa Washingtonu 80 kamiónov humanitárnej pomoci, píše Reuters.

Izrael opakovane apeluje na obyvateľov Pásma Gazy, aby sa presunuli na juh oblasti, pretože na severe sú boje najprudšie. 

Oddelenie izraelského ministerstva obrany COGAT, ktoré dohliada na civilné aktivity na palestínskych územiach, informovalo o presune 50-tisíc Palestínčanov. Nápor bol taký veľký, že koridory museli byť otvorené až do 15.00 h miestneho času (14.00 h SEČ), teda o hodinu dlhšie, ako bolo pôvodne prisľúbené.

Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN v utorok utieklo zo severu na juh asi 15-tisíc ľudí, zatiaľ čo v pondelok ich bolo 5 000 a v nedeľu 2 000.

Do Pásma Gazy za posledných 24 hodín vošlo 80 kamiónov s humanitárnou pomocou, uviedol hovorca Bieleho domu pre bezpečnosť John Kirby. (ČTK)

Holandsko posiela k Cypru na východe Stredozemného mora vojenskú loď, ktorá bude slúžiť pre humanitárnu pomoc v Pásme Gazy, oznámila holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová. Využívaná by mohla byť aj na evakuáciu.

Cyprus sa v súčasnosti snaží o vytvorenie námorného koridoru do Gazy, cez ktorý by mohla neustále prúdiť. Ollongrenová označila túto iniciatívu za veľmi dôležitú. Na Cyprus aj vycestovala, aby rokovala o jej podrobnostiach.

Vojenská loď vypláva z Holandska v polovici novembra a k Cypru dorazí za desať dní. Na Cypre už pôsobí ďalšia loď holandského námorníctva a dve vojenské dopravné lietadlá, ktoré by podľa ministerky mohli prepravovať zdravotnícky materiál do pásma Gazy.

Holandský premiér Mark Rutte smeruje do Izraela, kde sa už druhýkrát za uplynulé týždne stretne so svojím izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom. Okrem iného majú rokovať o rukojemníkoch.

Do Izraela Rutte pricestuje z katarskej Dauhy, kde rokoval o osude rukojemníkov. Predstaviteľom Kataru sa poďakoval za ich úsilie pri sprostredkovaní prepustenia zadržiavaných rukojemníkov.

Počas rokovaní v Katare bolo predložených viacero "návrhov" na krátke prestávky v bojoch v pásme Gazy, uviedol Rutte pre holandskú stanicu NOS. Podľa neho by umožnili "dosiahnuť pokrok" pri posielaní humanitárnej pomoci do Gazy a prepustení zajatcov. (TASR)

Nedovoľte, aby vás využili komplici Hamasu, hovorte sami za seba a odmietnite teror, povedal nemecký prezident Steinmeier ľuďom s palestínskymi a arabskými koreňmi počas diskusie za okrúhlym stolom vo svojom sídle v Berlíne.

Palestínska komunita v Nemecku by mala mať priestor na verejné vyjadrenie svojej bolesti a zúfalstva nad civilnými obeťami izraelských útokov v pásme Gazy, uviedol ďalej Frank-Walter Steinmeier.

"Právo urobiť to verejne a pokojne je zaručené v našej ústave a toto právo nie je spochybňované. Ale terorizmus, podnecovanie nenávisti a výzvy na ničenie štátu Izrael nie sú súčasťou ústavnej záruky a očakávam, že sa proti tomu postavíme spoločne," dodal Steinmeier. (TASR)

Jeden mesiac od „hamasovského“ masakru sú zrejmé dve istoty. Banalita, že svet už nebude, ako býval, sa po 11/9 zastavila na značke - 7/10. Po druhé, istá je smrť dvojštátneho riešenia kauzy Izrael/Palestína, komentuje Peter Schutz. (SME)

Vojna Izraela proti Hamasu je vojnou slobodného sveta, uviedol izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen v príhovore k europoslancom v Bruseli.

Cohen bol v europarlamente s niekoľkými Izraelčanmi, ktorých príbuzných uniesli do Pásma Gazy teroristi z Hamasu.

Minister v príhovore označil Hamas za "monštrá" a požiadal o medzinárodnú pomoc na zabezpečenie prepustenia viac ako 240 rukojemníkov. Europoslancom ukázal aj brutálne zábery, ktoré podľa jeho tvrdení Hamas natočil počas útoku na Izrael.

"Siedmy október bol najhorším dňom pre Izrael a židovský národ od Holokaustu," povedal. Intenzívne bombardovanie Pásma Gazy Izraelom zdôvodnil ako nevyhnuté na vykorenenie "terorizmu" Hamasu.

"Toto nie je len vojna štátu Izrael. Toto je vojna slobodného sveta... Musíme vyhrať túto vojnu, aby sme zabezpečili, že Západ nebude ďalší, keďže terorizmus je ako rakovina," uviedol šéf izraelskej diplomacie.

Cohen pripomenul, že Izrael nečelí iba útokom Hamasu, ale aj ostatných militantných skupín v regióne, ktoré sú podporované Teheránom. Irán je podľa jeho slov "svetovou jednotkou vo financovaní teroru". (TASR)

Katar sprostredkúva rokovania medzi Izraelom a Hamasom o možnom prepustení desiatich až 15 zajatcov zadržiavaných v Pásme Gazy. Protiváhou má byť krátke prímerie

informuje o tom agentúra AFP, ktorá za odvoláva na zdroj oboznámený so situáciou.

"Rokovania sprostredkovávané Katarom v spolupráci s USA pokračujú s cieľom zaistiť prepustenie desiatich až 15 rukojemníkov výmenou za jedno až dvojdňové zastavenie bojov," vyhlásil informovaný zdroj. Ten chcel z dôvodu vysokej citlivosti záležitosti zostať v anonymite.

Katar podporuje Palestínčanov a má otvorené komunikačné kanály s hnutím Hamas, ktoré v Pásme Gazy vládne od roku 2007, pripomína AFP.

Tento bohatý emirát (Katar) tiež vyvíja rozsiahle diplomatické úsilie s cieľom dosiahnuť prepustenie osôb zadržiavaných Hamasom.

V predchádzajúcich týždňoch sa podarilo dosiahnuť prepustenie štyroch rukojemníčok - dvoch Izraelčaniek a dvoch Američaniek.

Na území Kataru sa nachádza najväčšia americká základňa v oblasti. V tejto krajine sídli aj politická kancelária Hamasu a tiež jeho vodca Ismáíl Haníja. Ten tu žije v dobrovoľnom exile. (TASR)

Taliansko pošle nemocničnú loď k pobrežiu Pásma Gazy, aby pomohlo ošetriť zranených, Posádku tvorí 170 ľudí, z nich 30 je vyškolených na lekársku pohotovosť, povedal taliansky minister obrany Guido Crosetto.

Taliansko tiež pracuje na vyslaní poľnej nemocnice k pásmu Gazy, dodal.

Minister naznačil, že dve lode talianskych námorných síl vyslané do regiónu Blízkeho východu tam pravdepodobne zostanú.

"Zhodnotíme, či ich necháme v oblasti, ale preferujem nechať tam tri lode a nemať žiadne výčitky," uviedol. (TASR)

Izraelskí predstavitelia sa nezúčastnia na humanitárnej konferencii pre Pásmo Gazy v Paríži, ktorú organizuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Uviedol to Elyzejský palác.

Izrael má napriek avizovanej neúčasti na konferencii rovnako ako iné krajiny "záujem na zlepšení humanitárnej situácie v Gaze", povedal v predstaviteľ Macronovej kancelárie, ktorý si neželal byť menovaný.

Francúzsky prezident v utorok rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a hovoriť budú znova po skončení konferencie, informoval Elyzejský palác.

Macron telefonoval v utorok aj s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a katarským emirom Tamímom bin Hamadom al-Sáním, dodal. Katar a Egypt zohrávajú kľúčovú úlohu pri snahách dostať viac pomoci do pásma Gazy.

Humanitárna konferencia pre Gazu bola zorganizovaná narýchlo v rámci každoročného Parížskeho mierového fóra, ktoré sa uskutoční 10. a 11. novembra.

Medzinárodné spoločenstvo opakovane vyzýva na dočasné prímerie alebo "prestávku" v bojoch medzi Izraelom a Hamasom, aby mohla byť poskytnutá pomoc civilistom v Pásme Gazy.

Netanjahu v utorok večer zopakoval, že k prímeriu v bojoch Izraela s Hamasom ani k dodávkam paliva do Gazy nedôjde, pokým palestínski militanti neprepustia unesených rukojemníkov. (TASR)

Holandská vláda dodala súčiastky pre stíhačky F-35 Izraelu a to aj napriek obavám, že by izraelské bombardovanie Pásma Gazy mohlo porušovať medzinárodné právo.

Izrael objednal komponenty z európskeho regionálneho skladu pre stíhačky F-35 so sídlom na holandskej leteckej základni Woensdrecht po útoku militantov z hnutia Hamasu zo 7. októbra.

Podľa denníka NRC boli ešte v októbri boli o dodávke súčiastok informované holandská ministerka zahraničných vecí Hanke Bruinsová Slotová a ministerka zahraničného obchodu Liesje Schreinemacherová.

Podľa podmienok dohody môže Izrael požadovať diely na bojové stíhačky z európskych zásob bez toho, aby zakaždým požiadal o samostatnú vývoznú licenciu. Avšak holandská vláda by mohla proti dodávke zasiahnuť, ak je to v rozpore so zahraničnou politikou krajiny.

NRC upozornil, že podľa nemenovaných predstaviteľov vlády existuje riziko, že izraelské bombardovanie cieľov v husto obývanom Pásme Gazy povedie k porušeniu medzinárodných noriem.

Holandská vláda však odporučila, aby sa dodávky súčiastok pre stíhačky napriek tomu uskutočnili, aby nedošlo k poškodeniu vzťahov Holandska s Izraelom a Spojenými štátmi.

Holandské ministerstvo zahraničných vecí pre denník NRC uviedlo, že vo svojom rozhodnutí zvážilo "právo Izraela na sebaobranu", ako aj možné riziká porušenia humanitárneho vojnového práva.

Ako však pre NRC uviedla profesorka medzinárodného práva na Amsterdamskej univerzite Liesbeth Zegveldová, holandská vláda by sa v dôsledku tohto svojho rozhodnutia mohla stať spolupáchateľom vojnových zločinov, a to podľa článku 8 Rímskeho štatútu, čiže zmluvy, ktorou bol zriadený Medzinárodný trestný súd v Haagu.

"Holandsko by malo predpokladať, že všetko, čo sa dodáva, bude nasadené v neprimeraných leteckých útokoch, ktoré nebudú rozlišovať medzi civilistami a bojovníkmi Hamasu," tvrdila Zegveldová.

Izraelská armáda v súvislosti s obeťami vojny v Gaze uvádza, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty. Hamas to popiera.

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 podporili takzvané humanitárne prestávky a vytvorenie koridorov v Pásme Gazy. "Zdôrazňujeme potrebu bezodkladných opatrení na riešenie zhoršujúcej sa humanitárnej krízy v Gaze," vyhlásili.

"Podporujeme humanitárne prestávky a koridory na uľahčenie (dodávok) nevyhnutne potrebnej pomoci, pohybu civilistov a prepustenia rukojemníkov," uviedli ministri po rokovaniach v Japonsku.

V spoločnom vyhlásení zdôraznili aj "právo Izraela brániť seba a svojich občanov v súlade s medzinárodným právom". Izrael sa totiž podľa nich snaží zabrániť opakovaniu bezprecedentných útokov Hamasu zo 7. októbra.

"Vyzývame Irán, aby sa zdržal poskytovania podpory Hamasu a prijímania ďalších opatrení, ktoré destabilizujú Blízky východ, vrátane podpory libanonského Hizballáhu a iných neštátnych aktérov, a aby využil svoj vplyv na tieto skupiny na deeskaláciu napätia v regióne," dodali šéfovia diplomacií G7 v spoločnom vyhlásení. (TASR)

Izraelský nálet v Pásme Gazy zabil vedúceho vývoja zbraní Hamasu. "Muhsin Abú Zína bol jedným z popredných vývojárov zbraní Hamasu a odborníkom na vývoj strategických zbraní a rakiet," oznámila izraelská armáda.

Armáda tiež identifikovala bunku militantov, ktorá na ňu plánovala zaútočiť protitankovými strelami, a zaútočila tiež na bunku, ktorá odpaľovala rakety na Izrael. Oba ciele vraj zničila, informácie sa však nepodarilo nezávisle overiť. (TASR)

Izraelské úrady doteraz identifikovali 843 civilistov z asi 1 400 obetí útoku Hamasu, informovala polícia. Podľa nej zavraždili ozbrojenci asi tisíc civilistov a 400 členov izraelských bezpečnostných zložiek, uviedol server The Times of Israel.

Identifikácia pozostatkov je ťažká okrem iného preto, že rad domov ozbrojenci z Hamasu vypálili.

V prípade asi troch desiatok osôb tiež zatiaľ nie je jasné, či zomreli pri masakri, alebo či ich Hamas uniesol do Pásma Gazy. Medzi nezvestnými je podľa stanice Channel 12 tiež 15 cudzincov, väčšina z nich sú zrejme Thajčania.

Tento týždeň sa v izraelských médiách objavili správy, že v súvislosti so silnejúcimi hlasmi najmä zo zahraničia volajúcimi po humanitárnom prímerí v Pásme Gazy sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu chystá zverejniť 47-minútové kompilačné video zo záberov z masakru zo 7. októbra.

Väčšinu na ňom tvoria videozáznamy z kamier, ktoré mali ozbrojenci z Hamasu pripevnené na telách. Izraelskí psychológovia, psychiatri aj preživší útoku ale vyzývajú vládu, aby to nerobila, pretože tak spôsobí Izraelčanom ešte väčšiu traumu.

Dnes server ToI napísal, že video vláda ukázala už asi tisícke ľudí v 30 krajinách. Boli medzi nimi šéfovia tajných služieb, politici a diplomati z USA či Británie a ďalších krajín a tiež novinári. Minulý týždeň podľa ToI zhliadli toto video aj poslanci izraelského parlamentu, z ktorých mnohí ho podľa webu nedokázali sledovať až do konca. (ČTK)

Izraelské pozemné sily v Pásme Gazy hľadajú a ničia časti rozsiahlej siete tunelov Hamasu. Pred stupňujúcimi sa leteckými aj pozemnými údermi úteká zo severu čoraz viac palestínskych civilistov.

Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) v utorok ušlo asi 15-tisíc ľudí, zatiaľ čo v pondelok ich bolo 5000 a v nedeľu 2000.

Mesto Gaza, hlavná bašta Hamasu na severe enklávy, je obkľúčené. Izrael uvádza, že jeho jednotky postúpili až do "srdca" mesta, zatiaľ čo Hamas tvrdí, že jeho bojovníci spôsobili Izraelčanom ťažké straty.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari uviedol, že izraelskí ženisti používajú výbušné zariadenia na ničenie siete tunelov vybudovaných Hamasom, ktorá sa tiahne stovky kilometrov pod Gazou. Izraelské tanky čelia silnému odporu ozbrojencov, ktorí tunely využívajú na prepady, uviedli zdroje z Hamasu a skupiny Palestínsky Islamský džihád.

Izraelčania majú obavy, že vojenské operácie by mohli ohroziť rukojemníkov, ktorí sú zrejme držaní v tuneloch. Izrael nebude súhlasiť s prímerím, kým nebudú zajatci prepustení. Hamas tvrdí, že neprestane bojovať, kým bude Gaza čeliť útoku.

Civilisti zvyčajne utekajú počas štvorhodinového okna, ktoré denne stanovuje izraelská armáda. Väčšinu odchádzajúcich tvorili v utorok deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím, uviedla agentúra OSN. Mnohí prišli pešo s minimom vecí.

V oblasti bojov ďalej zostávajú desaťtisíce palestínskych civilistov, z ktorých mnohí sa ukrývajú v nemocniciach alebo školách OSN. Podľa pozorovateľov OSN bolo vysídlených približne 1,5 milióna z 2,3 milióna obyvateľov Gazy. (ČTK)

Archeológovia pomáhajú izraelským vojakom s hľadaním a identifikáciou pozostatkov obetí masakru, ktorý pred mesiacom vykonalo v Izraeli hnutie Hamas. Napísal to portál The Times of Israel.

Izraelský pamiatkový úrad oznámil, že za dva týždne archeológovia pomohli úradom objaviť vo vypálených domoch pozostatky desiatich mužov, žien a detí, ktorí boli považovaní za nezvestných.

Pomocou techník, ktoré používajú pri vykopávkach na vypálených a zničených starovekých náleziskách, archeológovia teraz podľa ToI preosievajú popol z vypálených domov v zdevastovaných kibucoch.

Prevažnú väčšinu zabitých v Izraeli tvorili civilisti - vrátane detí a starých ľudí, píše ToI. Útočníci podľa neho obete brutálne zabíjali, mučili a zapaľovali domy, v ktorých sa rodiny ukrývali v zabezpečených miestnostiach, pričom ich upálili zaživa.

Izraelské národné stredisko súdneho lekárstva nebolo schopné zvládnuť obrovské množstvo pozostatkov z útoku, armáda mu teda poskytla pomoc.

Úrady viaceré pozostatky ešte neidentifikovali, polícia predpokladá, že niektoré z nich patria útočníkom.

Nemecká polícia eviduje v krajine za uplynulý mesiac viac ako 2 600 trestných činov, ktoré podľa nej súvisia s teroristickým útokom hnutia Hamas na Izrael. (TASR)

Francúzsko vyšetruje, či za kresbami Davidovej hviezdy v Paríži nie je Rusko. Čin mohli páchatelia vykonať na žiadosť osoby zo zahraničia, uviedla parížska prokurátorka. (TASR)

Izraelská armáda od začiatku operácie proti Hamasu zaútočila na 14-tisíc cieľov v Pásme Gazy. Zničila okrem iného viac ako sto vstupov do tunelov a zabila početných veliteľov Hamasu, uviedol armádny hovorca Daniel Hagari.

Izraelské jednotky okrem toho zničili vyše štyritisíc zbraní, z ktorých mnohé boli ukryté v mešitách, materských školách a obytných oblastiach. "Je to dôkaz cynického zneužívania civilistov ako ľudských štátov zo strany Hamasu," povedal Hagari.

Teroristi Hamasu zabili 7. októbra pri masakroch a útokoch v oblastiach Izraela hraničiacich s Pásmom Gazy viac než 1 400 ľudí. Ďalších vyše 240 ľudí so sebou odvliekli ako rukojemníkov. Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré je pod kontrolou Hamasu, prekročil počet zabitých Palestínčanov 10 300.

Tieto číslo nemožno v súčasnosti nezávisle overiť.

Americký prezident Biden v pondelok v telefonáte vyzýval izraelského premiéra Netanjahua, aby súhlasil s trojdňovou pauzou v bojoch s Hamasom. Informoval o tom server Axios s odvolaním sa na dva diplomatické zdroje z Izraela a USA.

Zdroje sú podľa servera oboznámené s rokovaniami medzi USA, Izraelom a Katarom. Výsledkom rokovania by podľa Axiosu mohlo byť, že Hamas prepustí desať až 15 rukojemníkov z Pásma Gazy a zverejní zoznam ľudí, ktorých zadržiava. Biely dom odmietol správu komentovať.

Hamas v utorňajšom vyhlásení tvrdil, že je pripravený prepustiť 12 zahraničných rukojemníkov, ale nemôže tak urobiť kvôli izraelskému ostreľovaniu. Diplomatické zdroje Axiosu však hovoria, že Netanjahu Hamasu neverí, a to predovšetkým kvôli incidentu z roku 2014, keď Hamas počas humanitárnej pauzy v bojoch s Izraelom zaútočil na skupinu vojakov židovského štátu, niekoľko ich zabil a jedného uniesol.

Netanjahu už minulý týždeň po rokovaní so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom vyhlásil, že Izrael podmieňuje akékoľvek dočasné prímerie prepustením rukojemníkov.

Biely dom informáciu serveru odmietol komentovať a odkázal len na pondelkové vyhlásenie, kde Washington uvádza, že Biden a Netanjahu "diskutovali o pokračujúcich snahách zabezpečiť prepustenie rukojemníkov držaných Hamasom". (ČTK)

Humanitárny konvoj so zdravotníckym materiálom sa v meste Gaza dostal pod paľbu, oznámil Medzinárodný výbor Červeného kríža. Poškodené sú dva kamióny a jeden zo šoférov utrpel ľahšie zranenia. Vo vyhlásení sa neuvádza, kto na konvoj strieľal.

Konvoj piatich kamiónov a dvoch vozidiel Červeného kríža čelil paľbe, keď prevážal zásoby do zdravotníckych zariadení, uviedla organizácia vo vyhlásení.

Po incidente konvoj zmenil svoju trasu a zdravotnícky materiál dodal do nemocnice Šifá, informoval Červený kríž.

Červený kríž následne sprevádzal šesť sanitiek s vážne zranenými pacientami k priechodu Rafah na hraniciach s Egyptom.

"Toto nie sú podmienky, za ktorých môže humanitárny personál pracovať. Zabezpečenie toho, aby sa životne dôležitá pomoc dostala do zdravotníckych zariadení, je zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného humanitárneho práva," povedal predstaviteľ delegácie Medzinárodného výboru Červeného kríža v Gaze William Schomburg.

Spojené štáty sú proti novej dlhodobej okupácii Pásma Gazy zo strany Izraela, vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel. "Gaza je palestínskym územím a zostane palestínskym územím," povedal.

"Náš názor je, že Palestínčania musia byť v popredí týchto rozhodnutí. Všeobecne povedané, nepodporujeme novú okupáciu Gazy a nepodporuje ju ani Izrael," povedal hovorca americkej diplomacie.

Izrael sa stiahol z Pásma Gazy v roku 2005 po tom, ako tam vládol od Šesťdňovej vojny v roku 1967. Hnutie Hamas získalo moc v tejto palestínskej enkláve v roku 2007.

Spojené štáty podľa Patela súhlasia s tým, že nie je cesta k "návratu k statusu quo" spred 7. októbra, keď Hamas masívne zaútočil na Izrael.

"Izrael a región musia byť bezpečné a Gaza by už nemala a nemôže byť základňou, z ktorej by sa mohli podnikať teroristické útoky proti Izraelčanom alebo komukoľvek inému," uviedol Patel.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre americkú televíznu stanicu ABC News odvysielanom v pondelok povedal, že po skončení vojny s Hamasom Izrael na neurčitý čas prevezme celkovú bezpečnostnú zodpovednosť.

"Ak túto bezpečnostnú zodpovednosť mať nebudeme, vypukne teror Hamasu v rozsahu, aký si nedokážeme predstaviť," dodal.

Izraelský minister obrany Joav Galant v utorok načrtol, že keď vojna skončí, v Pásme Gazy nebude vládnuť Izrael ani Hamas. Všetky ostatné možnosti sú podľa neho otvorené. (TASR)