Ukrajina Rusko Online: NATO po odchode Ruska ohlásilo pozastavenie zmluvy o konvenčných silách

Ruský vojenský rozpočet je viac než 2,5-krát väčší ako ukrajinský, takže podpora zahraničných partnerov je kritická, uviedol ukrajinský minister financií Serhij Marčenko, ktorý hovoril o finančných potrebách Ukrajiny na rok 2024.

Minister zdôraznil dôležitosť zachovania podpory Ukrajiny zo strany medzinárodných partnerov. „Podpora Spojených štátov amerických je pre Ukrajinu mimoriadne dôležitá. Preto dúfame, že sa americkej administratíve podarí nájsť riešenie na jej zachovanie. Vojna stále trvá a na úspech potrebujeme vašu pomoc,“ vyhlásil Marčenko.

Podotkol, že rozpočet Ukrajiny na vojnové operácie v roku 2024 je 40,7 miliardy amerických dolárov, kým rozpočet Ruska je 115 miliárd amerických dolárov, čo je takmer trojnásobok.

„Všetky príjmy štátneho rozpočtu a vnútorné pôžičky smerujeme na financovanie vojenského ťaženia. Bez podpory našich medzinárodných partnerov by sme museli výrazne znížiť nevojenské výdavky,“ vraví Marčenko.

Pripomenul, že v záujme Západu je podporovať Ukrajinu s cieľom ochrániť všetky ostatné krajiny pred šírením „ruskej imperialistickej choroby“. Ak sa Ukrajina nepostaví, Rusko podľa neho môže zaútočiť na iné krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nikde na Ukrajine nie je horšie. Avdijivka už neexistuje, hovorí jej obyvateľka Čítajte 

„Som vďačný Európskej komisii za návrh na spustenie nástroja pomoci Ukrajine na roky 2024 - 2027 vo výške 50 miliárd eur. Očakávame, že tento mechanizmus bude spustený v najbližších mesiacoch,“ povedal Marčenko.

Na záver vyhlásil, že dôvodom diania na Blízkom východe je aj nedostatočná reakcia medzinárodného spoločenstva na vojnu Ruska voči Ukrajine. „Ak by sme mali dostatočnú pomoc na víťazstvo v roku 2022, mohli by sme sa tejto situácii na Blízkom východe vyhnúť,“ skonštatoval Marčenko. (SITA)

Najmenej šesť osôb prišlo o život po delostreleckých útokoch na mesto Doneck. Moskvou dosadený starosta mesta Alexej Kulemzin uviedol, že došlo k priamemu zásahu budovy, v ktorej sídli úrad pracovnej a sociálnej ochrany.

"Podlahové dosky sa zrútili. Šesť ľudí bolo zabitých," dodal s odvolaním sa na predbežné údaje.

Moskvou dosadený gubernátor Doneckej oblasti Denis Pušilin na sociálnych sieťach uviedol, že ďalších 11 osôb utrpelo zranenia. Ukrajinské sily podľa jeho vyjadrení vypálili strely dlhého doletu, ktoré im vlani poskytli Spojené štáty.

Proruskí separatisti Doneck okupujú od roku 2014. Tamojšie úrady opakovane Kyjev obviňujú zo smrtiacich útokov na toto mesto, tieto tvrdenia však nie je možné nezávisle overiť.

Na Ukrajine v blízkej budúcnosti otvoria nový tábor pre ruských vojnových zajatcov, keďže tie súčasné sú už plné, píše sa vo vyhlásení štátneho projektu Chcem žiť na Telegrame.

„V blízkej budúcnosti bude na Ukrajine otvorený nový tábor pre vojnových zajatcov z dôvodu veľkého počtu ruských vojnových zajatcov. Medzitým prebiehajú prípravy na spustenie ďalšieho tábora. Nárast počtu vojnových zajatcov súvisí jednak so situáciou na fronte, so zhoršením motivácie ruských vojakov, ako aj s blokovaním výmen vojnových zajatcov ruskou stranou,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podmienky v novom tábore budú údajne spĺňať všetky požiadavky medzinárodného humanitárneho práva. Projekt zdôrazňuje, že ruskí vojaci dostanú lekársku pomoc a tri jedlá denne, umožnia im kontakt s rodinami a budú mať stály prístup k predstaviteľom Medzinárodného výboru Červeného kríža.

Tábor sa bude nachádzať v hlbokom tyle, ako stanovujú Ženevské konvencie.

„Vojnoví zajatci budú zadržiavaní výlučne na špeciálne určených miestach, ktoré ustanovujú Ženevské konvencie. Ukrajina na rozdiel od Ruska dodržiava medzinárodné humanitárne normy. Ruská strana napríklad drží ukrajinských vojakov v bežných väzniciach a nápravnovýchovných kolóniách spolu s inými väzňami, niekedy v neľudských podmienkach, nerešpektujúc a neuznávajúc ich postavenie vojnových zajatcov.“ (SITA)

Ruské okupačné úrady odsúdili štyroch ukrajinských vojakov za údajné násilie voči civilistom počas bojov o Mariupoľ. Ruský vyšetrovací výbor uviedol, že troch vojakov z ukrajinského tankového práporu súd odsúdil na 26-ročné väzenie.

V marci až apríli 2022 spustili streľbu na administratívnu budovu. Štvrtý vojak - ostreľovač - dostal doživotie za smrtiacu streľbu na civilistov.

Rusko okupuje Mariupoľ na pobreží Azovského mora od mája 2022, keď ho obsadilo po niekoľkotýždňovom obliehaní. Tisíce ukrajinských vojakov padlo do zajatia.

Ruské úrady minulý týždeň odsúdili na 26 rokov dvoch ukrajinských vojakov pre streľbu na vozidlo s civilistami v Mariupoli, pri ktorej zomrel jeden človek.

Ľudskoprávne organizácie a západné krajiny kritizujú súdne procesy so zajatými vojakmi na území okupovanom Ruskom. (TASR)

Organizácia Reportéri bez hraníc plánuje spustiť digitálnu platformu pre rusky hovoriacich ľudí a poskytnúť im prístup k nezávislým správam. Organizácia sa dohodla s družicovým operátorom Eutelsat na spustení platformy Svoboda. (TASR)

Nedávne incidenty na Balkáne sú dôkazom rastúceho ruského ohrozenia regiónu a schopnosti ruského prezidenta Putina potenciálne vyprovokovať ďalší vojnový front v Európe, tvrdia spravodajskí experti David Shedd a Ivana Stradner.

Tí v časopise Foreign Affairs uviedli, že Západ musí zabrániť ruskému vodcovi, aby rozdúchal dlhotrvajúci konflikt medzi Srbskom a Kosovom.

V septembri Spojené štáty varovali pred „bezprecedentným“ hromadením srbských jednotiek na hraniciach s Kosovom uprostred rastúceho napätia v regióne. Tento krok Shedd a Stradner označujú za „alarmujúci vývoj“.

Stalo sa tak po zrážke medzi 30 ťažko ozbrojenými etnickými Srbmi a policajnou hliadkou v Kosove, ktorá si vyžiadala štyroch mŕtvych.

Podľa expertov existuje „mnoho indícií, že tieto incidenty presahujú známe napätie, ktoré pretrvávalo v minulých rokoch“. „Tieto incidenty tiež ukazujú rastúcu hrozbu, ktorú pre región predstavuje Rusko, partner Srbska,“ píše sa v článku. (SITA)

Výbuch granátu, ktorý zabil asistenta hlavného veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného, bol pravdepodobne výsledkom neopatrného zaobchádzania s muníciou, uviedla hovorkyňa ukrajinského ministerstva vnútra Mariana Reva.

Majora Hennadija Časťakova podľa správy zverejnenej v pondelok zabila v deň jeho narodenín výbušnina v jednom z darčekov v jeho dome v obci Čajky v Kyjevskej oblasti.

Nemenovaný muž sa priznal, že dal Časťakovi granát, ale povedal, že ho varoval, že granát je funkčný. Časťakov pravdepodobne ignoroval varovanie, povedala hovorkyňa ministerstva vnútra a granát explodoval. Dodala, že vyšetrovanie stále prebieha.

Európska komisia údajne dospela k záveru, že Ukrajina úplne splnila štyri zo siedmich kritérií súvisiacich s kandidátskym štatútom krajiny na členstvo v Európskej únii. V prípade troch kritérií Kyjevu odporučila ďalšiu implementáciu.

Pokračovanie v implementácii eurokomisia odporúča v prípade posilňovania boja proti korupcii a reforiem legislatívy o národnostných menšinách. Okrem toho Brusel od Kyjeva žiada schválenie zákona o lobingu v súlade s európskymi normami.

Európska komisia sa domnieva, že Ukrajina úplne splnila implementáciu legislatívy týkajúcej sa výberového konania sudcov ukrajinského ústavného súdu a dokončila kontrolu bezúhonnosti kandidátov na členstvo vo Vysokej súdnej rade.

Kyjev zároveň dal svoju legislatívu proti praniu špinavých peňazí do súladu s normami medzivládnej organizácie FATF a zosúladil ukrajinské právne predpisy so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách. (SITA)

Holandsko poslalo do Rumunska prvých päť stíhačiek F-16, ktoré budú slúžiť pre výcvik ukrajinských pilotov, oznámilo holandské ministerstvo obrany. Holandsko do Rumunska celkovo pošle 12 až 18 týchto lietadiel.

Výcvik ukrajinských piloti bude v novozriadenom výcvikovom stredisku, ktoré by sa malo čoskoro otvoriť.

Holandsko ešte koncom augusta prisľúbilo, že Ukrajine poskytne stíhačky F-16 nielen na výcvik, podobný zámer majú aj Dánsko, Nórsko a Belgicko. (TASR)

Budapešť bude blokovať začiatok rokovaní s Ukrajinou o vstupe do EÚ, kým nebudú splnené maďarské požiadavky na jazyk vzdelávania, uviedol poslanec maďarského parlamentu Balázs Orbán.

„Maďarsko vždy podporovalo zblíženie Ukrajiny s Európskou úniou,“ povedal v rozhovore pre holandský web NOS, ale dodal, že tvrdší jazykový zákon všetko zmenil.

Poukázal pritom na nedávno zavedený zákon na Ukrajine, ktorý zaväzuje menšiny, nielen maďarskú, získať aspoň 70 percent vzdelania v ukrajinskom jazyku. Maďarsko sa tak obáva, že deti, ktoré vyrastajú v maďarsky hovoriacich rodinách na Ukrajine, budú mať ťažkosti pri štúdiu.

Na Ukrajinu dorazili ďalšie pokročilé systémy protivzdučnej obrany typu zem-vzduch NASAMS, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj. Poznamenal tiež, že dostal správy o dodaní novej munície a vybavenia pre ukrajinské jednotky.

„Do bojovej služby boli uvedené ďalšie systémy NASAMS od partnerov. Včasné posilnenie našej protivzdušnej obrany pred zimou,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.

V piatok USA oznámili, že ich najnovší balík zbraní pre Kyjev v hodnote niekoľkých miliónov dolárov bude obsahovať dodatočnú muníciu pre systémy protivzdušnej obrany NASAMS.

Veliteľa 128. samostatnej zakarpatskej horskej brigády ukrajinskej armády Dmytra Lysjuka postavil minister obrany Rustem Umerov mimo služby. Urobil tak počas vyšetrovania tragickej udalosti, pri ktorej zahynulo 19 vojakov. (Aktuálně.cz)

Ukrajinské sily zničili ruský raketomet TOS-1 Solncepjok a dve samohybné húfnice 2S19 Msta-S. Veliteľ tavrijskej operačnej strategickej skupiny uviedol, že jednotky raketových síl a delostrelectva zrealizovali včera 1 322 bojových misií.

„Nepriateľ celkovo stratil 583 vojakov. Zničených bolo 31 kusov vojenskej techniky, napríklad jeden tank, sedem delostreleckých systémov, jeden raketomet, 11 bezpilotných lietadiel, šesť vozidiel a jeden kus špeciálnej techniky,“ poznamenal Tarnavskyi na komunikačnej platforme Telegram.

Severoatlantická aliancia oficiálne pozastavuje svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Reagovala tak na odstúpenie Ruska od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť v noci. (TASR)

Ukrajinský úder na lodenicu Zaliv v meste Kerč na Kryme, ktorý poškodil ruskú bojovú loď Askold, by mohol donútiť Moskvu premiestniť svoju flotilu a infraštruktúru pre výstavbu lodí ešte ďalej od frontovej línie.

„Ako hlásili ukrajinské a ruské zdroje, novovybudovanú ruskú námornú korvetu 4. novembra takmer určite poškodil zásah pri lodenici Zaliv v meste Kerč na okupovanom Kryme," konštatoval britský rezort obranyv najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

Poznamenal pritom, že útok zasiahol východnejšiu oblasť ako väčšina predošlých ukrajinských úderov.

„Schopnosť Ukrajiny zasiahnuť infraštruktúru stavby lodí na Kryme pravdepodobne spôsobí, že Rusko bude uvažovať o jej premiestnení ďalej od frontovej línie, čím sa oneskorí dodávka nových plavidiel," dodalo ministerstvo obrany Veľkej Británie.

Bývalý šéf Bieleho domu Trump odmietol pozvanie ukrajinského prezidenta Zelenského, aby sa osobne prišiel oboznámiť s rozsahom ruskej invázie na Ukrajine. 

"Rešpektujem prezidenta Zelenského, ale myslím si, že v tomto čase by nebolo vhodné ísť na Ukrajinu," napísal Trump v stanovisku pre americký konzervatívny spravodajský a mienkotvorný web Newsmax.

Ďalej uviedol, že vzťahy s Ukrajinou má teraz na starosti administratíva Joea Bidena "a ja by som nechcel vyvolať konflikt záujmov".

V polovici septembra Trump v rozhovore pre americkú televíziu NBC News tvrdil, že ak bude znovuzvolený za prezidenta USA, vojnu na Ukrajine môže ukončiť do 24 hodín. Ako by to urobil, však nekonkretizoval.

Zelenskyj v nedeľu takisto v rozhovore pre NBC News povedal, že ak Trump príde do Kyjeva, za 24 minút mu vysvetlí, "že túto vojnu nemôže zvládnuť".

Prezident Zelenskyj tiež varoval, že ak Rusko porazí Ukrajinu, zaútočí na krajiny NATO, takže do konfliktu v Európe budú zatiahnutí aj americkí vojaci. Zopakoval, že jeho krajina je závislá od americkej vojenskej pomoci, proti ktorej je Trump a mnohí opoziční republikáni.

Joe Biden naliehal na Kongres, aby schválil dodatočné výdavky vo výške 106 miliárd dolárov. Väčšina tejto sumy mala ísť na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny.

Snemovňa reprezentantov ovládaná republikánmi namiesto toho minulý týždeň schválila návrh zákona o poskytnutí pomoci Izraelu vo výške 14,5 miliardy dolárov.

Vláda USA oznámila 3. novembra nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 425 miliónov dolárov. Obsahuje muníciu do systémov protivzdušnej obrany, delostrelecké granáty a protitankové zbrane v hodnote 300 miliónov dolárov a vojenskú techniku zo zásob americkej armády v hodnote 125 miliónov dolárov.

USA doteraz poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote približne 44 miliárd dolárov. (TASR)

Ruské sily v okupovanej časti Chersonskej oblasti podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky kladú míny a zakopávajú výbušniny pri plynovodoch, elektrických rozvodniach a iných častiach kritickej infraštruktúry.

Tieto akcie naznačujú, že ruské sily pravdepodobne majú v úmysle zničiť kritickú infraštruktúru v prípade ústupu z oblasti, tvrdí HUR.

Od začiatku ruskej invázie bola takmer jedna tretina ukrajinského územia zamínovaná, uviedol to Kyjev. Minister vnútra poukázal na to, že od februára minulého roka míny zabili 248 ľudí a ďalších 525 zranili.

Októbrovú schôdzku Viktora Orbána s ruským prezidentom Putinom označilo 52 percent Maďarov za "neprijateľnú", prípadne "skôr za neprijateľnú". Vyplýva to z prieskumu inštitútu Publicus, ktorý zverejnil denník Népszava.

Schôdzku označilo za prijateľnú iba 35 percent opýtaných a 12 percent na otázku odmietlo odpovedať.

Súčasťou reprezentatívneho prieskumu bola aj otázka, koho záujmom mohlo stretnutie poslúžiť, na ktorú 32 percent Maďarov povedalo, že Orbánovi, 33 percent vyjadrilo názor, že obom stranám a 19 percent uviedlo, že schôdzka prospela Putinovi.

Orbán sa v rozhovore s ruskou hlavou štátu vyhol pojmu vojna a konflikt na Ukrajine označil za "vojenskú operáciu", ako to robí od začiatku Putin.

Túto skutočnosť vnímalo 36 percent respondentov ako zámer maďarského premiéra urobiť proruské vyhlásenie, zatiaľ čo 23 percent uviedlo, že išlo o Orbánovu snahu vyjadriť sa diplomaticky.

Na otázku, kto mohol stretnutie iniciovať, neodpovedalo až 42 percent respondentov. Podľa 39 percent účastníkov prieskumu Putin sa s Orbánom stretol na žiadosť maďarskej strany, opak si myslelo 19 percent Maďarov.

Orbán rokoval s Putinom 17. októbra v Pekingu v rámci tretieho medzinárodného fóra iniciatívy OBOR (Jeden pás, jedna cesta). (TASR)

Rusko v noci formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorej účelom bolo zmierňovať potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skončení studenej vojny. (TASR)

Ukrajinské jednotky v uplynulom dni odrazili desiatky ruských útokov na fronte pri Kupjansku, Avdijivke a Marjinke, uviedol ukrajinský generálny štáb v pravidelnom hlásení.

V menšom rozsahu Rusi útočili tiež pri Bachmute. Ukrajinské sily naopak pokračovali vo svojich útočných operáciách južne od Bachmutu na východe a v smere na okupovaný Melitopoľ na juhovýchode krajiny, na iných úsekoch držali obranné pozície a spôsobili nepriateľovi straty, tvrdí ukrajinské velenie.

Ukrajinské jednotky ďalej držia a aj rozširujú svoje pozície pri obciach Krynky a Pidstepne na ľavom, teda východnom brehu rieky Dneper, upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny s odvolaním sa na ruských vojnových blogerov.

ISW tiež upozornil na list uväzneného bývalého vodcu proruských separatistov na východe Ukrajiny Igora Girkina, varujúceho, že vzhľadom na terajšie útočné operácie budú ruské vojská na jar budúceho roka ešte menej schopné ofenzívy ako teraz.

V liste, ktorý zverejnila jeho manželka, Girkin upozornil, že situácia ruských síl sa postupne zhoršuje a ruské jednotky slabnú, hoci boli celkom úspešne schopné odraziť ukrajinskú letnú a jesennú protiofenzívu.

Neboli však už schopní zavŕšiť ani obmedzené útočné operácie pri Kupjansku, Lymane a Avdijivke, kde za obmedzený postup zaplatili veľkými stratami.

Veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov sa v pondelok stretol s vodcom mjanmarskej junty Min Aun Hlainom.

Stalo sa tak na palube ruského torpédoborca Admiral Tribuc deň pred začiatkom spoločných rusko-mjanmarských námorných cvičení, ktoré potrvajú do štvrtka, informuje agentúra AFP.

Podľa mjanmarských štátnych médií ide o prvé kombinované cvičenia oboch krajín. Konajú sa v Andamanskom mori a za Rusko sa na nich zúčastňuje jeho Tichomorská flotila.

Moskva je spojencom mjanmarskej junty, ktorej poskytuje zbrane a diplomatickú podporu. Junta podporuje Rusko v jeho invázii na Ukrajinu, ktorú označila za "oprávnenú". (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zneškodnila celkovo 17 dronov nad Čiernym morom a anektovaným Krymom, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev podľa médií predtým ohlásil zostrelenie piatich dronov nad prístavným mestom, ktoré je základňou ruskej Čiernomorskej flotily.

Nálet si podľa neho vyžiadal jedného zraneného, ktorý nie je v ohrození života, a v jednej z dedín pri meste spôsobil neveľký požiar.

Ruské a ukrajinské médiá pripomenuli, že predchádzajúci veľký útok na Krym sa odohral v noci zo 4. na 5. novembra, keď ruské ministerstvo obrany informovalo, že Ukrajina zaútočila 15 strelami s plochou dráhou letu na kerčskú lodenicu, kde bola poškodená jedna loď.

Satelitný záber na poškodenú loď (zdroj: SITA/AP/Planet Lab)

Ukrajinské ozbrojené sily vo vyhlásení na telegrame uviedli, že úder zasiahol areál lodeníc v prístavnom meste Kerč. Žiadne ďalšie podrobnosti nezverejnili.

Weby zamerané na vojenskú problematiku, napríklad poľský portál Defence24, tvrdili, že Ukrajincom sa pomocou striel Storm Shadow (alebo SCALP, čo je francúzsky názov pre rovnakú strelu) podarilo v lodenici zasiahnuť najnovšiu ruskú korvetu Askold triedy Karakurt, vyzbrojenú strelami Kalibr, ktorými ruské plavidlá ostreľujú ciele na Ukrajine. 

Na internete sa medzičasom objavili zábery údajne potvrdzujúce poškodenie lode.

Kerč je mesto na východnom výbežku Krymu, kde leží jeden koniec mosta spájajúceho okupovaný polostrov s Ruskom. Ukrajinci oblasť v posledných mesiacoch ostreľujú často. (ČTK)

Asistenta veliteľa ukrajinskej armády zabil granát, ktorý mu daroval kolega k narodeninám, uviedol v stanovisku minister vnútra Ihor Klymenko. Explózia nastala, keď so synom manipulovali s jedným z granátov. (Ukrajinská pravda)

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov požiadal o povolenie zúčastniť sa na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré s bude konať v Macedónsku. Na Lavrova sa vzťahujú európske sankcie v súvislosti s inváziou jeho krajiny na Ukrajinu.

Severné Macedónsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou paneurópskeho bezpečnostného orgánu, ktorého výročná ministerská konferencia sa bude konať v Skopje od 30. novembra do 1. decembra, informuje agentúra AFP.

Severomacedónsky minister zahraničných vecí Bujar Osmani v pondelok novinárom povedal, že od Lavrova dostal list, v ktorom šéf ruskej diplomacie "žiada o prítomnosť v Skopje". "V súvislosti s touto požiadavkou však existuje niekoľko problémov," povedal Osmani.

Keďže vzdušný priestor Severného Macedónska - ktoré nie je členom Európskej únie, ale pridalo sa k jej sankciám voči Moskve -, ako aj vzdušný priestor jeho susedov je pre ruské lietadlá uzavretý, "je potrebné vyvinúť určité logistické úsilie", dodal.

Minister ďalej uviedol, že podľa pravidiel OBSE musia byť na stretnutí prítomní predstavitelia všetkých jej 57 členských štátov. "To však bude závisieť od rozhodnutí, ktoré sa prijmú v nasledujúcich dňoch. Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť to, aby sme boli v Skopje všetci prítomní," zdôraznil Osmani.

Na minuloročnom stretnutí ministrov OBSE, ktoré hostilo Poľsko, Varšava odmietla Lavrova vpustiť do krajiny. Tento krok vyvolal hnev Moskvy, ktorá odmietnutie označila za "bezprecedentné a provokatívne", uvádza AFP. Delegáciu Moskvy namiesto toho viedol stály zástupca Ruska pri OBSE Alexander Lukaševič. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj poďakoval silám za úspešný zásah ruskej vojenskej lode pri sobotnom útoku na lodenicu v prístavnom meste Kerč na polostrove Krym.

"Ďakujem všetkým, ktorí zabezpečili úspešné zasiahnutie ruskej lode v lodenici v Kerči," povedal Zelenskyj vo videoodkaze.

Kapitán ukrajinských námorných síl vo výslužbe Andrij Ryženko v rozhovore pre ukrajinské médiá povedal, že ukrajinská strela zasiahla ruskú raketovú korvetu Askold, informovala agentúra AP.

Ukrajina raketami v sobotu zasiahla lodenicu v meste Kerč na východnom pobreží Krymu. Moskva v nedeľu potvrdila, že útok poškodil jednu loď. Viac detailov o zasiahnutej lodi však neposkytla.