Izrael Palestína vojna: V Dagestane uzavreli letisko, chceli tam lynčovať Izraelčanov (minúta po minúte)

Americký prezident Joe Biden vyzval Izrael na to, aby chránil civilistov v Pásme Gazy. V mene USA taktiež žiadal okamžité navýšenie humanitárnej pomoci smerujúcej do tejto palestínskej enklávy.

Vyjadril sa tak v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, píše agentúra AFP.

Biden podľa vyhlásenia Bieleho domu Netanjahuovi povedal, že Izrael má právo brániť sa. Mal by to však robiť spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom týkajúcim sa ochrany civilistov. Obaja lídri hovorili aj o snahách oslobodiť vyše 200 rukojemníkov.

Izraelská armáda informovala, že týchto rukojemníkov je 239. Rukojemníkmi sú prevažne izraelskí civilisti, nachádzajú sa však medzi nimi aj Američania.

Biden v telefonáte s Netanjahuom taktiež "zdôraznil potrebu okamžite a výrazne zvýšiť prísun humanitárnej pomoci" určenej na uspokojenie základných potrieb civilistov v Pásme Gazy.

Americký prezident telefonoval aj s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. Hovorili spolu taktiež o ochrane životov civilistov v Gaze. Podľa vyhlásenia Bieleho domu sa zaviazali aj "k výraznému urýchleniu a zvýšeniu pomoci smerujúcej do Gazy, a to od dnešného dňa a následne nepretržite". (TASR)

Izraelské ozbrojené sily zadržali v ostatných troch týždňoch v Predjordánsku dovedna už viac ako 1030 Palestínčanov. Oznámila to izraelská armáda po tom, ako vykonala razie vo viacerých mestách na tomto okupovanom území.

Armáda uviedla, že 700 spomedzi týchto zadržaných osôb je členmi palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Len počas nedeľňajších zásahov na okupovanom Západnom brehu Jordánu zadržala izraelská armáda 23 Palestínčanov, po ktorých Izrael pátral pre podozrenie z "účasti na teroristickej činnosti". Izraelská armáda taktiež uviedla, že na jej príslušníkov hádzali Palestínčania pri zásahoch petardy. Pri razii v utečeneckom tábore Askar neďaleko mesta Nábulus došlo podľa jej vyjadrenia aj k streľbe.

Podľa ministerstva zdravotníctva v palestínskom Ramalláhu zároveň v nedeľu prišlo v Predjordánsku o život päť Palestínčanov. Zabití boli pri potýčkach s izraelskými vojakmi, ku ktorým došlo na štyroch rôznych miestach.

Predmetné ministerstvo tiež informovalo, že od začiatku vojny Izraela s Hamasom v Pásme Gazy bolo v Predjordánsku zabitých už 114 Palestínčanov. (TASR)

Rusko zatvorilo letisko v Machačkale, hlavnom meste ruskej autonómnej republiky Dagestan. Lety z neho odkláňajú, letisko bude predbežne pre prílety zatvorené do 6. novembra. Na letisko vtrhol dav, ktorý chcel lynčovať Izraelčanov.

Pro-palestínski demonštranti na letisko vtrhli po správach o údajnom prílete lietadla z Izraela.

"Po vniknutí neznámych osôb do dopravnej zóny letiska Machačkala sa rozhodlo o dočasnom uzavretí tohto letiska pre prílety aj odlety," informovala ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) s tým, že na miesto už dorazili príslušníci bezpečnostných síl.

Izrael po správe o nepokojoch na letisku v Machačkale vyzval Rusko na to, aby chránilo izraelských občanov. "Izrael očakáva, že ruské orgány ochránia všetkých izraelských občanov a všetkých Židov a že budú rozhodne konať proti výtržníkom a proti podnecovaniu k násiliu voči Židom a Izraelčanom," vyhlásila kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Podľa videí zverejnených na sociálnych sieťach aj vo viacerých ruských médiách vtrhli na letisko desiatky demonštrantov. Niektorým sa podarilo vbehnúť až na pristávaciu plochu, zatiaľ čo sa snažili kontrolovať autá odchádzajúce z letiska s cieľom zistiť, či v nich nie sú Izraelčania. (TASR)

Príslušník mierových síl OSN umiestnený na juhu Libanonu utrpel zranenia pri mínometnej paľbe. Informovali o tom Dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL). Prípad sa stal v sobotu večer blízko dediny Húlá na juhu Libanonu.

Libanonská oficiálna tlačová agentúra NNS uviedla, že "po dopade dvoch izraelských granátov v (dedine) Húlá utrpel nepálsky príslušník mierových síl mierne zranenia brušnej dutiny a ruky".

Nie je však zatiaľ úplne jasné, kto útok podnikol. Člena mierových síl OSN, ktorého štátna príslušnosť nebola oficiálne uvedená, evakuovali do lokality, kde mu poskytli ošetrenie. UNIFIL oznámili, že zásah dostalo aj ich sídlo v meste Nákúra.

"Dôrazne vyzývame všetky strany zapojené do konfliktu, aby okamžite prestali s paľbou," napísali UNIFIL. "Útočenie na príslušníkov mierových síl OSN je zločin, porušenie medzinárodného práva, a treba to odsúdiť," doplnili. (TASR)

Izrael musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby ochránil nevinných ľudí v Pásme Gazy, a preto musí vo vojne rozlišovať medzi militantmi z hnutia Hamas a civilistami na tomto palestínskom území, upozornil v nedeľu Biely dom.

"Ako som už povedal predtým a ako povedal aj prezident (Joe Biden), je povinnosťou Izraela urobiť potrebné kroky, aby dokázal odlíšiť Hamas, ktorý nereprezentuje palestínskych obyvateľov, od nevinných palestínskych civilistov," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v diskusnej relácii "Stav Únie" na americkej televíznej stanici CNN.

Sullivan dodal, že prezident Biden zatelefonuje izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, aby mu zopakoval postoj Spojených štátov, že civilisti musia byť chránení. (TASR)

Ministerstvo zdravotníctva v palestínskom Pásme Gazy, ktoré ovláda militantný Hamas oznámilo, že počet Palestínčanov zabitých počas trojtýždňovej vojny s Izraelom presiahol osemtisíc.

Podľa ministerstva sa obeťami stali väčšinou ženy a neplnoleté osoby. Presný počet zabitých v Pásme Gazy je zatiaľ 8005 a zranených je už ďalších 20 242 ľudí, dodal oficiálny hovorca ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré, tak ako celú enklávu, ovláda militantné hnutie Hamas. Medzi mŕtvymi Palestínčanmi je 3324 detí a 2062 žien, spresnil hovorca.

Tieto údaje nie je možné nezávisle overiť. (TASR)

Pápež František  zopakoval svoju výzvu na zastavenie bojov v Pásme Gazy. Zároveň žiadal, aby na územie vpustili humanitárnu pomoc a aby militanti z Hamasu prepustili rukojemníkov.

"Ukončite boje. Vojna je vždy prehrou, vždy," vyhlásil pápež. "Nech nikto nikdy nestráca nádej na odloženie všetkých zbraní," dodal.

Pápež sa veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra vo Vatikáne prihovoril z okna Apoštolského paláca počas tradičnej nedeľnej modlitby Anjel Pána. Pred samotnou modlitbou vždy veriacich oslovuje krátkym príhovorom. Veriacich vyzval, aby sa "naďalej modlili za zlepšenie strašnej situácie v Izraeli a Palestíne".

Izrael chce uľahčiť dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktoré by sa mali v nadchádzajúcich týždňoch "výrazne zvýšiť“. Zabezpečiť to má nový spoločný mechanizmus, vytvorený v spolupráci s USA, Egyptom a OSN.

Informovalo o tom podľa agentúry DPA na tlačovej konferencii Elad Goren z úradu koordinujúceho aktivity židovského štátu na palestínskych územiach (COGAT).

Dodávky pomoci pre spomínané územie sa najskôr skontrolujú na izraelsko-egyptskom hraničnom priechode Nitzana z Izraela do Egypta. Dôvodom kontroly sú obavy, že v nákladných autách by sa do pásma Gazy mohli prepravovať aj zbrane.

Po kontrole budú zásielky prepravené z Egypta do Pásma Gazy cez hraničný priechod Rafah a odovzdané OSN. Tieto dodávky sú určené len pre južnú časť pásma Gazy, kam chce Izrael presťahovať civilistov zo severu, kde plánuje spustiť rozsiahlu pozemnú operáciu proti islamistickému hnutiu Hamas.

Goren ďalej povedal, že zásobovanie Pásma Gazy vodou "nie je na normálnej úrovni", ale postačuje pre humanitárne potreby. Pripomenul, že 90 percent pitnej vody pochádza zo samotného palestínskeho územia. Pred vpádom teroristov Hamasu zo 7. októbra tam Izrael dodával len desať percent vody. Hamas pri útoku pred tromi týždňami zničil jedno z vodovodných potrubí.

Goren informoval, že Izrael obnovil dodávky vody druhým z troch potrubí, ktorým v súčasnosti prúdi 28,5 milióna litrov denne; pred vojnou to bolo približne 49 miliónov litrov denne.

Hamas, kontrolujúci ministerstvo zdravotníctva, rozhoduje podľa Gorena aj o distribúcii liekov a paliva. Nemocnice zatiaľ palivo pre dieselové generátory majú, keďže Hamas ich používa ako svoje veliteľské centrá. Každá nemocnica má okrem toho aj vlastný systém zásobovania solárnou energiou. (TASR)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa ospravedlnil za svoj príspevok na platforme X, v ktorom tvrdil, že bezpečnostné zložky ho nevarovali pred zámerom Hamasu zaútočiť z Pásma Gazy na Izrael.

"Predseda vlády nikdy a za žiadnych okolností nebol varovaný pred vojnovými zámermi Hamasu. Naopak, všetci bezpečnostní predstavitelia vrátane šéfa vojenskej rozviedky a šéfa Šin Bet (domáca tajná služba) boli toho názoru, že Hamas bol zastrašený a chce sa dohodnúť," napísal Netanjahu s tým, že tento názor mu bol opakovane predkladaný až do vypuknutia vojny.

Po niekoľkých hodinách však už tento príspevok zverejnený v sobotu večer nebol dostupný. Dopoludnia Netanjahu zverejnil ospravedlnenie: "Mýlil som sa. Veci, ktoré som povedal po tlačovej konferencii, nemali byť povedané a ospravedlňujem sa za to,“ uviedol. Dodal, že plne podporuje všetkých šéfov bezpečnostných zložiek, ako aj velenie armády a vojakov, ktorí sú v prvej línii a bojujú za Izrael.

Kancelária predsedu vlády vydala v nedeľu vyhlásenie, v ktorom vysvetľuje kontext Netanjahuovho vymazaného príspevku. Reagoval ním na sobotňajšiu večernú tlačovú konferenciu, na ktorej sa "znovu objavili vážne obvinenia, že premiér dostal konkrétne varovania pred vojnou, čo sa nestalo".

Výroky premiéra vyvolali medzi politikmi pobúrenie. Člen vojnového kabinetu Benny Ganc ho vyzval, aby svoje stanovisko stiahol. Opozičný líder Jair Lapid uviedol, že vinu na útoku Hamasu pripísal Netanjahu bezpečnostným zložkám a armáde, čím "prekročil červenú čiaru". Pripomenul, že on sám varovanie zverejnil 20. septembra a materiál, o ktorý sa opieral, bol predložený aj Netanjahuovi.

Na rozdiel od popredných predstaviteľov armády, tajných služieb a ministra obrany Joava Galanta Netanjahu doteraz nepriznal svoj diel zodpovednosti za udalosti zo 7. októbra. (TASR)

Izrael zabráni používaniu satelitného komunikačného systému Starlink v Pásme Gazy, ktorý ponúkol americký miliardár Elon Musk. Musk v sobotu vyhlásil, že Starlink môže pomôcť obnoviť v Gaze telekomunikačné spojenie.

"Hnutie Hamas ho využije na teroristické činy," uviedol izraelský minister komunikácií Šlomo Karhi v príspevku na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter. "Možno to Musk bude chcieť urobiť pod podmienkou, že Hamas prepustí naše unesené bábätká, synov, dcéry, starých ľudí. Všetkých do jedného!" dodal minister.

Musk v minulosti ponúkol satelitnú internetovú službu Starlink aj Ukrajine a bola tam aktivovaná krátko po jej napadnutí Ruskom vlani vo februári. (TASR)

Iránsky prezident Ebráhím Raísí varoval Izrael, že neutíchajúce bombardovanie Pásma Gazy "môže všetkých prinútiť" konať. "Zločiny sionistického režimu prekročili červenú líniu a môžu prinútiť všetkých konať," napísal na sieti X.

"Washington žiada, aby sme nič nepodnikali, ale sám pritom štedro podporuje Izrael," dodal.

"USA adresovali Osi odporu odkazy, no dostali jasnú odpoveď na bojisku," uviedol ďalej Raísí. Iránske úrady používajú "Os odporu" ako súhrnné pomenovanie pre Irán a jeho spojencov - libanonské militantné hnutie Hizballáh, húsíov v Jemene a iné šiitské sily v Iraku a Sýrii.

Z Raísího vyjadrení nie je úplne jasné, na čo narážal, ale je pravdepodobné, že myslel nedávnu sériu útokov na americké jednotky v Iraku a Sýrii a silnejúce prestrelky Hizballáhu a Izraela na izraelsko-libanonskej štátnej hranici.

"Irán považuje podporu povstaleckých skupín za svoju povinnosť..., ale povstalecké skupiny zastávajú nezávislé názory, prijímajú vlastné rozhodnutia a konajú nezávisle," povedal Raísí v sobotu pre televíziu al-Džazíra v rozhovore, ktorého pasáže zverejnila iránska štátna tlačová agentúra IRNA. "USA veľmi dobre poznajú naše aktuálne možnosti a vedia, že ich nemôžu prekonať," dodal. (TASR)

Americká lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower a jej úderná skupina preplávali cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. V oblasti sú tak už dve americké lietadlové lode, čo je v posledných rokoch zriedkavý jav.

Vo východnom Stredomorí je už so svojou údernou skupinou lietadlová loď USS Gerald R. Ford. Spojené štáty americké tak demonštrujú podporu Izraelu po tom, ako sa židovský štát stal terčom útoku, ktorý z Pásma Gazy podnikla palestínska militantná organizácia Hamas.

Lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower smeruje cez Stredozemné more a Suezský prieplav do oblasti ústredného velenia USA v regióne. Americké sily tak zväčšujú svoju prítomnosť na Blízkom východe, aby odradili Irán a s ním spolupracujúce militantné skupiny od pokusov o rozšírenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. (SITA)

Tisíce ľudí na juhu a v centrálnej časti Pásma Gazy vtrhli do skladov s humanitárnou pomocou, berú jedlo a ďalšie zásoby potrebné na prežitie. Informoval o tom Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe.

Podľa zástupcu úradu je to varovný signál, že občiansky poriadok sa v oblasti začína rúcať, uviedla agentúra AP.

"Je to znepokojujúce znamenie, že po troch týždňoch vojny a tvrdej blokáde sa občiansky poriadok začína rúcať. Ľudia majú strach, sú frustrovaní a zúfalí. Napätie a strach ešte zosilneli kvôli prerušeniu telefonického a internetového pripojenia," povedal šéf pobočky UNRWA v Pásme Gazy Thomas White. Veľmi málo kamiónov, pomalé procesy, prísne kontroly a zákaz dodávok pohonných hmôt, to všetko podľa neho komplikuje pomoc a zvyšuje napätie v oblasti.

Izraelská armáda oznámila, že v noci rozšírila svoje operácie v pásme Gazy a opäť zaútočila na stovky pozícií islamistického militantného hnutia Hamas.

Za posledných 24 hodín bombardovali lietadlá viac ako 450 cieľov vrátane veliteľských centier Hamasu, pozorovacích stanovíšť a odpaľovacích rámp pre riadené protitankové strely, napísali ozbrojené sily na sociálnej sieti X.

V koordinácii s pozemnými jednotkami zaútočili izraelské sily na teroristické bunky, ktoré sa pokúšali odpáliť protitankové strely.

Na severe pásma Gazy utrpel v noci vážne zranenia izraelský vojak, ktorého v zasiahla mínometná strela. Ďalší vojak bol zranený v boji s teroristami takisto na severe Gazy. Oboch previezli do nemocnice.

Izraelské nálety zasiahli podľa agentúry AP odvolávajúcej sa na miestnych obyvateľov aj oblasť v okolí najväčšej nemocnice v meste Gaza, pričom zničili prístupové cesty. Nemocnica Šífa je hlavným úkrytom pre ľudí utekajúcich pred izraelským bombardovaním. Izraelská armáda tvrdí, že Hamas pod ňou vybudoval podzemné bunkre. (TASR)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v sobotu večer stretol v sídle ozbrojených síl v Tel Avive so zástupcami rodín, ktorých príbuzných pred troma týždňami uniesli palestínski militanti z hnutia Hamas do Pásma Gazy.

Zástupcovia rodín naliehali na Netanjahua, aby súhlasil s výmenou Palestínčanov uväznených v Izraeli za rôzne priestupky na princípe "jeden za jedného".

Netanjahu zdôraznil, že "vyčerpá všetky možnosti", aby sa unesení civilisti vrátili domov. Oslobodenie rukojemníkov je podľa vyhlásenia jeho úradu hlavným cieľom vojny proti Hamasu po jeho útoku na Izrael zo 7. októbra.

"Kľúčová je miera tlaku na Gazu," cituje premiéra vyhlásenie. "Čím väčší tlak, tým väčšia šanca (na oslobodenie zajatcov)."

Na neskoršej tlačovej konferencii Netanjahu povedal, že medzi možnosťami, ktoré Izrael zvažuje, je aj výmena všetkých Palestínčanov uväznených za bezpečnostné delikty za zajatcov zadržiavaných v Pásme Gazy, no neuviedol ďalšie podrobnosti.

Vodca Hamasu v pásme Gazy Jahjá Sinwár v sobotu povedal, že skupina je pripravená na "okamžitú" výmenu všetkých palestínskych väzňov nachádzajúcich sa v izraelských väzniciach výmenou za všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

S rodinami rukojemníkov sa v nedeľu stretne aj izraelský minister obrany Joav Gallant.

V sobotu večer sa pred Netanjahuovou rezidenciou v meste Caesarea uskutočnil protest proti zlyhaniam politikov, ktoré viedli k útoku Hamasu zo 7. októbra. Demonštranti obvinili Netanjahua zo zodpovednosti za útok a žiadali, aby odstúpil, pričom skandovali: "Prevezmite zodpovednosť v záujme ľudí". Na tomto zhromaždení došlo k menším stretom medzi podporovateľmi a kritikmi Netanjahua, informoval portál Ynet. (TASR)

Internetové a telekomunikačné pripojenie v Pásme Gazy sa začína obnovovať, vyplýva z údajov portálu NetBlocks.org monitorujúceho celosvetové sieťové pripojenie. Potvrdili to aj užívatelia i poskytovatelia internetu v Pásme Gazy.

"Sieťové údaje z reálneho času ukazujú, že internetové spojenie v pásme Gazy sa obnovuje," uviedol NetBlocks na sociálnej sieti Twitter.K výpadku telekomunikačných sietí v pásme Gazy prišlo v piatok večer po tom, čo Izrael rozšíril svoje pozemné operácie a spustil intenzívne vzdušné útoky na pásmo Gazy.

Americký podnikateľ Elon Musk počas výpadku uviedol, že jeho služba Starlink poskytujúca satelitné komunikačné služby podporí poskytovanie internetového pripojenia pre medzinárodne uznané humanitárne organizácie v Gaze. (TASR)

Česká ministerka obrany Jana Černochová vyzvala na vystúpenie Česka z Organizácie Spojených národov. Reagovala tak na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN žiadajúcu okamžité "humanitárne prímerie" v Pásme Gazy.

"Hanbím sa za OSN. Podľa môjho názoru nemá ČR v organizácii, ktorá fandí teroristom a nerešpektuje základné právo na sebaobranu, čo robiť. Vystúpme," vyzvala Černochová v príspevku na sociálnej sieti X.

Zároveň poukázala na to, že palestínske militantné hnutie Hamas zabilo presne pred tromi týždňami pri útoku na Izrael vyše 1400 ľudí. "Na ich počet obyvateľov je to viac obetí, než zavraždila militantná islamistická organizácia Al-Káida 11. septembra 2001," napísala ministerka.

Dodala, že Česko bolo jednou zo 14 krajín, ktoré hlasovali proti rezolúcii a "jasne a zrozumiteľne" sa proti nej postavilo.

Valné zhromaždenie OSN prijalo predmetnú rezolúciu v piatok na mimoriadnom zasadnutí o vojne medzi Izraelom a Hamasom. Návrh uznesenia predložilo Jordánsko a ďalšie arabské krajiny. Napokon za ňu hlasovalo 120 krajín, 14 členov bolo proti a 45, vrátane Slovenska, sa zdržalo hlasovania. Za uznesenie sa na dvojdňovej debate vyslovili okrem iných zástupcovia Egypta a Kataru, dôrazne proti však boli napríklad Spojené štáty. Okrem Česka a USA hlasovalo proti rezolúcii napríklad aj Rakúsko či Maďarsko.

Český veľvyslanec pri OSN Jakub Kulhánek postoj Česka odôvodnil tým, že v texte chýba požiadavka na prepustenie rukojemníkov, ktorých militanti pri útoku uniesli, alebo odsúdenie Hamasu za útok na Izrael zo 7. októbra. "Rezolúcia taktiež neuznáva právo Izraela brániť sám seba a svojich občanov proti terorizmu," uviedol Kulhánek. (TASR, Novinky.cz)

Stovky tisíce ľudí demonštrovali v sobotu v mestách po celej Európe, Blízkom východe i Ázii, aby preukázali podporu Palestínčanom v čase, keď Izrael rozširuje svoj vzdušný a pozemný útok na Pásmo Gazy.

Jeden z najväčších pochodov na podporu Palestínčanov sa konal v Londýne, kde veľké davy ľudí pochodovali smerom do centra mesta a žiadali britskú vládu, aby vyzvala na prímerie. Vláda britského premiéra Rishiho Sunaka totiž podobne ako Spojené štáty nevolá po prímerí a namiesto toho žiada zavedenie tzv. humanitárnych prestávok, počas ktorých by sa ľudom v Gaze mohla doručiť pomoc.

Išlo v poradí už o tretí víkend, počas ktorého sa v britskej metropole konali takéto zhromaždenia. Londýnska metropolitná polícia očakávala, že sa na proteste v sobotu zúčastní približne stotisíc ľudí, pričom naň dohliadalo asi tisíc policajtov a protesty boli zakázane v okolí izraelského veľvyslanectva v Londýne. Sobotňajší protest bol pritom pokojný, no polícia počas neho zadržala dve osoby.

Niekoľko stoviek ľudí sa na podporu Palestínčanov zišlo v sobotu aj v Berlíne. Mnohí tam niesli plagáty s nápismi odsudzujúcimi útok Izraela na Pásmo Gazy alebo kritizujúcimi podporu, ktorú Izraelu preukazuje nemecká vláda. V piatok pritom policajti rozháňali niekoľko nepovolených protestov v Berlíne i v Hamburgu, pripomína agentúra DPA.

Malé zhromaždenie na podporu Palestínčanov sa v sobotu konalo i v Paríži napriek tomu, že v niektorých mestách vo Francúzsku sú propalestínske demonštrácie zakázané. Niekoľko stoviek ľudí pochodovalo aj v Marseille na juhu Francúzska.

Podobné protesty sa okrem toho konali aj v Kodani, Ríme či Štokholme.

Veľký protest sa v sobotu konal napríklad aj v Turecku, kde turecký prezident Tayyip Erdogan označil Izrael za okupanta. Demonštrácie sa okrem toho konali napríklad aj v irackom Bagdad či na západnom brehu Jordánu. V Malajzii zase veľký dav ľudí protestoval pred budovou amerického veľvyslanectva v Kuala Lumpur. (TASR)

Izrael sťahuje z Turecka svojich diplomatov a zároveň prehodnotí vzťahy s touto krajinou. Oznámil to izraelský minister zahraničných vecí Eli Kohen v reakcii na vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Erdogan na sobotnom zhromaždení na podporu Palestínčanov v Istanbule kritizoval vojenskú kampaň Izraela v Pásme Gazy. Povedal pritom, že západné vlády sú hlavným vinníkom, ktorý stojí za "masakrom" v Gaze. "Každý vie, že Izrael je v tomto regióne len pešiakom, ktorý bude obetovaný, keď príde ten deň," povedal desaťtisícom zhromaždených.

Izrael však zároveň označil za "okupanta" a izraelskú vládu obvinil z toho, že sa v Gaze správa ako "vojnový zločinec" a snaží sa "vyhladiť" Palestínčanov. Erdogan tiež povedal, že Turecko má historickú povinnosť brániť práva Palestínčanov.

"Vzhľadom na závažné vyhlásenia prichádzajúce z Turecka som nariadil návrat tamojších diplomatických predstaviteľov s cieľom prehodnotiť vzťahy Izraela s Tureckom," napísal Kohen na platforme X, predtým známej ako Twitter.

Podľa nemeckej televízie NTV však izraelská veľvyslankyňa v Turecku Irit Lillianová ako aj ďalší zamestnanci izraelskej ambasády v Ankare odišli z Turecka už pred viac ako týždňom. (TASR)

Rokovania medzi Izraelom a radikálnym hnutím Hamas za sprostredkovanie Kataru pokračujú napriek vystupňovaniu izraelských útokov na Pásmo Gazy. Agentúre Reuters to oznámil zdroj oboznámený s rozhovormi.

Rozhovory neboli prerušené, ale prebiehajú "oveľa pomalším tempom" ako pred eskaláciou, povedal zdroj, ktorý si vzhľadom na citlivosť záležitosti želal zostať v anonymite. (ČTK)

Izraelská armáda podľa svojich vyjadrení po rozšírení pozemných akcií v Pásme Gazy identifikovala a napadla niekoľko teroristických buniek, ktoré boli údajne "neutralizované". Izraelskí vojaci pritom boli terčom ostreľovania.

Medzi izraelskými vojakmi nie sú hlásené žiadne obete.

Armáda uviedla, že sú spoločne nasadené tankové, ženijné a delostrelecké jednotky. Vojaci údajne zničili aj budovu s výbušninami a vrtuľníky navádzané tankmi zničili jedno centrum Hamasu. Už skôr armáda oznámila, že zabila niekoľko vysokopostavených veliteľov Hamasu, čo pozemným jednotkám uľahčuje boj proti oslabenému nepriateľovi.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že vstupom pozemných vojsk do Pásma Gazy sa začala druhá fáza vojny. Podľa premiéra je cieľom zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov.

Netanjahu na tlačovej konferencii povedal, že rozhodnutie začať pozemnú operáciu prijali jednomyseľne vojnový kabinet i bezpečnostná rada štátu. Vojna bude podľa jeho slov dlhá. "Izrael nevedie len našu vojnu," povedal premiér, "ale vojnu za celé ľudstvo."

V súvislosti s obvineniami z možných vojnových zločinov uviedol, že izraelská armáda je "najmorálnejšia armáda na svete". Každý, kto sa odváži izraelské ozbrojené sily obviniť z vojnových zločinov je podľa jeho slov pokrytec a klamár. Pripomenul, že sú to militanti Hamasu, ktorí používajú civilistov ako ľudské štíty.

Netanjahu sa však na tlačovej konferencii vyhol odpovediam na otázky, či a do akej miery nesie zodpovednosť za vyčíňanie Hamasu 7. októbra. (The Times of Israel)

Militanti z Hamasu vyhlásili, že sú pripravení prepustiť rukojemníkov, ak Izrael prepustí všetkých väznených Palestínčanov. Hamas je pripravený na to, ak by Izrael konal nárazovo, ale aj na prípad, že by konal postupne.  

"Cenou za veľký počet rukojemníkov nepriateľa v našich rukách je vyprázdnenie (izraelských) väzníc od všetkých palestínskych väzňov," uviedol Abú Ubajdá, hovorca brigád Izaddína Kasáma (ozbrojeného krídla Hamasu).

Militanti z Hamasu zadržiavajú v pásme Gazy podľa vyjadrení izraelskej armády približne 229 rukojemníkov. Brigády Izaddína Kasáma však vo štvrtok oznámili, že pri izraelských útokoch v pásme Gazy už prišlo o život aj takmer 50 izraelských rukojemníkov. (TASR)