Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská armáda nepriamo potvrdila správy o výsadku na ľavom brehu Dnepra

Severoatlantická aliancia posilňuje hliadky v Baltskom mori. Navyšuje tam počet monitorovacích a prieskumných letov, do ktorých budú nasadené aj námorné hliadkovacie lietadlá či drony. Do oblasti tiež vysiela flotilu štyroch mínoloviek.

NATO k takémuto kroku pristupuje po nedávnom poškodení podmorskej infraštruktúry v tejto oblasti.

"Situáciu ďalej pozorne sledujeme a zostávame v úzkom kontakte s našimi členskými krajinami Estónskom a Fínskom a našim partnerom Švédskom," uviedol hovorca NATO Dylan White. Dodal, že NATO bude ďalej podnikať všetky kroky potrebné na udržanie bezpečnosti svojich členských krajín.

Začiatkom októbra došlo k poškodeniu plynovodu Balticconnector vedúcom po dne Fínskeho zálivu a spájajúcom fínske mesto Inkoo s estónskym Paldiski. Plynovod následne odstavili z dôvodu úniku plynu.

Podľa príslušných úradov mohlo dôjsť k poškodeniu v dôsledku sabotáže podobne ako vlani. Sabotážne akcie vtedy, pred vyše rokom, vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom. Stále nie je jasné, kto za nimi stál.

Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.

NATO už od tejto vlaňajšej sabotáže posilnilo svoje hliadky v blízkosti kritickej podmorskej infraštruktúry v Baltskom mori. Podporilo tiež technologické inovácie vrátane dronov s cieľom lepšie odhaliť akúkoľvek podozrivú aktivitu. (TASR)

Ukrajinský parlament v prvom čítaní schválil rozpočet na rok 2024, z ktorého približne polovica pôjde na obranný sektor. Rozpočet ešte musí parlament schváliť v druhom čítaní.

Prioritami vlády na budúci rok sú akumulácia finančných prostriedkov na obranu a bezpečnosť a zabezpečenie rôznych druhov sociálnych dávok pre obyvateľstvo, "aby sa priblížilo víťazstvo Ukrajiny" vo vojne s Ruskom, uviedol minister financií Serhij Marčenko.

Zákon o rozpočte podľa poslanca Jaroslava Železňaka predpokladá príjmy vo výške viac ako 43 miliárd eur. Výdavky budú približne dvojnásobné – na úrovni 85 miliárd eur.

Ukrajina tento rok získala finančnú pomoc vo výške 32 miliárd eur. V roku 2022 to bolo 29 miliárd eur.

Marčenko minulý týždeň pre agentúru Reuters povedal, že sa u darcov objavuje "únava", keďže vojna s Ruskom sa predlžuje. Napriek tomu chce ukrajinský minister financií pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi s cieľom získať peniaze na vyrovnanie deficitu.

V minulom roku sa výkonnosť ukrajinského hospodárstva prepadla približne o tretinu. V dôsledku vojny odišli z Ukrajiny milióny ľudí, narušili sa logistické trasy a dodávateľské reťazce, energetický sektor a kritickú infraštruktúru poškodili letecké útoky.

Kyjev tvrdí, že podniky na Ukrajine sa prispôsobili novej realite a preto je opatrne optimistický, pokiaľ ide o hospodárske vyhliadky do konca tohto roka a na budúci rok. Po očakávanom zvýšení HDP o 4,7 percenta v tomto roku vláda na budúci rok predpokladá hospodárky rast na úrovni približne piatich percent.

Kyjev financuje svoje výdavky na obranu z príjmov z daní, ciel a domácich pôžičiek. Pomoc zo Západu umožňuje financovať sociálne a humanitárne výdavky. Vláda v tomto roku pôvodne plánovala vynaložiť na obranu 28 miliárd eur, ale túto rozpočtovú kapitolu musela už dvakrát navýšiť. (TASR)

Juhoukrajinské mesto Cherson opäť čelilo ostreľovaniu, v meste sú počuť explózie, uviedol večer šéf vojenskej správy mesta Roman Mročko. Hlásia niekoľko zranených.

Na obec Beryslav, ktorá leží na brehu Dnepra neďaleko Chersonu, dnes dopadlo desať bômb vyslaných ruskou armádou, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin. Dvaja ľudia podľa neho boli vážne zranení.

V Beryslavi má 68-ročná žena otvorenú zlomeninu a poranenie hlavy od výbuchu. S poranením končatín skončila v nemocnici aj 55-ročná žena. Ďalšie dva KABy (ruské riadené bomby) zasiahli obec Vesele v Záporožskej oblasti, kde sa následky ich dopadu zatiaľ zisťujú, uviedol Prokudin.

Záchranári informovali tiež o zranení 42-ročného muža v Charkove. Tomu pri zbere šrotu pod nohou vybuchol neznámy predmet. Zdravotníci spolu so správou o zranenom varovali verejnosť, aby nechodila do miest, kde prebiehali boje, a nesiahala na neznáme predmety. (ČTK)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu až doteraz sa stratilo približne 30-tisíc ľudí, uviedla šéfka Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby. Už od roku 2014 veľký počet nezvestných ľudí, ale „tieto čísla neboli také vysoké ako sú dnes“.

„Práve teraz je to asi 30-tisíc ľudí. A to sú len civilisti. Práve teraz si nie som istá, koho presne toto číslo zahŕňa. Snažíme sa zistiť, čo tie čísla sú a čo znamenajú,“ povedala Catherine Bombergerová pre médiá.

Predstaviteľka ICMP ďalej uviedla, že je „veľmi dôležité“, aby boli všetky tieto skutočnosti overené. Námestník ukrajinského ministra vnútra Leonid Tymčenko sa v stredu stretol v Kyjive s Bombergerovou, aby prediskutovali snahy Ukrajiny nájsť nezvestné osoby. (SITA)

Ukrajinská povstalecká skupina Ateš tvrdí, že prenikla na ruské letisko v Nižnom Novgorode a odhalila úkryt pre stíhačky, ktoré okupanti z obavy o bezpečnosť presunuli na toto letisko ďaleko od ukrajinských hraníc.

Niektoré lietadlá tam údajne opravujú. „Náš agent vykonal podrobný prieskum letiska továrne Sokil, ktorá sa nachádza neďaleko obce Vostok. Skúmali sme presný počet lietadiel a zistili sme, aké typy lietadiel sú tam rozmiestnené,“ napísali partizáni na svojom telegramovom kanáli, ktorý obsahoval aj fotografie letiska a lietadiel. Zverejnili taktiež presné súradnice letiska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Velil im hudobník. Ukrajinci na Krym zaútočili na vodných skútroch Čítajte 

Skupina Ateš varovala Moskvu, že premiestnenie ruských lietadiel nemusí zaručiť ich bezpečnosť.

Na otázku Kyiv Post predstaviteľ partizánskej skupiny uviedol, že informácie o prieskume na letisku v Nižnom Novgorode sa rozhodli zverejniť po dohode s ukrajinskou armádou.

„Naše hnutie považuje za potrebné informovať verejnosť nielen o úspešných operáciách, ale aj o každodenných aktivitách. To nám umožňuje informovať ľudí o situácii u nenávidených okupantov, ako aj prináša možnosť prilákať nových agentov do našich radov,“ povedal.

Ruský web Verstka uviedol, že Ukrajina dosiaľ uskutočnila najmenej deväť úspešných útokov na letecké základne v ruských regiónoch, na dočasne okupovanom Kryme a v Bielorusku.

Ukrajina v utorok odpálila americké rakety dlhého doletu ATACMS na ruské letiská v okupovanom Berďansku a Luhansku. Útok poškodil pristávacie dráhy, zničil deväť helikoptér, odpaľovacie zariadenie protivzdušnej obrany a sklad munície.

Jeden z najvýznamnejších útokov bol 9. augusta 2022 na letisku Saki na Kryme, výsledkom čoho Rusko prišlo o štyri stíhačky Su-30SM a sedem bombardérov Su-24M. (SITA)

Začiatkom októbra sa v noci z Ukrajiny vyplavila skupina vojakov na motorových člnoch. Keď sa blížili ku Krymu, vymenili ich za menšie vodné skútre, aby na seba nepritiahli neželanú pozornosť. (SME)

Dvaja muži utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní Vovčansku, mesta na hranici Charkovskej oblasti s ruskou Belgorodskou oblasťou. Delostrelecká paľba zranila mužov vo veku 74 a 69 rokov, informovala vojenská správa Charkovskej oblasti.

Ukrajinský sektor obilnín a olejnín môže tento rok zaznamenať straty za viac tri miliardy eur. Dôvodom sú vysoké náklady na logistiku aj rast cien palív a umelých hnojív. Hrozí zníženie osevných plôch, uviedla ukrajinská Agrárna rada.

Agrárna rada, najväčšia organizácia ukrajinských farmárov, uviedla, že náklady na produkciu tony pšenice dosiahli v tomto roku približne 146 dolárov, zatiaľ čo priemerná predajná cena je 102 dolárov za tonu.

Náklady na tonu kukurice predstavujú zhruba 149 dolárov, pričom tento objem môžu predať za 94 dolárov.

Predstavitelia Agrárnej rady zároveň dodali, že ani pri slnečnici a repke nebudú ziskoví, iba v prípade produkcie sójových bôbov môžu zaznamenať určitý zisk.

Vysoké straty už v niektorých prípadoch viedli k zníženiu osevných plôch na budúci rok.

"Plánovali sme osiať 2000 hektárov ozimnej pšenice, osiali sme však iba 1000 hektárov," povedal Ruslan Holub, riaditeľ farmy Tak, ktorá na strednej a južnej Ukrajine obhospodaruje viac než 10.000 hektárov pôdy.

So znižovaním osevných plôch počíta aj šéf asociácie poľnohospodárskych podnikov Agribusiness Club Oleh Chomenko.

"Farmári budú pri rozhodovaní o tom, akú veľkú plochu osejú, vychádzať iba zo svojich finančných možností," povedal. (TASR)

Ukrajinský parlament schválil v prvom čítaní návrh zákona, ktorý zakazuje ukrajinskú pravoslávnu cirkev s väzbami na moskovský patriarchát. Kyjev predtým avizoval, že preruší všetky vzťahy s inštitúciami napojenými na Rusko.

"V prvom čítaní sme schválili návrh zákona číslo 8371, ktorý zakazuje náboženské organizácie spojené s Ruskou federáciou," oznámil poslanec Jaroslav Železňak a dodal, že za návrh hlasovalo 267 poslancov.

Návrhy zákona musia poslanci na Ukrajine schváliť v dvoch čítaniach v parlamente (Verchovnej rade), než ich podpíše prezident.

Poslankyňa Inna Sovsunová označila hlasovanie za "mimoriadne dôležité". Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS) z júna dve tretiny Ukrajincov podporujú úplný zákaz ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Predstavitelia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vyjadrili sklamanie z navrhovaného zákona. Porušuje podľa nich Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý garantuje náboženskú slobodu. Prijatie tohto zákona bude podľa nich znamenať, že ľudské práva a slobody, za ktoré Ukrajina bojuje, stratia význam.

Táto cirkev vlani v máji oficiálne prerušila vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou. Napriek tomu niektorí ukrajinskí poslanci obvinili jej vedúcich predstaviteľov zo spolupráce s ruskými duchovnými. Minulý rok ukrajinské bezpečnostné služby vykonali raziu na území kláštora Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve, ktorý patrí pod ukrajinskú pravoslávnu cirkev, práve v dôsledku väzieb na moskovský patriarchát.

Patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill opakovane podporil ruskú inváziu na Ukrajine. Veriacim odkázal, že moc nad Ruskom dal prezidentovi Vladimirovi Putinovi do rúk sám Boh. (TASR)

Zajatí vojaci z pluku Azov by mali mať prioritu pri výmenách zajatcov, žiadajú kompetentných rodinní príslušníci zajatcov. Tvrdia, že tí, ktorých zajali pri obliehaní Mariupoľa, čelia v ruských väzniciach extrémnym podmienkam.

Predstavitelia ukrajinskej vlády tvrdia, že sa usilujú rovnako o návrat všetkých vojnových zajatcov, ktorých Rusko zadržiava, a to bez uprednostňovania jednotiek.

Podľa rodín boli vojnoví zajatci z pluku Azov, ktorí sa vzdali ruským jednotkám po tom, ako počas obliehania Mariupoľa hrdinsky bránili miestnu oceliareň Azovstaľ, údajne vystavení extrémnym podmienkam vrátane bitia, mučenia, odopierania lekárskej starostlivosti a iným porušeniam medzinárodných zákonov ozbrojených konfliktov.

Dodávajú, že Kremeľ sa pri bežných výmenách väzňov neponáhľa s prepustením žiadneho z nich.

Združenie rodín obrancov z Azovstaľu, skupina rodinných príslušníkov pluku Azov a ďalších, ktorí bránili oceliareň Azovstaľ, tvrdia, že Rusko vybralo pre týchto vojnových zajatcov tvrdšie podmienky v prísne strážených väzniciach. V ruskom zajatí je podľa skupín naďalej takmer dvetisíc obrancov Azovstaľu, z ktorých 700 patrilo k pluku Azov. (SITA)

Fínska polícia ukončila vyšetrovanie na mieste poškodenia podmorského plynovodu Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom, na ktorom zistili únik plynu začiatkom októbra. Prvotné vyšetrovanie načrtlo možnosť úmyselného poškodenia.

Polícia vo vyhlásení uviedla, že vzorky zozbierané na mieste v spolupráci s fínskymi ozbrojenými silami a pobrežnou strážou budú teraz analyzované.

Fínsko uviedlo, že nemôže vylúčiť možnosť, že išlo o sabotáž.

Plynovod spája dve krajiny NATO, pričom Fínsko sa k aliancii pripojilo v apríli 2023. (The Guardian)

USA súhlasili s trvalým dodávaním rakiet ATACMS Ukrajine, uviedol šéf rezortu zahraničia Dmytro Kuleba. Ide o výsledok dohody medzi prezidentmi Zelenským a Bidenom, ktorá vznikla vo Washingtone počas ich stretnutia koncom septembra.

"Ak dokážete čítať medzi riadkami z prejavu prezidenta po stretnutí s Bidenom, mohli ste pochopiť, že spomenul veľmi dôležité rozhodnutie, takže ďakujeme Spojeným štátom za plnenie dohôd a za posilnenie našej palebnej sily," doplnil Kuleba.

Začiatkom októbra americký prezident Joe Biden vyhlásil, že všetko, čo prezident Ukrajiny požadoval v súvislosti s presunom rakiet dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu, bolo splnené.

V utorok 17. októbra ukrajinská armáda podnikla útoky na letiská v Berďansku a Luhansku. Následne Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina  použila rakety dlhého doletu ATACMS.

Ruská pravoslávna cirkev verbuje bojovníkov pre súkromné ​​vojenské spoločnosti, tvrdí Bezpečnostná služba Ukrajiny SBU. Pri výbere sú uprednostňovaní muži, ktorí majú bojové skúsenosti.

"Žoldnieri po zaradení do moskovského patriarchátu absolvujú kurz vojensko-taktického a požiarneho výcviku pod vedením inštruktorov ruských špeciálnych služieb," dodala SBU.

Bezpečnostná služba tiež uviedla, že s cieľom zamaskovať bojový výcvik organizátori vykonávajú výcvik regrútov v uzavretých cirkevných objektoch. (Sky News)

Kazachstan zakazuje export 106 produktov s potenciálnym dvojakým použitím do Ruska. Ide o opatrenie v súvislosti s globálnou situáciou, informoval námestník ministra obchodu Kairat Torebajev.

Torebajev oznámil, že medzi tieto produkty patria drony a súčiastky, špecializovaná elektronika, čipy a podobný tovar a vybavenie, ktoré by sa dalo použiť na vojenské účely.

Na ruskej strane narastajú obavy z rakiet dlhého doletu ATACMS, ktoré Ukrajine dodali Spojené štáty. Kým Kremeľ sa k týmto zbraniam postavil ľahostajne, poprední ruskí vojenskí blogeri vyjadrili strach z ich používania.

Vyhlásenie prezidenta Putina, že rakety ATACMS nebudú mať žiadny vplyv na situáciu na bojisku, však nezdieľajú viacerí prominentní vojnoví korešpondenti.

Jeden z nich vyhlásil, že ruská armáda nemá prakticky žiadnu schopnosť prispôsobiť sa novej hrozbe a napísal: „Je zbytočné písať o skutočnosti, že 'musíme vyvodiť závery, aby sa to nestalo' znova. Toto sa bude opakovať, kým bude vojna pokračovať. Musíme byť na to pripravení.“

Ďalší vojenský bloger tiež nesúhlasil s Putinovým hodnotením a povedal, že príchod ATACMS na bojisko by si mal vynútiť „úpravy stratégie armádneho letectva“, inak sa podľa neho zopakuje situácia s Čornobajivkou v Chersonskej oblati, kde Rusi v závere minulého roka pri svojom masívnom ústupe nechali Ukrajincom množstvo techniky a dokonca i vrtuľníky.

Iný vojnový bloger v priamom kontraste s Putinom, zasa povedal: „Tento útok možno ľahko nazvať jedným z najbolestivejších v doterajšom priebehu (špeciálnej vojenskej operácie).“

Raketa zasiahla sklad zbraní ruskej Čiernomorskej flotily na okupovanom polostrove Krym. Počas raketového útoku z budovy ministerstva vnútra v Sevastopoli evakuovali 350 policajtov, tvrdí nezávislý ruský spravodajský kanál ASTRA.

„Jedna raketa zasiahla oblasť, v ktorej je umiestnená vojenská jednotka 63876 pri dedine Cukrova Holivka neďaleko mesta Sevastopoľ, kde je umiestnený sklad výzbroje patriaci ruskej Čiernomorskej flotile. Útok poškodil sklad a zranil jedného vojaka,“ konštatuje ASTRA. (SITA)

Ukrajinská armáda za posledných desať dní zostrelila päť ruských lietadiel v Doneckej oblasti. Piatym zostreleným strojom je bojové lietadlo Su-25 pri meste Avdijivka, oznámila Tavrijská operačná strategická skupina.

„Nepriateľ sa snaží obkľúčiť mesto Avdijivka s podporou leteckých síl. Naša armáda odrazila tri ruské útoky a zostrelila ďalšie bojové lietadlo Su-25," uviedla vo štvrtok Tavrijská operačná strategická skupina. (SITA)

Škody na Krymskom moste po ukrajinskom júlovom útoku sú odstránené, vyhlásil ruský vicepremiér Marat Chusnulin. Premávka je ale obmedzená v reakcii na ukrajinský útok z októbra 2022. Nákladné autá a palivo presúvajú trajektom.

O aktuálnej situácii na moste dlhom vyše 18 kilometrov informovalo britské ministerstvo obrany s tým, že most cez Kerčský prieliv medzi Čiernym a Azovským morom zostáva životne dôležitou trasou pre okupačné úrady a vojská na Kryme juhu Ukrajiny.

Britský rezort obrany dodáva, že ruská armáda vynakladá na ochranu mosta množstvo prostriedkov, ktoré by inak boli nasadené inde.

Ruské informačné zdroje sa znepokojene vyjadrujú o ukrajinských bojových aktivitách v Chersonskej oblasti, presnejšie na ľavom, teda východnom brehu rieky Dneper informuje Inštitút pre štúdium vojny.

Americký analytický think-tank uvádza, že väčšina správ pochádza od ruského vojnového blogera, ktorý sa špecializuje na túto časť frontu. Všíma si aj rozsah, s akým sa o tejto téme diskutuje.

Prominentný bloger vyjadril znepokojenie nad prípravami ukrajinskej ofenzívy cez rieku Dneper už počas leta a v septembri tieto varovania vystupňoval.

"Obavy o schopnosť ruských síl odraziť prípadnú ukrajinskú útočnú operáciu cez rieku Dneper súvisia so stavom ruskej obrany," uvádza inštitút s tým, že v posledných mesiacoch ruské velenie presunulo viac elitných jednotiek z Chersonskej oblasti na západ Záporožskej oblasti.

USA a ich spojenci vedú nebezpečnú vojenskú politiku voči Severnej Kórei, vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. "Staviame sa proti tejto nekonštruktívnej a nebezpečnej línii," povedal.

"Podobne ako naši severokórejskí priatelia sa vážne obávame zintenzívnenia vojenskej aktivity Spojených štátov, Japonska a Južnej Kórey v regióne," povedal Lavrov na tlačovej konferencii v severokórejskej metropole Pchjongjang.

Spojené štáty podľa jeho slov umiestňujú v regióne "strategickú infraštruktúru vrátane jadrových prvkov". Toto tvrdenie však bližšie nekonkretizoval.

Rusko podporuje "pravidelný proces rokovaní o bezpečnostných otázkach na Kórejskom polostrove", uviedol šéf ruskej diplomacie.

Moskva, Peking a Pchjongjang sa podľa neho snažia navrhnúť "konštruktívne alternatívy" na deeskaláciu napätia v regióne. (TASR)

Úradným jazykom rumunskej menšiny na Ukrajine je od stredy rumunčina, nie moldavčina, povedal v Kyjeve rumunský premiér Marcel Ciolacu.

Ciolacu na záver spoločného zasadnutia vlád Rumunska a Ukrajiny potvrdil, že ukrajinské orgány sa rozhodli uznať rumunský jazyk za úradný jazyk rumunskej menšiny na Ukrajine. Ukrajina tak plní kritériá pre vstup do Európskej únie v oblasti práv národnostných menšín.

Rozhodnutie Ukrajiny privítal aj rumunský prezident Klaus Iohannis. Označil to za dôležitý krok pri budovaní silného strategického partnerstva medzi oboma krajinami.

"Vítam krok, ktorý dnes ukrajinská vláda urobila pri realizácii dohody o otázke tzv. 'moldavského' umelého jazyka, ktorú som dosiahol s prezidentom Zelenským minulý týždeň v Bukurešti. Je to dôležitý krok pri budovaní silného strategického partnerstva medzi Rumunskom a Ukrajinou na štátnej a spoločenskej úrovni," uviedol Iohannis.

Zelenskyj Rumunsko navštívil prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Jeho cieľom bolo okrem iného aj "posilnenie dobrých susedských vzťahov".

Rumunský čiernomorský prístav Konstanca sa stal hlavnou alternatívnou trasou pre vývoz obilia z Ukrajiny po tom, ako Rusko v júli odstúpilo od tzv. čiernomorskej obilnej dohody. (TASR)

Ruská armáda v noci útočila na ciele na východe, juhu i severe Ukrajiny. Použila drony, balistické strely, aj strely s plochou dráhou letu. Zamerala sa na priemyselné, infraštruktúrne, civilné a vojenské objekty, uviedli ukrajinské vzdušné sily.

Bezprostredne neboli hlásené žiadne obete, pričom ukrajinské sily zostrelili tri drony a jednu strelu s plochou dráhou letu. (TASR)

Rusko sa snaží mobilizovať obyvateľov okupovanej časti Chersonskej oblasti. „V Chersonskej oblasti sa vyskytli prípady, keď pri odvodoch na povinnú vojenskú službu odovzdávali mobilizačné príkazy," uviedlo Národné centrum odporu.

„Povinná mobilizácia obyvateľov okupovaných území je porušením medzinárodného práva a naznačuje zámer Moskvy zničiť Ukrajincov,“ vyhlásilo Národné centrum odporu. (SITA)

Ukrajinský generálny štáb nepriamo potvrdil šíriace sa správy o novom ukrajinskom výsadku na ľavom brehu rieky Dneper.

K takémuto záveru došli server Ukrajinska pravda a ruskojazyčný web stanice BBC, ktoré upozorňujú, že velenie ukrajinských ozbrojených síl v posledných dvoch operačných zvodkách zaradilo tamojšiu obec Piščanivka medzi mestá a dediny ostreľované ruskou armádou. Ľavý breh Dnepra v Chersonskej oblasti okupujú ruské invázne vojská.

Piščanivka sa v prehľadoch o vývoji bojov ukrajinského generálneho štábu objavila ako obec bombardovaná Rusmi v stredu večer a tiež vo štvrtok ráno.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinská armáda nepriamo potvrdila správy o výsadku na ľavom brehu Dnepra Čítajte 

Časť Piščanivky spoločne s neďalekou dedinou Pojma podľa ruských vojenských blogerov pred dvoma dňami obsadila ukrajinská námorná pechota, ktorá sa vylodila na okupovanom brehu, píše BBC. Obe dediny sa nachádzajú niekoľko kilometrov od Dnepra.

Stretnutie maďarského premiéra Orbána s ruským vodcom Putinom v Číne demonštruje dôležitosť „diskusie o mieri", povedal novinárom šéf maďarského úradu vlády Gergely Gulyás.

Uviedol, že tieto rozhovory dali najavo „dôležitosť diskusie o mieri a potrebu ukončenia ruskej agresie". „Presne to premiér urobil a ja by som poradil ostatným, aby robili to isté," dodal.

Gulyás tak reagoval na kritiku utorkového stretnutia Orbána s Putinom v Pekingu pri príležitosti fóra o čínskom projekte Nová hodvábna cesta. Orbán bol jediným lídrom členských štátov Európskej únie, ktorý sa fóra zúčastnil.

Veľvyslanec USA v Maďarsku David Pressman rozhovory Orbána s Putinom odsúdil v príspevku na sociálnej sieti X. „Líder Maďarska sa rozhodol stáť pri človeku, ktorého armáda je zodpovedná za zločiny proti ľudskosti na Ukrajine," napísal Pressman.

Gulyás túto kritiku odmietol. „Ak si spomeniete na predchádzajúce roky, uvidíte tam stretnutia, veľa stretnutí medzi Joeom Bidenom a prezidentom Putinom," povedal.

Počas uplynulého dňa padlo podľa Kyjeva na Ukrajine ďalších 630 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 290 680, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jedenásť tankov, sedemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, tridsaťdeväť delostreleckých systémov, štyri raketomety, jedno lietadlo a jeden vrtuľník.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 4 992 tankov, 9 437 obrnených bojových vozidiel pechoty, 6 983 delostreleckých systémov, 818 raketometov, 320 lietadiel a 324 vrtuľníkov. (SITA)

Aby doplnilo stavy svojej armády na Ukrajine, verbuje Rusko do svojich radov stovky Srbov. Medzi zahraničnými dobrovoľníkmi je ich údajne väčšina. Na čele srbského náborového plánu stojí Davor Savičič. (ČTK)

Rusko a Severná Kórea dosiahli "novú strategickú" úroveň vzťahov, tvrdí ruský minister zahraničných vecí Lavrov po stretnutí s ministerkou zahraničných vecí Čche Son-hui. Ani jedna strana nezverejnila podrobnosti o stretnutí.

"Po prelomovom summite... môžeme s istotou povedať, že vzťahy (medzi Moskvou a Pchjongjangom) dosiahli kvalitatívne novú strategickú úroveň," povedal Lavrov.

Lavrov na dvojdňovú návštevu Severnej Kórey pricestoval v stredu. Po príchode poďakoval KĽDR za "vytrvalú a jednoznačnú podporu pre Rusko počas špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine". Uviedol tiež, že by chcel rokovať o plnení dohôd, ktoré v septembri podpísal ruský prezident Vladimir Putin so severokórejským vodcom Kim Čong-unom na summite na ruskom Ďalekom východe.

Kim pozval do Severnej Kórey aj Putina, ktorý jeho pozvanie prijal. Zatiaľ sa však nevie, kedy sa návšteva odohrá. V júli KĽDR navštívil aj ruský minister obrany Sergej Šojgu. (TASR)

V Rusku zadržali rusko-americkú novinárku z Rádia Slobodná Európa a obvinili ju z toho, že sa nezaregistrovala ako tzv. zahraničný agent. Alsu Kurmaševová žije v Prahe a do Ruska prišla v máji z vážnych rodinných dôvodov.

Kurmaševová pracuje pre spravodajský portál v tatárskom a baškirskom jazyku, služby financovanej americkým Kongresom. Riaditeľ rádia Jeffrey Gedmin vo vyhlásení vyzval na jej prepustenie, "aby sa mohla ihneď vrátiť k svojej rodine".

Podľa rádia novinárku dočasne zadržali 2. júna na letisku v ruskom meste Kazaň, keď mala nastúpiť na spiatočný let. Odobrali jej americký aj ruský pas a uložili pokutu za to, že nenahlásila svoj americký pas na ruských úradoch.

To, že voči nej vzniesli obvinenie, jej úrady oznámili, keď čakala na vrátenie pasov. V prípade dokázania viny jej hrozí až päťročné väzenie, uviedol Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku.

Dvaja ľudia zahynuli a jedna osoba utrpela zranenia pri ruskom útoku v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny. Pri útoku boli poškodené aj obytné budovy a poľnohospodársky podnik.

Štátna pohotovostná služba uviedla, že ruská raketa o 20.30 h miestneho času (19.30 h SELČ) zasiahla v obytnej štvrti "jedáleň". "Dvaja ľudia zahynuli a jedna zranená osoba je pod troskami," uvádza v aplikácii Telegram. 

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim predtým oznámil, že raketa zasiahla malú obec Stepove, ktorá sa nachádza približne 45 kilometrov severozápadne od mesta Mykolajiv.

Podľa neho je jednou z obetí žena. "Záchranári vyslobodili jej telo spod trosiek zničenej budovy," napísal na Telegrame. Neskôr informoval, že oblasť zasiahli dva výbuchy.

Správa prichádza po tom, ako ukrajinskí predstavitelia hlásili, že Rusko v noci na stredu uskutočnilo raketové útoky na Záporožskú a Dnepropetrovskú oblasť na juhovýchode Ukrajiny, ktoré si vyžiadali najmenej šesť mŕtvych. (TASR)