Rusko verbuje Srbov v snahe doplniť armádne stavy na Ukrajine

BELEHRAD. Aby doplnilo stavy svojej armády na Ukrajine, verbuje Rusko do svojich radov stovky Srbov. Medzi zahraničnými dobrovoľníkmi je ich údajne väčšina.

Uviedol to britský denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na výpovede svedkov aj uniknuté dokumenty zverejnené protivojnovými aktivistami.

Všetko išlo rýchlo

Branka po niekoľkých dňoch v ruskom hlavnom meste spolu s ďalšími tromi srbskými občanmi odviezli do vojenského náborového strediska v Krasnogorsku, meste na okraji Moskvy. Členovia skupiny tu podpísali zmluvu s ruskou armádou.

"Všetko išlo veľmi rýchlo, za jeden deň som sa stal vojakom Ruska (...) Teraz čakám, kedy ma pošlú na Ukrajinu," oznámil Branko denníku s tým, že nechce zverejniť svoju pravú totožnosť, aby sa mohol vyjadrovať slobodne.

Branko, čo nie je jeho pravé krstné meno, sa stal súčasťou najnovšej snahy Moskvy verbovať Srbov, aby bojovali za ruskú armádu na Ukrajine, kde sa Kremeľ snaží doplniť svoje sily vyčerpané 18 mesiacmi bojov.

Na základe svedectva dvoch srbských bojovníkov, ktorí odcestovali do Ruska, a uniknutého zoznamu naverbovaných Srbov britský denník zistil, že ruskí predstavitelia zrejme plánujú naverbovať stovky srbských štátnych príslušníkov.

Od začiatku vojny na Ukrajine prijalo Rusko množstvo zákonov, aby nalákalo cudzích štátnych príslušníkov do radov svojej armády. Vladimir Putin krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vyhlásil, že Kremeľ by mal pomáhať ľuďom zo zámoria, ktorí plánujú bojovať na strane Ruska.

Následne podpísal nariadenie, ktorým znížil minimálnu dĺžku zmluvnej vojenskej služby pre cudzincov z piatich na jeden rok, a umožnil neruským bojovníkom zrýchlenú náborovú procedúru.

Rozpor v srbskej spoločnosti

Srbsko, ktoré je od roku 2012 kandidátom na vstup do EÚ, sa snaží nájsť rovnováhu medzi historicky úzkymi vzťahmi s Ruskom a snahou o integráciu do európskych štruktúr.

Tento rozpor v srbskej spoločnosti umocnila vojna na Ukrajine, počas ktorej množstvo Srbov sympatizuje s Ruskom. Proruské nálady sú obzvlášť silné medzi srbskými ultranacionalistickými skupinami, ktoré od začiatku vojny na Ukrajine usporiadali viacero zhromaždení na podporu Moskvy.

Napriek tomu, že počet doteraz naverbovaných Srbov zrejme nie je natoľko významný, aby mal hmatateľný vplyv na situáciu na bojisku, náborová akcia Moskvy môže vyvolať napätie vo vzťahoch so Srbskom, ktoré je jedným z mála jej spojencov v Európe.

Prezident Aleksandar Vučič predtým verbovanie srbských občanov do vojny na Ukrajine otvorene kritizoval.

Jednotka srbských občanov

Na čele srbského náborového plánu, ktorý bol podľa všetkého vypracovaný počas leta, stál Davor Savičič. Tento Srb strávil roky v bojoch po prvom ruskom vpáde na Ukrajinu v roku 2014 a je rovnako spájaný s žoldnierskou Wagnerovou skupinou, v ktorých radoch podľa ruského serveru Fontanka predtým bojoval aj v Sýrii.

Savičičovo predchádzajúce angažmán potvrdili denníku The Guardian dva zdroje blízke polovojenskej skupine.

V rozhovore s prominentným prokremeľským televíznym moderátorom Vladimirom Solovjovom 21. augusta Savičič otvorene hovoril o tom, že bol vymenovaný do čela jednotky zloženej zo srbských občanov, ktorá bojuje na Ukrajine.

"Teraz oficiálne podpisujeme zmluvu s ruským ministerstvom obrany. Vojaci prechádzajú vojenským registračným a náborovým úradom v Krasnogorsku, " opísal detaily, ktoré sa zhodujú s tými, ktoré v súvislosti s náborovou procedúrou spomenul aj Branko.

"Po ďalšom výcviku sú chlapci posielaní na luhanský frontový úsek," dodal s odvolaním sa na východoukrajinskú oblasť, ktorej plné ovládnutie je jedným z hlavných Putinových cieľov.

Počas rozhovoru sedel vedľa Savičiča ďalší Srb - Dejan Berič. Solovjovovi povedal, že srbskí bojovníci narukovali ako súčasť ruskej 106. výsadkovej divízie.

"Keď Vladimir Vladimirovič (Putin) povolil príchod cudzincov, urobil som plán, ako to všetko vykonať, a obrátil som sa na svojho generála," povedal Berič a ukázal na Savičiča.

"Chlapci prídu, my sa s nimi stretneme, potom hneď idú na vojenskú evidenciu a odvod a podpíšu zmluvu," uviedol s tým, že "väčšina zahraničných dobrovoľníkov v ruskej armáde je zo Srbska".

Berič, chudý muž s dlhými čiernymi vlasmi, už skôr poskytol rozhovory ruským štátnym médiám, v ktorých popisoval, ako od roku 2014 bojoval v rámci proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky na Ukrajine.