Ukrajina Rusko Online: Ukrajina zvyšuje obranný rozpočet na tento rok

Rusko sa aj túto zimu pokúsi zničiť energetické systémy Ukrajiny, vyhlásil prezident Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina sa na tieto útoky pripravuje. 

"Ruskí teroristi sa opäť pokúsia zničiť náš energetický systém," vyhlásil v piatok Zelenskyj. Predstavitelia ukrajinskej vlády podľa neho diskutovali o tom, ako obrániť energetickú infraštruktúru krajiny, aby dokázali obyvateľom zabezpečiť elektrinu a teplo.

Ukrajina upozornila na snahu Ruska útočiť na jej energetické zariadenia už minulý mesiac. Vojna na Ukrajine trvá už takmer 20 mesiacov.

Ruské útoky počas predchádzajúcej zimy spôsobili rozsiahle škody na energetickej infraštruktúre Ukrajiny a tisícky ľudí zostali v mrazoch bez elektriny.

Rusko tvrdí, že začne s dodávkami obilia pre africké krajiny do štyroch až šiestich týždňov. Povedal to minister poľnohospodárstva Dmitrij Patrušev.

"V súčasnosti dokončujeme všetky dokumenty. Myslím si, že do mesiaca alebo mesiaca a pol sa začne (s vývozom ruského obilia)," povedal Patrušev podľa agentúry Interfax.

Ruský prezident Vladimir Putin na rusko-africkom summite koncom júla avizoval, že Moskva aj napriek sankciám západných krajín daruje v nasledujúcich každej zo šiestich afrických krajín 25 až 50-tisíc ton obilia v priebehu.

Predseda Africkej únie Azali Assoumani vtedy reagoval, že množstvo, ktoré chce Moskva dodať, možno nebude stačiť. Generálny tajomník OSN António Guterres sľúbené obilie nazval "almužnou". (TASR)

Poľská letecká spoločnosť LOT má záujem o obnovenie letov na Ukrajinu „čo najrýchlejšie a v súlade s bezpečnostnou situáciou“. Referuje o tom web epravda.com.ua s odvolaním sa na tlačovú službu aeroliniek.

Spoločnosť vo svojej rozvojovej stratégii na najbližšie štyri roky do roku 2028 uviedla, že Medzinárodné letisko Boryspil pri Kyjeve vníma ako hlavného strategického partnera v otázke obnovenia letov na Ukrajinu.

Wagnerova skupina plánovala v Moldavsku prevrat, vyhlásila tamojšia prezidentka Sanduová. Nekonkretizovala, kedy sa mal uskutočniť, plánom však malo byť podplácanie voličov a podnecovanie provládnych protestov.

"Situácia je skutočne napätá a my sa musíme chrániť," vyhlásila Sanduová v rozhovore pre denník Financial Times.

Do Moldavska, bývalej sovietskej republiky ležiacej medzi Ukrajinou a Rumunskom, údajne pašovali z Ruska finančné prostriedky, a to pomocou kuriérov a prevodmi z účtov v Dubaji.

Varovania o hroziacom prevrate sa v Moldavsku ozývali začiatkom tohto roka. Úrady v marci v Kišiňove zadržali člena žoldnierskej Wagnerovej skupiny, ktorá v konflikte na Ukrajine dlho bojovala po boku ruskej armády. (TASR)

Kazachstan plánuje postupne zvýšiť podiel kazašského jazyka v porovnaní ruštinou, ktorá sa v tejto krajine uznáva aj bohato používa. Od vypuknutia invázie na Ukrajinu sa začala Astana usilovať o posilnenie väzieb so Západom. (TASR)

Rusko stavia v ukrajinskej dedine „komplexné podzemné dvojposchodové bunkre“. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že tieto kroky pravdepodobne dokazujú, že Moskva má obavy z ukrajinského prielomu.

Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany, ruskí okupanti vytvárajú opevnenia pomocou „tunelov a zákopov“ pozdĺž orichivskej osi v Novopokrovke.

V neďalekom meste Tokmak zasa ruskí vojaci vystužujú zákopy betónom a budujú „ďalšie obranné opevnenia“. Ruskí dôstojníci navyše začali z tohto mesta evakuovať svoje rodiny.

„Bunkre pridajú dodatočnú ochranu ruským vojakom a veliteľským a riadiacim prvkom pred útokmi ťažkého ukrajinského delostrelectva a bezpilotných lietadiel,“ uvádza sa v správe.

“Betón pravdepodobne vystužuje zákopové systémy v predstihu pred potenciálne mokrými a bahnitými podmienkami v nadchádzajúcich týždňoch. Tieto opevnenia a evakuácie pravdepodobne odrážajú obavy Ruska z ďalšieho ukrajinského prielomu,“ skonštatovalo britské ministerstvo obrany.

Možné zrušenie ratifikácie zmluvy o zákaze jadrových skúšok neznamená, že Moskva má v úmysle testovať jadrové zbrane, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. 

Peskov reagoval na špekulácie, ktoré sa objavili po štvrtkovom výroku ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko by mohlo ohľadne zmluvy "teoreticky" nasledovať USA.

Tie síce k zmluve pristúpili, ale neratifikovali ju. K samotnej možnosti obnovenia ruských jadrových skúšok sa Putin vyjadril nejednoznačne.

Hovorca Kremľa v piatok odmietol, že stiahnutie ratifikácie Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok znamená začatie jadrových testov. "Rusko tým nevyjadruje úmysel vykonávať jadrové skúšky," povedal hovorca.

Krajina by tak podľa neho len chcela dosiahnuť rovnaký status, aký majú Spojené štáty americké. (TASR)

Rozšírenie Európskej únie o štáty západného Balkánu je nevyhnutné, povedala nemecká ministerka zahraničia Baerbocková. Je za tým prebiehajúci útok Ruska voči susednej Ukrajine. 

Šéfka nemeckej diplomacie sa v piatok v albánskej Tirane stretla s rezortnými kolegami zo Srbska, Kosova, Severného Macedónska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny i Albánska.

"Krajiny západného Balkánu už príliš dlho čakajú na svoje miesto pri stole Európskej únie. Najmä mladí ľudia v tomto regióne majú úplne jasno v tom, že ich budúcnosť je v EÚ," uviedla Baerbocková.

Niektoré menšie štáty Európskej únie vynakladajú na pomoc Ukrajine väčšiu časť HDP ako USA. Vyplýva to z analýzy americkej spravodajskej televízie CNN.

Spojené štáty vyčlenili druhú najväčšiu finančnú čiastku na pomoc Ukrajine po Európskej únii, vrátane vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci.

CNN uvádza, že EÚ podľa údajov Kielského inštitútu celkovo poslala Kyjevu pomoc v prepočte približne približne 85,1 miliardy dolárov. Tento údaj nezahŕňa príspevky jednotlivých členských štátov EÚ, ktoré sa počítajú samostatne.

Na rozdiel od niektorých menších spojencov Ukrajiny však príspevky Washingtonu tvoria 0,3 percenta jeho HDP, ukazujú údaje. Nórsko a pobaltské štáty hraničiace s Ruskom - Litva, Estónsko a Lotyšsko - vynakladajú na pomoc Ukrajine viac ako jedno percento svojho HDP.

Na siedmom mieste z pohľadu HDP sa v tomto rebríčku umiestnilo Slovensko. Spojeným štátom patrí 16. pozícia. (SITA)

V roku 2022 podpísala ruská žoldnierska Wagnerova skupina zmluvu s čínskou firmou o používaní dvoch spravodajských satelitov. Tieto satelity im pomáhali počas ruskej invázie na Ukrajinu, ako aj v Afrike.

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Geraščenko tvrdí, že zmluva za viac ako 30 miliónov dolárov umožnila wagnerovcom získať satelitné snímky s vysokým rozlíšením, vrátane Ukrajiny, Afriky a pravdepodobne aj ruského územia.

Tieto satelitné snímky zohrali úlohu aj pri počas neúspešnej júnovej vzbury wagnerovcov vpri ruskému veleniu.

„Podľa európskeho bezpečnostného zdroja sa tieto snímky týkali najmä veliteľstva ruských operácií pre Ukrajinu v Rostove na Done, ktoré wagnerovci obsadili. Sledovali aj ďalšie mestá na ceste do Moskvy, ako aj iné miesta vojenského záujmu, najmä Groznyj, baštu čečenského vodcu Ramzana Kadyrova,“ napísal Geraščenko.

Ukrajinský súd rozhodol, že trom ruským podnikateľom zmrazia majetok pre ich údajnú podporu ruskej invázie. Vyhlásili to ukrajinská prokuratúry a tajná služba.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) informovala, že majetok zmrazili Michailovi Fridmanovi, Piotrovi Avenovi a Andrejovi Kosogovovi, ktorí sú považovaní za blízkych spolupracovníkov ruského prezidenta Vladirmira Putina a podľa SBU prispeli k "rozsiahlemu financovaniu ozbrojenej ruskej agresie" na Ukrajine.

Zmienení ruskí podnikatelia sa k týmto opatreniam ani výrokom SBU a ukrajinskej prokuratúry bezprostredne nevyjadrili.

"Na žiadosť prokuratúry... boli zmrazené aktíva 20 ukrajinských spoločností v celkovej hodnote viac ako 17 miliárd hrivien (439,769 milióna eur)," informovala v súvislosti s touto kauzou ukrajinská generálna prokuratúra na platforme Telegram.

Zmrazený majetok zahŕňal aj cenné papiere či práva spoločností vrátane mobilných operátorov, výrobcu minerálnych vôd či finančných a poisťovacích firiem. "Skutočnými vlastníkmi týchto spoločností sú traja ruskí oligarchovia, ktorí vlastnia jedno z najväčších ruských finančných a investičných konzorcií," uviedla ukrajinská prokuratúra.

Ukrajina už od začiatku ruskej invázie z februára 2022 konfiškuje či znárodňuje majetky patriace ruským podnikateľom, ktorí sa podieľajú na financovaní ruskej agresie. (TASR)

Približne o rok bude mať Bielorusko kapacity na vedenie modernej vojny, vyhlásil bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý naznačil aj možnosť použitia jadrových zbraní.

„Plne sme si osvojili skúsenosti s moderným vedením vojny. V polovici budúceho roka budeme mať všetko, čo potrebujeme - komunikáciu, spravodajstvo, drony, najmä šokové zbrane, aktívnu obranu.. Ale brániac sa, budeme to robiť aktívne, aby sme v prípade potreby prešli do útoku,“ povedal Lukašenko počas cesty do Brestskej oblasti hraničiacej s Poľskom a Ukrajinou. (SITA)

Európska komisia schválila poľský program štátnej pomoci pestovateľom obilnín a olejnín v sume zhruba 132,3 milióna eur v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine.

Poľský program pomoci je odsúhlasená na základe Dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci, ktorý prijala v marci minulého roka. Komisia o tom informovala v správe, ktorú zverejnila v piatok na svojej internetovej stránke.

Pomoc poľským pestovateľom obilnín a olejnín bude vo forme priamych grantov.

Európska komisia dospela k záveru, že poľský program pomoci poľnohospodárom je v súlade s podmienkami stanovenými v Dočasnom krízovom a prechodnom rámci.

Pomoc nepresiahne sumu 250-tisíc eur na firmu a bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2023. (SITA)

Ukrajina zvýši výdavky na obranu o 303 (7,84 miliardy eur) miliárd hrivien do konca tohto roka. Už predtým schválené výdavky na bezpečnosť a obranu predstavujú 1,67 bilióna hrivien, čo je približne 26,6 percenta HDP krajiny.

Podľa ukrajinského ministerstva financií sa výdavky pre armádu zvýšia o 225 miliárd hrivien a výdavky na nákup vojenskej techniky 78 miliárd hrivien.

„Tieto zmeny vytvorili dva rekordy v histórii Ukrajiny. Výdavky rozpočtu budú prvýkrát vyššie ako 3,39 bilióna hrivien a deficit viac ako 2 bilióny,“ povedal zákonodarca Jaroslav Železňak. (SITA)

Rusko verbuje srbských občanov za žoldnierov. Ubytovaní sú v budove študentského internátu na predmestí Moskvy, pričom cieľom je vytvoriť úplnú srbskú brigádu. Srbskí žoldnieri sú zaradení do ruskej 106. výsadkovej divízie.

Do verbovania sú podľa zistení BBC zapojení predovšetkým Davor Savičić, ktorý na východe Ukrajiny bojuje od roku 2014, vodca ruského motocyklového klubu Noční vlci Alexander Zaldastanov a syn zosnulého juhoslovanského exprezidenta Marko Milošević, ktorý žije v Rusku.

Podľa materiálov, ktoré mohla BBC preštudovať, Savičić uviedol, že sa chystá do jesene 2023 vytvoriť úplnú srbskú brigádu. Znamená to, že chce naverbovať zhruba tisíc srbských občanov. (SITA)

K prieskumnému lietadlu P-8A Poseidon amerického námorníctva nad Nórskym morom letela ruská stíhačka MIG-31, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Dôvodom bolo, že americké lietadlo sa blížilo s ruskému vzdušnému priestoru. (Sky News)

Rusa Sergeja Trofimova z Tverskej oblasti súdia za odmietanie vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine. Prokuratúra žiada 12 rokov väzenia.

"Podporujem bombardovanie Krymského mosta a útoky ukrajinských dronov na Kremeľ a ďalšie ciele v Moskve a na moskovských predmestiach. Pretože Ukrajina je obeťou ruskej agresie. Aj pre seba požadujem maximálny trest, pretože vami pohŕdam. Nemienim s vami chodiť po tej istej zemi a žiť s vami v jednom štáte," povedal Trofimov.

Nemecko by malo poslať svoje raketové systémy Taurus na Ukrajinu a pripojiť sa k Veľkej Británii a Francúzsku, “ povedal britský exminister obrany Ben Wallace v reakcii na ruský útok na obec Hroza, kde zomrelo minimálne 55 ľudí.

"Zakaždým, keď Rusko zaútočí na civilistov a poruší medzinárodné právo tým, že sa zameria na civilnú infraštruktúru na Ukrajine, je potrebné reagovať. Tak sme poslali rakety Starstreak a Storm Shadow. Nemecko by teraz malo poslať svoje raketové systémy Taurus,“ povedal Wallace.

Britský premiér Rishi Sunak ohlásil novú humanitárnu pomoc Ukrajine s cieľom pomôcť obyvateľom prežiť zimu. Podľa úradu britského premiéra súčasťou tejto pomoci sú garancie na úvery od Svetovej banky v sume 600 miliónov dolárov.

Tieto garancie majú zaručiť vyplácanie podporných dávok počas zimy trom miliónom ukrajinských domácností.

Londýn okrem toho pošle 41 miliónov dolárov Organizácii Spojených národov a charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú Ukrajincom prístrešky a teplé zimné oblečenie. Veľká Británia poskytne tiež 12 miliónov dolárov na udržanie dodávok elektriny domácnostiam po ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (SITA)

Ratifikácia vstupu Švédska do NATO prebehne v maďarskom parlamente ešte pred ratifikáciou v tureckom parlamente, povedal Zsolt Németh, predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz.

"Maďarsko podporuje členstvo Švédska v NATO. Vláda to potvrdila aj na ostatných dvoch summitoch Aliancie. Odteraz je už len technickou otázkou, kedy dôjde k ratifikácii. Jedno je isté: nebude to závisieť od Maďarska. S Tureckom neustále rokujeme a koordinujeme svoje kroky a udržiavame s ním dobré vzťahy," zdôraznil Németh.

Podľa neho vstup Švédov do NATO nebude závisieť od Maďarska.

Za absolútne nezanedbateľný aspekt celej otázky považuje, akými spojencami budú Maďarsko a Švédsko v rámci NATO. "Chceme, aby sa medzi nami vytvoril dobrý vzťah, ktorý však má podmienky," dodal Németh.

Poznamenal, že bez švédskeho filmu, ktorý kritizuje maďarskú demokraciu, by boli spojenecké vzťahy omnoho lepšie. (TASR)

Ukrajina si vyzdvihla 64 tiel padlých vojakov z území okupovaných Ruskom, informovalo Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

„V súlade s normami medzinárodného humanitárneho práva," Ukrajina tiež odovzdala Rusku niekoľko tiel ruských vojakov, dodalo koordinačné centrum.

Repatriáciu tiel centrum uskutočnilo v spolupráci s viacerými partnermi, vrátane ministerstva vnútra, armády, Bezpečnostnej služby Ukrajiny, Štátnej záchranárskej služby a predstaviteľov Medzinárodného výboru Červeného kríža.

Od začiatku vojny bolo podľa najnovších údajov koordinačného centra na Ukrajinu repatriovaných 1 896 tiel vojakov. (Kyiv Independent, SITA)

Ruský minister obrany Sergej Šojgu žiada posilnenie výroby stíhačiek Su-34. "Tieto lietadlá sú ťažné kone. Môžu vykonať štyri až päť letov za deň. Musíme urýchliť ich výrobu," uviedol Šojgu počas návštevy leteckého závodu a základne v Novosibirsku.

Zároveň uviedol, že ministerstvo obrany poverilo manažment továrne navýšením výroby a opráv stíhačiek Su-34, pretože je po nich dopyt.

Kremeľ ohlásil masívne navýšenie armádnych výdavkov, aby pokryl vojenské potreby Ruska. Invázia na Ukrajinu už totiž trvá viac než rok a pol a Rusko sa podľa AFP preorientovalo na vojnovú ekonomiku.

Výdavky na obranu do roku 2024 zvýšilo o 68 percent, čo je šesť percent HDP a viac, ako vynakladá na sociálnu politiku. (TASR)

Nákladná loď plaviaca sa pod tureckou vlajkou narazila v Čiernom mori pri pobreží Rumunska na mínu. Na plavidle sú škody, ale posádka lode je v bezpečí. Informáciu priniesli rumunské médiá, ale turecký námorný úrad má inú verziu.

Britská námorná bezpečnostná spoločnosť Ambrey podľa portálu news.ro uviedla, že loď narazila na námornú mínu 11 námorných míľ severne od rumunského mesta Sulina, neďaleko vstupu do kanála Sulina.

Podľa Ambrey loď narazila na námornú mínu vo štvrtok približne o 12:20 rumunského času. Následne na krátky čas spustila kotvu, aby mohla posádka posúdiť škody. Neboli hlásené žiadne obete.

Turecký námorný úrad však uviedol, že aj keď k výbuchu došlo, nespôsobila ho mína a explózia nezasiahla loď. „Výbuch nastal 15 až 20 metrov za loďou Kafkametler na ceste do prístavu Izmail z prístavu Batumi,“ uviedol úrad.

Loď pokračovala v plavbe na miesto určenia, aby doručila svoj náklad po kontrolách a nič nenasvedčovalo tomu, že výbuch spôsobila mína, dodal úrad.

Kapitán plavidla uviedol, že hoci príčina výbuchu nebola jasná, výbuch zrejme spôsobila mína.

Bol to prvý takýto incident za ostatné mesiace. Oblasť Čierneho mora bola poisťovňami vyhodnotená ako vysoko riziková oblasť a plávajúce míny v nej naďalej predstavujú nebezpečenstvo.

Spoločnosť Ambrey vo štvrtok uviedla, že incident nastal v ten istý deň, keď krátko predtým informovala svojich zákazníkov o možnom ďalšom rozmiestňovaní námorných mín ruským námorníctvom, ktoré majú zmariť export obilia z Ukrajiny.

Generáli z Nórska a Ruska rokovali v arktickej oblasti o spolupráci na hraniciach a súvisiacimi záležitosťami, oznámili v piatok ozbrojené sily Nórska. Je to prvé známe stretnutie tohto druhu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Generálporučík Yngve Odlo, šéf nórskeho operačného vojenského veliteľstva a generálporučík Stanislav Maslov, šéf hraničného riaditeľstva ruskej FSB pre západnú arktickú oblasť sa stretli na palube plavidla nórskej pobrežnej stráže, uviedla vo vyhlásení nórska armáda.

"Je dôležité usporadúvať takéto stretnutia, aby sa rokovalo o výzvach, dohodli sme sa na spoločných zámeroch a nevyhnutných opatreniach spojených s hraničnou spoluprácou, so spoluprácou medzi záchranármi a s riadením rybolovu," uviedol Odlo vo vyhlásení.

Dodal, že takéto stretnutia môžu pomáhať pri predchádzaní nedorozumení medzi Nórskom a Ruskom. Obe krajiny majú v arktickej oblasti hranice.

Súčasťou nórskej delegácie boli aj predstavitelia pobrežnej stráže, nórskeho pohraničného komisariátu a nórsky vojenský atašé v Moskve.

Hraničná spolupráca na nórsko-ruskej hranici sa riadi podľa bilaterálnej dohody z roku 1949. V oblasti rybolovu obe krajiny spolupracujú od 70. rokov minulého storočia, uvádza Reuters. (TASR)

Ukrajinské sily postupovali pri Andrijivke v Doneckej oblasti a Robotyne a Verbove v Záporožskej oblasti, informoval Inštitút pre štúdium vojny. Analytici tvrdia, že Ukrajina viedla útočné operácie pri Bachmute a postúpili.

Ruská armáda uviedla, že ukrajinské jednotky postupujú smerom k železničnej trati v oblasti Kliščijivky sedem kilometrov juhozápadne od Bachmutu.

Ukrajinské jednotky útočili aj v západnej časti Záporožskej oblasti a postupovali ďalej.

Plukovník Oleksandr Štupun, hovorca ukrajinskej obrannej skupiny regiónu Tavria uviedol, že dosiahli čiastočný úspech západne od Robotyne, ktorý leží 165 kilometrov od Mariupoľa, 90 kilometrov od Melitopoľa a 125 kilometrov od Berďanska, čo sú okupované prístavné mestá pri Azovskom mori.

Na 52 vzrástol počet obetí štvrtkového raketového útoku na obec Hroza. "V dôsledku tohto raketového útoku zahynulo 52 ľudí. Jedna osoba zomrela v zdravotníckom zariadení," uviedol charkovský gubernátor.

Oleh Synehubov dodal, že v nemocnici sú stále ľudia s pomerne vážnymi zraneniami a na mieste útoku stále zasahujú záchranné zložky.

Raketa zasiahla kaviareň a potraviny v Hroze, keď sa ľudia schádzali na spomienkovej udalosti venovanej padlému ukrajinskému vojakovi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Stratili príbuzných aj známych. Po ruskom útoku zahynula takmer pätina obyvateľov dediny Čítajte 

Bezpečnostná analytička a novinárka z Charkova Marija Avdejevová medzitým BBC povedala, že niekto mohol o smútočnej hostine Rusov informovať. "Môžeme predpokladať, že niekto odovzdal informáciu o mieste a čase zhromaždenia týchto ľudí," povedala.

"Na ruských propagandistických kanáloch kolujú informácie, že sa na pohrebe konalo vojenské zhromaždenie, čo je nepravdivé a klamlivé, pretože išlo predovšetkým o civilný obrad," dodala Avdejevová.

Minister vnútra Klymenko medzitým uviedol, že zásah bol taký presný, že existuje podozrenie, že Rusov k útoku naviedol niekto z miestnych. (TASR)

Pri odpratávaní trosiek po raketovom útoku v Charkove našli telo 68-ročnej ženy, ide o druhú obeť. Gubernátor Synehubov oznámil, že obeť bola starou mamou mŕtveho desaťročného chlapca a jeho zraneného 11-mesačného brata.

Počet zranených sa zvýšil na 27. Útok, na ktorý podľa ukrajinských predstaviteľov okupanti použili rakety Iskander, zasiahol budovy a cestu.

Maďarský premiér Orbán skritizoval EÚ za politiku zameranú na podporu Ukrajiny. Na neformálnom samite Európskej rady v Granade povedal, že okolo úsilia Ukrajiny o členstvo EÚ panuje mnoho otázok a pochybností.

Európski lídri podľa neho v tejto veci potrebujú strategickú diskusiu. Predseda maďarskej vlády, ktorý udržiava vzťahy s Kremľom a je proti posielaniu zbraní na Ukrajinu, uviedol, že Únia musí pochopiť vplyv vstupu Ukrajiny na bezpečnosť, poľnohospodárstvo a politiku regionálneho rozvoja EÚ.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 25 z 33 dronov, ktorými Rusko útočilo počas nočných hodín, uviedla tlačová služba ukrajinských vzdušných síl. Okupačné sily zaútočili na dronmi Šahíd z mysu Čauda na okupovanom Kryme.

Útoky skupinami dronov smerovali na juh, východ a stred Ukrajiny. Na odrazení útokov sa podieľali stíhačky, protilietadlové raketové sily, jednotky mobilných palebných skupín a prostriedky rádioelektronického boja.

Ukrajinská obrana zostrelila drony hlavne nad Odeskou, Mykolajivskou, Charkovskou, Dnepropetrovskou, Čerkaskou a Žytomyrskou oblasťou. (SITA)

Ukrajinský prezident vyjadril sústrasť rodine, ktorá stratila 10-ročného chlapca po ruskom útoku na Charkov." Úprimnú sústrasť. Viac ako 20 ľudí utrpelo zranenia. Všetkým zraneným sa poskytuje potrebná pomoc," napísal.

"Záchranná akcia pokračuje. Ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú našim ľuďom. Taktiež vyjadrujem vďaku všetkým našim bojovníkom, ktorí napriek všetkému napredujú, porážajú okupantov a dávajú zadosť spravodlivosti za ruské zločiny. Naša odolnosť a každodenné straty okupantov sú odpoveďou na ruský teror," doplnil Zelenskyj.

Prezident Putin spomína alkohol aj kokaín. Tvrdí, že Prigožin alebo niekto iný z pasažierov jeho lietadla sa mohli odpáliť omylom. Lietadlo s vedením wagnerovcov sa zrútilo v auguste neďaleko ruskej Tverskej oblasti severne od Moskvy. (Washington Post)

V Rusku uvažujú o zrušení zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok. Vyhlásil to predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Viačeslav Volodin po tom, čo prezident Putin predostrel možnosť obnovenia jadrových skúšok.

"Situácia vo svete sa zmenila. Washington a Brusel rozpútali proti našej krajine vojnu. Na ďalšom stretnutí Rady Štátnej dumy budeme určite hovoriť o zrušení ratifikácie Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok," uviedol Volodin.

Obnovenie jadrových skúšok v Rusku či v Spojených štátov by malo mimoriadne destabilizačný vplyv vzhľadom na to, že napätie medzi týmito dvoma krajinami je na najvyššej úrovni od kubánskej krízy v roku 1962, konštatuje Reuters.

Putin pritom vo štvrtok povedal, že nie je potrebné meniť ruskú jadrovú doktrínu, Moskva by však podľa neho mala zvážiť zrušenie ratifikácie zmluvy, známou aj pod skratkou CTBT. Pripomenul, že Spojené štáty túto zmluvu síce podpísali, no neratifikovali.

Podľa OSN sa v priebehu piatich desaťročí od roku 1945 do prijatia CTBT v roku 1996 uskutočnilo viac než 2000 jadrových skúšok, z toho 1032 v Spojených štátoch a 715 v bývalom Sovietskom zväze. Ten naposledy testoval v roku 1990, USA v roku 1992.

Od prijatia CTBT bolo vykonaných desať nukleárnych testov. Po dva vykonali v roku 1998 India a Pakistan a zvyšných šesť uskutočnila medzi rokmi 2006 až 2017 Severná Kórea, uvádza OSN. (TASR)

Nemecko prisľúbilo Ukrajine vytvorenie bezpečných trás na vývoz poľnohospodárskych produktov, povedal počas návštevy Kyjeva nemecký minister poľnohospodárstva.

Cem Özdemir pripomenul, že export cez Čierne more bude v najbližom čase prinášať veľké riziko. "Pomôžeme vytvoriť alternatívne trasy na export, aby Ukrajina mohla svoje obilie dodávať tam, kde ich nutne potrebujú, najmä do krajín globálneho juhu," uviedol po stretnutí s rezortným partnerom Mykolom Solskym v Odese na pobreží Čierneho mora.

Ruskému prezidentovi Putinovi podľa Özdemira nesmie byť dovolené, aby využíval hlad ako zbraň.

Ministri sa zúčastnili na otvorení laboratória pre potravinovú bezpečnosť a veterinárnu medicínu, ktoré má zvýšiť vývoz poľnohospodárskych produktov. Solskyj sa svojmu nemeckého kolegovi poďakoval za podporu.

Švédsko pripravilo 14. balík vojenskej podpory pre Ukrajinu v hodnote 190 miliónov eur. Bude pozostávať najmä z munície a náhradných dielov do zbraní, ktoré má Ukrajina už k dispozícii, uviedol minister obrany Pal Jonson.

Vláda tiež formálne poverila ozbrojené sily vypracovať analýzu ohľadom dodávky stíhačiek Jas Gripen. (Sky News)

Personálne straty okupantov vzrástli o 620 vojakov na zhruba 281 090, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o ďalších 30 bojových obrnených vozidiel, 23 delostreleckých systémov a 29 dronov.

Rusko zrušilo embargo na väčšinu vývozu nafty, oznámila to ruská vláda. Embargo na vývoz benzínu zostáva v platnosti.

Moskva minulý mesiac dočasne zakázala vývoz benzínu a nafty do všetkých krajín s výnimkou Arménska, Bieloruska, Kazachstanu a Kirgizska, aby stabilizovala ceny pohonných látok na domácom trhu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hrdzavé tankery, riskantné trasy aj prečerpávanie. Rusko vybabralo s cenovým stropom Čítajte 

"Vláda zrušila reštrikcie na vývoz nafty dodávanej do námorných prístavov potrubím, ak výrobca dodáva minimálne polovicu produkcie nafty na domáci trh," uviedla podľa Reuters vláda.

Rusko vlani vyviezlo takmer 35 miliónov ton nafty. Z toho takmer tri štvrtiny tvorila nafta dodávaná potrubím. Vývoz benzínu v minulom roku predstavoval takmer päť miliónov ton, píše Reuters. (ČTK)

Pri ruskom útoku na Charkov zahynul desaťročný chlapec, ďalších 16 ľudí utrpelo zranenia. Telo dieťaťa vytiahli spod trosiek. Informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Charkov zasiahli ruské riadené strely dvakrát. "Jedna z rakiet trafila cestu; na okolitých domoch boli rozbité okná. Druhá strela zasiahla trojposchodovú obytnú budovu, vypukol požiar," priblížil gubernátor.

Minister zahraničných vecí Wlachovský odsúdil ostreľovanie v ukrajinskej Charkovskej oblasti, pri ktorom prišlo o život najmenej 51 ľudí. Útok odsúdili aj USA a Británia.

"Rázne odsudzujem barbarský ruský čin voči Ukrajine, ktorý pripravil o život desiatky nevinných Ukrajincov v dedine Hroza v Charkovskej oblasti." konštatoval Wlachovský. Išlo podľa jeho slov o ďalší neakceptovateľný trestný čin spáchaný Ruskom a vyjadril sústrasť s pozostalými obetí.

Ruské sily vo štvrtok ostreľovali obec Hroza v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Medzi obeťami bolo aj šesťročné dievča.

Biely dom útok označil za desivý. Britský premiér Rishi Sunak uviedol, že útok potvrdzuje hĺbku skazenosti, do akej sú ruské sily ochotné klesnúť, napísal denník The Guardian s odvolaním sa na hovorcu úradu britského premiéra na Downing Street.

"Štvrtkové krviprelievanie potvrdilo, že Rusko zámerne a barbarsky zaútočilo na civilné ciele - kaviareň a obchod v obci Hroza," uviedlo na sociálnej sieti britské ministerstvo zahraničných vecí.

Rokovania prinesú ďalšie systémy protivzdušnej obrany a delostrelectvo. Uviedol to ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý viedol na okraji samitu Európskeho politického spoločenstva v španielskej Granade.

„Budeme mať viac systémov protivzdušnej obrany - existujú jasné dohody. To je rozhodujúce, keď sa blíži zima. Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo - ďakujeme! Pre našich bojovníkov bude viac delostrelectva. Bude viac zbraní s dlhým doletom. A určite bude viac spravodlivosti,“ vyjadril sa Zelenskyj.

Už skôr pritom informoval, že napríklad Nemecko pracuje na tom, aby na zimu poskytlo Ukrajine ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot.

Ukrajinský prezident vo svojom prejave tiež znova zdôraznil dôležitosť jednoty. „Dnes je naším hlavným posolstvom, že zlo nemôže zvíťaziť. A len teraz, iba na Ukrajine, možno zachovať tento principiálny morálny postoj. Ale spoločne, všetci spolu!“ vyhlásil. (SITA)

Rusko v noci zaútočilo bezpilotnými lietadlami na prístavnú infraštruktúru v okolí Izmajilu v Odeskej oblasti. Poškodilo pri tom obilné silá, uviedlo južné veliteľstvo ukrajinskej armády.

Šéf správy Odeskej oblasti Oleh Kiper podľa telegramového kanála RBK Ukrajina informoval, že po výbuchu v izmajilskom okrese začalo horieť deväť nákladných áut. Hasiči hasiči požiar uhasili. Obete nie sú hlásené.

Terčom ruského raketového úderu sa stal tiež Charkov, uviedli úrady v druhom najväčšom ukrajinskom meste. V dôsledku dvoch ranných útokov Rusov na Charkov lekársku pomoc vyhľadalo deväť ľudí, poznamenal šéf Charkovskej oblasti  Synehubov s tým, že medzi zranenými je jedenásťmesačné dieťa.

Úrady upozornili, že na jednom zasiahnutom mieste môže byť pod troskami človek. Podľa polície Rusko na mesto vypálilo rakety Iskander.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zomrieš a nikto sa to nedozvie. Rusi využívajú ukrajinský Melitopoľ ako väzenie a mučiareň Čítajte 

Nemecko urobí všetko pre to, aby sa Ukrajina mohla chrániť pred ruskými raketami, uviedla ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková po ruskom útoku v ukrajinskej Hroze, kde zomreli desiatky civilistov.

"Viac ako 50 mŕtvych v Hroze," napísala šéfka nemeckej diplomacie na sociálnej sieti X. "Kým na supermarkety a kaviarne budú padať bomby, urobíme všetko pre to, aby sa Ukrajina ochránila pred Putinovým raketovým terorom," dodala.

Obec Hroza sa nachádza zhruba 30 kilometrov od frontového mesta Kupiansk v oblasti, kde sa ruské sily snažia získať späť územie, ktoré minulý rok stratili v prospech ukrajinských jednotiek. Ukrajinský minister vnútra Igor Klymenko uviedol, že podľa prvých dôkazov bola použitá ruská balistická strela Iskander.

Zelenskyj a nemecký kancelár Olaf Scholz na štvrtkovom stretnutí európskych lídrov oznámili, že Berlín pracuje na dodávke nového systému protivzdušnej obrany Patriot pre Kyjev.

Ďalší systém prisľúbený Scholzom by mal posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny počas nadchádzajúcich zimných mesiacov, keď sa očakávajú ďalšie vlny masívnych ruských raketových a dronových útokov na ukrajinskú energetickú a inú infraštruktúru. (TASR)

Prezident Putin naznačil možnosť, že Rusko by mohlo po prvýkrát za viac ako tri desaťročia obnoviť jadrové skúšky. Rusko by mohlo stiahnuť svoju ratifikáciu prelomovej zmluvy o zákaze jadrových skúšok.

Putin, ktorý má v najväčšej jadrovej mocnosti sveta najvyššiu rozhodovaciu právomoc, tiež konštatoval, že Moskva úspešne otestovala riadenú strelu s jadrovým pohonom a jadrovou hlavicou Burevestnik, ktorej schopnosti označil za "bezkonkurenčné".

Šéf Kremľa však poznamenal, že nie je potrebné meniť ruskú jadrovú doktrínu, pretože akýkoľvek útok na Rusko by v zlomku sekundy vyvolal odpoveď v podobe úderu stovkami jadrových striel, čo by žiadny nepriateľ nemohol prežiť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruskí úradníci sa boja, nechcú žiť na okupovaných ukrajinských územiach Čítajte 

Dodal, že existencia Ruska nie je ohrozená. "Myslím si, že žiadny človek so zdravým rozumom a jasnou pamäťou by nepomyslel na použitie jadrových zbraní proti Rusku," povedal Putin na stretnutí Valdajského diskusného klubu v čiernomorskom Soči.

"Počúvam výzvy, aby sme začali testovať jadrové zbrane, aby sme sa vrátili k testovaniu," dodal Putin s odkazom na návrhy tvrdej línie politológov a komentátorov, ktorí tvrdia, že takýto krok by mohol vyslať silný signál nepriateľom Moskvy na Západe.

Putin vo štvrtok poznamenal, že Rusko takmer dokončilo práce na novej generácii medzikontinentálnych balistických rakiet Sarmat, ktoré sú schopné niesť desať alebo viac jadrových hlavíc.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kadyrovov syn nebude stíhaný, za jeho konanie je podľa zákona zodpovedný Kadyrov Čítajte 

Rusko tvrdí, že zostrelilo osem ukrajinských dronov, ktoré útočili na mestá Kursk a Belgorod. Útoky si podľa ruských úradov nevyžiadali žiadne obete.

Podľa ruského ministerstva obrany bol jeden dron zničený nad Kurskom vo štvrtok približne o 19.30 a sedem ďalších bolo zostrelených nad Belgorodom a okolitým regiónom o niekoľko hodín neskôr.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov pôvodne hovoril o šiestich dronových náletoch, pričom na Telegrame uviedol, že "podľa predbežných údajov nie sú žiadne obete". "Operačné služby spresňujú informácie o následkoch na mieste," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Wagnerovcov môže viesť Prigožinov syn. Ukrajinci vravia, že sú späť na fronte Čítajte 

Odkedy Ukrajina v júni začala protiofenzívu, Rusko zažilo vlny dronových útokov, ktoré sporadicky poškodili budovy v niekoľkých mestách vrátane Moskvy. Ruskí predstavitelia však ich význam bagatelizujú.

Rusko v stredu uviedlo, že zostrelilo 31 ukrajinských bezpilotných lietadiel v tom istom regióne, ako aj v meste Briansk, ktoré sa nachádza ďalej na severe. (TASR)